Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24CoP-45-2018.pdf
PDF · 113.54 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny L., dieťa rodičov: Mgr. H. V., G. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Kamil Beresecký, Nitra, Farská 33 a MUDr. X. V., X. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/83/2015-307 zo dňa 23. januára 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej T. zamietol a ďalej vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výška vyživovacej povinnosti otca k mal. T. bola naposledy upravená vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/87/2012-30 zo 16.01.2013, s účinnosťou od 28.01.2013 vo výške 600,- Eur mesačne. Porovnajúc okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, mal súd preukázané, že na strane mal. T. došlo k zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jej vekom, keďže v čase určenia výživného v r. 2013 mala 3 roky, pričom v čase podania návrhu otcom bola staršia o takmer 3 roky (presne 2 roky, jedenásť mesiacov, 13 dní). Na základe uvedeného súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že na strane maloletej T. od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov v súvislosti s jej vekom, čím sa objektívne zvýšili náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, oblečenie, keďže potreby maloletého dieťaťa rastu úmerne s jeho vekom. Čo sa týka zmeny pomerov vo vzťahu ku vzdelaniu mal. T., v čase posledného rozhodnutia o výživnom navštevovala predškolské zariadenie, s čím matke vznikali výdavky 30,- Eur mesačne. Predškolské zariadenie maloletá navštevovala aj v čase podania návrhu otcom. K zmene pomerov týkajúcej sa vzdelania maloletej takto došlo až po podaní návrhu otcom, teda v priebehu konania, od septembra 2016, kedy nastúpila do 1. ročníka základnej školy. Maloletá sa stravuje v školskej jedálni, za obedy matka uhrádza 28,- Eur mesačne, tiež uhrádza príspevok do školského klubu vo výške 51,- Eur 12.01.2017. Tiež od septembra 2016 maloletá navštevuje ZUŠ, hudobný odbor - klavír, s čím má matka spojené zvýšené výdavky vo výške 85,- Eur na šk. rok, tiež 10,- Eur na šk. rok na ZRPŠ a ďalšie výdavky na noty, koncerty a iné pomôcky, ako aj výtvarný odbor, s čím má matka spojené zvýšené výdavky
75,- Eur na šk. rok, 10,- Eur na ZRPŠ na šk. rok a 50,- Eur ako jednorazová platba na materiál. Od šk. roka 2017/2018 maloletá začala navštevovať aj plavecký kurz, s čím má matka spojený výdavok vo výške 180,- Eur polročne, ako aj ďalšie výdavky na nákup plaviek, ako aj ďalšieho vybavenia, tiež sa maloletá začala venovať korčuľovaniu, pričom za základnú výstroj matka zaplatila 119,- Eur. Z uvedeného súdu vyplynulo, že na strane maloletej aj v tomto smere došlo k zmene pomerov, pričom existenciu a odôvodnenosť uvedených skutočností mal súd za preukázané výsluchom matky, pričom ich odôvodnenosť otec nespochybnil. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal ich výsluchom a výpisom z rodného listu z 21.08.2014 za preukázané, že od posledného určenia výživného došlo k zmene v počte vyživovacích povinností u otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť narodením syna T. XX.XX.XXXX. Mal. T. má t.č. 3 roky, navštevuje škôlku, s čím boli do augusta 2017 spojené výdavky vo výške 208,- Eur mesačne a od septembra 2017 168,- Eur mesačne + 2,50 Eur ako stravná jednotka na deň. U matky k zmene pomerov v počte vyživovacích povinností nedošlo, keďže má naďalej len vyživovaciu povinnosť k mal. T.. Matka bola v čase posledného určenia výživného nezamestnaná, neevidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, bez príjmu, pričom poberala prídavok na dcéru vo výške 180,- Eur mesačne. Teraz je matka zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom v r. 2015 vo výške 864,46 Eur mesačne, v roku 2016 vo výške 1.013,78 Eur mesačne. Na základe uvedeného súd konštatuje, že u matky došlo k zmene pomerov zvýšením príjmu o viac ako 800,- - 1.000,- Eur mesačne. Existenciu a odôvodnenosť uvedeného mal súd za preukázané výsluchom matky a dokladmi predloženými matkou, potvrdzujúcimi výšku jej príjmu, citovanými v bode 12 odôvodnenia tohto rozsudku. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol otec zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 3.000,- - 4.000,- Eur mesačne. V čase podania návrhu na zníženie výživného priemerný čistý príjem otca činil v období od januára 2015 do decembra 2015 sumu 4.667,- Eur, pričom v ďalšom období od januára 2016 do marca 2016 sumu 5.158,- Eur, za obdobie od apríla do mája 2016 sumu 1.032,- Eur, všetku u zamestnávateľa T. W.., a následne u zamestnávateľa S. za apríl 2016 sumu 3.654,- Eur, za obdobie od mája 2016 do januára 2017 sumu 4.654,50 Eur. Na základe uvedeného súd konštatuje, že na strane otca došlo k zmene pomerov v jeho zárobkových pomeroch zvýšením príjmu o 1.600,- - 2.100,- Eur mesačne. Tieto zistenia mal súd za preukázané výsluchom otca a príjmovými dokladmi predloženými otcom, citovanými v bode 16 odôvodnenia tohto rozsudku.
3. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného pre mal. T. zo sumy 600,- Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne, pričom otec ako dôvod pre zníženie výživného uvádzal skutočnosť, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, matka sa zamestnala, a teda má príjem, ako aj skutočnosť, že pri určení výživného vo výške 600,- Eur mesačne matka neuviedla, že vlastní a prenajíma 3-izbový byt s garážou v X. - G., vlastní pozemky vo P. G.. K týmto skutočnostiam súd uvádza, že narodením syna síce otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, čo sa v zmysle konštantnej judikatúry považuje za zmenu pomerov, avšak s prihliadnutím na jeho zárobkové pomery už uvádzaným zvýšením príjmu o 1.600,- - 2.100,- Eur mesačne súd dospel k záveru, že napriek tejto preukázanej zmene pomerov je otec naďalej schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k mal. T. v zmysle posledného rozhodnutia o výživnom vo výške 600,- Eur mesačne. Otec síce tvrdil, že z tohto príjmu sa mu odratúvajú dane podľa toho, v ktorej daňovej skupine sa nachádza, a preto jeho skutočný zárobok je nižší, súd mal však jeho výsluchom za preukázané, že v r. 2015, teda v čase podania návrhu na zníženie výživného, jeho príjem v čistom činil 4.600,- - 4.700,- Eur mesačne. K skutočnosti, že si otec zo svojho príjmu hradí tiež náklady na školenie, ako aj iné poplatky, keďže v čase posledného určenia výživného pracoval ako atestovaný rehabilitačný lekár, pričom teraz sa ako lekár vo výučbe orientuje na psychiatriu, pretože ho práca rehabilitačného lekára nenapĺňala, nevidel v nej svoju budúcnosť, súd uvádza, že k týmto ďalším zvýšeným výdavkom došlo na základe subjektívneho rozhodnutia otca, a preto na uvedené výdavky súd s poukazom na § 75 Zákona o rodine neprihliadal, keďže ďalšia atestácia u otca nebola požadovaná napr. jeho zamestnávateľom. Súd neprihliadal na výdavok otca vo výške 1.850,- Eur, keďže ide o splátku hypotéky mesačne (ktorá bola otcovi a jeho manželke poskytnutá vo výške 400.000,- Eur) a s poukazom na uvedené vo vzťahu k výživnému ako prednostnej pohľadávke ju nemožno považovať za nevyhnutný náklad otca. S prihliadnutím na vyššie citované rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne potom neobstojí ani argumentácia otca, že náklady na T. nie sú vyššie ako 200,- - 250,- Eur mesačne, a teda znížením výživného na 300,- Eur mesačne nebude maloletá nijako ukrátená, keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča.
Súd tiež uvádza, že hoci na strane matky došlo k zmene pomerov na jej strane zvýšením príjmu o 800,- - 1.000,- Eur mesačne, vlastní nehnuteľnosti, pričom ich správou (napr. prenajímaním, resp. predajom) by sa jej mesačný príjem mohol zvýšiť, teda by mohla teoreticky zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, táto skutočnosť samotná nezbavuje otca povinnosti platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uvedené majetkové pomery matky pritom boli otcovi v čase určenia výživného 600,- Eur známe, nehnuteľnosti matka nadobudla v r. 2003 a 2007, a tiež titulom vyporiadania BSM, čo otec sám potvrdil, teda v tomto u matky nedošlo k zmene pomerov. S poukazom na uvedené preto súd dospel k záveru, že je možnostiach a schopnostiach povinného otca naďalej platiť výživné vo výške 600,- Eur mesačne, nakoľko nemal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k zmene pomerov, akú predpokladá § 78 ods. l Zákona o rodine, ako i vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti. Preto súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. T. zamietol.
4. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 57, 58 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 218 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že o náhrade a výške trov súd rozhodne samostatným uznesením.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Dôvodil tým, že súd ani v najmenšom nezohľadnil preukázané zmeny pomerov na strane otca ako aj na strane matky.
6. Matka a procesný opatrovník odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú zo sumy 600,- Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením. Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý v celom rozsahu. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty otca
predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zníženie výživného otca pre maloletú, odkedy a v akom rozsahu.
10. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine).
14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).
15. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
16. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
17. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
18. Výživné pre maloletú bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/87/2012-30 zo dňa 16.01.2013 na sumu 600,- Eur mesačne. Matka v čase ostatnej úpravy výživného bola nezamestnaná, neevidovaná na úrade práce, bola bez príjmu, poberala prídavok na dcéru z Nemecka vo výške 180,- Eur. Otec pracoval ako lekár s mesačným príjmom od 3.000,- - 4.000,- Eur mesačne, pričom obaja rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. Maloletá v čase ostatnej úpravy výživného mala tri roky a navštevovala materskú škôlku. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že aktuálny príjem matky predstavuje sumu 1.013,78 Eur. U otca súd zistil zvýšenie príjmu o 1.600,- - 2.100,- Eur mesačne, otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému T. nar. XX.XX.XXXX. Maloletá T. má 7 rokov, ukončila druhý ročník na základnej škole.
19. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného otca na maloletú. Predovšetkým je potrebné uviesť, že od poslednej úpravy výživného, kedy maloletá navštevovala materskú škôlku, uplynulo dlhé časové obdobie, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie to bolo 4 roky, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, kedy prirodzene vzrástli jej potreby nielen na bežné životné náklady ale predovšetkým v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, teda pochopiteľne vzrástli jej odôvodnené potreby vo všetkých oblastiach života. Maloletá od ostatnej úpravy výživného v školskom roku 2016/2017 nastúpila do prvého ročníka základnej školy. S nástupom na základnú školu sú notoricky známe výdavky súvisiace so zápisom do školy, nákupom učebníc, kníh a ostatných učebných pomôcok a školských potrieb, ako aj ďalšie novovznikajúce pravidelné náklady na cestovné a stravné. Maloletá má tiež nepochybne ďalšie výdavky spojené s jej mimoškolskými aktivitami, navštevuje Základnú umeleckú školu hudobný a výtvarný odbor, navštevuje plavecký kurz a korčuľovanie.
20. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil preukázané zmeny pomerov u matky a u otca. Táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie konštatoval zmenu pomerov na strane maloletej, matky a aj otca, avšak nezistil dôvody pre navrhované zníženie výživného, nakoľko možnosti a schopnosti otca umožňujú, aby si naďalej plnil výživné vo výške 600,- Eur mesačne. Ani okolnosť pribudnutia vyživovacej povinnosti otca nemala vplyv na zníženie výživného na maloletú s prihliadnutím na zárobkové pomery otca a zvýšenie jeho mesačného príjmu. V danej veci preto nebol
dôvod uvažovať o znížení výživného na maloletú z dôvodu pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti u otca. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane matky je nepochybné zvýšenie príjmu oproti ostatnej úprave, avšak s poukazom na § 62 Zákona o rodine možnosti, schopnosti a majetkové pomery dovoľujú otcovi plniť doposiaľ určené výživné.
21. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady pre zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle návrhu otca podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. S prihliadnutím na vek maloletej a mieru jej odôvodnených potrieb, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, aj na existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca, návrh na zníženie výživného nebol dôvodný. Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča, ktorej plnenie má prednosť pred inými povinnosťami a nemožno sa jej zbaviť ani s poukazom na aktuálnu majetkovú a sociálnu situáciu otca a pomery matky.
22. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
24. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).