Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1T-3-2018.pdf
PDF · 121.19 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-1T/3/2018
Uznesenie
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaných Bc. U. A. a spol. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.08.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd trestnú vec obžalovanej 1/ Bc. U. A., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom D. nad D., U. č. XXX/XX, prechodne bytom D., H. č. XX/X, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, obžalovaného 2/ T. A., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom D. nad D., U. č. XXX/XX a obžalovaného 3/ K. J., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom D., H. č. XX/X, pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť tak, že:
dňa 16.04.2017 v čase okolo 10:30 hod. obžalovaní T. A., K. J. a Bc. U. A. spoločne prišli bez upovedomenia poškodeného Bc. S. J., na motorovom vozidle zn. PEUGEOT 3008 k rodinnému domu č. XXX majiteľov O. a S. U. v obci J. R. C. pre maloletú dcéru obžalovanej, N. K. nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa spoločne s jej otcom Bc. S. J. a jeho priateľkou S. U. zdržiavali na návšteve v uvedenom dome, následne obžalovaná Bc. U. A. zavolala k vozidlu jej maloletú dcéru N.K., ktorá sa hrala na dvore, usadila ju do auta, po čom cez neuzamknutú bráničku vošla do dvora rodinného domu č. XXX a zabúchala na vchodové dvere, kde požiadala poškodenú O. U., aby poslala za ňou otca mal. dcéry N.K., Bc. S. J. a odišla von pred oplotenie dvora rodinného domu, pričom následne ako prišiel k vozidlu poškodený Bc. S. J. a chcel ísť k mal. dcére N.K., v ceste mu stála obžalovaná Bc. U. A., ktorú odsotil a dcéru vybral z vozidla, na čo reagoval obžalovaný T. A., ktorý chytil poškodeného Bc. S. J. rukou za krk a držal ho, pričom druhou rukou zovretou v päsť mu naznačoval úder do tváre, na čo ku nim pristúpil obžalovaný K. J., ktorý chytil poškodeného Bc. S. J. za tričko a spolu s obžalovaným T. A. ho začali mykať, na čo z rodinného domu č. XXX vybehla poškodená S. U., ktorá sa ich snažila oddeliť od seba, avšak obžalovaná Bc. U. A. ju odstrčila, triasla ňou, po čom poškodená S. U. spadla na zem do predklonu tak, že sa rukami dotýkala zeme, kde ju obžalovaná oboma rukami udierala po chrbte, pričom poškodenému Bc. S. J. sa podarilo vymaniť zo zovretia obžalovaného T. A. a odstrčiť obžalovanú Bc. U. A. od poškodenej S. U., maloletá N.K. medzi tým vošla do dvora rodinného domu č. XXX a následne do chodby rodinného domu za vstupné dvere, kde sa nachádzala poškodená O. U., ako aj jej manžel S. V. a syn poškodenej S. U., mal. M.S.W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý začal plakať, následne obžalovaná Bc. U. A. vošla cez neuzamknutú bráničku na pozemok domu a do chodby rodinného domu, kde si vzala na ruky plačúcu dcéru mal. N.K. a vyšla z domu na dvor a ulicu, pričom obžalovaný T. A. opäť chytil ľavou rukou pod krk poškodeného Bc. S. J. a následne neoprávnene vstúpil na dvor predmetného rodinného domu tak, že ho zatlačil cez vstupnú bránu a dvor až ku vchodovým dverám, kde ho oprel o zárubňu a držal, pričom pravou rukou zovretou v päsť sa mu zaháňal na tvár naznačujúc úder, následne do dvora a potom do chodby rodinného domu neoprávnene vošiel aj obžalovaný K. J., ktorý v chodbe rodinného domu oboma rukami strčil do hrude poškodenej O. U. tak, že spadla na zadok na schody v chodbe rodinného domu, pričom obaja obžalovaní boli poškodenými O. U., S. U. a S. U. opakovane vyzývaní, aby opustili rodinný dom, že tam nemajú čo robiť, avšak na tieto výzvy obžalovaní nereagovali a poškodená O. U. po tom ako vstala, vystrčila z chodby rodinného domu von na dvor obžalovaného K. J. a opäť vyzvala obžalovaného
T. A., aby odišiel preč, nerobil zle a mal rozum, na čo obžalovaný odišiel z dvora rodinného domu na ulicu, následne zobrala poškodená O. U. telefón a volala na číslo 158, kde oznámila skutok, pričom počas tohto obžalovaná Bc. U. A. posadila svoju maloletú dcéru N.K. do osobného motorového vozidla a sadla si s ňou na zadné sedadlá, po čom k vozidlu pristúpil poškodený Bc. S. J., otvoril si zadné dvere s tým, že sa chcel rozlúčiť so svojou dcérou, po čom k nemu pristúpil obžalovaný T. A. a ako poškodený Bc. S. J. stál v priestore medzi otvorenými zadnými dverami a vozidlom, viac krát v snahe zavrieť dvere nimi udrel poškodeného Bc. S. J., ktorý nakoniec od dverí odstúpil, po čom obžalovaní spoločne na predmetnom motorovom vozidle z miesta odišli, pričom uvedeným konaním obžalovaný T. A. spôsobil poškodenému Bc. S. J. zmliaždenie krku s podkožnými krvnými výronmi hlavne vpravo, obžalovaná Bc. U. X spôsobila poškodenej S. U. podvrtnutie bedrovokrížovej chrbtice a obžalovaný K. J. spôsobil poškodenej O. U. pomliaždenie bedrovokrížovej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie menovaných poškodených a uvedeným konaním obžalovaní T. A. a K. J. zároveň porušili domovú slobodu poškodených S. U., O. U., S. U. a mal. M.S.W., nar. XX.XX.XXXX, p o s t u p u j e Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 11.01.2018 obžalobu pod č.k. Pv 177/17/3305-29 na 1/ Bc. U. A. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, 2/ X T. a 3/ K. J. pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2018, 13.06.2018 a 01.08.2018 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Bc. U. A., T. A., K. J., poškodených Bc. S. J., S. U., O. U., S. U., znalca MUDr. Jaroslava Ridošku, PhD., MBA, v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaním podstatných častí znaleckých posudkov znalca MUDr. Jaroslava Ridošku, PhD., MBA zo dňa 28.10.2017 (č.l. 186-197), zo dňa 31.10.2017 (č.l. 198-209) a zo dňa 01.11.2017 (č.l. 210-222), oboznámením ostatného spisového materiálu (plnomocenstvá z č.l. 19-22, vyčíslený nárok na náhradu škody z č.l. 70-74, lekárske správy z č.l. 117-123, písomnosti predložené obžalovanou z č.l. 143-154, fotodokumentácia z č.l. 169-173, výpis z katastra nehnuteľností z č.l. 181-182, priestupkový spis z č.l. 223-232,návrh na nariadenie NO z č.l. 234-235, lustrácie z č.l. 241-244, výpis z evidencie priestupkov z č.l. 242-243, výpis z ústrednej evidencie priestupkov na obžalovaných z č.l. 250-252, lustrácie v CDB z č.l. 283-285, odpis z registra trestov z č.l. 286-288, správa z MT z č.l. 301, vyjadrenie poškodeného s prílohamy z č.l. 315-332) a zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaná Bc. U. A. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinná. Uviedla, že sa zhruba týždeň pred veľkonočnými sviatkami dohodli s poškodeným J. tak, že si dcéru zoberie vo štvrtok zo škôlky a prinesie ju v nedeľu 16.04.2017 ráno. Keďže v ten deň už mali program, obžalovaná ho požiadala sms správou, či môže malú priniesť aj skôr, načo jej odoslal len smajlíka. Na to mu obžalovaná zavolala, čo sa deje a poškodený jej povedal, že malú jej prinesie až poobede. Obžalovaná trvala, aby jej ju doviezol ako sa dohodli, inak si po ňu príde. Na to jej poškodený J. povedal, že si príde tak akurát po facku. Obžalovaná to povedala otcovi a priateľovi, sadli do auta a išli do D., kde bývajú rodičia poškodeného a kde mala byť aj maloletá. Otvoril jej otec poškodeného a povedal jej, že poškodený má prísť s maloletou okolo obeda a že sú teraz v J. R. C.. Išli teda tam a pýtali sa okoloidúcich, kde býva rodina U., lebo tam nikdy neboli. Ako išli po ulici, obžalovaná zbadala malú R. ako sa hrala na dvore, preto požiadala K., aby zastavil. Otvorila dvere a zakričala na maloletú a tá keď ju zbadala otvorila bráničku a bežala za ňou. Obžalovaná ju posadila do auta a išla si vypýtať jej obľúbené veci, ktoré jej vždy zabalila (vankúšik a obľúbené hračky). Prišla k dverám, nebol tam zvonček, vošla do vnútra a zaklopala na dvere, nikto neotváral. Asi na tretíkrát jej otvorila pani U., ktorú požiadala, či môže zavolať pána J., že si prišla po maloletú a jej veci. Vyšiel J. a keď videl, že R. nie je vo dvore, odsotil obžalovanú a išiel k autu. Obžalovaná mu vošla do cesty a tiež jej otec, ktorý sa za ňu postavil a bránili mu, aby si maloletú zobral, lebo bol agresívny už od začiatku. J. začal na nich tlačiť,
otec ho chytil pod krk, pričom obžalovaná ho upozornila, nech ho nechá, že je agresívny a bolo z neho cítiť aj alkohol. V tom momente z domu vybehla i slečna U. s tým, že obžalovanú vytrhla od nich, začala ju mixovať, obžalovaná ju chytila za plecia a kopla ju do lýtka, poškodená U. ju silno držala za ruky a spôsobila jej aj modriny. Potom obžalovaná počula, že z domu kričí R., pričom nevie, ako sa tam dostala. V tom momente pustila U. a vbehla do domu, kde na chodbe plakala R. a volala „mami, mami“. Zobrala ju na ruky a odniesla ju do auta do autosedačky a sadla si k nej do auta. V tom momente prišiel za nimi i J., že sa chce s malou rozlúčiť. Obžalovaná sa dala oproti maloletej a bránila J., aby ju vybral z auta. J. povedal, že jej chce dať len pusu, s čím obžalovaná súhlasila, J. dal malej pusu a v tom dal obžalovanej facku, čo videla i malá a otec obžalovanej, ktorý vystúpil z auta a pritlačil J., že čo si to dovoľuje. Vtedy pribehla i U. a kričala jej, aby vrátila veci maloletej. Obžalovaná bola z toho v šoku, že jej dal J. facku. R. celý čas plakala a bola rozrušená. J. chcel ešte otvoriť dvere na strane obžalovanej, ale sa mu to nepodarilo a vtedy sa im podarilo z miesta odísť. Išli k matke obžalovanej odniesť malú a následne išli na ošetrenie a na políciu. Na otázku prokurátora uviedla, že maloletého K. videla len nakrátko, keď vošla do vnútra za R. a videla, ako si ho dedko stiahol. Nevedela uviesť, či došlo k nejakému incidentu i na dvore. Na otázku obhajcu uviedla, že styk s maloletou R. bol na ich vzájomnej dohode, telefonicky, alebo správou. Vo februári 2017 podala obžalovaná žiadosť na súd na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, lebo začali byť problémy zo strany J., lebo si chcel brať maloletú z hodiny na hodinu, čo považovala za nevhodné. Súd mali až po incidente a zatiaľ nebolo konanie skončené. Otec a priateľ obžalovanej išli preto, lebo potrebovala obžalovaná odvoz, ale aj ako podpora, nakoľko J. začal byť od času, kedy obžalovaná podala návrh na súd na zverenie maloletej, na ňu nepríjemný. Išli tam len preto, že J. neodovzdal maloletú načas, nepredpokladala problémy. Považovala za slušné oznámiť im, že si malú berie, pričom mohli maloletú zobrať a odísť bez toho, aby čokoľvek povedali, keďže malá bola na dvore sama bez dozoru, ale tak neurobili. Išli tam slušne, nečakali, že sa to tak vyostrí. Na otázku obhajcu uviedla, že v čase skutku bývala S. U. spolu s maloletým K. spolu s pánom J. v K., bol to spoločný dom obžalovanej s J., pričom sa dohodli, že poškodený J. tam nejaký čas zotrvá a dom sa neskôr predá, avšak stále sa tak nestalo.
Obžalovaný T. A. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný. Uviedol, že dňa 16.04.2017 cca o 09:00 hod. ho dcéra požiadala, či by nešiel s nimi pre malú R., keďže J. začal robiť problémy a nechcel ju vrátiť. Sadli do auta i s pánom J. a vybrali sa najskôr do D., tam im otec J. povedal, že budú asi v J. R. C.. Tam sa spýtali, kde býva rodina U., keď prišli na tú ulicu, v dvore rodinného domu zbadali malú R., ktorá sa hrala sama na dvore bez dozoru. Dcéra R. okríkla, následne R. vybehla za nimi na ulicu, dcéra ju usadila do auta a keďže na bráne nebol zvonček, dcéra zabúchala na dvere, otvorila pani U. a dcéra ju požiadala, aby J. vydal R. veci. Dcéra išla za nimi pri auto, kde už obžalovaný stál pri aute. Od dverí vyštartoval po nej J. s tým, že mu nebude brať dcéru, uderil obžalovanú do pleca. Keď to obžalovaný videl, zareagoval tak, že sa medzi nich postavil a chytil ho pod krk a snažil sa ho odtlačiť. Na to J. zareagoval tak, že sa snažil udrieť obžalovaného do tváre, čo sa mu však nepodarilo. V tom k ním pristúpil J. a vzápätí vybehla od dverí S. U., ktorá napadla jeho dcéru. Obžalovaný vzápätí pustil J. a chcel dcéru odtrhnúť od U., načo sa J. otočil na J. a začal na neho útočiť. Keď obžalovaný odtrhol dcéru od U., tak sa zase zamiešal medzi J. s J.om. R. chytil obžalovaného za plecia a obžalovaný ako ho tlačil a ľavou rukou ho držal pod krkom a J. ho ťahal, tak sa dostali za bráničku asi tri metre, čo už bolo pri vchodových dverách. Nevie, ako sa malá U. dostala z auta, venoval sa tomu, aby ho J. nezasiahol, keďže na neho stále útočil. Zbehlo sa to veľmi rýchlo. Keď pustil J., všimol si, že už jeho dcéra bola vnútri a snažila sa malú R. zobrať von. J. sa jej v tom snažil zabrániť, keďže stál medzi futrami, načo ho znovu obžalovaný chytil pod krk a tlačil ho o futra, aby mohla obžalovaná prejsť s maloletou von. Potom išiel obžalovaný do auta, kde sa posadil z pravej strany na prednú sedačku. Obžalovaný nevnímal, kde v tom čase boli ostatní poškodení. Dcéra usadila malú R. do autosedačky na zadné sedadlo, J. si sadol na miesto vodiča, načo pribehol J., otvoril dvere a snažil sa malú R. vytiahnuť z auta. Vzápätí obžalovaný vystúpil a zadnými dverami sa snažil J. zúžiť priestor, aby ju nevytiahol. Začal kričať, že sa chce s ňou len rozlúčiť, teda obžalovaný súhlasil a sadol si znova. J. obišiel okolo auta a otvoril zadné dvere vľavo, kde sedela obžalovaná a vykrikoval im, že im spraví peklo zo života. Nakoniec sa im podarilo odísť a keďže mali poranenia, malú R. zaviezli do Bánoviec, následne išli na ošetrenie a na políciu. Na otázku prokurátora uviedol, že si nespomína, či ich niekto vyzýval, aby odišli, lebo tam bola trma-vrma. Nepredpokladal, že by tam došlo k nejakému konfliktu. S dcérou išiel preto, lebo veľa času trávi mimo domova a dcéru s vnučkou dlho nevidel. Na otázku obhajcu uviedol, že ak by bol J. dodržal dohodu, vôbec tam nemuseli ísť. Myslí si, že J. nedoniesol malú R. preto, lebo bol pod vplyvom alkoholu. Maloletého K. neregistroval, len keď už odchádzal z dvora do auta, počul z vnútra detský plač.
Obžalovaný K. J. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný. Uviedol, že keby bola dodržaná dohoda, nič sa nemuselo stať. Bolo dohodnuté, že pán Kleman odovzdá dieťa o 10:00 hod. Priateľka mu volala, Kleman jej uviedol, že on dieťa nedonesie a donesie ju až poobede. Následne sadli do auta a išli do D., kde si mysleli, že budú, avšak neboli tam, tak išli do J. R. C.. tam im povedali, kde bývajú U.. Ako išli po tej ulici, priateľka zbadala R. na záhrade, zastavili a R. zbadala mamu a išla za nimi. Priateľka posadila R. do auta a išla zaklepať na dom, vyšla pani U.. Stáli na ceste, následne vyšiel pán J. z domu a uviedol, že mu nikto brať dieťa nebude. Išiel smerom k autu, kde odsotil obžalovanú a postavil sa mu do cesty pán A., začali sa naťahovať. Následne prišla mladšia pani U. a začali sa naťahovať s obžalovanou. Následne sa pán A. s J. pustili a J. išiel proti obžalovanému, načo ho obžalovaný chytil a povedal mu, že či si uvedomuje čo robí a odsotil ho preč. To už počuli ako R. plače a kričí „maminka“ z vnútra domu. Videl, ako obžalovaná smeruje k domu a za ňou išiel J. a on išiel za J.. Nezaregistroval, ako Nellka vošla do domu. J. sa otočil pri dverách a tam ho obžalovaný chytil. Obžalovaná odišla s malou R. na rukách, vtedy obžalovaný pustil J. a tiež odišiel do auta. Nevidel, čo robí obžalovaní A.. R. usadili do auta, obžalovaný si všimol, že sa pán A. naťahuje s J.. Potom sa pustili, pán A. nasadol do auta, J. prišiel k autu, otváral dvere na strane spolujazdca vzadu, že sa ide rozlúčiť s R., chcel ju vybrať z auta, dal obžalovanej facku a zlomil jej okuliare. Nato obžalovaný A. vystúpil z auta a odtlačil J. od auta a zatvoril dvere, chceli odísť, J. sa stále snažil dostať do auta, stále niečo vykrikoval. Ak by vedeli, že sa to bude takto odohrávať, boli by malú zobrali, naložili do auta a odišli preč. Obžalovaný pripustil, že pod krkom držali J. obaja s obžalovaným A.. Maloletého K. obžalovaný zaregistroval, až keď odchádzali. Pripustil, že J. držal pri zárubní dverí, mohol byť pritom jednou nohou vo vnútri domu. Z J. bolo cítiť alkohol. Poprel, že by prišiel do kontaktu s pani U. staršou. Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že išli s obžalovanou ako sprievod, otec a priateľ, nebolo by to nastalo, ak by sa dodržala dohoda, neočakávali to, čo sa stalo.
Poškodený Bc. S. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli dohodnutí s obžalovanou, že maloletú R. poškodený donesie v nedeľu o 10:00 hod., s čím súhlasil. Aj mal v pláne ju vrátiť v dohodnutom čase, ale nakoľko R. ešte spala a prišla mu sms od obžalovanej, kde sú, odpísal jej, že R. ešte spí a dovezie ju poobede. Nechcel malú budiť, chcel ju nechať spať. Po niekoľkých minútach obžalovaná volala, ktorá do telefónu kričala, poškodený nereagoval a telefón zložil. Asi o pol desiatej boli obžalovaní u jeho rodičov v D. a asi o 10:15 hod. už boli v J. R. C.. Dieťa bolo na dvore a následne mu bola povedať priateľkina mama, že sú tam obžalovaní na aute. Poškodený vybehol von, R. stála pri aute, R. stála pri zadnej časti auta, poškodený chcel zobrať R. do vnútra prezliecť ju, chcela mu v tom zabrániť obžalovaná, ktorú odstrčil. Následne z auta vybehol ako strela obžalovaný A. a chytil ho pod krky a mieril na neho päsťou. Následne tam bola trma-vrma. Obžalovaný J. pustil R. a tiež prišiel k poškodenému. Vtedy poškodený zaregistroval, že von vybehla aj jeho priateľka S. U. a chcela ich odtrhnúť od seba. V tom ju chytila odzadu obžalovaná a začala ju biť po chrbte. Poškodený to videl a snažil sa vytrhnúť, aby ho obžalovaný A. nedržal rukami. Podarilo sa mu to s tým, že si vyzliekol sveter, vyšklbol sa mu zo zovretia a odtrhol priateľku od obžalovanej. Podarilo sa mu aj to, aby R., ktorá stála pri aute, posunul ju, aby utekala do vnútra, lebo dosť plakala. Ako R. vbehla do vnútra, znovu bol poškodený atakovaný obžalovaným A., držal ho pod krky, mieril na neho päsťou a pritlačil ho k bráničke a potom sa dostali až ku vchodovým dverám, ktoré boli otvorené a tam ho tlačil na pravú stranu zárubne. Obžalovaného J. registroval aj medzi dverami, avšak nevie, či bol celým telom vnútri. Obžalovaný J. sa ho nesnažil atakovať, útočil na neho pán A.. Nemohol brániť obžalovanej odísť s R., keďže bol stále atakovaný. Potom prešla obžalovaná s R. v náručí a išli do auta i s obžalovaným J.. Keď boli v aute, obžalovaný A. ho pustil a odišiel. On sa ešte išiel rozlúčiť s R., aby ju ukľudnil, že je všetko v poriadku. Išiel z ľavej strany, otvoril dvere a obžalovaná ho začala kopať. Obišiel auto, keďže maloletá bola na druhej strane, chcel sa s maloletou rozlúčiť a aspoň ju pobozkať, avšak znovu vystúpil obžalovaný A. z auta a tlačil otvorené dvere, v ktorých poškodený stál, na neho. Pribehla tam i jeho priateľka, ktorá mu pomáhala dvere odtláčať, avšak nakoniec to vzdali. Počas celého incidentu boli obžalovaní vyzývaní, aby opustili pozemok, že bola volaná polícia, a to S. rodičmi a tiež ich vyzývala aj S.. V dome sa nachádzal i maloletý K., ktorý mohol byť svedkom incidentu. Na otázku obhajcu poškodený uviedol že v čase incidentu bol na návšteve u svojej priateľky, v tom čase bývali v K., alebo v Moste pri Bratislave, maloletý K. chodil do školy v D., kde aj stále chodí. R. vstala v ten deň po deviatej hodine. Nemal vedomosť od svojich rodičov, že tam boli obžalovaní, to sa dozvedel až neskôr. V čase incidentu mal poškodený vedomosť, že prebieha súdne konanie o maloletú.
Poškodená S. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že celá vec začala telefonovaním a o pár minút asi o 10:15 hod. prišla jej mamina do izby, že prišla obžalovaná, tak pán J. utekal von. Ona zostala vo vnútri so
synom, syn utekal k oknu a začal kričať. Poškodená videla, čo sa deje, v tom momente už mali pán A. a pán J. spacifikovaného pána J., pán A. držal poškodeného pod krkom. Poškodená utekala von, aby ich rozbránila. Kričala na nich aby ho nechali a že zavolajú políciu. Odrazu ju začala obžalovaná trncovať za plecia, pričom poškodená sa chcela od nej vymámiť, tak sa dala do predklonu, takmer padla, udržala sa na rukách. Obžalovaná ju bila hlava-nehlava, chrbát-nechrbát. Ona na obžalovanú fyzicky neútočila. Ona len chcela ich rozbrániť a všímala si hlavne pána A.. Všimla si útržkom, že R. vbehla dovnútra. Následne sa všetci rozbehli do vnútra, pričom pán A. mal opäť spacifikovaného J. medzi dverami, držal ho pod krkom. Pán J. bol i vnútri na chodbe, obžalovanú si nevšimla. Pán J. vkuse chodil dnu a von. Obžalovaný A. na poškodenú pôsobil hrozne agresívne, akoby bol v tranze. Stále ich upozorňovali, aby odišli preč, že bude volaná polícia, ale vôbec nereagovali. Potom pán A. pustil J., keď už boli všetci preč. Utekali ešte k autu, lebo pán J. sa chcel rozlúčiť s R.. Tam ešte začala obžalovaná vyrývať, avšak nevie presne, čo všetko sa tam rozprávalo. Pán J. sa chcel rozlúčiť s R., avšak pán A. ho začal dverami búchať, tak mu poškodená povedala, nech to už nechá tak a nech ide preč a tým to skončilo. Na otázku prokurátora poškodená uviedla, že maloletý K. videl to, ako bol pán J. napadnutý, ako i to, ako napadli ju. Bol rozrušený a mal hysterický záchvat. Poškodená mala zvrtnutú chrbticu, dva týždne nemohla poriadne pracovať. Na otázku obhajcu uviedla, že v čase skutku žili v K. s pánom J., istý čas žili i v Moste pri Bratislave, spolu s maloletým K.. Cez víkendy chodievajú navštíviť svoje rodiny v J. R. C. alebo v D.. Poškodená nezaregistrovala kontakt medzi obžalovaným J. a jej mamou. J., ani ona nemali vypité. Maloletý K. mal hysterický záchvat, chcel ich brániť. Poškodená mala už predtým problémy s krížami. Súd umožnil poškodenej konfrontovať sa s obžalovanou, pričom tieto zotrvali na svojich výpovediach.
Poškodená O. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že počula búchať na vchodové dvere domu, išla otvoriť a bola tam obžalovaná, ktorá chcela hovoriť s pánom J., tak ho bola zavolať. Ďalej videla dcéru, ako utekala von, ale ona nešla pozerať, čo sa tam deje, bola v kuchyni. Až neskôr zbadala, že obžalovaná drží jej dcéru za plecia a mixuje s ňou, pričom sa preľakla, lebo vedela, že jej dcéra má problémy s chrbticou, tak okríkla obžalovanú. V tom čase stála pri dverách. Malý K. v tom čase vo vnútri kričal a plakal, chcel ísť obraňovať mamu a pána J.. Videla, ako obžalovaná bila jej dcéru rukami po chrbte. Nevidela, čo sa dialo s pánom J., až neskôr videla, ako obžalovaný V. držal J. medzi dverami pod krkom a druhou rukou zovretou v päsť sa mu vyhrážal. Obžalovaný J. na ňu pôsobil ako zdrogovaný, ani okom nemrkol. Obžalovaný J. vbehol aj dovnútra a odsotil poškodenú, ktorá na to spadla, ale nemyslí si, že to bolo úmyselné. Ona i s manželom obžalovaných vyzývali, aby odišli preč a nerobili cirkus, načo nijako nereagovali. Keď odišli preč, poškodená musela ísť za manželom a pomôcť mu s malým N., ktorý strašne plakal a bol hysterický. Popisoval im, že videl, ako bijú V. a maminu, tak mali čo robiť s manželom, aby ho udržali. Čo sa následne odohralo pri aute už ona nevidela. Ona utrpela náraz kostrče, ako padla na zadok. Na otázky obhajcu uviedla, že spadla na schodoch za vchodovými dverami, udrela si kostrč. Aj pred tým pádom mala zdravotné problémy, ale teraz má ešte väčšie. Malá R. v ten deň spala asi do štvrť na desať. Z D. im nikto nevolal.
Poškodený S. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bolo na veľkonočnú nedeľu okolo 10:00 hod., obaľoval rezne, počul búchanie, manželka bola otvoriť a zbadala obžalovanú. Manželka to oznámila J. a ten vybehol von s dcérou. Vybehol von a videl pristavené auto. Okolo J. boli dvaja obžalovaní A. a J.. On bol hlavne vnútri s malým K. a dával na neho pozor. Má vedomosť, že obžalovaná si prišla pre malú R.. On bol väčšinou vnútri a dával pozor na malého K., ktorý mu vybehol von a vtedy videl ako obžalovaný A. držal pod krkom J. a mieril mu päsťou na tvár, boli vo vnútri vo verande. Boli tam aj obžalovaní J. a A.. Pamätá si, že aj kričal na manželku, aby zavolala policajtov. Aj manželka bola vonku na verande, bránila dcéru S.. Na otázku prokurátora uviedol, že ich vyzýval, aby opustili pozemok, má pocit, že odišli až keď uviedli, že zavolali policajtov. Celý priebeh videl len útržkovite počas toho, ako strážil maloletého K.. Tiež uviedol, že boli na pohotovosti, konkrétne J., jeho dcéra a manželka. Na otázky obhajcu uviedol, že do ich záležitostí nezasahoval, nevedel, ako boli obžalovaná a poškodený J. dohodnutí. R. bola vonku a hrala sa tam, nevie, kedy vstávala. Pri odstraňovaní rozporov na návrh obhajcu poškodený uviedol, že videl, ako obžalovaný J. drgol do jeho manželky, nebolo to však úmyselné. Nevidel, ako celý konflikt skončil a kedy odišli, lebo bol vnútri s malým K.. Nepili nič, a to ani deň predtým.
Znalec MUDr. Jaroslav Ridoško, PhD., MBA na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojich znaleckých posudkov č. 163/2017, č. 164/2017 a č. 165/2017. Všetkých troch poškodených aj osobne vyšetril a to aj napriek tomu, že od skutku už uplynul polrok. Žiadne zmeny tam nevidel. S. U. bola vyšetrená na chirurgickej pohotovosti v Partizánskom dňa 16.04.2017 o 13:14 hod. a ako diagnostický záver bolo uvedené podvrtnutie bedrovokrížovej chrbtice, a z tohto záveru znalec vychádzal. O. U. bola
vyšetrená až o dva dni po poraneniach, išla k lekárovi, ktorý ju poslala na neurologické vyšetrenie do Topoľčian a potom ešte chodila na traumatológiu, i tu znalec vychádzal z objektívnych záverov lekárov. K zraneniam poškodenej S. U. znalec uviedol, že išlo o subjektívne posúdenie, podľa názoru znalca pokiaľ tam aj podvrtnutie chrbtice bolo, bolo len minimálne, keďže poškodená sa na chrbticu i lieči. Tieto isté závery platia i pre poškodenú O. U., kde je to ešte významnejšie, keďže poškodená je invalidná dôchodkyňa pre ťažkosti s chrbticou. Nebolo to až také závažné, keďže poškodená išla k obvodnému lekárovi až za dva dni.
Zo znaleckého posudku č. 163/2017 z 28.10.2017 MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., MBA, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia súd zistil, že poškodená S. U. utrpela dňa 16.04.2017 podľa dokumentácie podvrtnutie bedrovokrížovej chrbtice. Znalec uviedol, že k zraneniam poškodenej mohlo dôjsť tak, ako to poškodená uviedla vo svojej výpovedi. Poškodená bola PN 6 dní, čo je adekvátna doba k charakteru zranenia. Zranenie poškodenej nebolo takého charakteru, aby ju obmedzovalo vo vykonávaní bežných životných činností a úkonov. Zo súdno-lekárskeho hľadiska išlo o zranenie ľahké, ktoré nezanechá trvalé následky. Znalec určil bodové ohodnotenie bolestného poranenia poškodenej podľa zákona č. 437/2004 Z.z. na 25 bodov.
Zo znaleckého posudku č. 164/2017 z 30.10.2017 MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., MBA, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia súd zistil, že poškodený Bc. S. J. utrpel dňa 16.04.2017 podľa dokumentácie zmliaždenie krku s podkožnými krvnými výronmi hlavne vpravo. Znalec uviedol, že k zraneniam poškodeného mohlo dôjsť tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi. Poškodený nemal vypísanú práceneschopnosť. Poškodený znalcovi uviedol, že bol čiastočne obmedzený pri prehĺtaní tuhej stravy asi 4 dni pre bolesti v krku, pri vykonávaní iných bežných životných činností a úkonov obmedzený nebol. Zo súdno-lekárskeho hľadiska išlo o poranenie ľahké, ktoré nezanechá trvalé následky. Znalec určil bodové ohodnotenie bolestného poranenia poškodeného podľa zákona č. 437/2004 Z.z. na 10 bodov.
Zo znaleckého posudku č. 165/2017 z 01.11.2017 MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., MBA, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia súd zistil, že poškodená O. U. utrpela dňa 16.04.2017 podľa dokumentácie zmliaždenie bedrovokrížovej chrbtice. Znalec uviedol, že k zraneniam poškodenej mohlo dôjsť tak, ako to poškodená uviedla vo svojej výpovedi. Poškodená práceneschopnosť vypísanú nemala, lebo je invalidná dôchodkyňa pre ťažkosti s chrbticou. Poškodená znalcovi uviedla, že vo vzťahu k vyššie uvedenému poraneniu zo dňa 16.04.2017 bola obmedzená 2 dni vo fyzickej aktivite pre výrazné bolesti v bedrovokrížovej chrbtici. Tieto sa pri aplikácií doporučenej medikácie postupne upravili a obmedzenia sa ukončili. Počas tohto obdobia jej musel pomáhať manžel, lebo prakticky len ležala, na WC prešla. Znalec však k tomu uviedol, že keby sa poškodená dlhodobo neliečila na chrbticu (3-krát operovaná) a je z toho dôvodu i invalidná dôchodkyňa, zranenie, ktoré utrpela dňa 16.04.2017 by ju pri vykonávaní bežných životných ťažkostí a úkonov neobmedzovalo. Zo súdno-lekárskeho hľadiska išlo o zranenie ľahké, ktoré nezanechá trvalé následky. Znalec určil bodové ohodnotenie bolestného poranenia poškodenej podľa zákona č. 437/2004 Z.z. na 20 bodov.
Z lekárskych správ (č.l. 117-123) vyplýva popis zranení poškodených zo dňa 16.04.2017, ako aj ich následná liečba.
Z písomností, ktoré predložila v trestnom konaní obžalovaná Bc. U. A. (č.l. 143-154) vyplýva, že medzi ňou a poškodeným Bc. S. J. panujú nezhody ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k ich spoločnej dcére (obžalovaná podávala trestné oznámenie na poškodeného pre porušenie ich dohody ohľadne maloletej) a zistil tiež že obžalovaná podala na Okresnom súde Bratislava II návrh na úpravu rodičovských práv a povinností dňa 01.02.2017 a následne aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti zo dňa 21.04.2017.
Na č.l. 169-171 spisu sa nachádza fotodokumentácia zranení poškodeného Bc. S. J. a poškodenia jeho zvršku (mikiny).
Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. 10 (č.l. 181-182) vyplýva, že vlastníkom rodinného domu č. XXX v Obci J. R. C. je S. U..
Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.04.2017 (č.l. 234-235) vyplýva, že poškodený Bc. S. J. toto podal na Okresnom súde Bratislava II dňa 27.04.2017 a žiadal v ňom, aby súd maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch.
Z lustrácii z REGOB (č.l. 242-245) súd zistil, že O. U., S. U. a maloletý K. I. L. majú hlásený trvalý pobyt na adrese J. R. C. bez prihlásenia na prechodný pobyt. Maloletá R. J. má hlásený trvalý pobyt na adrese D. nad D., U. XXX/XX.
Z písomností predložených poškodeným Bc. S. J. v konaní pred súdom (č.l. 315-332) vyplýva, že Okresný súd Bratislava II rozhodol vo veci úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletej dňa 03.05.2018 pod sp. zn. 27P/26/2017-402, keď maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletou, zároveň tiež uložil rodičom výchovné opatrenie vo forme psychologického poradenstva v rozsahu 20 hodín na referáte poradensko-psychologických služieb pri ÚPSVaR Bratislava, rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.
Obžalovaná Bc. XXT. doposiaľ nebola súdom trestaná a bola jedenkrát postihnutá za priestupok na úseku dopravy. Obžalovaný T. A. bol trikrát súdom trestaný, pričom má všetky odsúdenia zahladené a bol päťkrát postihnutý za spáchanie priestupkov na úseku dopravy. Obžalovaný R.U. doposiaľ nebol súdom trestaný a bol trikrát postihnutý za priestupky na úseku dopravy.
Na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že nebola preukázaná vina obžalovaných za trestné činy kladený im obžalobou za vinu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že celý spor vznikol ako následok nedobrých vzťahov medzi rodičmi maloletej Nelly, obžalovanou Bc. XX.XX.XXXX XX:XX a poškodeným Bc. S. J., ktorý v čase incidentu boli v súdnom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletej. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že na základe ústnej dohody medi obžalovanou A. a poškodeným J. mala byť maloletá R. u otca až do veľkonočnej nedele 16.04.2017 do 10:00 hod., ktorú skutočnosť potvrdil aj samotný poškodený Kleman. Nakoľko však k odovzdaniu maloletej otcom v dohodnutom čase nedošlo, matka (obžalovaná) si išla pre maloletú spolu so svojim otcom a priateľom. Ako ďalšiu podstatnú okolnosť súd vníma to, že obžalovaná po príchode na miesto našla maloletú, ako sa sama hrala na dvore (čo nikto nespochybnil) a napriek tomu, že mohla maloletú zobrať a odísť preč tak nekonala, ale považovala za potrebné oznámiť otcovi maloletej, že si ju berie a zároveň chcela zobrať i obľúbené veci a hračky maloletej. Dovtedy bol celý priebeh preberania maloletej pokojný, bezproblémový. Až následným zásahom otca maloletej, ktorý považoval za potrebné, aby si maloletá išla vymeniť oblečenie a dožadovaním sa kontaktu s ňou začal prebiehať incident, ktorý až nakoniec skončil podaním obžaloby na súde, pričom sa do tohto incidentu zapojili aj ďalšie osoby, ktoré obraňovali záujmy jednej (matka - A., J.), či druhej (otec - S. U., O. U.) strany. Tu je potrebné poznamenať, že celý priebeh incidentu tak, ako ho popísali všetci na ňom zainteresovaní vo svojich výpovediach celkovo prebehol v pomerne krátkom čase a i keď to „klbčenie sa“ o maloletú nemožno samozrejme vnímať ako správanie sa, ktoré by bolo v súlade so spoločenskými normami, avšak ani nemožno prisvedčiť záveru prokurátora, že konaním obžalovaných boli naplnené znaky skutkových podstát viacerých trestných činov. Pokiaľ prokurátor konanie obžalovaných posúdil ako prečin výtržníctva podľa názoru súdu i s ohľadom na okolnosti prípadu a vyššie popísané skutočnosti, ktoré následne viedli k celému incidentu možno konštatovať, že konanie obžalovaných nedosahovalo intenzitu, ktorá by naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva, pričom aj podľa záverov znaleckých posudkov MUDr. Ridoška, PhD. nedošlo na strane poškodených k žiadnemu závažnejšiemu následku. Pokiaľ prokurátor vo vzťahu k obžalovaným A. a J. posúdil ich konanie i ako zločin porušovania domovej slobody, tu súd poukazuje na to, že na strane obžalovaných chýbala imanentná zložka pre naplnenie tejto skutkovej podstaty v podobe subjektívnej stránky trestného činu, nakoľko obžalovaní nemali úmysel porušiť domovú slobodu poškodených, títo len išli spolu s obžalovanou A. pre maloletú R., ktorú otec neodovzdal v zmysle ich predchádzajúcej dohody a následne počas vzniknutého incidentu došlo z ich strany i ku vstupu na pozemok poškodených, čo však trvalo pomerne krátky čas a bolo to spôsobené celou prebiehajúcou situáciou, keď matka išla zobrať plačúcu R., ktorá už bola vo vnútri (voči nej prokurátor nevyvodil trestnú zodpovednosť za porušenie domovej slobody). Súd zároveň poznamenáva, že pokiaľ prokurátor použil i kvalifikačný znak, že bol trestný čin spáchaný i na dieťati, a to maloletom K., tu treba uviesť, že obžalovaní zhodne uviedli, že ani nemali vedomosť o maloletom, jeho prítomnosť zistili až keď už odchádzali a tiež tú skutočnosť, že maloletý K. v podstate trávil prevažnú časť roka mimo trvalého bydliska, pričom jeho obvyklým pobytom bol v tom
čase K., kde v tom čase žila jeho matka s poškodený J.. Treba však tiež uviesť, že obaja rodičia maloletej sa snažia takéto nezhody medzi nimi využiť ako okolnosť podporujúcu ich návrh z hľadiska rozhodnutia opatrovníckeho súdu o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletej. Na druhej strane zo skutočností, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli (zranenia poškodeného J. zdokumentované i fotograficky a zaznamenané v lekárskej správe a poškodenie oblečenia, zranenia poškodených S. a O. U. zaznamenané v lekárskych správach) má súd za to, že by konanie obžalovaných mohlo byť posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.