Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-165-2023.pdf
PDF · 110.24 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/165/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matka: D. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F. a otca: B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. G. XXXX/XX, F., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/188/2022-64 zo dňa 10.5.2023 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/188/2022-71 zo dňa 19.5.2023 p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 10.5.2023, č.k. 59P/188/2022-64 výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 70 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne počnúc dňom 15.11.2022, ktorú bol otec zaviazaný platiť k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci vopred. Výrokom II. rozhodol o zročnom výživnom tak, že otcovi ho uložil zaplatiť matke za obdobie od 15.11.2022 do 30.4.2023 v sume 715 eur do 31.12.2023. Opravným uznesením prvoinštančného súdu č.k. 59P/188/2022-71 zo dňa 19.5.2023 bol opravený výrok II. rozsudku č.k. 59P/188/2022-60 zo dňa 10.5.2023 tak, že „zročné výživné za obdobie od 15.11.2022 do 30.4.2023 v sume 695 eur je otec povinný zaplatiť matke do 31.12.2023.“ Vzhľadom k tomu, že pri vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie došlo k chybe v počítaní spočívajúcej v nesprávnom výpočte zročného výživného vo výroku II. rozsudku, bolo potrebné v zmysle § 224 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) túto chybu v počítaní opraviť. Výrokom III. bol návrh matky vo zvyšku zamietnutý. Výrokom IV. bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.1.2013, č.k. 27P/230/2012-23 v časti určeného výživného. Výrokom V. bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne opodstatnený. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že porovnal pomery oboch rodičov a maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, pričom bolo zistené, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 10 rokov a k zmene pomerov došlo tak na strane dieťaťa ako i na strane rodičov. Poukázal ďalej na to, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená v roku 2013, a to
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/230/2012-23 zo dňa 16.1.2013. Týmto rozhodnutím bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na ňu 70 eur mesačne od 1.1.2013 a súčasne bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s ňou stretávať každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od 17.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu, kedy si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ju matke vráti. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.1.2013 a vykonateľnosť dňa 16.2.2013. V čase posledného rozhodovania o výživnom v roku 2013 otec pracoval u zamestnávateľa H. I., E., pričom jeho mesačný príjem predstavoval cca 462,76 eur netto, resp. 453,16 eur (netto príjem spolu od zamestnávateľov H. I., E. J. H. E., E.), na pojednávaní konanom dňa 16.1.2013 otec uviedol, že jeho skutočný príjem by sa mal pohybovať okolo 700 eur, pričom v danom čase iné príjmy nemal. V tom čase bol výlučným vlastníkom domu v F. K. H. A. G., iné nehnuteľné veci a ani motorové vozidlo nevlastnil. V súčasnosti je otec zamestnaný ako pomocný robotník na stavebných prácach, výšku svojho netto príjmu uvádzal do 600 eur, z potvrdenia o príjme od E. G., E. bolo zistené, že otec od júla 2022 do decembra 2022 dosahoval netto príjem 609,02 eur, okrem júna 2022, kedy dosiahol netto príjem 329,95 eur. Otec je naďalej vlastníkom nehnuteľnosti – domu v F. K. H. A. G., ďalej vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia, rok výroby 2014, pričom žiadne ďalšie hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Svoje pravidelné mesačné výdavky vyčíslil nasledovne: úver na dom 169 eur, elektrina 75 eur, voda 30 eur, TV a internet 12 eur (na pojednávaní uviedol internet 20 eur), vykurovanie drevom 80 eur, leasing auta 160 eur, povinné zmluvné poistenie 100 eur ročne, pohonné hmoty 70 eur, telefón 45 eur a výživné 70 eur (na pojednávaní uviedol, že už poslal 90 eur), strava 200 eur, pričom inú vyživovaciu povinnosť nemá.
3.
Pokiaľ ide o matku maloletej, tak táto v čase posledného rozhodovania o výživnom v roku 2013 pracovala u zamestnávateľa L. B., E., pričom jej mesačný príjem predstavoval sumu cca 220 eur netto (z potvrdenia o príjme bolo zistené, že za obdobie od októbra 2011 do septembra 2012 mala priemerný mesačný príjem netto 224,71 eur), dňa 11.12.2012 sa jej tento pracovný pomer skončil. Okrem toho pracovala na dohodu ako finančný agent, kde sa jej príjem pohyboval okolo 300 eur (nebola to vždy rovnaká suma, záležalo to od ohodnotenia a výkonu), poberala prídavok na obe deti cca 40 eur. Na staršieho syna, ktorý býval s matkou (tohto má z predošlého vzťahu) mala určené výživné 80 eur. Jej celkový mesačný príjem predstavoval 630 eur. Bolo ďalej zistené, že matka nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť a ani motorové vozidlo. Nemala žiadne úvery a ani pôžičky, pričom otec jej od odchodu zo spoločnej domácnosti (odišla spolu s maloletou) neprispieval žiadnou sumou, iba v septembri 2012 jej dal 16 eur. V súčasnosti je matka samostatne zárobkovo činná osoba, jej čistý mesačný príjem s brigádami predstavuje okolo 700 eur (z daňového priznania za rok 2022 bolo zistené, že matka mala za dané obdobie príjmy 6.246,06 eur, výdavky 4.531,36 eur, základ dane 1.714,70 eur). Na pojednávaní uviedla, že pracuje ako administratívna pracovníčka na živnosť s príjmom cca 550 eur mesačne a pomáha bratovi s výcvikom psov, kde zarobí cca 150 – 200 eur mesačne. Vzdelanie má stredoškolské s ekonomickou nadstavbou, pričom ani v súčasnej dobe nevlastní žiadne nehnuteľnosti a ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Býva spoločne s dcérou v dvojgarsónke v podnájme za 350 eur, jej syn už s nimi nebýva, nakoľko sa osamostatnil. Vozidlo, ktoré vlastní jej syn, užíva synova žena a aj ona sama. Mesačné náklady na domácnosť vyčíslila v sume 350 eur za celý nájom, internet + TV + telefón 50 eur, strava na celú domácnosť 200-300 eur mesačne, matkine zdravotné poistenie 85 eur, výdavky na lieky 30 eur mesačne (alergia, astma, vysoký krvný tlak).
4.
Pokiaľ ide o maloletú, tak táto v roku 2013 mala 5 rokov a navštevovala materskú školu, pričom zdravotné problémy nemala. V súčasnosti výdavky na maloletú matka vyčíslila nasledovne: pomerná časť na výdavky spojené s bývaním 175 eur; poplatky spojené so školou, triedny fond 4,2 eur (50 eur ročne), ZRPŠ 1,6 eur (20 eur ročne), výlety, učebnice a pod. 10 eur, obedy v škole 90 eur (matka odhlásila dcéru z obedov, keďže si nemôže dovoliť platiť zvýšenú sumu určenú školskou jedálňou), domáca strava 150 eur, doprava – toho času matka nemala zvýšené výdavky s dopravou, avšak od budúceho školského roka budú v súvislosti s návštevou strednej školy, ktorá už nebude v mieste bydliska maloletej, drogéria 20 eur, oblečenie 35 eur, obuv 20 eur, zdravotná starostlivosť, keď maloletá nie je často chorá, avšak užíva pravidelne lieky na alergiu s výdavkom okolo 8 eur, vreckové 20 eur, kredit 10 eur.
5.
Súd prvej inštancie na základe porovnania pomerov v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi mal za to, že na strane dieťaťa i oboch rodičov došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. V tejto súvislosti bolo súdom prvej inštancie konštatované, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného mala maloletá 5 rokov a navštevovala materskú školu, v súčasnej dobe má 15 rokov, bola v poslednom deviatom ročníku základnej školy v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a od septembra 2023 nastúpila na strednú školu. Pokiaľ ide o majetkové pomery dieťaťa, tak tieto boli v čase predchádzajúcej úpravy totožné so súčasným stavom. Otec sa s ňou stretával jedenkrát do týždňa od piatku do nedele, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa s maloletou už nestretával. Zo strany prvoinštančného súdu bolo ďalej konštatované, že tento nemá pochybnosti o tom, že so zvyšovaním fyzického veku dieťaťa sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnutné pre štúdium a pod.. Pokiaľ ide o mesačné výdavky na maloletú, zo strany súdu prvej inštancie boli akceptované náklady vyčíslené matkou v sume približne 450 eur: pomerná časť na výdavky spojené s bývaním 175 eur, poplatky spojené so školou, triedny fond 4,2 eur (50 eur ročne), ZRPŠ 20 eur ročne, výlety, učebnice a pod. 10 eur, domáca strava 150 eur, drogéria 20 eur, oblečenie 35 eur, obuv 20 eur, náklady na zdravotnú starostlivosť – alergia vo výške 8 eur, vreckové 20 eur, kredit 10 eur.
6.
Na základe vykonaného dokazovania a po zistení všetkých okolností súd prvej inštancie zhodnotil, že otec má potenciál platiť vyššie výživné ako 70 eur, iným spôsobom sa nepodieľa na starostlivosti o maloletú, s touto sa nestretáva, nekupuje jej darčeky a neuhrádza ani žiadne platby na spoločných stretnutiach. V tejto súvislosti bolo ďalej konštatované, že náklady na dieťa vzrastajú nielen s nárastom cien, ale aj dospievaním maloletej. Pokiaľ má otec výdavky v súvislosti s platením leasingu auta v pravidelnej mesačnej sume 160 eur, tak je potrebné uviesť, že nejde o nevyhnutný výdavok, ktorý nemôže byť uhrádzaný na úkor výživného na maloleté dieťa. Vzhľadom na schopnosti a možnosti otca tento si môže nájsť aj inú prácu s vyšším príjmom, resp. si môže nájsť brigádu a tým získať ďalšie finančné prostriedky. Otec je muž v produktívnom veku, netrpí žiadnym chronickým ochorením a žije v lokalite s množstvom pracovných príležitostí, jeho možnosti teda odôvodňujú dosahovať vyšší príjem.
7.
Na základe zistených pomerov na strane rodičov maloletej ako aj potrieb na strane maloletej súd prvej inštancie mal za to, že zvýšenie výživného bude pokrývať odôvodnené potreby dieťaťa zohľadňujúc príjmy, výdavky, možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z rodičov neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.
8.
Pokiaľ ide o výšku zročného výživného, tak táto bola v pôvodnom rozsudku č.k. 59P/188/2022-64 zo dňa 10.5.2023 uvedená za obdobie od 15.11.2022 do 30.4.2023 nesprávne, a to v sume 715 eur, pričom opravným uznesením súdu prvej inštancie č.k. 59P/188/2022-71 zo dňa 19.5.2023 bola suma zročného výživného za obdobie od 15.11.2022 do 30.4.2023 určená otcovi správne vo výške 695 eur, ktorá povinnosť bola otcovi uložená zaplatiť matke do 31.12.2023. Toto zročné výživné vo výške 695 eur (pri zohľadnení faktu, že otec pravidelne platí matke výživné 70 eur mesačne) bolo vyčíslené za obdobie 15 dní v mesiaci november 2022, december 2022 až apríl 2023 (za 1 mesiac zročné výživné predstavovalo 130 eur, za 1 deň 4,33 eur), teda 15 x 4,33 eur za november 2022 a 5 x 130 eur za december 2022 až apríl 2023, po odrátaní 20 eur (pretože otec v mesiaci apríl dobrovoľne zaplatil vyššiu sumu, a to 90 eur na výživnom), pričom výška zročného výživného bola vyčíslená na sumu 695 eur.
9.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, pričom s výškou určeného výživného zo strany súdu prvej inštancie vyslovil nesúhlas, nakoľko nie je schopný platiť takto určené výživné, po odpočítaní všetkých jeho nákladov na živobytie. V prípade takto určeného výživného mu zostáva menej peňazí ako je životné minimum 234,42 eur, a teda by sa dostal do hmotnej núdze. Ďalej uviedol, že v súčasnej dobe je odkázaný na finančnú pomoc svojej rodiny, nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné predať. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, tak uviedol, že leasing musí splácať ešte cca 2 roky (odvolanie bolo
písané dňa 22.5.2023), pričom motorové vozidlo nie je v takom technickom stave, aby bolo predajné, momentálne je nepojazdné. Výživné žiadal znížiť na 150 eur mesačne, pričom vyčíslené zročné výživné namietal len z dôvodu určenej výšky výživného na maloletú súdom prvej inštancie.
10.
Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie otca považuje za účelové a špekulatívne, v snahe preukázať úmyselné zhoršenie jeho majetkových pomerov. Uviedla, že z jeho odvolania nie je zrejmý aký má súčasný mesačný príjem a aký má majetok. V tejto súvislosti ďalej poukázala na to, že má vedomosť o tom, že otec maloletej je vlastníkom nehnuteľnosti postavenej na pozemku jeho rodičov a taktiež je majiteľom motorového vozidla Škoda Octavia. Otec o maloletú nejaví záujem, vôbec sa s ňou nestretáva, za posledné roky nedošlo z jeho strany k obdarovaniu maloletej, či už v čase keď mala sviatok alebo počas Vianoc. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadala v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
11.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
12.
Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej správny právny záver. V odvolaní otec maloletej neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by zakladali zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti.
13.
Vzhľadom k tomu, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takúto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby dieťaťa ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, čo súd prvej inštancie aj vykonal.
14.
V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného zo strany matky z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej A. B. v čase podania návrhu, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/230/2012-23 zo dňa 16.1.2013 pokiaľ ide o výšku výživného. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že v zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.
15.
Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného otca pre maloletú zo sumy 70 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2022. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozhodol o zvýšení výživného otca pre maloletú zo sumy 70 eur mesačne na 200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 15.11.2022, pričom vo zvyšku návrh matky zamietol. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca uvedené v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného pre maloletú v rozsahu 200
eur mesačne, keď odvolacie dôvody otca smerovali proti výške určeného výživného pre maloletého súdom prvej inštancie.
16.
Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), ktorú možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (napríklad strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.) ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod.. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote – prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
17.
Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom uplynula doba vyše 10 rokov, počas ktorej došlo zo strany maloletej k významnej zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného s ohľadom na jej vek, prirodzený rast. Taktiež je potrebné prihliadnuť na to, že v čase posledného rozhodovania o výživnom maloletá navštevovala materskú školu a v súčasnosti v podstate už navštevuje strednú školu, s čím súvisí zvýšenie nákladov na jej výchovu ako aj výživu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, pričom súd pri ustálení výšky nákladov na stravu, ošatenie, hygienické potreby vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku dieťaťa. Správne súd prvej inštancie prihliadol na matkou vyčíslené mesačné náklady a na odôvodnené potreby maloletej. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil aj príjmy, pomery a možnosti a schopnosti oboch rodičov a správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane každého z rodičov. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, v podstate sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti, a to s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty zo strany otca maloletej (tento namietal výšku určeného výživného) nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Zo strany súdu prvej inštancie bola v opravnom uznesení, č.k. 59P/188/2022-71 zo dňa 19.5.2023 správne uvedená aj výška zročného výživného otca za obdobie od 15.11.2022 do 30.4.2023 vo výške 695 eur, pričom otec výšku tohto zročného výživného namietal len z dôvodu, že výška určeného výživného zo strany súdu prvej inštancie nezodpovedá jeho majetkovým pomerom.
18.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/188/2022-71 zo dňa 19.5.2023 ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
19.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
20.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).