Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-98-2021.pdf
PDF · 100.93 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/98/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa D. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom X. R. XXX/XX, XXX XX T. proti povinnej osobe - otcovi navrhovateľa R. Q., nar. X.X.XXXX, bytom B. č. XXX, XXX XX B., štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov a vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. Q., nar. X.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracoviskom Svidník, dieťa rodičov - matky J. Q., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. mája XXX/XX, XXX XX T., štátnej občianky SR, zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30 798 841 a už uvedeného otca navrhovateľa, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 6P/99/2019-145 zo dňa 23.2.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., III. a IV.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh plnoletého D. a matky mal. F. Q. na zvýšenie výživného zo strany ich otca.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Mení rozsudok Okresného súdu Svidník č. k. 4C/25/2009-28 zo dňa 24.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2009, v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že otec R. Q., nar. X.X.XXXX je povinný prispievať na výživu plnoletého syna D. Q., nar. X.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 80 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne a maloletej F. Q., nar. X.X.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 60 eur mesačne na sumu 135 eur mesačne počnúc od 2.12.2019 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod následkami výkonu rozhodnutia. Výživné pre plnoletého syna bude otec poukazovať k rukám syna a pre maloletú k rukám matky maloletej.
II. Vo zvyšku návrh zamieta.
III. Nedoplatok na výživnom na syna D. Q., nar. X.XX.XXXX v sume 1 323 eur (za obdobie od 2.12.2019 do 23.2.2021, t. j. 14 mesiacov x 90 eur a 21 dní - 63 eur) a na maloletú F. Q., nar. X.X.XXXX v sume 1 102,50 eura (za obdobie od 2.12.2019 do 23.2.2021, t. j. 14 mesiacov x 75 eur a 21 dní - 52,50 eura) je
otec povinný na každé z nich splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok až do jeho zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. “
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. §62, ods. 1-5, § 75, ods.1, §78, ods. 1,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v priebehu času za skoro 12 rokov došlo k veľmi výraznej zmene pomerov oprávnených, plnoletého D. Q. a maloletej F. Q.. Ide o zmeny, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v ich pomeroch nielen na krátky čas a ktoré súd vyhodnotil ako dôvodné na zmenu výšky výživného, konkrétne jeho zvýšenie. Zmeny sú odôvodnené subjektívnymi, ale aj objektívnymi okolnosťami, skutočnosťami a vývojom životných nákladov. Všeobecne v porovnaní s rokom 2009 sú určite vyššie výdavky na uspokojovanie bežných hmotných potrieb ako je strava, oblečenie, obutie, hygiena a kozmetika, a to nielen v dôsledku rastu, fyzického a psychického vyspievania detí, ale aj v dôsledku vývoja spotrebiteľských cien v spoločnosti za dlhé časové obdobie. Tento vývoj sa určite prejavil aj zmenou finančných prostriedkov rodičov potrebných na financovanie svojich potrieb a potrieb ich domácnosti, ale u maloletých detí je to z pohľadu súdu podstatnejšia zmena, lebo napríklad rodičia nepotrebujú tak často nové oblečenie, obuv, nevyžadujú pestrú, vyváženú a bohatú stravu ako vyvíjajúce sa maloleté deti. Maloletá v čase skoršieho rozhodovania o výživnom mala jeden rok, teraz je žiačkou 7. ročníka základnej školy, syn D. mal osem rokov, teraz je študentom 4. ročníka denného štúdia na gymnáziu. Nástup maloletej do školy, prechod detí na vyšší stupeň základnej školy, u syna na gymnázium je objektívna zmena pomerov spojená s vyššou mierou nárastu nákladov na živobytie ako aj na školské potreby, aktivity spojené so školskými povinnosťami a iné záujmy. Vychádzajúc z návrhu a výpovede matky maloletej maloletá okrem základnej školy navštevuje základnú umeleckú školu, hrá na akordeón, tancuje vo folklórnom súbore R., rada číta knihy, kreslí a maľuje. Maloletá je aj športovo nadaná, lyžuje, korčuľuje, pláva, chodí do bazéna, bicykluje, má všestranné záujmy. S maloletou má matka výdavky aj v súvislosti s trošku zhoršeným zdravotným stavom, lebo je alergička a berie každý deň lieky, raz ročne vakcínu a taktiež raz ročne chodí na tri týždne do kúpeľov do K.. Aj syn D. chodil 9 rokov do kúpeľov, lebo tiež je alergik. Z výpovede syna D. mal súd za preukázané jeho opakujúce sa základné mesačné výdavky, ktoré činia 242 eur bez drogistických potrieb, výdavky na športové záľuby, výlety, stužkovú, prihlášky na vysokú školu. Všetky jeho výdavky mu ako maloletému aj teraz platí matka, niekedy mu pomôžu starí rodičia. K zmene pomerov došlo aj u matky, ktorá sa o deti osobne stará, a to hlavne k zmene príjmu. Súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/25/2009 mal za preukázané, že matka v čase skoršieho rozhodovania o výživnom poberala rodičovský príspevok vo výške okolo 155 eur a v súčasnosti napr. za mesiac október 2019 činil jej čistý mesačný príjem sumu 603,45 eura. Matka mesačné náklady na chod domácnosti, výživu a výchovu maloletých detí uviedla v celkovej výške 624 eur, ako dôkazy predložila výpisy z účtov. Z rozsudku z uvedeného pripojeného spisu je zrejmé, že rodičia pri rozvode ohľadom výšky výživného zo strany otca detí uzavreli na pojednávaní rodičovskú dohodu a že súd neskúmal príjem otca a ani tento údaj sa v pripojenom spise vôbec nenachádzal. Keďže súd nemohol porovnať príjem otca, vychádzal pri zvýšení výživného, ako keby určoval výživné nanovo. Súd mal za preukázané, že otec od 18.4.2019 (návrh podaný dňa 2.12.2019) vykonáva na základe živnostenského oprávnenia podnikateľskú činnosť v stavebných prácach, pričom túto činnosť realizuje na základe obchodného vzťahu s objednávateľom, obchodnou spoločnosťou EM-AUDIT, s.r.o., v ktorej bol v roku 2018 v pracovnom pomere a jeho mesačný príjem by podľa jeho vyjadrenia mal byť na hranici cca 400 až 450 eur a mal by zodpovedať príjmu z pracovnoprávneho vzťahu. Po podaní daňového priznania za rok 2019 mal súd za preukázané, že otec detí v daňovom priznaní vo výpočte základu dane z príjmov z podnikania uvádza príjmy zo živnosti vo výške 4 987 eur (623 eur mesačne) a aj v ďalšom vyjadrení už potvrdil tento príjem. Otec pri výpočte príjmu však opomenul výdavky, ktoré uviedol v daňovom priznaní vo výške 3 392 eur, čistý príjem teda činil 1 595 eur, mesačný čistý príjem by bol len 199 eur. Žiadne iné príjmy nepriznal a súd iné príjmy nezistil. Súd mal za preukázané, že otec nevlastni žiadny nehnuteľný majetok a ani hnuteľný majetok. Pri výdavkoch otca mal súd za preukázané, že v súčasnosti, keď príde po 3 týždňoch z práce z P., ako sám uviedol, býva pár dni v nájomnom jednoizbovom byte v obci B., mesačné nájomné činí 175 eur. Ako sám priznal, v byte býva od júna 2016, avšak 3 roky ho nevyužíval. Z dokladov SIPO bolo preukázané, že mimo nájomného platí mesačné náklady za dodávku elektrickej energie v sume 10,54 eura a koncesionárske poplatky v sume 4,64 eura, zálohové platby za plyn v sume 25 eur mesačne, výživné na deti v sume 55 eur mesačne, spolu 270 eur, a teda že na živobytie mu ostáva suma malo presahujúca 100 eur mesačne. Otec neuviedol žiadne
výdavky týkajúce sa trojtýždňového obdobia, keď pracuje v P.. V skoršom vyjadrení k návrhu uvádzal, že sú proti nemu vedené viaceré exekúcie, ktoré zrejme musí splácať. Z uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 5OdK/264/2020 zo dňa 4.6.2020 zverejneného v obchodnom vestníku mal súd za preukázané, že na majetok otca bol vyhlásený konkurz. Otec, keď teda tvrdil, že mal nejaké exekúcie a ich splácal, po vyhlásení konkurzu súdom nie je povinný ďalej uhrádzať svoje dlhy a jeho exekúcie sa zastavujú. Zo životopisu dlžníka, vyžiadaného z Centra právnej pomoci, kancelárie Svidník, ako prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 21.4.2020 mal súd za preukázané, že otec detí v tomto životopise pri zdravotnom stave uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý, primeraný veku a pri aktuálnej životnej situácii uviedol, že momentálne je živnostník a jeho mesačný príjem je 900 eur. Na pojednávaní otec tento údaj o príjme poprel, avšak súd tomu jeho tvrdeniu neuveril a pri určení výživného vychádzal práve z tejto sumy, ktorá sa súdu javila ako priemerný normálny príjem stavebného robotníka na stavbe v P., a to aj napriek predloženým faktúram zo strany otca (ostatné účtovné doklady predložené neboli) a inzerátom, v ktorých je uvedená nižšia suma. Otec si svoj príjem a to aj vzhľadom na výdavky (v P. neuvedené) spochybnil sám, nakoľko v priebehu konania uvádzal rozdielne sumy (uvádzal, že fakturuje 450 eur) a aj súd rozdielne sumy zistil, čiže spornou otázkou ostala výška príjmu otca. Súd obranu otca predložením lekárskych správ o zlom zdravotnom stave a o vyjadrení, že by nemusel pracovať, považoval tiež za spochybniteľnú, nakoľko súd opätovne ako pri príjme poukazuje na údaj zo životopisu dlžníka, kde otec pri zdravotnom stave udáva, že jeho zdravotný stav je dobrý, primeraný veku. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, s deťmi sa celé obdobie nestretával, neprispieval im nad rámec výživného, na výživu im platil sumu, ktorú si sám určil, a to 55 eur, čo nebolo sporné. Vzhľadom na uvedené pomery, možnosti a schopnosti otca, rovnako možnosti a pomery matky, ale hlavne na odôvodnené zvýšené potreby oprávnených detí s prihliadnutím i na mieru starostlivosti matky, ktorá sa okrem finančného zabezpečenia podieľa na potrebách a plní si vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou spojenou so zabezpečovaním každodenných potrieb maloletej a dospelého nezaopatreného syna napr. aj uspokojovaním bytovej potreby, čo je postavené na roveň finančnému plneniu, súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany povinného - otca detí. Pri určovaní výšky výživného súd teda vychádzal z príjmu ním samým uvedeného a pri výpočte použil ako pomocné kritérium materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 a zaviazal otca prispievať na výživu plnoletého syna D. Q. zvýšeným výživným zo sumy 80 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne (19 % x 900 eur) a maloletej dcéry F. Q. zvýšeným výživným zo sumy 60 eur mesačne na sumu 135 eur mesačne (15 % x 900 eur) počnúc od 2.12.2019, t. j. od podania návrhu do budúcna tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Čo sa týka syna D., súd zaviazal otca poukazovať výživné k jeho rukám z dôvodu, že plnoletosťou zaniká právo rodiča, ktorému bolo dieťa zverené, zastupovať dieťa a analogicky zaniká aj právo preberať splátky výživného. Toto právo má už priamo plnoleté dieťa. Plnoletosťou teda vzniká povinnosť povinného rodiča výživné platiť k rukám plnoletého dieťaťa. Vo zvyšku súd návrh vo výroku II. zamietol. Nedoplatok na výživnom súd určuje vtedy, keď zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde, výnimočne aj skôr, u maloletých maximálne však tri roky v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Nedoplatok sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a zvýšeným výživným za obdobie, odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom súd zaviazal otca splácať v mesačných splátkach a pri jeho výpočte tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku. Súd ešte poukazuje na to, že otec ako povinná osoba si dlhé roky neplnil vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom schválenou dohodou a matke bolo vyplácané náhradné výživné na zabezpečenie výživy nezaopatrených detí.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
III. Obsah odvolaní
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti výrokom I., III. rozsudku otec. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné na D. na sumu 100 Eur mesačne a mal. F. na sumu 70 Eur mesačne.. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu, nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolaní uviedol, že v priebehu konania na súde prvej inštancie otec predložil, ako listinný dôkaz, daňové priznanie za rok 2019. Keďže daňové priznanie samostatne zárobkovo činnej osoby nepodáva celkom relevantné údaje o príjme, ale je skôr dôkazom o hospodárení daňového subjektu z ekonomického hľadiska otec akceptoval, aby súd vychádzal z tzv. potencionálneho príjmu otca. Zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov a ani so zaužívanej judikatúry súdov nevyplýva pre súd oprávnenie, aby stanovoval príjem povinnej osoby podľa svojich subjektívnych úvah a pocitov tak, ako to učinil súd prvej inštancie a ako
to aj uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, ktorému sa ako normálny príjem stavebného robotníka na stavbe v P. javí príjem 900,- eur mesačne a to dokonca bez bližšej špecifikácie tohto príjmu, t. j. či ide o príjem hrubý alebo čistý. Neobstojí ani odkaz súdu na nejaký životopis k návrhu na vyhlásenie konkurzu, na ktorý súd taktiež poukazuje a ktorý ani otec nespracoval. pričom aj jeho príp. aplikácia je s poukazom na ustanovenie § 217 ods. 1 CSP vylúčená, keďže v tomto prípade by aj tak išlo o „minulý príjem“ (príjem pred mesiacom apríl 2020). Podľa názoru otca mal súd pri určení výživného, pokiaľ mal pochybnosti o výške príjmu otca, vychádzať z tzv. potencionálneho príjmu podľa aktuálnych pracovných ponúk na profesiu „maliar", z ktorých najvyššia mzdová ponuka činila 773,- eur mesačne, čo v čistom vyjadrení predstavuje 669,40 eur mesačne a z tohto príjmu otca mal určiť výživné otca k obom deťom, výška ktorého by sa mala podľa súdnej praxe pohybovať v rozsahu 20 % až 30 % z čistého príjmu povinnej osoby, t. j. v sume 134,- 200,- eur mesačne a s prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov mal túto stanoviť skôr v strede tejto tolerancie, t. j. v sume cca 170,- eur mesačne. Je zrejmé, že súd pri svojom rozhodovaní a najmä pri stanovení príjmu povinnej osoby, nevychádzal z vykonaného dokazovania, ale prisvojil si právo stanovovať príjem povinnej osoby v teoretickej rovine podľa vlastnej úvahy, nerešpektujúc ani priemerné zárobky, dosahované v jednotlivých profesiách v aktuálnom čase na trhu práce, ktoré sú zverejňované na verejných portáloch platy.sk. príp. v štatistických údajoch Slovenského štatistického úradu.
7. Matka mal. F. a kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení o odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudku bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
9. Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
11. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
12. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.
13. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
14. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.
15. Otec mal. detí v odvolaní namieta, že úvaha súdu pri aplikácii § 75, ods. 1 Zákona o rodine je svojvoľná, súd nevykonal porovnanie pracovných ponúk a zárobkov na obdobných pracovných pozíciách, akú vykonáva otec.
16. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, súd pri úvahe o výške potenciálneho príjmu otca, súd vychádzal zo sumy 900 Eur mesačne, ktorú sumu uvádzal otec v životopise dlžníka, tvoriacej prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd mal za to, že táto suma sa javí ako priemerný normálny príjem stavebného robotníka na stavbe v P.. Odvolací súd poukazuje na to, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je dokazovanie riadené vyšetrovacou zásadou súdu, podľa ktorej je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). Ako to vyplýva z verejne dostupného internetového portálu www.platy.sk, priemerný mesačný príjem na pozícii stavebný robotník (s ukončeným základným vzdelaním s praxou na pozícii 5 rokov) v Bratislavskom kraji na plný pracovný úväzok je 1.507 Eur v hrubom (cca. 1.129 Eur v čistom). Súdom ustálená výška príjmu otca je aj podľa odvolacieho súdu korektná.
17. Odvolací súd vo vzťahu k ustáleniu výšky mesačných výdavkov osôb oprávnených z výživného poukazuje na zistený skutočný stav a skutočnosť, že zvýšené výdavky detí v konaní neboli preukázané. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie podporne poukazuje na vhodnosť pre účely určenia primeranej výšky výživného použitia materiálu Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“. Odvolací súd považuje súdom určenú výšku výživného za primeranú a zodpovedajúcu zákonným kritériám.
18. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).