Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-266-2017.pdf
PDF · 97.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/266/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I., o zaplatenie 337,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 2. mája 2017 č.k. 17C/505/2015-87, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 Obč. zákonníka, § 42 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a § 150, § 153 CSP. Vecne rozsudok odôvodnil tým, že z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho predchodcu žalobcu, avšak z faktúr nie je zrejmé, na základe ktorej zmluvy tieto boli účtované. Žalobca, hoci sa odvolával v žalobe aj na zmluvu č. 9903558428, túto však nedoložil. Súd nemohol preskúmať ani všeobecné podmienky, nakoľko súdu boli doložené v nečitateľnej fotokópii (č.l. 8-9 spisu), pričom predloženie listinných dôkazov nemôže byť len formálne, nakoľko súd vykonáva reálne dokazovanie, no predložená fotokópia je vo veľkosti písma, ktoré je absolútne nečitateľné. Súd z predložených listinných dôkazov nemal za preukázané, z ktorého zmluvného vzťahu boli fakturované služby (faktúry pod č. 1/ až 4/), tieto mohli byť fakturované len na základe zmluvy, ktorá súdu nebola predložená, potom zostáva sporné, či služby boli fakturované oprávnené zo zmluvného vzťahu, ktorého existencia je sporná. Rovnako súd nemal za preukázané, akú zmluvnú povinnosť žalovaný porušil a kedy sa tak malo stať, aké dôsledky malo porušenie zmluvy na ďalšie trvanie záväzkového vzťahu a ktorého záväzkového vzťahu, preto žaloba aj v tejto časti bola nepreskúmateľná z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu (teda či žalovanému bola oprávnene uložená zmluvná pokuta vo výške 220,- Eur - faktúra 5/). Súd potom nemohol ani preskúmať a dospieť k jednoznačnému záveru, či dojednanie o zmluvnej pokute je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto nemohol žalobcovi priznať právo na zaplatenie sumy 220,- Eur a zároveň ani úroku z omeškania z tejto sumy (príslušenstvo nasleduje osud pohľadávky). Žalobca vo svojej žalobe vôbec neuviedol skutkové tvrdenia ohľadne porušenia povinnosti, túto skutočnosť vôbec neuvádza, rovnako tak neuviedol, ktoré služby boli fakturované z ktorej zmluvy. Súd, vzhľadom k uvedenému, teda nemal za preukázanú a ani skutkovo zdôvodnenú žalovanú sumu, preto žalobu zamietol, pretože žaloba bola nepreskúmateľná. Súd vyhodnocuje skutkový stav s predloženými listinnými dôkazmi, nie je to vyšetrujúci orgán, ktorý by mal či mohol prispôsobovať listinné dôkazy k žalobnému petitu a domýšľať si skutkový stav. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu, pretože žalobca neuniesol bremeno tvrdenia podľa § 150 CSP. O nároku
žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný, žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 337,13 Eur s prísl. na základe predložených faktúr, titulom zmluvy o pripojení, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté dohodnuté služby. V každej faktúre je obsiahnutý dostatočný rozpis poskytovaných služieb. Zmluvná pokuta/poplatky predstavujú paušalizovanú náhradu škody, ktorá pozostáva z ceny poskytnutého zariadenia. Súd v danom prípade rozhodol bez nariadenia pojednávania v rozpore s ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, ak považoval skutkové tvrdenia za sporné, nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Súd síce nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, vo veci však nie je možné rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán. Súd nepostupoval v súlade s ust. § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 CSP, keď nevyslovil svoj právny názor, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Súd tým odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. V zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, preto je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijako spochybnené, považovať za nesporné. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu právo na náhradu trov konania, eventuálne, aby v súlade s § 389 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
3. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby v celom rozsahu tým, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia v zmysle § 150 CSP. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre takúto postup.
6. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
7. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpoklad pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedná tomu, čo strany tvrdili a v (zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd má však možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie. Súd môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Žalobca má povinnosť uviesť skutkové tvrdenia. Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti označené právnou normou v jej hypotéze (v skutkovej podstate). Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne a zároveň povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, čo znamená, že je potrebné uviesť všetko
to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce.
8. Zo žaloby je zrejmé, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 09.08.2010 uzavretá Zmluva č. 9903558422, 9903558426, 9903558428, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Podľa žalobcu právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 20.11.2014 medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto zmluvy došlo aj k postúpeniu pohľadávky (čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu) voči žalovanému z titulu neuhradených faktúr: 1/ číslo 5745825648, splatná 18.12.2012, na sumu 20,41 Eur; 2/ číslo 6746797066, splatná 18.01.2013, na sumu 25,40 Eur; 3/ číslo 4747766933, splatná 18.02.2013, na sumu 25,40 Eur; 4/ číslo 4748747298, splatná 17.03.2013, na sumu 45,20 Eur; 5/ číslo 4749726627, splatná 17.04.2013, na sumu 220,72 Eur (zmluvná pokuta).
9. Predmetom Zmluvy č. 9903558422 bolo poskytovanie služieb vysokorýchlostného internetu SOLO. Účastníci zmluvného vzťahu si dohodli dobu viazanosti 24 mesiacov a zmluvnú pokutu 220,- Eur. Predmetom Zmluvy č. 9903558426 bolo poskytovanie služieb vysokorýchlostného internetu Magio internet Turbo SOLO. Účastníci zmluvného vzťahu si dohodli dobu viazanosti 24 mesiacov a zmluvnú pokutu podľa cenového výmeru, ktorý však súdu predložený nebol. Zmluvu č. 9903558428 žalobca nepredložil.
10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom pre takýto jeho postup neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keď nebola splnená podmienka nespornosti skutkových tvrdení žalobcu. Odvolateľ preto dôvodne namietal, že súd síce nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, vo veci však nie je možné rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 CSP, keď nevyslovil svoj právny názor, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Súd tým odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. V zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, preto je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijako spochybnené, považovať za nesporné.
11. Ak zo samotnej žaloby vyplývalo, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli uzatvorené spolu tri zmluvy, pričom predložené boli iba dve zmluvy a z predložených faktúr nie je jednoznačne zrejmé, na základe ktorých zmlúv boli vystavené, išlo o rozpor v skutkových tvrdeniach a súd bol povinný v zmysle § 150 ods. 2 CSP vyzvať žalobcu na odstránenie tohto rozporu. Ak súd nemohol preskúmať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce uplatnené fakturované sumy a ak ich považoval súd za podstatné a rozhodujúce pre rozhodnutie, mal žalobcu vyzvať na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností. Ak tak neurobil a žalobu zamietol pre nezvládnutie bremena tvrdenia a v dôsledku toho ani bremena dôkazu, dopustil sa nesprávneho procesného postupu, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a jeho postup je možné hodnotiť ako formalistický. Bolo potrebné tiež prihliadnuť na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nárok žalobcu v konaní nespochybnil.
12. Požiadavka na zistenie skutkového stavu veci v ustanovení § 215 CSP vyjadruje, že základom pre rozhodnutie súdu sú také skutočnosti, ktoré boli v konaní zistené procesne regulérnym spôsobom pri vykonávaní dokazovania (a čo vyšlo za konania inak najavo). Z dôvodu, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý by umožňoval posúdiť relevantné sporné skutočnosti potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu, jeho rozhodnutie nemožno považovať za správne.
13. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.
14. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
15. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 148/2011, ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
16. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť obsah odvolania a zistiť, či žalobca v odvolaní odstránil rozpory v rozhodných skutočnostiach v žalobe, prípadne rozpory medzi skutočnosťami uvádzanými žalobe a dôkazmi. Ak podľa názoru súdu prvej inštancie rozpory neodstránil, a súdu chýba v žalobe uvedenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie nároku žalobcu, vyzve žalobcu na doplnenie podstatných skutočností. Je pravdou, že postup súdu, pokiaľ chcel preskúmať opodstatnenosť nároku žalobcu je správny, pretože ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, žalovaný je spotrebiteľom a patrí mu ochrana ako slabšej strane sporu. Na druhej strane je možné pripustiť, že ak žalobca žalobu odôvodňuje jednouchým spôsobom, môže považovať isté skutočnosti napríklad za všeobecne známe, ktoré sa nepreukazujú, ale súd ich za všeobecne známe nepovažuje a potrebuje ich vysvetliť či doplniť tak, aby boli pre súd zrozumiteľné a preskúmateľné, potom v takom prípade súd vyzve žalobcu, aby relevantné informácie súdu vysvetlil, bližšie odôvodnil, resp. špecifikoval a podobne, postupom podľa § 150 ods. 2. CSP. Výzva na doplnenie tvrdení musí byť formulovaná tak, aby ustanovenie § 150 ods. 2 CSP plnilo svoj účel, ktorým je poskytnutie materiálnej, nie len formálnej ochrany práv, t.j. súd uvedie, ako má žalobca rozhodujúce skutočnosti doplniť. Tiež je potrebné pripustiť, že aj žalobca sa môže pomýliť, uviesť zrejmú nesprávnosť, pre ktorú nie je možné bez ďalšieho žalobu zamietnuť. Po zistení doplňujúcich podstatných skutočností súd vykoná dokazovanie a vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodní.
18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
19. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).