Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-378-2017.pdf
PDF · 104.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/378/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: PROPLUSCO spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 36, IČO: 35 819 073, zast. JUDr. Vierou Kuruczovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Trnavská 15, proti žalovanej: H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, t. č. B., P. 7, o zaplatenie sumy 385,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 8. marca 2017 č. k. 12C/98/2015-168 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 311,96 eura s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 40,57 eura od 19. 05. 2013 do 31. 05. 2016, zo sumy 32,76 eura od 19. 05. 2013 do 24. 11. 2016, zo sumy 24,92 eura od 19. 05. 2013 do zaplatenia, zo sumy 246,96 eura od 19. 06. 2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 73,33 eura zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 261 ods. 1, § 266 ods. 1, 2, § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 145 ods. 2 CSP a na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 09. 04. 2013 bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako odberateľom rámcová objednávka, na základe ktorej si žalovaná objednala u žalobcu asistenčné práce pri organizovaní akcie s deťmi (zapisovanie, čítanie zoznamov a pod.). Hodinová sadzba bola dohodnutá 4,20 eura bez DPH. V dodatku k rámcovej objednávke bol uvedený rozpis prác od 12. 04. 2013 do 12. 04. 2013, počet pracovníkov 1, pohlavie Ž, pracovný čas od 7.30 - 16.00 hod., presná adresa výkonu práce: Krajská knižnica Nitra, Fr. Mojtu 18. Dňa 19. 03. 2013 bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako odberateľom rámcová objednávka, na základe ktorej si žalovaná objednala u žalobcu asistenčné práce pri organizovaní akcie s deťmi (zapisovanie, čítanie zoznamov a pod.). Hodinová sadzba bola dohodnutá 4,20 eura bez DPH. V dodatku k rámcovej objednávke bol uvedený rozpis prác od 21. 03. 2013 do 21. 03. 2013, počet pracovníkov 1, pohlavie Ž, pracovný čas od 7.30 - 14.00 hod., presná adresa výkonu práce: Krajská knižnica Juraja Fándlyho, Rázusova 1, Trnava, 12. 04. 2013 do 12. 04. 2013, počet pracovníkov 1, pohlavie Ž, pracovný čas od 7.30 - 12.45 hod., presná adresa výkonu práce: Krajská knižnica Juraja Fándlyho, Rázusova 1, Trnava. Ako požiadavka na pracovníkov bola uvedená spoľahlivosť, zodpovednosť, flexibilita, nebáť sa detí, dosiahnuté vzdelanie minimálne stredoškolské, ideálne tá istá osoba na obidva dni. Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 20130275 dňa 27. 04. 2013 na sumu 98,28 eura, splatná dňa 18. 05. 2013, ktorá bola vystavená na základe priložených
dodacích listov - jednalo sa o potvrdenie o vykonaní služieb zo dňa 12. 04. 2013, počet odpracovaných hodín I. L. bol 8.05 hod., potvrdenie o vykonaní služieb zo dňa 12. 04. 2013, počet odpracovaných hodín W. U. bol 5 hod. a potvrdenie o vykonaní služieb zo dňa 11. 04. 2013, počet odpracovaných hodín T. V. bol 6,5 hod. Žalovaná svojím podpisom potvrdila prevzatie vykonaných služieb pracovníkmi žalobcu v hore uvedenom množstve a vyhovujúcej kvalite, toto potvrdenie je záväzný doklad pre fakturáciu. Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 20130436 dňa 11. 06. 2013 na sumu 246,96 eura, splatná dňa 18. 06. 2013, ktorá bola vystavená na základe priložených dodacích listov -jednalo sa o potvrdenie o vykonaní služieb zo dňa 31. 05. 2013, počet odpracovaných hodín X. L. bol 12,45 hod., U. U. bol 10,45 hod., T. V. bol 12,45 hod. a I. N. bol 12,45 hod. Žalovaná svojím podpisom potvrdila prevzatie vykonaných služieb pracovníkmi žalobcu v hore uvedenom množstve a vyhovujúcej kvalite, toto potvrdenie je záväzný doklad pre fakturáciu. V priebehu konania žalovaná zaplatila dňa 31. 05. 2016 sumu 40,57 eura, uviedla, že to bolo za brigádničku I. L.. Následne dňa 24. 11. 2016 uhradila ďalšiu časť žalovanej istiny vo výške 32,76 eura, spolu 73,33 eura. Žalobca zobral žalobu v tejto časti späť. V danom prípade si žalovaná rámcovou objednávkou zo dňa 09. 04. 2013 a 19. 03. 2013 objednala u žalobcu asistenčné práce pri organizovaní akcie s deťmi. Práce objednávala žalovaná ako živnostníčka, teda podnikateľka, z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že žalovaná ukončila svoju podnikateľskú činnosť k 03. 08. 2013, teda až po uzatvorení rámcových objednávok. Medzi stranami sporu tak vznikol obchodno- právny vzťah s poukazom na ustanovenie § 261 ods. a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe objednaných prác boli žalobcom vystavené faktúry na sumu 98,28 eura a 246,96 eura, spolu 345,24 eura. Podkladom pre vystavenie faktúr boli potvrdenia o vykonaní služieb. Obsah potvrdení s uvedením počtu hodín, mena zamestnanca a dátumom nebol vyplnený žalobcom, ale tento mala vyplniť a podpísať žalovaná. V rámcovej objednávke bolo uvedené, že žalovaná odovzdá podklady pre vystavenie faktúry zamestnancom žalobcu každý deň po ukončení práce a takýto postup bol aj dodržaný a v konaní preukázaný. Potvrdenia boli žalovanou podpísané, čo v konaní nebolo sporné a žalovaná to nenamietala, a tak ako bolo uvedené v rámcovej objednávke, tieto podklady pre fakturáciu boli odovzdané žalobcovi po ukončení prác a slúžili mu ako podklad pre vystavenie faktúry. Žalovaná tvrdila, že potvrdenia si brigádničky vyplnili sami, takáto jej obrana neobstojí, pretože žalovaná mala sama potvrdenia vyplniť. Vedela, že je to podklad pre fakturáciu, odpracované hodiny potvrdila svojim podpisom. Tým, že žalovaná podklady podpísala, potvrdila riadne poskytnutie služieb zo strany žalobcu, potvrdila vykonanie práce s údajmi uvedenými v potvrdení - osobou, dátumom a počtom hodín. V potvrdeniach žiadne námietky, ani výhrady žalovanej uvedené neboli, mohla potvrdenie sama vyplniť, mohla namietať nespokojnosť so službami priamo na potvrdení a to okamžite, nič také však neurobila. Žalovaná nesie zodpovednosť za vyplnenie potvrdenia a pravdivosť jeho údajov. Žalovaná uzavretím rámcovej objednávky si musela byť vedomá toho, že ňou objednané práce v cene stanovenej v rámcovej objednávke - 4,20 eura na hodinu bez DPH, je povinná žalobcovi po ich vykonaní zaplatiť. Žalovaná neuplatnila reklamáciu u žalobcu okamžite, namietala nespokojnosť so službami zo dňa 12. 04. 2013 až dňa 15. 04. 2013 v emailovej komunikácii, bolo to jej subjektívne hodnotenie, bez uvedenia a preukázania konkrétnych objektívnych skutočností, ďalšiu reklamáciu tiež neuplatnila okamžite, dievčatá nechala pracovať a nasledujúci deň namietala nespokojnosť so službami. K vyjadreniu Mgr. L. zo dňa 02. 11. 2016 súd uviedol, že táto sa vyjadrovala k práci brigádničky v Trnave roku 2013, z jej vyjadrenia nie je jasné, o ktorú brigádničku sa konkrétne jedná, nie je vo vyjadrení uvedené jej meno, nie je uvedený dátum akcie, kedy sa konala, takže vôbec nie je zrejmé, či sa to týka predmetného sporu, píše, že žiadna osoba sa tam nedostavila, resp. ju nezaregistrovala, ak by to bola pravda, prečo by potom žalovaná podpísala potvrdenia o vykonaných prácach a odpracovaných hodinách, keď žalovanej boli vystavené faktúry len za osoby, ktoré sa dostavili, a nie za osoby, ktoré sa nedostavili. K vyjadreniu PaedDr. U. zo dňa 22. 02. 2016 súd uviedol, že toto sa týka akcie v Trnave zo dňa 12. 04. 2013, brigádnička niekde čakala, nevyvinula aktivitu, ktorá sa od nej očakávala. V kontexte ostatných skutočností a dôkazov takéto jej písomné vyjadrenie nepresvedčilo súd o opaku. Sama žalovaná na pojednávaní dňa 01. 06. 2016 potvrdila, že faktúra na sumu 98,28 eura bola vystavená na základe potvrdenia o vykonaní služieb zo dňa 12. 04. 2013 - I. L., akcia v B. a že táto akcia bola v poriadku. Akcia, ktorá nebola v poriadku, bola akcia v O., takéto vyjadrenia žalovanej súd považoval za účelové, urobené v snahe vyhnúť sa plneniu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 311,96 eura s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 40,57 eura od 19. 05. 2013 do 31. 05. 2016, zo sumy 32,76 eura od 19. 05. 2013 do 24. 11. 2016, zo sumy 24,92 eura od 19. 05. 2013 do zaplatenia, zo sumy 246,96 eura od 19. 06. 2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 73,33 eura zastavil s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby a ustanovenie § 145 ods. 2 CSP. Priznaná žalovaná suma pozostáva zo zvyšku neuhradenej faktúry, ktorá bola vystavená na sumu 98,28 eura a po čiastočných
úhradách z nej zostáva ešte zaplatiť sumu 24,95 eura, pričom žalobca si uplatňoval sumu 24,92 eura, zo sumy 246,96 eura, čo je druhá vystavená faktúra neuhradená v žiadnej časti a zo sumy 40 eur, čo je paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky s poukazom na § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. Úrok z omeškania je priznaný v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, počiatok omeškania je uplatnený deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry na sumu 246,96 eura, ktorá bola splatná dňa 18. 06. 2013 a úrok z omeškania je priznaný tak, ako bol uplatnený od 19. 06. 2013 do zaplatenia, faktúra na sumu 98,28 eura bola splatná dňa 18. 05. 2013, úrok z omeškania bol priznaný odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tejto faktúry od 19. 05. 20132 do 31. 05. 2016, kedy žalovanú časť sumy uhradila a to sumu 40,57 eura a od 19. 05. 2013 do 24. 11. 2016, kedy uhradila ďalšiu sumu 32,76 eura, zo sumy 24,95 eura od 19. 05. 2013 do zaplatenia, výška úroku z omeškania je zvýšená o 9 percentuálnych bodov ako určuje ECB. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaná, odôvodniac ho tým, že voči sume 311,96 eura za služby, ku ktorým sa táto suma vzťahuje, boli riadne a včas podané reklamácie, pričom dodnes voči nim nebolo doručené žiadne vyjadrenie. Vznik obchodnoprávneho vzťahu je sporný nielen z hľadiska znenia zákona, pretože išlo o verejno-prospešnú neziskovú akciu a ona živnosť nemá na uvedené organizovanie verejno-prospešných podujatí. O charaktere podujatia mal žalobca vedomosť, a napriek tomu požadoval objednávku s uvedením IČO. Rovnako z etického a morálneho hľadiska je postup žalobcu neadekvátny a súd ho nebral do úvahy, keďže namiesto riadneho vybavenia reklamácie podal žalobu na neziskovú akciu pre deti, ktorá nemá financie nazvyš. Žalobca ako argument uvádza podpísanie potvrdenia o vykonaní služieb, pričom nikde sa neuvádza, že potvrdením sa potvrdzuje aj kvalita služieb. V spise a rozsudku žalobca uvádza, že tieto tlačivá sa doručujú poštou alebo mailom, avšak táto informácia sa v zmluve neuvádza. Potvrdenia si priniesli a vypísali brigádničky. Jej oznámili, že ich má podpísať len pre potvrdenie počtu hodín. Vyjadrenie žalobcu a súdu, že potvrdenia si mala sama vyplniť a potvrdiť aj kvalitu služieb, sú v tomto prípade v rozpore s etickým a morálnym posúdením prípadu, keďže je zdravotne zrakovo znevýhodnenou osobou a je preukázateľne evidentné, že potvrdenia o vykonaní služieb nie je schopná prečítať, ani vypísať. Nemala teda vedomosť o tom, že potvrdzuje kvalitu služieb. Potvrdenia o vykonaní služieb sú v nezákonnej veľkosti písma, a vzhľadom k typu jej zrakového znevýhodnenia, nie sú právne relevantné. Čo sa týka sumy 9,5% úroku z omeškania zo sumy 40,57 eura, uviedla, že táto suma sa vzťahuje na brigádničku zo dňa 12. 04. 2013 do Nitry, pričom táto suma je zahrnutá v 1 položke s názvom administratívne práce podľa pokynov nadriadeného na sumu 98,28 eura. Okrem toho na túto brigádničku bola podpísaná samostatná rámcová objednávka a žiadala pre ňu vystaviť samostatný doklad. Za nesprávne vystavenie dokladu je zodpovedný žalobca. V prípade doručenia správneho dokladu na správny dátum a sumu by bola táto uhradená ešte v roku 2013. Z administratívneho hľadiska došlo k pochybeniu spoločnosti zaslaním faktúr na nesprávnu adresu, napriek riadnemu uvedeniu adresy pre doručovanie v rámcovej objednávke. K úhrade predmetnej sumy teda nedošlo z príčin spôsobených priamo žalobcom a doba neuhradenia bola predlžovaná procesným konaním súdu. K zaplateniu úroku z omeškania zo sumy 32,76 eura uviedla, že sa vzťahuje na brigádničku zo dňa 11. 04. 2013 do Žiliny, pričom táto suma je zahrnutá v 1 položke s názvom administratívne práce podľa pokynov nadriadeného na sumu 98,28 eura. Za nesprávne vystavenie dokladu je plne zodpovedný žalobca. V prípade doručenia správneho dokladu na správny dátum a osobu by bola táto suma uhradená ešte v roku 2013. K úroku z omeškania zo sumy 24,92 eura uviedla, že sa vzťahuje na brigádničku zo dňa 12. 04. 2013 do Trnavy na základe rámcovej objednávky zo dňa 19. 03. 2013, pričom na túto brigádničku podala objektívnu reklamáciu okamžite na nasledujúci deň, priamo u žalobcu. Podmienky reklamačného poriadku žalobca nikde neuvádza. Reklamácia nebola do dnešného dňa vybavená. Slečna dostala pokyn z agentúry hlásiť sa na mieste konania sa akcie a u predsedníčky poroty, čo neurobila. Priamo od nej dostala pokyny prevziať si krabicu s vecami od pani z knižnice a veci z nej vyložiť na stôl porote, pripraviť ceny, byť porote poruke. Všetky pokyny mala k dispozícii aj v písomnej forme. Nič z toho nevykonala, neriadila sa pokynmi odoberateľa. Súd mal kontakty na svedkyne a mohol ich predvolať, čo však neurobil, pretože zvýhodňoval stranu žalobcu. K zaplateniu úroku z omeškania zo sumy 246,96 eura uviedla, že na tieto služby podala oprávnenú a okamžitú reklamáciu v súlade so zákonom, nakoľko žalobca mu neposkytol žiadny vlastný reklamačný poriadok. K danej akcii nebola uzatvorená žiadna rámcová objednávka, ku ktorej by sa
služby viazali. Služby na túto akciu nedosiahli ani 10% úrovne služieb dodaných na predošlej akcii. Odvolanie podala aj proti výroku o trovách konania, ktoré odôvodnila tým, že trovy nie sú nikde vyčíslené a neuvádza sa ani, na čí účet majú byť uhradené. Na služby žalobcu, ktoré sú predmetom faktúr a ktoré si uplatňuje k úhrade, boli podané oprávnené a riadne reklamácie, ktoré neboli do dnešného dňa zákonne vybavené, žaloba je teda nedôvodná. Súd neprihliadol na to, že rámcová objednávka bola uzatvorená na živnosť z dôvodu, že spoločnosť PROPLUSCO žiadala uviesť IČO, ktoré jej neformálne združenie, ktoré realizovalo predmetnú akciu, nevedelo poskytnúť. Akcia sa netýkala priamo jej podnikateľskej činnosti a žalobca mal o tom vedomosť. Pri podpísaní objednávky bolo zrejmé, že ide o neziskovú dobrovoľnícku akciu pre deti. Súd teda nemal posudzovať vzniknutý vzťah ako vzťah medzi podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zrušiť, priznať jej trovy konania, za diskriminačné vyjadrenia sumu 500 eur a 50 eur za zvýhodňovanie žalobcu.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovanou v konaní sú pre posúdenie predmetu sporu právne irelevantné. Odvolanie podala bez splnenia zákonných náležitostí a v odvolaní si uplatňuje nároky, ktoré nie sú predmetom posudzovania v predmetnom spore. Žalobca sa pridržiava svojej skutkovej aj právnej argumentácie prezentovanej v priebehu sporu a stotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku. Uviedol, že nie je pravdou, že žalovaná uplatnila reklamáciu u žalobcu okamžite, keďže nespokojnosť so službami poskytnutými dňa 12. 04. 2013 nenamietala až dňa 15. 04. 2013 v emailovej komunikácii a ďalšiu reklamáciu uplatnila až nasledujúci deň, po tom, čo nechala dievčatá pracovať. Vo všetkých prípadoch žalovaná podpísala potvrdenia o vykonaní služieb s uvedením mien prítomných osôb, dátumu a počtu odpracovaných hodín a nenamietala údajnú nespokojnosť so službami okamžite priamo na potvrdeniach, ktoré boli podkladom pre fakturáciu a podpisom na nich potvrdila ich obsah, a teda aj riadne vykonanie služieb. Skutočnosť, že žalovaná objednala u žalobcu vykonanie služieb v postavení živnostníčky s uvedením jej fakturačných údajov, nie pre seba, ale pre neziskovú organizáciu, neobstojí a nezbavuje žalovanú povinnosti plniť si záväzky voči žalobcovi, ani zodpovednosti žalovanej za obsah ňou podpísaných podkladov. Objednanie služieb žalovanou u žalobcu na akcii v Nitre, Trnave a Žiline boli v konaní preukázané a žalovaná ich ani nespochybnila, rovnako nespochybnila, že by nepodpísala potvrdenie o vykonaní služieb, ktoré boli podkladom pre fakturáciu a predmetom posudzovania v spore. Žalovaná nenamieta, že jej faktúry neboli doručené, lebo neboli doručované na správnu adresu. Žalovaná v priebehu sporu niekoľko krát zmenila miesto svojho pôsobiska a adresu na doručovanie alebo si doručované zásielky vôbec nepreberala, čo vyplýva z obsahu súdneho spisu a nepochybne to spôsobilo prieťahy v konaní. Žalovaná si bola vedomá svojho záväzku voči žalobcovi a vedome a zámerne sa vyhýbala jeho plneniu už pred podaním žaloby. Žalobca svoj nárok riadne preukázal a odôvodnil.
4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie vec posúdil nesprávne a zvýhodňoval žalobcu poskytovaním mu časovo predĺžených období na vyjadrenia, napriek tomu, že žalobca mal všetky pokyny a nariadenia súdu včas a rovnako tým, že svedka žalobcu prijal a jej svedkov dehonestoval a nepredvolal ich. Reklamácia bola podaná včas. Dňa 12. 04. 2013 bol piatok a po pracovnej dobe už nebolo komu podať reklamáciu a najbližší pracovný deň bol pondelok 15. 04. 2013. Výsledok dievčat bol zjavný po jej vykonaní, rovnako po pracovnej dobe žalobcu a reklamácia bola podaná včas príslušnej osobe, žalobcovi. Podľa vyjadrenia svedka p. W., žalobca poskytuje potvrdenia o vykonaní služieb priamo objednávateľovi služieb a to poštou alebo elektronicky. Jej žiadne potvrdenie neposkytla. V rámcovej objednávke sa nikde neuvádza, že podpisom bude potvrdzovať spokojnosť so službami a z titulu svojho zrakového znevýhodnenia nie je schopná čítať písmená v mikro veľkosti, ktoré sú na potvrdeniach. Podpísané tlačivá o vykonaní služieb nemožno posudzovať ako relevantné potvrdenie spokojnosti so službami. Služby, ktoré boli v poriadku, boli uhradené. Žalobca si svoje záväzky nesplnil, nakoľko poskytol služby pre predmetné dni oneskorene, dodal neoverené osoby, čím vážne narušil plynulý chod podujatí. V rámcovej objednávke je riadne uvedená adresa podnikania a tiež adresa na doručovanie a bola po celý čas jej živnosti rovnaká. Pred podaním žaloby podala reklamácie, ku ktorým jej doteraz nebolo zaslané písomné vyjadrenie. Faktúra č. 20130275 bola vystavená nesprávne. Ide o zmixovanú faktúru, pričom dni dodania a miesta dodania boli úplne odlišné.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovanej (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 385,24 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že žalovaná si objednala služby, boli jej vystavené faktúry na sumu 98,28 eura a 246,96 eura. Žalovaná potvrdila prevzatie služieb v množstve a vyhovujúcej kvalite na potvrdeniach o vykonaní služieb, ktoré sú záväzným dokladom pre fakturáciu. Žalovaná faktúry neuhradila.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v podanom odvolaní. S ohľadom na obsah podaného odvolania žalovanej odvolací súd udáva, že v podanom odvolaní žalovaná neuviedla žiadne také dôvody, ktoré by boli opodstatnené z hľadiska preskúmania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd k nim dodáva, že súd prvej inštancie právny vzťah medzi stranami správne posúdil ako obchodnoprávny, keď žalovaná na rámcových objednávkach uvádzala svoje údaje ako živnostníčky a ňou tvrdené skutočnosti, že žalobca mal chcieť, aby na objednávke uviedla IČO a tým ju donútil uzavrieť obchodnoprávny vzťah, v konaní nebolo preukázané. Pokiaľ by to aj tak bolo, pokiaľ s návrhom žalobcu nesúhlasila, nemala takú rámcovú zmluvu podpísať. Ak ju takúto podpísala, s návrhom žalobcu nakoniec súhlasila.
11. Čo sa týka dôvodnosti nároku žalobcu, je potrebné uviesť, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých odvodzoval svoj uplatnený nárok a to aj čo do dôvodu, aj čo do výšky. Z rámcových objednávok a potvrdení o vykonaní služieb vyplýva, že medzi stranami došlo k dohode o predmete služby a cene za poskytnuté služby, pričom žalovaná na potvrdeniach o vykonaní služieb svojim podpisom po skončení akcie potvrdila rozsah vykonaných služieb a aj kvalitu, keďže na tomto potvrdení je vyslovene uvedené, že odberateľ svojim podpisom potvrdzuje prevzatie vykonaných služieb pracovníkmi dodávateľa v uvedenom množstve a vyhovujúcej kvalite. Toto potvrdenie je záväzný doklad pre fakturáciu. Ak veľkosť písma na tomto potvrdení znemožňoval žalovanej si ho prečítať, nemala ho podpísať. Táto jej argumentácia teraz neobstojí, pretože aj údaje o dodávateľovi, odberateľovi, pracovníkoch boli písané rovnakou veľkosťou písma, pričom keďže údaje o počte hodín jednotlivých pracovníčok žalovaná nenamietala a potvrdila ich podpisom, asi ich vedela prečítať a skontrolovať. Okrem toho, aj keď uvedené listinné dôkazy boli zo strany žalovanej spochybnené vyjadreniami L. a T.. L., to, aby bolo možné sa reklamáciou žalovanej vôbec zaoberať by bolo potrebné, aby žalovaná po namietaní poskytnutých služieb zo strany žalobcu tieto služby následne reklamovala a to s konkrétnymi výhradami a s konkrétnym návrhom riešenia reklamácie, pričom z mailovej komunikácie žalovanej so žalobcom toto nevyplýva. Nestačí len všeobecná formulácia, že ide o reklamáciu, preto mal odvolací súd za to, že skutočnosti tvrdené žalobcom boli v konaní preukázané, avšak žalovaná reklamáciu poskytnutých služieb riadne nepreukázala, v dôsledku čoho musí znášať rozhodnutie vo veci samej vo svoj neprospech, preto je záver súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).