Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-2-2015.pdf
PDF · 172.33 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-6Cb/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Jurajom Valáškom v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Bytové družstvo Bánovce nad Bebravou, so sídlom Svätoplukova 1601, 957 04 Bánovce nad Bebravou, IČO: 00 688 177, pr. zast. Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Novomeského 1322/16, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 35.776,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.026,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.026,11 eur od 07.03.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 94,26 %, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov prvoinštančného konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100,00 %, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov odvolacieho konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.01.2015 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 35.776,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 35.776,04 eur od 07.03.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to titulom nezaplatenej faktúry za neoprávnený odber plynu žalovaným.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil nasledovne: Žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste J. XXXX, U. Q. U., pričom bolo dňa 14.01.2013 zamestnancami žalobcu zistené, že žalovaný na vyššie uvedenom odbernom mieste odoberá plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Dňa 21.01.2013 bola uskutočnená kontrola odberného miesta, predmetné meradlo bolo zdemontované a odoslané na expertízu znalcovi Z.. R. S., ktorý posudkom č. 11/PL-2013 zo dňa 25.01.2013 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ plynu je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla. Žalobcovi vznikla škoda tým, že žalovaný v období, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, t. j. v období od
19.04.2012 do 14.01.2013 odobral z distribučnej siete plyn patriaci žalobcovi meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba). Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné určiť presné množstvo odobratého plynu, a teda výšku skutočnej škody, žalobca na stanovenie výšky škody použil ustanovenia vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. Žalobca faktúrou č. 9000154917 zo dňa 19.02.2013 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, a to na sumu 35.776,04 eur. Dlžnú sumu mal žalovaný zaplatiť do 06.03.2013, avšak do dňa podania žaloby neuhradil ani časť pohľadávky.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že ním poverená osoba na kontrolu a evidenciu odobraných energií zistila poškodenie meracieho zariadenia (plynomeru), o čom bezodkladne informovala žalovaného. Ten po vykonanom preverení oboznámil dňa 04.01.2013 žalobcu so skutočnosťou, že meracie zariadenie na predmetnom odbernom mieste je poškodené. Približne o týždeň žalobca bez akéhokoľvek upozornenia žalovaného zabezpečil demontáž a výmenu meracieho zariadenia, pričom pôvodné zariadenie odobral a zaslal na odborné posúdenie. V zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike mal žalobca alebo ním poverená osoba o týchto úkonoch informovať správcu - žalovaného a tieto vykonať za jeho prítomnosti. Zo znaleckého posudku č. 11/PL-2013 nevyplýva, či k samotnému neoprávnenému odberu zemného plynu došlo alebo nie. Žalovaný vystavenú faktúru za neoprávnený odber plynu č. 9000154917 opakovane reklamoval a pokúšal sa so žalobcom dohodnúť aj na osobnom rokovaní. Všetky žiadosti a pokusy žalovaného o riešenie vzniknutej situácie, ako aj uplatňované reklamácie faktúr boli zo strany žalobcu zamietané. Žalovaný popiera akúkoľvek zodpovednosť za poškodenie overovacej plomby alebo samotného meracieho zariadenia. Žalovaný tiež popiera zodpovednosť za technický stav a poškodenie meracieho zariadenia a domáha sa ochrany svojich práv s poukazom na dobré mravy. Vyrubenie takejto pokuty za údajný neoprávnený odber plynu považuje za hrubý nepomer vzájomných plnení zmluvných strán, resp. práv a povinností jednej zmluvnej strany, a to najmä vzhľadom k tomu, že plynomer bol s vedomím žalobcu namontovaný tak, že bol prístupný komukoľvek, nebolo preukázané, kým bol plynomer poškodený, a žalobca riadne nepreukázal, či a aká skutočná škoda mu neoprávneným odberom vznikla. Pritom podľa zákona o energetike odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Žalovaný sa svojím konaním nedopustil žiadneho previnenia v súvislosti s odberom a úhradami platieb za odber zemného plynu, preto žalovanú sumu neuhradil a jej úhradu opakovane odmietol reklamáciami faktúr. Žalovaný je pripravený uhradiť peňažné plnenie za reálne spotrebovaný zemný plyn a nové meracie zariadenie, naďalej však odmieta uhrádzať žalovanú sumu. Žalobca nepreukázal vzniknutú škodu, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi poškodeným meracím zariadením a funkčnosťou ciferníka (samotného merača) ako i následným údajným vznikom škody. Preto žalovaný považuje nároky žalobcu za nedôvodné a nepreukázané.
4. Na pojednávaní dňa 06.10.2015 žalobca uviedol, že v zmysle zákona č. 251/2012 o energetike je prevádzkovateľom distribučnej siete plynovodov na území SR a v súlade s týmto zákonom zabezpečuje spoľahlivé, bezpečné a efektívne prevádzkovanie distribučnej siete, jej opravu, údržbu, ďalej distribúciu plynu do jednotlivých odberných miest, teda nie dodávku, ale distribúciu, zabezpečuje meranie dodávky plynu a vyvažovanie a bilancovanie distribučnej siete a nemá so žalovaným uzavretú žiadnu zmluvu. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že žalobca alebo ním poverená osoba mal o svojich úkonoch, ktoré vykonal dňa 21.01.2013, teda demontáž a výmenu poškodeného meradla, informovať žalovaného a tieto úkony vykonať za jeho prítomnosti. Tieto úkony vykonali zamestnanci žalobcu za prítomnosti tretej osoby, pána J. Ž., ktorý umožnil demontáž meradla, ako aj fotodokumentáciu plynových spotrebičov na odbernom mieste, podpísal zápis z vykonanej kontroly dňa 21.01.2013 a navyše ho opatril odtlačkom pečiatky Bytového družstva Bánovce nad Bebravou. Z ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike vyplýva, že na naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu postačuje skutočnosť, že na meradle bolo porušené zabezpečenie a že dochádzalo k odberu plynu takýmto meradlom. Ak žalovaný popiera akúkoľvek zodpovednosť za porušenie plomby alebo samotného meradla a tvrdí, že sa svojím konaním nedopustil žiadneho previnenia v súvislosti s odberom plynu, žalobca nikdy netvrdil, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii vykonal žalovaný sám. Zo znenia ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike vyplýva, že sa jedná o osobitný druh zodpovednosti a z výkladu slovného spojenia "bolo porušené" vyplýva, že sa uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti. Žalobcom uplatňovaný nárok nie je pokutou za neoprávnený odber, ale ide o nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená tým, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn patriaci žalobcovi a nezaplatil zaň. Žalovaný však v rozhodnom období plyn odoberal. V distribučnej sieti plynovodov sa nachádza
len plyn, ktorý patrí dodávateľom zemného plynu a plyn, ktorý patrí žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete a ktorý je žalobcom dodávaný do distribučnej siete na účely krytia strát a riadneho fungovania siete, teda ak žalovaný neodoberal plyn patriaci dodávateľovi, nevyhnutne odoberal plyn patriaci žalobcovi, pretože iný plyn sa v distribučnej sieti nenachádza. Keďže žalovaný žalobcovi za takto odobratý plyn nezaplatil, vznikla žalobcovi škoda, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá hodnote množstva odobratého plynu, ako aj výške nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s odstraňovaním a zisťovaním neoprávneného odberu, a ktoré by mu neboli vznikli, ak by odberateľ odoberal plyn riadnym spôsobom. Výkon práva v súlade s ustanoveniami zákona o energetike a príslušnej vykonávacej vyhlášky nie je v rozpore s dobrými mravmi.
5. Žalovaný na pojednávaní dňa 06.10.2015 uviedol, že na danom odbernom mieste zemný plyn odoberá na základe zmluvy o dodávke plynu so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP) z roku 2005, kedy si vlastníci bytov postavili plynovú kotolňu za vlastné peniaze a tú vo vlastnej réžii spravujú a prevádzkujú. Obsluha kotolne, ktorá je zástupcom vlastníkov a nie Bytového družstva, nahlásila dňa 14.01.2013 poškodenie meradla na bytovom dome, ktoré sa nachádza na verejnom priestranstve a je voľne prístupné. Následne žalovaný ako správca toto nahlásil na SPP a pracovníci SPP distribúcia sa dostavili k meradlu dňa 21.01.2013. Z uvedeného vyplýva, že vlastníci nemali inú možnosť, ako odoberať zemný plyn v tomto období medzi 14.01.2013 a 21.01.2013 inak ako cez meradlo, ktoré malo poškodené plomby a overovacie značky. Obsluhou kotolne bolo zistené, že na meradle sú zostatky čelného krycieho skla. V znaleckom posudku doloženom žalobcom sa uvádza, že k poškodeniu overovacích značiek muselo dôjsť pri odstraňovaní krycieho skla. Nie je známe, kto zbytky čelného skla odstránil a kto s meradlom od demontáže po mechanickoskopické skúmanie manipuloval. Žalovaný uviedol, že vie doložiť spotrebu plynu od roku 2005, kedy bola podpísaná zmluva po jednotlivých dňoch. K tvrdeniu žalobcu, že preddavkové platby mu SPP vrátil, žalovaný uviedol, že po chybných odpisoch množstva odobraného plynu zo strany SPP im bez upozornenia finančné prostriedky vrátili na účet. Nie je však pravdou, že by nechceli uhradiť zemný plyn, nechceli len uhradiť sankciu, ktorá sa im zdala neoprávnená a toto viackrát reklamovali u SPP distribúcie. Tieto prostriedky uložili na samostatný depozitný účet, kde sú dodnes.
6. Tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 6Cb/2/2015 - 84 zo dňa 06.10.2015 tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (výrok II.), nakoľko na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v tomto konaní aktívnu legitimáciu a nepredložil súdu a ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, že je jedným zo subjektov, oprávnených na uplatnenie náhrady škody podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., teda že je dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom distribučnej siete alebo prevádzkovateľom zásobníka. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom č. k. 8Cob/4/2016 - 116 zo dňa 06.02.2018, právoplatným dňa 13.03.2018, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko mal za to, že predmetné rozhodnutie bolo prekvapivé, keďže súd neuviedol, ktoré právne skutočnosti zostali spornými, a preto žalobca nemohol predpokladať, že aktívnu legitimáciu žalobcu nemá prvoinštančný súd za dostatočne preukázanú a túto skutočnosť považuje za spornú, a z toho dôvodu žalobca nemohol argumentovať, predložiť dôkazy, ani predvídať rozhodnutie súdu.
7. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 12.07.2018 došlo k výsluchu dvoch svedkov - J. Ž. a Ľ. H.. Zo svedeckých výpovedí bolo zistené, že obaja svedkovia vykonávajú funkciu správcu kotolne v predmetnom bytovom dobe a bolo tomu tak aj v rozhodnom období. Túto funkciu vykonávajú striedavo, tak že sa menia v týždenných intervaloch. Ich úlohou je zisťovanie fungovania systému, či je systém dobre natlakovaný, či je tam dostatok kvapaliny, v prípade potreby dopĺňajú tlak a taktiež odpisujú stavy jednotlivých meračov, vrátane merača plynu. Toto vykonávajú denne. Predtým ako vstúpia do kotolne, odpíšu presný stav plynomera, ktorý sa nachádza vonku, na zadnej strane bytového domu a zistenú spotrebu plynu zapíšu do knihy, kde denne zapisujú spotrebu plynu, elektriny a ďalších. Tieto merania robia už cca 10 rokov odkedy majú kotolňu. Tieto zápisy na konci mesiaca zanesú na energetický úsek bytového družstva. Predmetný plynomer sa nachádzal na verejnom priestranstve, bol oplechovaný a z prednej časti bol priezor. Obaja svedkovia majú stredoškolské strojnícke vzdelanie. Uviedli, že nevedia aké náležitosti musí spĺňať plynomer. Školenie týkajúce sa obsluhy kotolne mávajú raz za 4 až 5 rokov. Obaja svedkovia bývajú v predmetnom bytovom dome. Sú obsluhou kotolne, ktorí sú poverení vlastníkmi predmetného bytového domu a bytové družstvo na základe rozhodnutia vlastníkov bytov spísalo s nimi príkaznú zmluvu, a to je zmluva, ktorá nezakladá zamestnanecký pomer, je to len forma, ako sa dajú
vyplácať peniaze týmto osobám z fondu opráv. Svedok Ľ. H. uviedol, že dňa 13.01.2015 vo večerných hodinách išiel odpísať stav plynomeru, keď cez priezor zbadal, že sklíčko na plynomeri je rozbité, visí iba na šróbiku. Nevie sa vyjadriť či bolo poškodené aj niečo iné, nakoľko tieto časti meradla nevidel. Následne odpísal stav plynomeru a išiel do kotolne odkiaľ ihneď kontaktoval predsedníčku samosprávy bytového domu, ktorej oznámil, čo sa stalo a následne na druhý deň bolo poškodenie nahlásené na bytovom družstve. Svedok J. Ž. uviedol, že trinásteho mal službu kolega H., ktorý mu volal, lebo zistil rozbitie plynomeru a že má za ním prísť. Keď prišiel, zistil, že plynomer je rozbitý a následne volali na technický úsek bytového družstva pánovi T.. Približne po týždni prišli zamestnanci SPP, ktorí sa mu legitimovali s tým, že majú demontovať uvedené zariadenie. On im otvoril plechovú skriňu, v ktorej sa plynomer nachádzal. Pri demontáži prítomný nebol, nakoľko pršalo, ale keby bol vedel, že v danom prípade budú označení za čiernych odberateľov plynu, tak by neumožnil demontáž zariadenia bez prítomnosti polície.
8. Žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojej predchádzajúcej argumentácie. Považuje otázku jeho aktívnej legitimácie za preukázanú, pričom poukazuje na skutočnosť, že odberné plynové zariadenie žalovaného je pripojené k distribučnej sieti žalobcu a na jeho odbernom mieste sa nachádza a v rozhodnom období aj nachádzal žalobcov plynomer, ktorý žalobca žalovanému v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ako prevádzkovateľ distribučnej siete, namontoval. Právo žalobcu uplatňovať si nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vyplýva z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike. Skutočnosť, že dodávateľ zemného plynu žalovaného vystavil žalovanému daňový doklad - faktúru, z ktorej vyplýva, že žalovanému jeho dodávateľ dodal v rozhodnom období zemný plyn v množstve 0 m3, nie je dôsledok dohody medzi dodávateľom zemného plynu žalovaného a žalobcom, ale dôsledok platnej právnej úpravy zakotvenej v ustanoveniach zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Podľa ustanovenia § 15 ods. 6 písm. d) zákona o metrológii, platného a účinného v čase zistenia neoprávneného odberu plynu, zaniká platnosť úradného overenia meradla okrem iného porušením alebo odstránením overovacej značky meradla. Určené meradlá možno, s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o metrológii, používať na meranie objemu pretečeného množstva zemného plynu len ak majú platné overenie, čo meradlo nainštalované na zariadení žalovaného nemalo vzhľadom na zánik platnosti overenia, ku ktorému došlo odstránením overovacích značiek a v prípade, ak by dodávateľ zemného plynu žalovaného trval na tom, že žalovanému dodal zemný plyn v množstve, ktoré vykazovalo meradlo bez platného overenia, dopustil by sa tak deliktu, za ktorý by príslušný správny orgán musel podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona o metrológii, uložiť sankciu. Žalobca pripojil vyjadrenie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, potvrdzujúce vyššie uvedenú nemožnosť použitia údajov o množstve spotrebovaného zemného plynu z meradla, ktorého platnosť úradného overenia zanikla. Taktiež poukázal, že voči rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre 15Cob/41/2017 podal dovolanie. Predložil aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018, vydaného v obdobnej veci. Žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn z distribučnej siete žalobcu spôsobom, ktorý zákon o energetike kvalifikuje ako neoprávnený, teda meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - boli odstránené plomby počítadla, ako aj kryt počítadla, čo spôsobilo zánik platnosti úradného overenia meradla v zmysle ust. z. č. 142/2000 Z. z. a nemožnosť použiť na určenie množstva spotrebovaného plynu žalovaným v rozhodnom období údaj o spotrebe, ktoré indikoval takto poškodené meradlo. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete musí plyn do siete v nepravidelných intervaloch dopĺňať tak, aby naďalej bolo zabezpečené spoľahlivé fungovanie tejto siete a jej bezpečná prevádzka. Pokiaľ odberateľ plyn odoberal a tento nepatril jeho dodávateľovi, tak plyn, ktorý žalovaný odoberal spôsobom podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, je plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t. j. žalobca, za účelom zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete. Skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej siete je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na náhradu škody v prípade odberu podľa § 82 ods. 1 zákona o energetike, vyplýva z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike. Odberom plynu žalobcu z ním prevádzkovanej distribučnej siete došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu a vzniku škody. Žalobca nemal k dispozícii údaj o presnom, žalovaným odobratým množstvom plynu v rozhodnom období, a preto žalobca na určenie tohto množstva, a teda aj výšky jemu spôsobenej škody použiť metodiku stanovenú vo vyhláške ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z. z.. Žalobca bral do úvahy existenciu konkrétnych plynových spotrebičov, ktoré sa na odbernom mieste žalovaného nachádzali a ich príkon, pričom použil pre žalovaného priaznivejšiu metodiku výpočtu škody, a to metodiku, ktorá je primárne určená pre odberateľov kategórie domácnosť, a teda fyzické osoby, ktoré odoberajú zemný plyn na účel spotreby vo vlastnej domácnosti, hoci žalovaným je bytové družstvo,
ktoré nie je fyzickou osobou. Žalobca má za to, že ním uplatňovaný nárok je s poukazom na tieto skutočnosti ako aj najaktuálnejšiu rozhodovaciu prax NS SR nesporný. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že žalovaný nebol prizvaný k výmene plynomeru, nakoľko ako vyplýva aj zo zápisu zo dňa 21.01.2013, tento je podpísaný zamestnancom žalovaného a nachádza sa na ňom aj odtlačok pečiatky žalovaného. Žalobca má právo, nie povinnosť uplatňovať si nárok na náhradu škody a v prípade, ak žalobca toto právo pri inom odbere žalovaného nevyužije, išlo o obchodné rozhodnutie žalobcu. Meradlo nebolo potrebné predkladať na metrologické posúdenie, pri ktorom by boli overované jeho metrologické vlastnosti, keďže zákon o energetike v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nevyžaduje zároveň preukázanie skutočnosti, že meradlo nesprávne zaznamenávalo, alebo nezaznamenávalo spotrebu. V § 82 ods. 2 zákona o energetike sú presne špecifikované subjekty, ktorým môže škoda v prípade neoprávneného odberu plynu vzniknúť. Predložené rozhodnutie NS SR jednoznačne konštatuje, kedy v prípade neoprávneného odberu vzniká škoda, keď hovorí, že za vznik škody sa považuje skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Toto rozhodnutie NS SR reaguje práve na nesprávnu aplikačnú prax Krajského súdu v Nitre, ktorý prípady neoprávneného odberu plynu posudzoval tak, že škoda môže vzniknúť len vtedy, ak bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a meradlo zároveň nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Žalobca nevie uviesť, kedy presne došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle žalovaného a nebráni sa prehodnoteniu obdobia, avšak za relevantný podklad, ktorý umožní zmeniť obdobie, považuje len fotodokumentáciu plynomera vykonanú kedykoľvek v období od 19.04.2012 do 14.01.2013, z ktorého bude zrejmé, že meradlo v deň zhotovenia fotodokumentácie bolo nepoškodené. V zmysle zákona má žalobcu povinnosť uskutočňovať odpočet spotreby zemného plynu raz ročne a vzhľadom na distribučnú sieť, v ktorej je nainštalovaných približne 1,5 milióna meradiel, tieto nie je možné denno denne kontrolovať. Nie je možné v súvislosti s obdobím neoprávneného odoberania plynu zohľadňovať tvrdenia žalovaného o tom, že meradlo sám kontroloval, keďže žalovaný nie je vlastníkom meradla, prevádzkovateľom tohto meradla a ani subjektom oprávneným v zmysle zákona o meteorológii na posudzovanie jeho správnosti. Žalobca vychádza z fikcie neporušenosti meradla v deň uskutočnenia posledného fyzického odpočtu spotreby zemného plynu vlastníkom tohto meradla, čo bolo dňa 18.04.2012, a preto za obdobie neoprávneného odberu považuje obdobie odo dňa 19.04.2012 do 14.01.2013. Žalobca poukázal na § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., podľa ktorého, ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Pri určení tohto množstva pomocou metodiky stanovenej vo vyhláške č. 449/2012 Z. z., žalobca použil pre žalovaného priaznivejší spôsob výpočtu, kedy nebral do úvahy nepretržitú prevádzku plynovej kotolne, ale odberné miesto žalovaného napriek tomu, že išlo o kotolňu, žalobca zaradil do kategórie objektov určených na trvalé bývanie, ktorá je pre žalovaného výhodnejšia, a pri ktorej sa zohľadňuje len trojhodinová, resp. trinásťhodinová prevádzka spotrebičov, a to podľa toho, či ide o "letné alebo zimné" obdobie. Žalobca poukazoval na to, že svedok, ktorý mal poškodenie plynomera odhaliť, vo svojej výpovedi uviedol, že si dátum, kedy poškodenie zistil, pamätá presne a ako dátum zistenia poškodenia uviedol 13.01.2015. Druhý svedok pán Ž. uviedol, že mu poškodenie plynomera oznámil svedok H., tento však vo svojej výpovedi uviedol, že po zistení poškodenia plynomera, nekontaktoval svedka Ž., ale predsedkyňu samosprávy. Obaja zo svedkov uvádzali, že si všimli rozbité sklíčko na plynomeri, ktoré viselo na skrutke a svedok H. sa vyjadril, že po zistení poškodenia nijakým spôsobom s plynomerom nemanipuloval. Na fotodokumentácii predloženej žalobcom ako príloha žaloby, ktorá bola zhotovená dňa 14.01.2013, ako aj 21.01.2013 však nie je žiadne rozbité sklíčko visiace na skrutke. Obaja svedkovia sú obyvateľmi daného bytového domu, ktorému družstvo spotrebu plynu rozúčtováva, a teda majú záujem na tom, aby súd žalobu zamietol, keďže v takom prípade by aj oni ako obyvatelia bytového domu za plyn spotrebovaný od apríla 2012 až do januára 2013 nemuseli nič zaplatiť. Výpoveď svedka J. Ž. nemôže byť zároveň braná do úvahy, keďže tento svedok bol ako verejnosť prítomný na jednom z predošlých pojednávaní v tejto veci. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v evidencii, ktorá mala byť vedená na odbernom mieste, nie je pri dátume 13.01.2013 zaznamenaná akákoľvek poznámka o tom, že by príslušnou osobou bolo zistené poškodenie plynomeru alebo skrinky, v ktorej bol plynomer umiestnený. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje ním uplatnený nárok za dôvodný v celom jeho rozsahu.
9. Žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach s tým, že navrhuje žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu žalovanému zaplatiť náhradu trov konania vo výške 100 %, a to z dôvodu, že žalobca
nepreukázal v spore aktívnu legitimáciu, pričom odhliadnuc od otázky aktívnej legitimácie žalobcu, tento neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia vzniku škody, nakoľko povinnosť odberateľa nahradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vzniká iba v tých prípadoch neoprávneného odberu, v ktorých vznikla škoda. Žalobca nepreukázal odkedy došlo k neoprávnenému odberu, pričom žalovaný disponoval dôkazmi, na základe ktorých sa dá určiť, odkedy k neoprávnenému odberu došlo. Keďže sa dá určiť termín, kedy najskôr došlo k poškodeniu zabezpečenia meradla, nie je dôvod, aby sa škoda vypočítavala podľa vykonávacieho predpisu. K neoprávnenému odberu došlo v období od 12.01.2013 o 18.55 hod. do 20.01.2013, kedy bolo namontované nové meradlo. Tvrdenie, že k neoprávnenému odberu takýmto meradlom došlo nad tento rámec, je vzhľadom na vykonané dôkazy neudržateľné, pričom povinnosť preukázať, že došlo k neoprávnenému odberu je úlohou žalobcu. Za neoprávnený odber je možné pokladať pokiaľ ide o žalované obdobie iba odber od 12.01.2013 od 18.55 hod. do 14.01.2013 vrátane. Ďalšie obdobie až do namontovania nového merača, hoci odber v tomto období bol stále meraný pôvodným meradlom, sa nestalo ani predmetom žaloby a ani nebolo žalovanému vyfakturované. Žalovaný predložil za žalované obdobie od 19.04.2012 do 14.01.2013 presnú evidenciu stavu odberu plynu, na konkrétnom meradle, vykonávanú pracovníkmi kotolne denne, s tým, že keďže sa odber plynu na tomto meradle kontroloval každý deň, z uvedeného vyplýva, že k poškodeniu zabezpečenia meradla došlo najviac jeden deň pred nahlásením poškodenia, pričom na preukázanie uvedeného navrhol žalovaný výsluch svedkov Ľ. H. a J. Ž., ktorí vykonávali obsluhu kotolne. Žalobu žalovaný navrhuje zamietnuť v celom rozsahu, teda nielen v rozsahu do 12.01.2013, a to s poukazom na skutočnosť, že hoci v tomto období došlo k neoprávnenému odberu, nie je dôvod na použitie výpočtu podľa vyhlášky, keďže sú spoľahlivé podklady na to, aby odber za toto obdobie bol vyčíslený. Už evidencia vedená žalovaným resp. obsluhou kotolne bola nad rámec povinností žalovaného, a preto považuje žalovaný požiadavku fotodokumentácie za nezmyselnú. Ani stav k 19.04.2012 nie je zaznamenaný fotodokumentáciou. Uvedené nekorešponduje s princípom rovnosti strán. Hoci ide o prípad objektívnej zodpovednosti, to neznamená, pokiaľ ide o určenie doby neoprávneného odberu, že dôkazné bremeno je na žalovanom, naopak je na žalobcovi, ak žalovaný spochybňuje žalobcom uvádzané tvrdenia o dĺžke doby neoprávneného odberu a predkladá na to aj dôkazy, je na žalobcovi, aby v spore preukázal tvrdenia vlastnými predloženými dôkazmi v tomto smere a nie požadoval od žalovaného predloženie dôkazov, o ktorých logicky vie, že neexistujú. Žalovaný sa nechce vyhnúť zaplateniu akéhokoľvek odberu plynu a peňažné prostriedky, ktoré mu boli vrátené od SPP po vystavení storno faktúry eviduje na depozitnom účte. Žalovaný považuje argumentáciu žalobcu, ktorou obhajuje svoju aktívnu legitimáciu, za čisto technického charakteru, nie charakteru právneho. Žalobca považuje za jednoznačné, že k škode pokiaľ vyplýva z hodnoty dodaného plynu, môže dôjsť len vo vzťahu k subjektu, ktorý je oprávnený tento plyn predávať. Z ustanovení § 64 a § 69 vyplýva, že predávať plyn má právo tak dodávateľ plynu a má ho právo za predpokladu uvedeného v ust. § 64 os. 1 písm. b) zákona o energetike § 251/2012 Z. z. predávať aj prevádzkovateľ distribučnej siete, ak ten plyn predtým nakúpil. Pokiaľ žalovaný mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu za kritické obdobie so SPP a. s., je evidentné, že plyn žalovanému predával práve tento právny subjekt. Iba tým, že sa následne zistí poškodenie zabezpečenia meradla plynu, hoci patriacemu žalovanému, sa tento plyn nestane ešte aj spätne vlastníctvom žalobcu. Žalovaný považuje preto vyčíslenie škody iba za akýsi technický medzi SPP a. s. a žalobcom dohodnutý postup, kedy SPP a. s. stornuje dovtedy za kritické obdobie vydané faktúry, vystaví faktúru s nulovou spotrebou plynu a následne si tento plyn už v úplne inom objeme vypočítanom podľa vykonávacieho predpisu vyúčtuje žalobca. Samotná skutočnosť, že došlo k poškodeniu zabezpečenia na meradle žalobcu, oprávňuje žalobcu k uplatneniu škody iba na tomto zariadení a nie automaticky aj z titulu hodnoty plynu, ktorý týmto zariadením mal byť meraný a ktorý dodával žalovanému úplne iný subjekt. Z ničoho nevyplýva, že dodávateľ plynu je subjektom, ktorému bola spôsobená škoda iba v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. f) a g) ako to tvrdí žalobca. Nedá sa presne zistiť vlastník toho ktorého dodaného plynu, ale že plyn dodávaný žalovanému v tomto konkrétnom období bol zakúpený práve žalobcom, žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, a preto ani nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Z § 82 ods. 2 tiež vyplýva, že neoprávneným odberom plynu nevzniká škoda automaticky, nakoľko povinnosť uhradiť škodu vzniknutú neoprávneným odberom je len, ak škoda vznikla a v tomto prípade žalobca nepreukázal, že mu škoda naozaj vznikla. Zákon počíta s tým, že mohlo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu, škoda však nemusela vzniknúť alebo mohla vzniknúť iba na zariadení, nie na odobratom plyne. Dôkazné bremeno o tom, či škoda vznikla je na žalobcovi. Odber je za celé žalovaným evidované obdobie zaznamenávaný na meradle, na ktorom ani po poškodení zabezpečenia a to vyplýva aj zo znaleckého posudku, neboli poškodené plomby, meradlo zachytávalo pohyb aj po poškodení tohto zabezpečenia a odbery, ktoré zachytávalo aj v kritickom období, sú kompatibilné s odbermi, ku ktorým došlo skôr, ako aj s odbermi, ku ktorým
došlo na novom meradle. Spochybňovanie vierohodnosti výpovede svedkov považuje žalovaný za špekuláciu, nakoľko žalobca na to nepredložil žiadny dôkaz. Svedok Jančovič síce uviedol presný deň a mesiac poškodenia meradla, ale nesprávny rok, avšak nie je sporné kedy došlo k poškodeniu meradla. Svedok H. síce uviedol, že poškodenie nahlásil predsedníčke samosprávy, z ničoho však nevyplýva, že to nenahlásil svedkovi Ž. a ide iba o účelový výklad jeho výpovede, pretože svedok H. túto skutočnosť mohol nahlásiť viacerým osobám a nakoniec nie je sporné, že následne už potom obidvaja boli o poškodení informovať aj priamo na bytovom družstve. Z predloženej evidencie vyplývajú zaznamenávané odbery plynu predmetným meradlom za obdobie od decembra 2005 až doposiaľ a uvedené odbery od samého počiatku na seba nadväzujú s tým, že je zrejmé aj to, že v čase od 21.01.2013 je odber zaznamenávaný na novom meradle. Svedkovia potvrdili, že k poškodeniu meradla došlo v čase jeho nahlásenia deň predtým, než sa na miesto poškodenia dostavili zástupcovia žalobcu. Žalovaný poukazuje, že dňa 21.01.2013 nebol nikto z kompetentných a oprávnených zástupcov žalovaného prizvaný k výmene poškodeného meradla a k vyhotoveniu fotodokumentácie, na ktorú sa žalobca odvoláva, a teda žalovaný nemal možnosť overiť skutočnosti tak ako sa stali v predmetnom bytovom dome. Nie je zrejmé či predmetné sklíčko odpadlo alebo bolo odstránené pracovníkom, ktorý sa dostavil na miesto poškodenia pred vyhotovením fotodokumentácie. V inom podobnom prípade, v ktorom boli okolnosti poškodenia zhodné, boli zástupcovia žalovaného prizvaní k výmene meradla, zavolali si políciu, zhotovili fotodokumentáciu a napísali vyjadrenie k zisteným udalostiam, a zrejme to je základný dôvod prečo v tom prípade nedošlo k podaniu žaloby. Zariadenie bolo síce overované u znalca na overenie zabezpečenia zariadenia, nebolo však overené metrologicky na množstvo odobraného plynu a napriek tomu žalobca tvrdí, že nie je možné zistiť množstvo pretečeného plynu za kritické obdobie. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobcom predložený rozsudok Najvyššieho súdu iba konštatuje to, čo bolo zrejmé už z predchádzajúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu, že ide o škodu, ktorá je objektívna, a teda je pravdou, že žalobca nemusí dokazovať zavinenie odberateľa, ale stačí, že preukáže, že došlo k poškodeniu meradla a pokiaľ došlo, odber takýmto meradlom sa pokladá v zmysle zákona za neoprávnený. Aj podľa žalobcom predloženého dovolania sa Najvyšší súd doposiaľ vo svojich rozhodnutiach nezaoberal posúdením otázky, či škoda musí vzniknúť vždy, ak dôjde k neoprávnenému odberu alebo či aj pri neoprávnenom odbere treba preukazovať, že ním škoda vznikla. Dovolací súd sa otázkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) C.s.p. nezaoberal, keďže zrušil rozhodnutie na základe dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) C.s.p..
10. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými výsluchmi svedkov J. Ž. a Ľ. H. a oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, a to listín: žaloba zo dňa 09.01.2015, fotodokumentácia zariadenia využívaného na odber plynu č. l. 3 až 5 spisu, zápis distribúcia SPP zo dňa 21.01.2013, znalecký posudok č. 11/PL-2013 Z.. R. S., faktúra č. 9000154917, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, poverenie povereného zamestnanca žalobcu na zastupovanie žalobcu v konaní, vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.03.2015, vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 16.02.2013, faktúra č. 9000154917, reklamácia fakturácie žalovaného zo dňa 04.03.2013, odpoveď žalobcu na námietku voči faktúre zo dňa 18.03.2013, e-mail Z.. X. (BD) S. U. (SPP) zo dňa 19.03.2013, potvrdenie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. o uplatnení reklamácie zo dňa 19.03.2013, oznámenie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. o vyriešení reklamácie zo dňa 25.03.2013, žiadosť žalovaného o prešetrenie reklamácie zo dňa 02.04.2013, reklamácia fakturácie II. žalovaného zo dňa 02.04.2013, potvrdenie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. o uplatnení reklamácie zo dňa 03.04.2013, odpoveď žalobcu na námietku voči faktúre zo dňa 16.04.2013, oznámenie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. o vyriešení reklamácie zo dňa 17.04.2013, reklamácia zo dňa 02.05.2013, 1. upomienka faktúry č. 9000154917, žiadosť žalovaného o storno upomienky zo dňa 28.05.2013, odpoveď žalobcu na námietku voči faktúre zo dňa 12.06.2013, výzva na zaplatenie faktúry č. 9000154917, e-mailová komunikácia medzi SPP distribúcia (J. R.) a BD (Z.. H. J.), výpis obchodného registra žalobcu a žalovaného, predložené rozhodnutia v obdobných veciach (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009, sp. zn. 4 Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009), porovnanie spotrieb plynu na domoch rovnakej stavebnej sústavy za roky 2008 až 2012, rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 06.10.2015, odvolanie žalovaného zo dňa 20.11.2015 proti rozsudku zo dňa 06.10.2015, vyjadrenie žalovaného k odvolaniu zo dňa 14.12.2015, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.02.2018, vyjadrenie žalovaného vo veci samej zo dňa 30.04.2018 a rozhodnutia súdov v obdobných veciach (rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cb/9/2016-82 zo dňa 09.01.2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/41/2017-126 zo dňa 07.11.2017), podanie žalobcu zo dňa 18.05.2018 so stanoviskom ÚNMS SR zo dňa 20.03.2017, dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/41/2017-126 zo
dňa 07.11.2017, uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018, fotokópie z knihy o stave odberných zariadení J. XXXX/X za mesiace január 2012 až december 2013, vyjadrenie žalovaného k veci samej zo dňa 04.07.2018 s opravnou faktúrou č. 7401170487 a č. 7401171840 a výpisom z účtu žalovaného zo dňa 20.03.2013 a dňa 09.04.2013, vyjadrenie žalobcu zo dňa 04.07.2018 s mapou distribučnej siete a ostatný spisový materiál. Na základe vykonaného dokazovanie súd zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalovaný je odberateľom plynu od Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) na odbernom mieste J. XXXX, U. Q. U.. Dňa 14.01.2013 žalovaný nahlásil poškodenie plynomeru na uvedenom odbernom mieste. Zástupca žalobcu dňa 21.01.2013 vykonal výmenu plynomeru a spísal o tom zápis, ktorý podpísal za odberateľa J. Ž. a opatril ho pečiatkou žalovaného.
12. Podľa znaleckého posudku Z.. R. S. č. 11/PL-2013 pred odstránením krycieho skla muselo byť porušené zabezpečenie plynomeru proti neoprávnenej manipulácii, plomby na počítadle meradla boli porušené pri demontáži krycieho skla číselníka meradla, na meradle sa nenachádzajú overovacie značky.
13. Žalobca vystavil dňa 19.02.2013 faktúru č. 9000154917, ktorou fakturoval žalovanému škodu za neoprávnený odber za obdobie 19.04.2012 až 14.01.2013 na predmetnom odbernom mieste v sume 35.776,04 eur na základe výpočtu, ktorý žalobca predložil do spisu (podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z.). Podľa predmetného výpočtu bol počet dní neoprávneného odberu celkom 271 (z toho v období máj až september 153 dní a október až apríl 118 dní), plynové vykurovanie bolo vykonávané kombinovanými kotlami v počte 4 ks pri hodinovom príkone 7,8 m3/hod. a pri celkovej spotrebe 31,2 m3/hod., množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu pri plynovom vykurovaní kombinovanými kotlami celkovo 62.181,60 m3- v letnom období 3 hod./deň (máj až september 14.320,80) a v zimnom období (október až apríl 47.860,80), sadzba za 1 m3 neoprávnene odobratého zemného plynu 0,570 eur, celkovo cena neoprávnene odobratého zemného plynu 35.443,51 eur, náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneným odberom zemného plynu spolu 332,53 eur (zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 185,80 eur, posudok na meradlo 40,00 eur, overenie plynomeru G10-G40 - 2 prietoky 14,40 eur, oprava plynomeru G10-G25 92,33 eur). Predmetná faktúra bola podľa reklamácie žalovaného doručená žalovanému dňa 26.02.2013. Listom zo 04.03.2013 žalovaný reklamoval túto fakturáciu, na čo žalobca odpovedal listom zo dňa 18.03.2013, v ktorom reklamáciu zamietol. Potvrdenie o uplatnení reklamácie a oznámenie o vyriešení reklamácie zaslal žalovanému aj SPP, a.s.. Nasledovala výmena listov a e-mailov medzi žalobcom a žalovaným, vrátane upomienky a výzvy na zaplatenie zaslanej žalovanému a žiadosti žalovaného o storno upomienky. SPP, a.s. vrátil žalovanému zaplatené preddavky za obdobie od 19.04.2012 do 14.01.2013.
14. Podľa porovnania spotrieb plynu na domoch rovnakej stavebnej sústavy mal bytový dom č. 1286 v roku 2008 spotrebu 48.372 m3, v roku 2009 spotrebu 47.683 m3, v roku 2010 spotrebu 53.382 m3, v roku 2011 spotrebu 49.429 m3, v roku 2012 spotrebu 46.283 m3 a napr. bytový dom č. 1154 mal v roku 2008 spotrebu 49.298 m3, v roku 2009 spotrebu 52.130 m3, v roku 2010 spotrebu 56.077 m3, v roku 2011 spotrebu 52.094 m3, v roku 2012 spotrebu 51.289 m3.
15. Podľa stanoviska ÚNMS SR zo dňa 20.03.2017 je možné používať meradlo len s platným overením (musí byť zabezpečené buď overovacou značkou alebo zabezpečovacou značkou montážnika), pričom podľa § 15 ods. 7 písm. d) zákona o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Určené meradlo nemožno používať, ak nemá platné metrologické overenie, nakoľko nie je možné zaručiť správnosť nameraných hodnôt, resp. výsledkov a z tohto dôvodu by mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov fyzických alebo právnických osôb.
16. Z fotokópie z knihy o stave odberných zariadení J. XXXX/X za mesiace január 2012 až december 2013 vyplýva, že žalovaný každý deň zapisoval spotrebu energií v predmetnom bytovom dome, pričom v každej tabuľke je vždy v prvom stĺpci uvedený dátum, potom spotreba plynu a nakoniec čas odpisu. Zo zápisov z januára 2013 vyplýva, že dňa 21.01.2013 došlo k výmene plynomeru, nakoľko dňa 20.01.2013 je uvedená spotreba plynu 380384 a dňa 21.01.2013 je spotreba 96.
17. Podľa opravnej faktúry č. 7401170487 (oprava fakturovaných údajov z vyúčtovacej faktúry č. 7419133570 zo dňa 15.01.2013) zo dňa 13.03.2013 za fakturačné obdobie od 19.04.2012 do 31.12.2012 bol preplatok žalovaného za plyn v sume 712,79 eur, ktorý mu bol dňa 20.03.2013 poukázaný na bankový účet.
18. Podľa opravnej faktúry č. 7401171840 (oprava fakturovaných údajov z vyúčtovacej faktúry č. 7401170487 zo dňa 13.03.2013) zo dňa 02.04.2013 za fakturačné obdobie od 19.04.2012 do 31.12.2012 bol preplatok žalovaného za plyn v sume 14.560,99 eur, ktorý mu bol dňa 09.04.2013 poukázaný na bankový účet.
19. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. apríla 2008 sp. zn. 6 Co 146/2007 a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie, nakoľko objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle cit. ustanovenia § 30 ods. 2 písm. c/ Zákona o energetike (odber plynu meraný meradlom, na ktorom "bolo porušené" zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii) znamená, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda, porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4 Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009 rozsudok Krajského súdu v Trnave z 9. septembra 2008 sp. zn. 9 Co 13/2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike obsahuje definíciu neoprávneného odberu a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t.j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. V prípade, že v súdnom konaní sú skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Argumenty odvolacieho súdu, pre ktoré žalobu s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol nie sú podložené dôkaznými skutkovými zisteniami a súčasne presvedčivo nedokladujú, že tieto zistenia dovoľujú záver, že výkon práva žalobkyne je skutočne v rozpore s dobrými mravmi.
21. Rozsudkom Okresný súd Topoľčany č. k. 5Cb/9/2016-82 zo dňa 09.01.2017 žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal, že skutočne došlo k ujme v jeho majetkovej sfére a ani nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy súvisiacej s nákladmi zisťovania). Krajského súdu v Nitre rozsudkom č. k. 15Cob/41/2017-126 zo dňa 07.11.2017 rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cb/9/2016-82 zo dňa 09.01.2017 potvrdil. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dňa 27.03.2018 dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 432 ods. C.s.p..
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 6. decembra 2016, č. k. 15Cob/97/2016-173 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre z 24. apríla 2017, č. k. 15Cob/97/2016-183, rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 29. apríla 2016, č. k. 6Cb/20/2015-133 a uznesenie Okresného súdu Topoľčany z 29. mája 2017, č. k. 6Cb/20/2015-190 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súdmi nižšej inštancie týkajúceho sa neoprávneného odberu plynu ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu. Najvyšší súd uviedol, že neobstojí právne posúdenie veci uskutočnené odvolacím súdom (a súdom prvej inštancie), v zmysle ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže nebolo preukázané, či v dôsledku porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný vykonal neoprávnený zásah do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu. Zároveň najvyšší súd uviedol, že sa nezaoberal otázkou určovania výšky škody.
23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase neoprávneného odberu (ďalej len "zákon č. 251/2012 Z. z."), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
25. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
26. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
27. Podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. prevádzkovateľ distribučnej siete má právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom na účely zabezpečenia vyváženosti distribučnej siete a rovnováhy množstva plynu vstupujúceho a vystupujúceho z distribučnej siete.
28. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase neoprávneného odberu, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.
29. Podľa § 1 ods. 4 bod 4 písm. b) vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu č. 449/2012 Z. z. (ďalej len "vyhláška č. 449/2012 Z. z."), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov určených na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o plynové vykurovanie kombinovanými kotlami v období október až apríl: 13 hodín.
30. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
31. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
34. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
35. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
36. Žalovaný na danom odbernom mieste (U. Q. U., J. XXXX) zemný plyn odoberá na základe zmluvy o dodávke plynu so Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. (SPP) z roku 2005. Vlastníci bytov si postavili plynovú kotolňu a tú prevádzkujú. Svedkovia J. Ž. a Ľ. H. vykonávajú striedavo v týždenných intervaloch obsluhu kotolne, pričom denne od roku 2005 odpisujú spotrebu energií. Ľ. H.Č. pri dennej kontrole spotreby, vo večerných hodinách, keď išiel odpísať stav plynomeru zistil, že sklíčko na plynomeri je rozbité a visí iba na skrutke. Uvedený svedok síce uviedol, že sa stalo 13.01.2015, avšak z výpovede druhého svedka J. Ž., ako aj žalovaného je zrejmé, že uvedená udalosť sa stala v roku 2013, teda dňa 13.01.2013. Ľ. H. vo výpovedi uviedol, že ihneď kontaktoval predsedníčku bytového domu, čo nevylučuje, že kontaktoval aj niekoho iného. Svedok J. Ž. pred svojím výsluchom bol síce účastný pojednávania konaného v danej veci na tunajšom súde dňa 06.10.2015, teda ešte pred prvým vyhlásením rozsudku, súd však v tom nevidí dôvod na spochybnenie výpovede uvedeného svedka keďže táto bola v podstatných okolnostiach obdobná ako výpoveď svedka Ľ. H.. Dňa 14.01.2013 bolo poškodenie nahlásené na bytovom družstve a žalovaný ako správca toto nahlásil SPP. Nakoľko išlo o zimné obdobie, vlastníci bytov nemali inú možnosť ako odoberať zemný plyn, len cez poškodené meradlo. Dňa 21.01.2013 pracovníci žalobcu odmontovali poškodený plynomer a namontovali nový. Podľa znaleckého posudku Z.. R. S. č. 11/PL-2013 na poškodenom meradle pred odstránením krycieho skla muselo byť porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, plomby na počítadle meradla boli porušené pri demontáži krycieho skla číselníka meradla, na meradle sa nenachádzajú overovacie značky. Medzi žalobcom a žalovaným nie sporné, že v danom prípade ide podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o neoprávnený odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna (čo vyplýva napr. aj z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009) a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol nameraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Je nepodstatné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípade či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Práve kvôli poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nemožno ani akceptovať zariadením zobrazovaného hodnoty odobratého množstva plynu, keďže tieto hodnoty môžu byť v prípade odstránenia predmetného zabezpečenia modifikované, preto súd nemohol v tejto časti údaje zaznamenávané svedkami do evidencie odberov brať ako relevantné pre stanovenie rozsahu neoprávneného odberu plynu v predmetnom období. Medzi žalobcom a žalovaný je sporný dátum od kedy došlo k neoprávnenému odberu a vznik škody a aktívna legitimácia žalobcu. Žalobca vychádzal z fikcie neporušenosti meradla v deň uskutočnenia fyzického odpočtu spotreby zemného plynu vlastníkom meradla (prevádzkovateľa distribučnej siete) podľa § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., podľa ktorej ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Zo žalovaným predložených listín vyplýva, že obsluha kotolne denne chodila odpisovať stav spotreby energií a z výpovede svedkov vyplýva, že k poškodeniu plynomeru došlo najskôr dňa 12.01.2013, nakoľko pri odpise spotreby plynu bol plynomer ešte dňa 12.01.2013 v poriadku a dňa 13.01.2013 sa zistilo poškodenie tohto meradla, čo bolo následne nahlásené SPP. Žalobca, ktorý má dôkazné bremeno, nepreukázal, že k poškodeniu nedošlo dňa 12.01.2013, resp. 13.01.2013 a že k poškodeniu došlo skôr. Súd má teda za to, že dobu trvania neoprávneného odberu možno zistiť, a táto trvala 3 dni - odo dňa 12.01.2013 do 14.01.2013 (posledný deň neoprávneného odberu je určený zo žalobného návrhu žalobcu). Nakoľko žalobca žiadal priznať nárok na náhradu škody iba do dňa 14.1.2013 súd sa možnými nárokmi vznikajúcimi z titulu odberu plynu žalovaným za obdobie po 14.1.2013 do 21.3.2013 kedy objektívne došlo k výmene meracieho zariadenia nezaoberal. Subjekty oprávnené uplatňovať si skutočne vzniknutú škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu od odberateľa sú uvedené v § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. a sú to dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete, prevádzkovateľ zásobníka. Súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k záveru, že žalobca je nositeľom nároku voči žalovanému, ktorý uplatnil žalobou. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu, čo je nesporné, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom plynu,
ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom plynu. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v čase neoprávneného odberu žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobcovi. Náhrada škody za neoprávnený odber plynu má špeciálnu právnu úpravu uvedenú v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktorý uvedený zákon upravuje neoprávnený odber plynu a nároky prevádzkovateľa distribučnej siete voči odberateľovi z neho vyplývajúce. V spore je preukázané porušenie zabezpečenia na meradle proti neoprávnenej manipulácii, pričom následkom porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii je nemožnosť vykonanie riadneho vyúčtovania plynu dodávateľom. Odber zemného plynu poškodeným meradlom je vždy neoprávneným odberom a neoprávnený odber predstavuje existenciu protiprávneho úkonu. V príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu vznikla žalobcovi škoda, ktorá škoda vznikla už len tým, že sa odoberal plyn poškodeným meradlom, čo je nesporné, teda, že došlo k neoprávnenému odberu plynu. Príčinná súvislosť v danom prípade existuje, keďže meradlo, ktoré bolo poškodené a ktorým sa realizoval neoprávnený odber plynu, bolo predmetom zmluvného vzťahu medzi žalovaným ako odberateľom a jeho dodávateľom (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorý dodávateľ zasa odoberá plyn od žalobcu ako prevádzkovateľa a distribútora siete podľa distribučnej zmluvy. V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode, pričom výška škody sa určí v zmysle citovaného ustanovenia zákona o energetike podľa typového diagramu dodávky. V zmysle zákona o energetike boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu. Nakoľko súd zistil, že zemný plyn bol žalovaným odoberaný neoprávnene podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z., je potrebné škodu zistiť podľa § 82 ods. 3 citovaného zákona, a to na základe vyhlášky ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z. z.. Nakoľko v danom prípade išlo o plynové vykurovanie kombinovanými kotlami v zimnom období je denný počet hodín používania plynového spotrebiča 13 hodín. Podľa výpočtu predloženého žalobcom je celková spotreba plynového vykurovania kombinovanými kotlami 31,2 m3/hod., čo žalovaný ani nenamietal. Spolu za tri dni neoprávneného odberu od 12.01.2013 do 14.01.2013 je množstvo odobratého plynu podľa citovanej vyhlášky 1.216,8 m3 (t. j. 13 hod. x 3 dni x 31,2 m3/hod. spotreba kotlov), čo pri sadzbe za 1 m3 neoprávneného odberu zemného plynu v sume 0,570 eur, predstavuje celkovú cenu za neoprávnený odber zemného plynu v sume 693,58 eur. K uvedenej sume je potrebné pripočítať aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu spolu v sume 332,53 eur (zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 185,80 eur, posudok na meradlo 40,00 eur, overenie plynomeru G10-G40 - 2 prietoky 14,40 eur, oprava plynomeru G10-G25 92,33 eur). Spolu teda škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu predstavuje sumu 1.026,11 eur, ktorú súd zaviazal žalovaného zaplatil žalobcovi. Súd má za to, že takto vypočítaná cena za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je v súlade so zákonom (napr. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, nakoľko mal preukázané trvanie neoprávneného odberu len od 12.01.2013, a teda nebolo potrebné použiť § 1 ods. 9 vyhlášky ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z. z.
37. Keďže sa žalovaný dostal s plnením dlžnej sumy do omeškania, súd priznal žalobcovi aj dôvodne uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom odo dňa splatnosti faktúry, teda vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.026,11 eur od 07.03.2013 do zaplatenia (podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z.). Súd zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania zo zvyšnej sumy, v ktorej žalobu zamietol.
38. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
42. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní. Žalobca sa v danom konaní proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 35.776,04 eur, pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.026,11 eur, na základe čoho súd konštatuje, že úspech žalobcu v spore predstavuje 2,87 %, neúspech žalobcu predstavuje 97,13 % a čistý úspech žalovaného v spore potom predstavuje 94,26 %. Súd preto zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 94,26 %.
43. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, nakoľko uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/4/2016 - 116 zo dňa 06.02.2018 súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a preto súd zaviazal žalovaného podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 100 %.
44. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.