Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-106-2021.pdf
PDF · 84.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-9P/106/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov matky D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XXA, XXX XX N., a otca A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX N., adresa na doručovanie Z. 9, XXX XX N., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:
1) Maloletý A. A., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky D. A., nar. XX.XX.XXXX.
2) Otec A. A., nar. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- Eur mesačne počnúc dňom 01.04.2022, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
3) Styk otca s maloletým dieťaťom s a p o n e c h á v a na dohodu rodičov.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého podala dňa 31.12.2021 na tunajší súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom žiadala, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným v sume 150,- Eur mesačne odo dňa 01.03.2021 a styk otca s maloletým nežiadala upravovať.
2. Súd na pojednávaní dňa 29.03.2022 vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obidvoch rodičov maloletého, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav:
3. Maloletý je narodený mimo manželstva. Jeho rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval otec dieťaťa. Maloletý navštevuje 7. ročník Špeciálnej základnej školy v Brezne. Stravuje sa v školskej jedálni. Za stravu matka hradí 1 - 2,- Eur mesačne. Maloletý sa nevenuje žiadnym mimoškolským aktivitám. Náklady spojené s dochádzkou do školy sú do 20,- Eur mesačne. Maloletý je zdravý, prekonáva len bežné detské ochorenia, nenavštevuje žiadne odborné ambulancie.
4. Matka maloletého je vdova, má ukončené základné vzdelanie. Je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Poberá vdovský dôchodok v sume 215,- Eur mesačne a prídavok na maloletého v sume 25,88 Eur mesačne. Finančne jej pomáhajú a na domácnosť prispievajú plnoletý syn U. a plnoletý syn I., ktorí si príležitostne zarábajú na brigádach. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Spolu s maloletým býva v staršom jednoizbovom rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou. V spoločnej domácnosti bývajú tiež plnoletí synovia I. a U., ktorí pochádzajú z predchádzajúceho vzťahu matky. Náklady na domácnosť má matka mesačne 60,- Eur za elektrinu, za komunálny odpad hradí 50,- Eur ročne a náklady na drevo má 250,- Eur ročne. Matka sa lieči na hypertenziu a zápalové ochorenie žlčníka, za lieky dopláca 15 - 20,- Eur mesačne.
5. Otec maloletého je rozvedený, nemajetný, má ukončené základné vzdelanie. Je zamestnaný v ZLH Plus, a.s., Hronec od 13.12.2021 s čistým mesačným zárobkom priemerne okolo 600,- Eur, predtým pracoval len brigádnicky, pričom podľa roboty zarobil od 150,- do 200,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Je zdravý, nelieči sa na žiadne chronické ochorenie. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Býva so svojou matkou v rodinnom dome svojej matky v Čiernom Balogu. Na domácnosť svojej matke prispieva sumou 100,- Eur mesačne. Medzi jeho ďalšie mesačné výdavky patria výdavky v súvislosti s oddĺžením, nakoľko je v konkurze a cestovné do práce 100 - 120,- Eur.
6. Ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rodičia maloletého na pojednávaní dňa 29.03.2022 uzavreli rodičovskú dohodu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorú súd schválil, keďže na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa ako aj so zákonom.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9. Podľa § 221 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
10. Rozsudok bol v prejednávanej veci vyhlásený na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 29.03.2022 na Okresnom súde Brezno, a to za prítomnosti obidvoch rodičov maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ktorí sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi na úradnom zázname, ktorý bol bezprostredne potom spísaný.
11. O návrhu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
27. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd v konaní nezistil ani okolnosti, s prihliadnutím na ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania spravodlivé a ani jeden z účastníkov sa tejto náhrady trov konania nedomáhal.
29. Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa práva podať proti rozhodnutiu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 221 písm. a) CSP vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.
30. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP). Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V súlade s § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 CMP), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.
Nakoľko sa účastníci, resp. ich zástupcovia na pojednávaní vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z nich.