Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-1-2017.pdf
PDF · 86.77 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobcu: D. R., T..: XX. X. XXXX, W. Č.. XXX, zast.: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s. r. o., Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, v mene ktorej koná Mgr. Gabriel Orlík, advokát a konateľ, proti žalovanému: Z. G., T.. XX. X. XXXX, O.. C. G. XXXX/XX, T. H., o zaplatenie 1 090 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 090 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 92 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 12. 12. 2017, domáhala, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1 090 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 500 € od 28. 6. 2017 do zaplatenia a od 28. 6. 2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradil žalobkyni trovy konania.
2. Svoj nárok odôvodnila tým, že 14. 3. 2017 so žalovaným uzatvorila zmluvu o nájme bytu (ďalej len „zmluva“), na nehnuteľnosť, a to rodinného domu súp. č. XXX v k. ú. W. spolu s priľahlými pozemkami, tak ako sú zapísané na LV č. XX. Podľa ustanovenia čl. III bod 1. zmluvy bol žalovaný povinný platiť nájomné vo výške 500 €, splatné vopred do 27. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý sa nájomné platí. Žalovaný však neuhradil nájomné v celkovej sume 1 000 €, a to za mesiac júl, splatné do 27. 6. 2017, a za august, splatné do 27. 7. 2017, čím sa dostal do omeškania. Tento svoj dlh neuhradil ani v dodatočnej lehote poskytnutej žalobkyňou.
3. Dňa 17. 8. 2017 žalovaný opustil byt bez riadneho ukončenia zmluvy, pričom ho nechal v dezolátnom stave. Predmet nájmu bol neuprataný, nábytok, vybavenie a zariadenie zničené, čo vedia potvrdiť aj očití svedkovia ako aj policajná hliadka, ktorá bola privolaná do predmetného bytu pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Celková škoda, ktorá vznikla žalobkyni na predmete nájmu po odchode žalovaného je spolu vo výške 590 € a pozostáva zo škody na veciach vo výške 340 €, zo škody za zničené obrazy vo výške 150 € a z nákladov za upratanie vo výške 100 €. Pretože žalovaný riadne a včas nezaplatil svoj dlh na nájomnom a je v omeškaní s dvomi splátkami nájomného, porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Žalobkyňa následne odstúpila od zmluvy, a to k 31. 08. 2017, kedy zmluva zanikla.
4. Žalobkyňa žalovaného opätovne vyzývala k úhrade dlžnej sumy spolu vo výške 1 590 €. Žalovaný však na výzvy nereagoval, a preto bola žalobkyňa nútená zaslať žalovanému 28. 8. 2017, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, výzvu na úhradu dlžnej sumy. Výzva však bola neúspešná a žalovaný dlžnú sumu doposiaľ nezaplatil. Žalovaný zaplatil pri nasťahovaní sa do predmetu nájmu zábezpeku vo výške 500 € a žalobkyňa túto zábezpeku započítala voči škodám na predmete nájmu podľa čl. III bod 6 písm. a) zmluvy. V predmetnom konaní si preto uplatňuje iba nezaplatené nájomné v sume 1 000 € a časť nákladov vynaložených za upratanie bytu po žalovanom vo výške 90 €.
5. Spolu so žalobou predložila žalobkyňa ako prílohy potvrdenie Z. X. z 4. 9. 2017 o realizovaní upratovacích prác v predmete nájmu, výzvu na úhradu dlžnej sumy z 28. 8. 2017 a ukončenie nájomnej zmluvy a kópiu zmluvy.
6. Žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadril k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaný bol v konaní pasívny a k žalobe a jej prílohám sa nevyjadril.
7. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 2. 8. 2018, žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že žalovaný sa odsťahoval bez písomného odovzdania predmetu nájmu, po ktorom žalobkyňa zistila, že boli poškodené viaceré veci, ktoré sa v ňom nachádzali. Bližšiu špecifikáciu poškodených vecí uviedla žalovanému vo výzve na úhradu dlžného nájomného. Zároveň bolo potrebné uviesť predmet nájmu do stavu spôsobilého na riadne užívanie, v akom bol aj žalovanému odovzdaný na začiatku nájmu. Zároveň na pojednávaní predložila aj písomné vyjadrenia svedkov, ktorí vedia dosvedčiť rozsah škôd a ktorých navrhovala vypočuť. Zároveň predložil spisu aj fotokópie sms správ od žalovaného, v ktorých potvrdzuje existenciu dlhu vo výške 1 000 € na nájomnom.
8. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, a to žaloby a jej príloh (bod 5 odôvodenia).
9. Z vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 14. 3. 2017 zmluvu o nájme bytu, ktorej predmetom bol nájom rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaný potvrdil prevzatie predmetu nájmu bez závad a zaviazal sa hradiť mesačné nájomné vo výške 500 € vždy vopred do 27. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý sa nájomné platí na bankový účet prenajímateľa. V nájomnom už boli zahrnuté aj náklady spojené s užívaním predmetu nájmu vo výške 110 € (čl. III bod 1. a 2. zmluvy o nájme z 14. 3. 2017). Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 30. 4. 2018.
10. Listom z 28. 8. 2017 žalobkyňa oznámila žalovanému, že vzhľadom na nezaplatené nájomné za mesiace 7,8/2017, opustenie predmetu nájmu bez riadneho ukončenia nájmu a spôsobenú škodu na veciach nachádzajúcich sa v predmete nájmu, odstupuje od zmluvy ku dňu 31. 8. 2017, kedy zmluva o nájme zanikla a vyzvala ho na úhradu dlžného nájomného a spôsobenej škody. Žalobkyňa zaslala list žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu, avšak zásielka sa jej vrátila späť z dôvodu, že si ju žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Žalobkyňa komunikovala so žalovaným elektronicky, avšak ani napriek tomu žalovaný doposiaľ svoj dlh neuhradil.
11. Súd nepovažoval za potrebné vykonať žalobkyňou navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov (W. F., Z. X., R.Ú.), ktorí sa vedeli vyjadriť ohľadom škody spôsobenej žalovaným, pretože predmetom sporu bolo neuhradené nájomné za mesiace 7, 8/2017 a časť nákladov vynaložených na upratanie bytu vo výške 90 €, ktorých vynaloženie preukázala žalobkyňa písomným potvrdením Z. X. z 4. 9. 2017, ktorá realizovala upratovacie práce v predmete nájmu a v ňom vyčíslila, že upratovanie realizovala počas 25 hodín, za ktoré si vyúčtovala spolu 100 €. Žalobkyňa si uplatňuje iba časť tejto sumy vo výške 90 €, pretože zvyšok bol pokrytý zábezpekou poskytnutou žalovaným na začiatku nájomného vzťahu. Predmetom sporu však nebola škoda spôsobená žalovaným na majetku žalobkyne, z tohto dôvodu nevykonal navrhnuté dôkazy.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKNB“), krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
13. Podľa § 4 ods. 1 ZKNB, zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie.
14. Podľa § 8 ods. 1 ZKNB, nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
15. Podľa § 682 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie..
16. Podľa § 683 ods. 1 a 2 OZ, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Domáhať sa náhrady možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.
17. Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
18. Na základe zisteného skutkového stavu aplikujúc citované ustanovenia zákona dospel okresný súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané a medzi stranami nebolo ani sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola platne uzavretá nájomná zmluva podľa ustanovení ZKNB s podporným použitím ustanovení o nájme a osobitných ustanovení o nájme bytu podľa OZ, ktorých použitie nevylučuje § 10 ods. 1 a 2 ZKNB.
19. Na základe uzavretej nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný platiť mesačné nájomné vrátane nákladov spojených s užívaním bytu vo výške 500 € vždy vopred do 27. dňa v mesiaci na účet žalobkyne. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením nájomného za mesiac 7/2018 a 8/2018 spolu vo výške 1 000 €, ktoré neuhradil ani na základe písomnej výzvy žalobkyne. Uvedená skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Za nesporné považoval súd aj skutočnosť, že žalovaný odišiel z predmetu nájmu, pričom si nesplnil svoju povinnosť uviesť predmet nájmu pred jeho odovzdaním prenajímateľovi do stavu zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci, resp. do stavu, v akom predmet nájmu prevzal. Uvedené musela preto žalobkyňa zabezpečiť na vlastné náklady, ktorých časť si uplatňuje v predmetnom konaní. Súd mal preukázané ich vynaloženie z predložených listinných dôkazov, preto ich priznal žalobkyni vo výške, v akej si ich uplatňovala v žalobe, t. j. vo výške 90 €.
20. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky žalobkyne, a to úrok z omeškania, ktorý si uplatňovala podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ z dlžného nájomného a nákladov spojených s užívaním bytu, súd jej nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy nájomného nepriznal z dôvodu, že podľa § 697 OZ má nárok na poplatok z omeškania. Z tohto dôvodu žalobkyňa nemohla žiadať úrok z omeškania, pretože v súlade s § 697 OZ mala iba nárok na poplatok z omeškania. Uvedené ustanovenie nie je možné pre jeho kogentnú povahu obísť dohodou zmluvných strán. Súd preto žalobu v časti, v ktorej si žalobkyňa uplatňovala úrok z omeškania z dlžnej sumy nájomného, zamietol ako nedôvodnú.
21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci pomerný úspech vo výške 96 % (neúspech v časti úroku z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 500 € od 28. 6. 2017 do zaplatenia a od 28. 6. 2017 do zaplatenia), preto jej okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému vo výške 92 %.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.