Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Pc-49-2019.pdf
PDF · 73.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1Pc/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci navrhovateľky N. U., P.. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX U. a odporcu D. U., P.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX U., o určenie manželského výživného, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 08.10.2019 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal jej bývalého manžela povinnosťou prispievať jej na výživu sumou 500 Eur mesačne od 10.08.2018.
2. Podaný návrh navrhovateľka odôvodnila tvrdeniami, že s bývalým manželom uzavreli manželstvo dňa 28.10.1995. Spolu majú dcéru P., ktorá má 23 rokov. Bývalý manžel ju vyhodil na ulicu, musela prespávať u svojej mamy. S manželom sa navrhovateľka rozviedla. Navrhovateľka nemá žiaden príjem. Manžel je živnostník s príjmom 1800 Eur. Navrhovateľka má mesačné výdavky na stravu, hygienické potreby. Manžel je vlastníkom 2 áut.
3. Odporca sa k návrhu na určenie manželského výživného nijako nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Pc/38/2018 - 25 zo dňa 27.06.2019, právoplatný dňa 30.07.2019, súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu a zároveň žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
6. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na jeho existenciu a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť návrhom na určenie výživného na súd. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela. Pasívne vecne legitimovaným je potom druhý manžel.
10. V danej veci mal súd na základe zisteného skutkového stavu preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Pc/38/2018 - 25, zo dňa 27.06.2019 rozvedené. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2019. Týmto dňom zaniklo nielen manželstvo účastníkov ale aj nárok ktoréhokoľvek z nich požadovať od druhého z manželov výživné. Navrhovateľka podala svoj návrh na určenie manželského výživného až dňa 08.10.2019, teda potom čo manželstvo zaniklo. Nárok na manželské výživné tak v čase podania návrhu na jeho určenie už neexistoval. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
11. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
13. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach. /§ 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)/ V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.