Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-18-2018.pdf
PDF · 138.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobkyne: M. R., G. XX.XX.XXXX, E. K. Š. XXX, XXX XX I., štátna občianka SR, v zastúpení JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, v zastúpení ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru), takto
rozhodol:
I. U r č u j e sa, že Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky číslo 7085893, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., dňa 13.01.2011 je n e p l a t n á .
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.04.2018 domáhal určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere eventuálne o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, pričom uviedol, že dňa 13.01.2011 malo dôjsť medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej aj len ako „právny predchodca žalovaného“) k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7085893 (ďalej aj len ako „zmluva o pôžičke“). Právny predchodca žalovaného od 01.01.2018 zanikol v dôsledku rozdelenia s právnym nástupcom, ktorým právnym nástupcom je Všeobecná úverová banka, a.s., preto je tento subjekt označený ako žalovaný.
2. V predmetnej veci má žalobca za to, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže nedošlo k jej uzavretiu v zmysle princípov platných pre občiansko-právne vzťahy pri uzatváraní zmlúv (rozpor s § 44 ods. 2 OZ).
3. Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že žalobca mal vyplniť všetky časti zmluvy o pôžičke, okrem časti VII. „Schválená výška pôžičky (nevypĺňa sa)“.
4. Časť V. zmluvy o pôžičke „Údaje k požadovanej pôžičke“ je nutné považovať za návrh zmluvy. S uvedenou časťou bol žalobca oboznámený, pričom vyplnil jemu dostupné údaje dňa 11.01.2011, a to:
- Žiadaná výška pôžičky - 2.400 eur
- Doba splácania pôžičky - 60 mesiacov.
5. Časť VII. zmluvy o pôžičke doplnil právny predchodca žalovaného dňa 13.01.2011, avšak v predmetnej časti, ktorú žalobca považuje za prijatie návrhu, boli uvedené nové údaje, resp. pozmenené údaje proti tomu ako boli uvedené v časti V. zmluvy o pôžičke, a to predovšetkým pri nasledovných položkách:
- Splátka - 75 eur
- Celková suma pôžičky - 4.500 eur
- Počet splátok - 60
- Termín konečnej splatnosti - 01/2016
- Celkové náklady spotrebiteľa - 2.100 eur
- Ročná úroková sadzba - 32,13 %
- RPMN - 32,12 %
- Priemerná hodnota RPMN - 20,63 %.
6. Z uvedeného je zrejmé, že jednostranný úkon „návrh zmluvy“ zo strany žalobcu a jednostranný úkon „prijatia návrhu“ zo strany právneho predchodcu žalovaného nie sú zhodné, keďže zo strany právneho predchodcu žalovaného došlo pri prijímaní návrhu k zmenám a doplneniam v údajoch v porovnaní s údajmi uvedenými v návrhu žalobcu.
7. Je nevyhnutné mať v tomto štádiu vyššie opísaného kontraktačného procesu na zreteli, že žalobca bol reálne oboznámený iba so zmluvným formulárom dňa 11.01.2011. Následne došlo dňa 13.01.2011 k doplneniu nových (zásadne dôležitých) údajov (napr. RPMN, ročná úroková sadzba, konečná splatnosť). Je potrebné uviesť, že tieto príkladmo uvedené údaje neboli žalobcovi v čase podpisu zmluvy o pôžičke známe.
8. Konanie právneho predchodcu žalovaného nemožno vzhľadom na vyššie uvedené považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale za nový návrh. Nakoľko pre uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere je obligatórne stanovená písomná forma a zo strany žalobcu nedošlo k písomnému prijatiu nového návrhu právneho predchodcu žalovaného, máme za to, že k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy nedošlo, keďže nebola dodržaná zákonom stanovená forma.
9. Zmluvu o pôžičke považuje žalobca za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy. Nedodržanie písomnej formy sankcionuje OZ v zmysle § 40 ods. 1 absolútnou neplatnosťou.
10. Aj keby súd neposúdil zmluvu o pôžičke ako neplatný právny úkon, bolo by potrebné považovať úver poskytnutý na jej základe za bezúročný a bez poplatkov, a to v dôsledku absencie týchto náležitostí:
- termín konečnej splatnosti - v zmluve o pôžičke nie je uvedený presný údaj o tom, kedy nastane konečná splatnosť úveru
- celková výška spotrebiteľského úveru - v zmluve o pôžičke je táto náležitosť uvedená neurčito, pretože v zmluve o pôžičke sú popri sebe uvedené jednak „celková suma pôžičky“ ako aj „schválená výška pôžičky“, a to s rozdielnym číselným vyjadrením aj keď sa jedná o synonymické označenia. Z uvedených označení o výške pôžičky tak nie je jednoznačne zrejmé, aká je celková výška spotrebiteľského úveru
- výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - zo zmluvy o pôžičke nie je zrejmé, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a aká na prípadné poplatky, pričom zo zmluvy nie je zrejmý ani termín splatnosti jednotlivých splátok
11. Žalobcovi bola na základe neexistujúcej zmluvy o pôžičke poskytnutá čiastka 2.400,00 Eur. Na základe dostupných listín („Prehľad splátok a úhrad vyhotovený spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.“ a „Detaily príkazov z EB“) je zrejmé, že žalobca na neexistujúcu zmluvu o pôžičke uhradil sumu vo výške 2.390,00 Eur.
12. Napriek skutočnosti, že k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke vôbec nedošlo, je žalobca naďalej vystavený snahám inkasnej spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. o vymoženie údajného dlhu, o čom svedčí Výzva na zaplatenie zo dňa 22.02.2018, adresovaná žalobcovi zo strany spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o., v ktorej Výzve sa okrem iného uvádza, že žalobca má údajne zo zmluvy o pôžičke ešte dlh vo výške 2.632,13 Eur, pričom z uvedeného je zrejmé, že inkasná spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. podniká kroky na vymoženie neexistujúcej pohľadávky napriek tomu, že k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke nedošlo, a v tom prípade by mal žalovaný nárok jedine len na vrátenie sumy skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov, t.j. sumy 2.400,00 Eur, ktorú žalobca už uhradil v rozsahu 2.390,00 Eur, a teda je vylúčené, aby sa Výzva na zaplatenie sumy 2.632,13 Eur akokoľvek zakladala na skutočných a
najmä pravdivých základoch. Variabilný symbol vedený vo Výzve je totožný s číslom zmluvy o pôžičke, t.j. 7085893 (ktorá zmluva nikdy nevznikla), čím žalobca osvedčuje spojitosť medzi konaním inkasnej spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. a jej snahou vymôcť neexistujúce plnenie z neexistujúcej zmluvy o pôžičke.
13. Žalobca je teda za daného stavu nútený súdnou cestou požadovať určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke eventuálne určenie bezúročnosti úveru, ktoré právo je mu priznané § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojitosti s § 137 písm. d) CSP, kedy úspechom žalobcu v tomto konaní voči žalovanému, ako právnemu nástupcovi spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá zmluvu o pôžičke pripravila, dôjde k odstráneniu spornosti existencie/neexistencie záväzkov (pohľadávok) vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o pôžičke, resp. sa zabráni ďalšiemu neodôvodnenému vymáhaniu údajných pohľadávok zo strany tretích osôb resp. snahám o to, k čomu aktuálne zo strany inkasnej spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. aj dochádza.
14. Žalobca je ďalej na základe nesprávnych údajov evidovaný v rozpore so skutočnosťou ako dlžník zo zmluvy o pôžičke v elektronickom registri údajov o spotrebiteľských úveroch („úverový register“) podľa § 7 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.
15. Úspech žalobcu v tomto konaní umožní dosiahnuť opravu nesprávností v registri podľa § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože rozhodnutie súdu o určení neplatnosti zmluvy o pôžičke resp. o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bude mať praktický význam pre nápravu údajov v príslušnom úverovom registri, nakoľko bude mať žalobca k dispozícii právoplatné rozhodnutie.
16. Uznesením č.k. 13Csp/18/2018 - 43 zo dňa 06.04.2018 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2018 a vykonateľnosť dňa 23.04.2018.
17. Písomným podaním zo dňa 11.07.2018 sa žalovaný k žalobe vyjadril, pričom uviedol, že dňa 16.05.2018 oslovil právneho zástupcu žalobkyne za účelom pokusu o mimosúdne urovnanie predmetného sporu, pričom prezentoval návrh, ktorý v sebe obsahoval plné vyhovenie požiadavkám žalobkyne tak, ako sú formulované v jej žalobe. Napriek tejto snahe žalovanej spoločnosti, opakovane formulovanej tiež v správach zo dňa 30.05.2018 a 07.06.2018, však žalobkyňa na túto žiadnym spôsobom nereagovala.
18. K domnienke žalobkyne o jej evidencii v bližšie nešpecifikovanom úverovom registri dlžníkov žalovaný uvádza, že žalobkyňa svoju evidenciu ako „dlžníka“ zo Zmluvy o úvere v takomto registri žiadnym spôsobom nepreukazuje, resp. zo žaloby ani žiadnym spôsobom nevyplýva (jedná sa o evidentné neunesenie dôkazného bremena). Pre úplnosť si pritom k predmetnej otázke žalovaný uvádza, že z jeho strany žalobkyňa v súvislosti s konaním dotknutou Zmluvou o úvere do žiadneho úverového registra ani nebola oznamovaná (a skutočne netuší, na základe akej skutočnosti sa žalobkyňa domnieva, že sa v registri nachádza). Na zjavnej nedôvodnosti žaloby žalobkyne pritom nič nemení ani znenie ust. § 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré síce s účinnosťou od 01.01.2018 umožňuje spotrebiteľovi v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere podať aj tento osobitný typ „určovacej žaloby“, avšak aj v tomto prípade musí žaloba vychádzať z existencie reálne existujúcich skutkových a právnych východísk. Tými sú však v zmysle tvrdení prezentovaných v žalobe výlučne nepodložené domnienky žalobkyne o tom, že sa v registri dlžníkov nachádza ako dlžník, čo je však skutočnosť absolútne nepodložená. Zároveň žalovaný poukazuje na fakt, že nie je celkom zrejmé, akým spôsobom by aj prípadné vyhovenie žalobe žalobkyne o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti, eventuálne o určenie neplatnosti konaním dotknutej Zmluvy o úvere malo byť vôbec spôsobilé na dosiahnutie výmazu z registra mieneného žalobkyňou. Totiž aj len hypotetické určenie úveru za bezúročný či bezpoplatkový, prípadne určenie právneho úkonu ako neplatného ešte nemusí automaticky (ak vôbec) znamenať záver, že dlžník (ak by aj bol v nejakom úverovom registri vedený, čo však nie je prípad žalobkyne) aj skutočne plnil svoje zmluvné záväzky riadne a včas a teda že v priebehu zmluvného vzťahu dlžníkom nebol. Celkom zrejme sa tak jedná o dve samostatné a nezávislé skutočnosti, ktoré spolu už vo svojej podstate nesúvisia. Z prehľadu úhrad predloženého samotnou žalobkyňou pritom vyplývajú početné výpadky jej splátok a teda domáhať sa žalobou opaku pôsobí prinajmenšom zarážajúco.
19. Tvrdenia žalobkyne o neplatnom uzavretí Zmluvy o úvere sú neopodstatnené - v opačnom prípade by totiž žalobkyňa úver nečerpala. Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré nemožno žalobu
žalobkyne považovať za opodstatnenú, nemožno sa tiež stotožniť s jej argumentáciou, v zmysle ktorej by sa mala Zmluva o úvere považovať za neplatný právny úkon. Z jej obsahu totiž jednoznačným spôsobom vyplýva dodržanie písomnej formy, ako aj obsiahnutie všetkých zákonom vyžadovaných náležitostí, vrátane podstatných obsahových náležitostí. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na fakt, že žalobkyňa zmluvu podpísala ešte v roku 2011, pričom až do podania Žaloby na tunajšom súde jej obsah žiadnym spôsobom nerozporovala či inak nespochybnila a teda s využívaním úveru za zmluvných podmienok súhlasila. Skutočnosť, že všetky zákonom vyžadované obsahové náležitosti sa v Zmluve o úvere nachádzajú uvedené písomne, vyplýva priamo z jej textu. Jedná sa tak o ďalší dôvod, pre ktorý je žaloba v časti o určenie neplatnosti zmluvy nedôvodným podaním.
20. Pomerne zmätočne a protichodne k vlastnej argumentácii žalobkyne pôsobí jej druhá argumentačná línia, v zmysle ktorej by sa mal úver poskytnutý jej na základe Zmluvy o úvere považovať za bezúročný a bez poplatkov. Je totiž len ťažko pochopiteľné, ako môže byť neplatný úkon zároveň úkonom bezúročným a bezpoplatkovým (keďže sa tieto dve skutočnosti vzájomne vylučujú - bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je predsa možná iba v prípade, že úver je poskytnutý platne). Každopádne však uvedené podľa nášho názoru len potvrdzuje fakt, že ani samotná žalobkyňa Zmluvu o úvere za neplatnú nepovažuje (inak by na jej základe predsa úver nečerpala a nesplácala, resp. jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť nemala dôvod vôbec tvrdiť) a z jej strany sa jedná skôr o pokus, než o skutočne mienenú myšlienku. Každopádne však ale platí, že žiadna zo žalobkyňou namietaných obsahových náležitostí v Zmluve o úvere neabsentuje a Žaloba je aj v tejto časti evidentne nedôvodným podaním, pričom k všetkým vytýkaným náležitostiam sa vyjadrujeme v nasledujúcej časti vyjadrenia.
21. Tvrdenie žalobkyne o absencii údaju o výške, počte a termínoch splátok úveru nezodpovedá skutočnosti. Zo zmluvy o úvere, ako aj z časti 2. „Výška splátok“ v rámci Podmienok k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-05 platných od 11.06.2010 (ďalej ako „Podmienky“) totiž priamo vyplýva (a napokon to uvádza samotná žalobkyňa vo svojej žalobe), že
- výška mesačnej splátky je 75,- euro,
- počet mesačných splátok je 60 a
- termínom každej splátky je v zmysle bodu 6.2 Všeobecných obchodných podmienok platných od 1.10.2010 (ďalej ako „VOP 2010“), ktoré v zmysle čl. X Zmluvy o úvere, ako aj v zmysle bodu 1.3 Podmienok, predstavujú jej neoddeliteľnú súčasť a s ktorých obsahom sa žalobkyňa oboznámila, tieto prevzala a s nimi súhlasila bez výhrad a ktoré sa zaviazala dodržiavať 20. deň v mesiaci.
22. Pre úplnosť je potrebné dodať, že o výške, počte a termínoch splátok bola žalobkyňa upovedomená tiež prostredníctvom Splátkového kalendára k Zmluve o úvere.
23. Žalobu nemožno považovať za dôvodnú ani v časti vytýkajúcej údajnú absenciu údaju o termíne konečnej splatnosti úveru. V uvedenej súvislosti si dovoľujeme opätovne poukázať priamo na obsah Zmluvy o úvere, konkrétne na čl. VII, v zmysle ktorého je termínom konečnej splatnosti (mesiac/rok): 01/2016; v spojení s ostatnými údajmi vďaka jednoduchému porozumeniu čítaného (zmluvného) textu je zrejmé, že termín konečnej splatnosti bol január 2011, kedy je k 20. dňu v danom mesiaci splatná posledná splátka úveru (tu opätovne odkazujeme na bod 6.2 VOP 2010 k predmetnej zmluve). Žaloba je tak aj v tejto jej časti zjavne nedôvodná.
24. Vo vzťahu k obidvom žalobkyňou vyčítaným náležitostiam žalovaný uvádza, že ich výklad podávaný zo strany žalobkyne s ohľadom na vyššie uvedené zjavne trpí účelovým formalizmom, zvádzajúcim až k absurdným interpretačným záverom (naozaj chce napr. žalobkyňa tvrdiť, že nevedela zo Zmluvy o úvere vyčítať termín konečnej splatnosti úveru, prípadne koľko, komu, dokedy a v akej výške má splácať). Žalobkyňa podľa názoru žalovaného účelovo interpretuje jasné, zreteľné a jednoznačné údaje o úvere uvedené v konaním dotknutej zmluve s cieľom zdôvodniť údajnú potrebu aplikácie zákonnej sankcie bezodplatnosti jednotlivých úverov. Výklad príslušných ustanovení ZoSÚ pre Zmluvu o úvere podávaný žalobkyňou je však evidentne absurdný; sankcia bezodplatnosti úveru v tomto prípade nemá miesto a bola by neprimeranou sankciou za to, že žalobkyni sa údajne zdajú byť údaje v dotknutých zmluvách nedostatočne uvedené, navyše ak tieto (ako významné podmienky úveru) dobrovoľne a vedome akceptovala a úvery, napokon aj splácala (hoci s rôznou platobnou disciplínou).
25. Žalobkyňa v II. časti žaloby tvrdí tiež údajne nejednoznačné uvedenie údaju o celkovej výške spotrebiteľského úveru. Ani v tomto smere sa však s výčitkami žalobkyne nemožno stotožniť, pričom
jej argumentácia pripomína hľadanie problému tam, kde v skutočnosti nie je. Z čl. VII Zmluvy o úvere totiž jednoznačne vyplýva, že výška úveru predstavuje sumu 2.400,- euro, pričom celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutým úverom sú vo výške 2.100,- euro a teda celková suma, na ktorej splatenie je žalobkyňa povinná je 4.500,- euro. Žaloba je tak aj v tejto časti nedôvodná.
26. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalovaný, aby súd žalobu zamietol.
27. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: zmluva o poskytnutí bezúročnej pôžičky č.l. 8-9, prehľad splátok a úhrad č.l. 10-12, výzva na úhradu č.l. 13, výpisy z účtu Slovenská sporiteľňa č.l. 14-22, formulár zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č.l. 80-81, podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky č.l. 82-84 a zistil tento skutkový stav:
28. Zo žalobcom predloženého formulára zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č.l. 8-9 spisu vyplýva, že žalobkyňa Margita Czeneová dňa 11.01.2011 v Šuriciach podpísala predmetný formulár s vyplnením údajov pod článkami I., II., III. týkajúcich sa osobných údajov klienta, článku V. údajov o požadovanej pôžičke, v zmysle ktorej žiadala poskytnutie pôžičky 2 400,- € na dobu 60 mesiacov, pričom článok VII. tohto formuláru podľa jeho znenia sa spotrebiteľom nevypĺňa, pričom obsahuje údaje o schválenej pôžičke, výške splátky, celkovej sume pôžičky, mesačnej výške poistenia (za predpokladu, že bolo dojednané), počet splátok, termín konečnej splatnosti určenej mesiacom a rokom, celkové náklady spotrebiteľa, ročnú úrokovú sadzu, RPMN a priemernú hodnotu RPMN. V rovnakom znení je článok VII. s poznámkou „nevypĺňa sa“ aj v predloženom zmluvnom formulári žalovaným (č.l. 80-81). Právny predchodca žalovaného formulár podpísal dňa 13.01.2011.
29. Výška čerpania úveru, výška úhrady žalovanou, neuhradený zostatok medzi stranami sporný nebol, preto súd v tomto rozsahu ani ďalšie dokazovanie nevykonával. Je zrejmé, že žalobkyňa z poskytnutého úveru 2 400,- € zaplatila sumu 2 390,- € , a teda jej dlh predstavuje 10,- €, ktorého zaplatenie však predmetom konania nie je.
30. Podľa § 43 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu 13.11.2011, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
31. Podľa § 43a ods. 1 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
32. Podľa § 43c ods. 1 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
33. Podľa § 44 ods. 1 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
34. Podľa § 44 ods. 2 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
35. Podľa § 39 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
36. Podľa § 40 ods. 1 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
37. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
38. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
39. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
40. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
41. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
42. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
43. Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
44. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
45. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
46. Podľa § 565 OZ v znení ku dňu 13.11.2011, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
47. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 13.11.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
48. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 13.11.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
49. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 13.11.2011, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
50. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 04.04.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
51. Žalobca si uplatnil právo žalobou zo dňa 03.04.2018, ktorej petit formuloval ako určenie, že Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7085893, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., dňa 13.01.2011 je neplatná, eventuálne určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7085893 uzatvorenej dňa 13.01.2011 medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., je bezúčelový a bez poplatkov. Jedná sa o zloženú žalobu pozostávajúcu z dvoch samostatných petitov, v zmysle ktorých sa žalobca domáha určenia neplatnosti, resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zložená žaloba v Civilnom sporovom poriadku nie je upravená, avšak tak právna teória ako aj prax ju pripúšťa. Žalobný návrh, ktorý žalobca formuluje popri inom (primárnom) žalobnom návrhu je petitom eventuálnym. Žalobca žiada rozhodnúť o eventuálnom petite iba pre prípad (in eventum) eventuálne, ak súd primárny petit zamietne. Ak súd primárnemu petitu vyhovie o eventuálnom petite nerozhoduje. V žalovanej veci je potrebné petit formulovaný žalobcom ako „súd určuje, že Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7085893 zo dňa 13.01.2011 je neplatná“ považovať za petit primárny, pričom petit formulovaný ako „súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7085893, uzatvorenej dňa 13.01.2011 medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., je bezúročný a bez poplatkov“ za petit eventuálny. V hmotnoprávnej rovine zodpovedá eventuálny petit situácii, keď eventuálny nárok vznikne ak nie je možné uspokojiť primárny nárok alebo ak primárny nárok vôbec nevznikol. Žalobca si pritom nie je istý či existuje taká právna skutočnosť, ktorá uspokojenie alebo existenciu primárneho nároku vylučuje. Prípadne žalobca očakáva, že takáto právna skutočnosť vznikne v priebehu sporu. Nie je ani vylúčené, že žalobca nevie vyhodnotiť dôkaznú situáciu (zrejme sa jedná o situáciu v prejednávanej veci) a nie je si istý či súd vyhodnotí primárny nárok ako dôvodný. Žalobca primárne sa domáha určenia neplatnosti úverovej zmluvy, pričom si však nie je istý či súd vyhodnotí zmluvu primárne ako neplatnú a pre tento prípad volí eventuálny petit, t.j. ak úverová zmluva je platná, potom sa domáha určenia jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti vzhľadom na iné tvrdené skutočnosti. Takto uplatnené právo súd považuje za právo legitímne vyplývajúce z právnej úpravy a formulovaný petit je možné považovať za petit jasný, zrozumiteľný a zákonom dovolený.
52. V zmysle zákonného ustanovenia § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V zmysle § 139 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu. Právo spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru žalobou vyplýva zo zákonného ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. práve s odkazom na § 137 písm. c), d) CSP. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ má právo domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, pričom žaloba je prípustná podľa § 137 písm. d) CSP, nakoľko určenie týchto právnych skutočností vyplýva s osobitného predpisu.
53. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení existencie, resp. neexistencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný.
54. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Žaloba na určenie právnej skutočnosti v zmysle Civilného sporového poriadku je prípustná iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní takejto žaloby.
55. Zmluva o poskytnutí bezúročnej pôžičky, tak ako bola v kópii stranami predložená, je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z. vyžadujúcou
dojednanie všetkých obsahových náležitostí v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Proces uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy sa nelíši od procesu uzatvárania akejkoľvek zmluvy v zmysle § 43a a nasl. OZ.
56. Postup pri uzatváraní zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom je zrejmý z formulárovej zmluvy označenej ako „zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky“, ktorej časti I., II., III., IV., V. a VI., VIII., IX., X., XI. boli vyplnené zároveň s podpisom tejto zmluvy žalobcom dňa 11.11.2011. Samotná zmluva v časti VII. uvádza, že táto časť sa nevypĺňa. Jednotlivé zmluvné dojednania týkajúce sa schválenej výšky pôžičky, celkovej sumy pôžičky, počtu splátok, konečnej splatnosti, výšky splátky, poistenia, celkových nákladov spotrebiteľa, ročnej úrokovej sadzby, ako aj RPMN boli vyplnené následne, a to pred podpisom zmluvy veriteľom (právnym predchodcom žalovaného) dňa 15.01.2011. Z vyššie uvedeného postupu je zrejmé, že formulárovú listinu, ktorú podpísal žalobca dňa 11.01.2011 s výnimkou článku VII., ktorý bol nevyplnený je potrebné považovať za návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere (oferta). Vyvstáva preto otázka či doplnenie náležitostí článku VII. zmluvy je akceptáciou takéhoto návrhu alebo sa jedná, keďže išlo o doplnenie podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, o návrh nový. Keďže v čase podpisu žalobcom dňa 11.01.2011 zmluva podstatné náležitosti nemala, je potrebné považovať vyplnenie článku VII. nie za akceptáciu, ale nový návrh vo vzťahu k uzatvorenej zmluve, ktorý však žalobca v tomto znení preukázateľne nepodpísal. So skutočnosti, že žalobca úver čerpal, tento mu bol poskytnutý a čiastočne splátkami úver aj plnil, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že došlo k akceptácii tohto návrhu, nakoľko právny úkon je robený písomne a v tomto prípade mlčanie žalobcu nie je možné považovať za akceptáciu. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že nedošlo k stretu oferty a akceptácie, a teda ani nemohlo ani dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme tak ako to zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladá, a preto je takúto zmluvu potrebné považovať pre nedostatok formy za zmluvu neplatnú.
57. Keďže žalobca si uplatnil právo eventuálnym petitom a súd primárnemu petitu vyhovel, o eventuálnom petite, t.j. bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru už nerozhodoval a taktiež ďalšie posudzovanie obsahu zmluvy vo vzťahu k eventuálnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. je nadbytočným.
58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
61. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na zaplatenie trov konania v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.