Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/19/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu v 1/ rade: LEK-NO, s.r.o., so sídlom Štefánikova 1090/82, 029 01 Námestovo, IČO: 43 870 678, a žalobcu v 2/ rade: Štefánikova 1090, so sídlom Štefánikova 1090, 029 01 Námestovo, IČO: 42 213 681, obaja zastúpení splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Miroslavou Murgašovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX M. E., proti žalovanému: STAVEBNÝ PODNIK, s.r.o., so sídlom Ulica miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, IČO: 36 373 249, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom Z. XXX/XX, XXX XX H., v konaní o uloženie povinnosti bezplatne odstrániť vady diela, o odvolaní žalobcov v 1/ a v 2/ rade proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/52/2014-79 zo dňa 4. júla 2017, takto

rozhodol:

Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/52/2014-79 zo dňa 4. júla 2017 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým medzitýmnym rozsudkom výrokom I. rozhodol, že základ nároku žalobcov nie je daný a výrokom II. rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku o celom uplatnenom procesnom nároku. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému bezplatne odstrániť vady diela bližšie špecifikované v žalobe, vykonaného na základe Zmluvy o výstavbe - 1A zo dňa 10.10.2008 a Kúpnej zmluvy č. V 452/2010, na spoločných častiach a zariadeniach Bytového domu súp. č. XXXX, na ulici N. v H., postavenom na pozemku parc. KN-C č. 360/3, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. H., obec Námestovo. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1/ rade uzatvoril so žalovaným Zmluvu o výstavbe dňa 10.10.2008, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zrealizovať za podmienok uvedených v zmluve pre žalobcu 1/ ako stavebníka výstavbu nebytového priestoru špecifikovaného v zmluve a záväzok umožniť stavebníkovi nadobudnúť vlastnícke právo k nebytovému priestoru a jeho príslušenstvu a k spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku pod ním a priľahlom okolí. V článku VI tejto zmluvy je stanovená 5 ročná záručná doba plynúca od odovzdania a prevzatia diela, počas ktorej sa žalovaný zaviazal bezplatne odstrániť vady diela. Okrem toho medzi žalobcom 1/ a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva pod V 452/2010, na základe ktorej žalobca 1/ nadobudol do vlastníctva nebytový priestor č. 9-01 v suteréne Bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode 82, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. H.. O odovzdaní a prevzatí dokončeného nebytového priestoru bol spísaný protokol zo dňa 30.12.2009. Žalobca 2/ zastupuje záujmy ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome súp. č. XXXX, na ulici Štefánikovej v Námestove. Jedná sa o spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov zapísané v registri spoločenstiev vlastníkov bytov. Na prevzatom diele sa začali vyskytovať vady, ktoré boli reklamované, a to prvou reklamáciou listom zo dňa 08.05.2014, pričom k odstráneniu reklamovaných vád nedošlo. Preto bola dňa 23.06.2014 uskutočnená ďalšia reklamácia, ktorej vady žalovaný neuznal. Posledná reklamácia bola uskutočnená listom zo dňa 26.11.2014 pod názvom „Výzva na odstránenie vád diela", ktorých existencia bola preukázaná odborným vyjadrením č. 30/2014

vypracovaným spoločnosťou Znalci, s.r.o., Likavka, podľa ktorého stavba nespĺňa základnú požiadavku hygieny a ochrany zdravia a životného prostredia a požiadavku ochrany pred dažďom a vplyvom povrchových vôd. Ďalšie nedostatky sa zistili pri kontrole komínov na komínových telesách, v bytoch chýba revízne koleno na komíne a neutralizačná nádoba, vždy pri plynovom kotli. Plynová prípojka má tiež závady, hlavný uzáver nemá pevný podklad a potrubie je skorodované na viacerých miestach, pričom za tieto vady je zodpovedný žalovaný, ktorý ako zhotoviteľ je povinný ich odstrániť. Žalovaný na uvedenú reklamáciu nereagoval a vady neodstránil. Okrem týchto reklamovaných vád žalobcovia v žalobe špecifikovali ďalší rozsah vád. Po právnej stránke poukázali na to, že stavba má počas záručnej doby a následne počas jej ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na užívanie stavby, ktoré sú uvedené v § 43 až § 47 stavebného zákona. Podľa reklamovaných vád stavba nespĺňa ustanovenia tohto zákona, pretože podľa § 43d ods. 1 sú porušené: mechanická odolnosť a stabilita stavby, hygiena a ochrana zdravia a životného prostredia a bezpečnosť stavby pri jej užívaní, energetická úspornosť a ochrana tepla stavby. Podľa § 43d ods. 4 sú porušené ustanovenia výskytom vlhkosti v stavebných konštrukciách alebo na povrchoch vo vnútri stavby, pričom aj ustanovenie § 47 je porušené tým, že stavba nie je zabezpečená počas celej životnosti ochranou pred dažďom a vplyvom povrchových vôd. V ostatnom poukázali na ustanovenia § 560 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka a § 564 Obchodného zákonníka.

2. Žalobcovia sa nestotožnili s tvrdením strany žalovaných o tom, že by žalobca 1/ nebol aktívne vecne legitimovaný, pretože tento je vlastníkom nebytového priestoru v bytovom dome v príslušnom podieli, ktorý splnomocnil dňa 13.08.2014 OSBD na konanie vo veciach reklamácie vád diela na stavbe súp. č. XXXX, ktorého zhotoviteľom bol žalovaný. Aj žalobca 2/ uskutočnil reklamáciu včas a vady uplatnené neboli odstránené aj napriek tomu, že protokol o odovzdaní a prevzatí diela stanovil 5 ročnú záručnú lehotu, ktorá končí dňa 31.12.2014. Vady špecifikované v žalobe boli preukázané aj odborným vyjadrením konštatujúcim, že dielo nezodpovedá základným štandardom pre jeho využívanie. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu 2/ poukázali na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., v ktorom je uvedené, že práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady diela a za škody voči dodávateľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu na spoločenstvo ku dňu zápisu spoločenstva do registra združení. Poukázali tiež na to, že s vlastníctvom bytu je spojené aj vlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, a preto aj žalobca 1/ je aktívne vecne legitimovaný.

3. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov. Žalobca 2/ nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady bytového domu, pretože ust. § 9 zákona č. 182/1993 Z. z. nie je ustanovením, ktoré by oprávňovalo spoločenstvo konať vo vlastnom mene vo veciach uplatňovania nároku zo zodpovednosti za vady bytového domu, pretože spoločenstvo nie je nositeľom subjektívnych práv, nesvedčia mu žiadne vlastnícke ani spoluvlastnícke práva k bytovému domu, môže konať len v mene členov spoločenstva, a preto v súdnych konaniach nemôže vystupovať vo vlastnom mene, ale len ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Oprávnenia bytového spoločenstva sú dané ustanovením § 7b zákona č. 182/1993 Z. z., z ktorého taxatívne vyplývajú jednotlivé oprávnenia spoločenstva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ani ustanovenie § 6 ods. 2 písm. e) upravujúce tzv. iné činnosti nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by znamenalo, že spoločenstvo môže konať v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo vlastnom mene a uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady, pretože podľa zákona č. 182/1993 Z. z. sa priznávajú jednotlivé práva vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Aktívna vecná legitimácia svedčí len im. Spoločenstvo nebolo na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov splnomocnené na podanie predmetnej žaloby na uplatnenie vád diela. V tejto súvislosti poukázal na predložené plnomocenstvá, kde absentuje úkon prijatia splnomocnenia zo strany OSBD, a preto sú právne irelevantné. Ani predložené splnomocnenie zo dňa 13.08.2014 nie je hmotnoprávnym splnomocnením na uplatnenie vád diela.

4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca v 2/ rade je spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov zapísaným do registra týchto spoločenstiev s dátumom vzniku 16.8.2010. Žalobca v 2/ rade uplatnil u žalovaného písomné reklamácie uskutočnené listom zo dňa 8.5.2014 a zo dňa 23.6.2014, ktorými žiadal o odstránenie vád diela. Okresný súd vo vzťahu k vadám, ktorých odstránenie sa podanou žalobou navrhuje, zistil, že rozsah vád opísaných v žalobe nie je totožný s vadami, ktoré boli obsahom troch reklamácií. Ako vyplýva z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 30.12.2009, vychádzajúc z čl. VI. bod 3, začala od tohto dňa plynúť 60 mesačná záručná lehota. Žaloba na odstránenie vád (poznámka krajského súdu, správne zrejme malo byť uvedené lehota na odstránenie

vád), a to tých, ktoré neboli predmetom reklamácií, začala plynúť od 30.12.2009 a uplynula 30.12.2014. Okresný súd konštatoval, že v tejto lehote zo strany žalobcov v 1/ a v 2/ rade nebola uplatnená reklamácia v rozsahu podanej žaloby u žalovaného.

5. Okresný súd ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, 2, § 7b a § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 182/1993 Zb. so záverom, že vo veci nebolo sporné, že žalobca v 1/ rade je spoluvlastníkom nebytového priestoru

- suterén č. 9-01 v bytovom dome súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na ulici Štefánikovej v Námestove, a to titulom kúpnej zmluvy. Žalobca v 1/ rade si podanou žalobou uplatnil nárok na odstránenie vád diela voči žalovanému, na ktorý právny vzťah, vychádzajúc z ust. § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 182/1993 Z.z, dopadá režim Občianskeho zákonníka, a preto je potrebné zodpovednosť za vady diela posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v ust. § 649 ukladá povinnosť uplatniť právo zo zodpovednosti za vady, t.j. nárok na ich odstránenie, najskôr u zhotoviteľa v záručnej lehote s tým, že inak toto právo zaniká. Podľa okresného súdu žalobca v 1/ rade ako spoluvlastník nebytového priestoru pred podaním žaloby neuplatnil nárok na odstránenie vád diela u žalovaného ako jeho zhotoviteľa písomnou reklamáciou, tak ako to upravuje § 649 veta prvá Občianskeho zákonníka, a preto jeho nárok na odstránenie vád diela v rozsahu žaloby nie je daný.

6. Vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade okresný súd uviedol, že tento ako spoločenstvo zapísané v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov odôvodňoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu odkazom na ust. § 9 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., ktorý upravuje, že práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči dodávateľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu (t.j. zo žalobcu v 1/ rade aj ako pôvodného stavebníka) na spoločenstvo ku dňu zápisu spoločenstva do registra združení. Žalobca v 2/ rade bol zapísaný dňa 16.8.2010, a preto bol oprávnený na uplatnenie reklamácie u žalovaného ako zhotoviteľa, čo uskutočnil listom zo dňa 8.5.2014 a zo dňa 23.6.2014, t.j. v záručnej lehote končiacej dňa 30.12.2014. Okresný súd ďalej vychádzajúc z ust. § 7b zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého môže spoločenstvo vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom, t.j. vo vlastnom mene môže vykonávať len činnosti dané práve ustanovením § 7b ods. 1 až 6 uvedeného zákona, konštatoval, že spoločenstvo vo vlastnom mene nemôže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady voči dodávateľovi domu, pretože toto právo prislúcha všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Uvedené ustanovenie § 7b neumožňuje spoločenstvu vo vlastnom mene uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady voči dodávateľovi. Spoločenstvo môže len prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok, prípadne uzatvárať zmluvy vymenované v § 7b ods. 2 tohto zákona a vymáhať plnenie povinností voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Podľa okresného súdu žalobca v 2/ rade nie je nositeľom hmotnoprávneho práva na uplatnenie vád diela voči žalovanému ako dodávateľovi. Okresný súd preto rozhodol tak, že ani nárok žalobcu v 2/ rade nie je daný, keďže na jeho strane absentuje aktívna vecná legitimácia.

7. Vo vzťahu k plnej moci zo dňa 13.08.2014, ktorou žalobca v 2/ rade svojím predsedom MUDr. S. O. splnomocnil Okresné stavebné bytové družstvo Dolný Kubín, aby v mene spoločenstva konalo vo veci reklamovaných vád diela na stavbe voči zhotoviteľovi stavby, je podľa okresného súdu možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že hoci je vymedzený rozsah splnomocnenia, vzhľadom na to, že sa jedná o hmotnoprávne splnomocnenie, čiže o dvojstranný právny úkon, vyžaduje sa pre jeho platnosť jednak poverenie zastupovaním a jednak prijatie zastupovania. V danom prípade prijatie splnomocnenia absentuje, a preto možno takýto právny úkon vyhodnotiť ako neplatný pre uplatnenie hmotno-právneho nároku v podobe písomnej reklamácie uskutočnenej listom zo dňa 26.11.2014.

8. Vo vzťahu k v žalobe opísaným vadám, t.j. k vadám nad rozsah dvoch písomných reklamácií z 8.5.2014 a z 23.06.2014, nie je podľa okresného súdu nárok žalobcov daný pre zánik nároku, a to z dôvodu, že vo včas uplatnenom práve zo zodpovednosti za vady diela podľa § 649 Občianskeho zákonníka týmito písomným reklamáciami boli uplatnené 4 vady - poruchový a neopraviteľný výťah, zavlhnuté a popraskané steny v spoločných priestoroch bytového domu, poruchové odkvapové ríne a vadné vchodové dvere. Iné vady vyšpecifikované v článku III žaloby u žalovaného uplatnené neboli, pričom neuplatnenie práva zo zodpovednosti za vady u zhotoviteľa v záručnej dobe má za následok zánik tohto práva. Jedná sa o prekluzívnu lehotu, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Okresný súd preto vo vzťahu k nároku žalobcov na odstránenie vád podľa článku III žaloby rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že základ ich nárok nie je daný. Vo vzťahu k náhrade trov konania okresný súd uviedol, že o trovách bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým sa rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku.

9. Proti tomuto rozsudku podali žalobca v 1/ a žalobca v 2/ rade cestou splnomocnenej zástupkyne odvolanie, ktoré odôvodnili tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia nesúhlasili so záverom okresného súdu, že si žalobca v 1/ rade pred podaním žaloby neuplatnil nárok na odstránenie vád diela u žalovaného. Žalobca v 1/ rade tento nárok uplatnil prostredníctvom splnomocnenca Okresného stavebného bytového družstva Dolný Kubín (ďalej len „OSBD"), ktorému vystavil dňa 13.8.2014 plnú moc. Na základe tejto plnej moci OSBD adresovalo žalovanému výzvu na odstránenie vád diela, v ktorej boli vady označené a popísané ako sa prejavujú, a zároveň bol oznámený nárok na bezplatné odstránenie týchto vád. Žalobcovia nesúhlasili ani s názorom okresného súdu, že spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené zák. č. 182/1993 Z.z. a že nemôže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady. Žalobca v 2/ rade je nositeľom hmotnoprávneho práva na uplatnenie vád diela voči žalovanému ako dodávateľovi na základe § 9 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorého ustanovenia práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči dodávateľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu na spoločenstvo. Pokiaľ na spoločenstvo prechádzajú všetky práva a povinnosti, spoločenstvo nadobudlo aj právo a povinnosť uplatniť vady diela u zhotoviteľa a následne aj právo podať žalobu voči žalovanému, ktorý vady diela dobrovoľne neodstránil. Tým je daná aktívna legitimácia žalobcu v 2/ rade.

10. Žalobcovia považovali za nesprávne aj tvrdenie okresného súdu, podľa ktorého sa pre platnosť splnomocnenia vyžaduje aj prijatie zastupovania. V zmysle § 31 Občianskeho zákonníka je možné dať sa pri právnom úkone zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou, pričom predmetné plnomocenstvo bolo urobené v písomnej forme a v žiadnom z ustanovení Občianskeho zákonníka nie je taká podmienka platnosti splnomocnenia, ktorú uvádza okresný súd, že absentuje písomné prijatie splnomocnenca konať. Podľa názoru žalobcov nebolo potrebné, aby na splnomocnení bolo uvedené, že splnomocnenec splnomocnenie prijíma. Tým, že splnomocnenec Okresné stavebné bytové družstvo po udelení splnomocnenia zo strany tak žalobcu v 1/ rade ako aj žalobcu v 2/ rade napísal výzvu na odstránenie vád diela dňa 26.11.2014, konal za splnomocniteľa, čím prijal uvedené splnomocnenie. Okresný súd tak nesprávne právne posúdil platnosť udelených splnomocnení a nesprávne uvádza, že nebolo uplatnené právo zo zodpovednosti za vady u zhotoviteľa podľa § 649 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia preto žiadali medzitýmny rozsudok okresného súdu zrušiť a rozhodnúť, že základ ich nároku je daný.

11. Žalovaný cestou právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcov je v celom rozsahu nedôvodné. Žalobca v 2/ rade nemá aktívnu legitimáciu, nakoľko účastníkmi konania mali byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome z dôvodu, že sa jedná o právach spojených s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov. Žalobca v 1/ rade nemá aktívnu legitimáciu vystupovať v konaní sám, pretože je len jedným z vlastníkov bytov a spoločných priestorov. K žalobe nebolo pripojené žiadne uznesenie ani zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov bytov, ktoré by rozhodlo o podaní žaloby, resp. o uplatnení reklamácií. Okresný súd správne poukázal na rozsah oprávnení spoločenstva vykonávať len činnosti vymedzené zákonom, pričom z ust. § 7b zák. č. 182/93 Z.z. nevyplýva, že by spoločenstvo mohlo vo vlastnom mene podať žalobu a uplatniť právo vyplývajúce z vlastníctva bytov a nebytových priestorov, pretože spoločenstvo nie je vlastníkom bytov ani nebytových priestorov. Vo vzťahu k námietke ohľadom splnomocnenia žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7M Cdo 6/2013, podľa ktorého je nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva jeho rozsah a vôľa plnomocenstvo splnomocnencom prijať, inak je plnomocenstvo neplatné. Plnomocenstvo je podľa žalobcu jednostranný úkon zastúpeného, ktorý preukazuje existenciu právneho úkonu zastúpenia, a nevyhnutnou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah a vôľa plnomocenstvo prijať. Z dôvodu irelevantnosti splnomocnenia pre Mgr. Miroslavu Murgašovú, ktoré splnomocnenie nebolo splnomocnencom prijaté, bolo odvolanie podané neoprávnenou osobou.

12. Na doručené vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu žalobcovia v 1/ a v 2/ rade písomne nereagovali.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) a podľa ust. § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalobcov v 1/ a v 2/ rade sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia napadnutého odvolaním. Bolo zrejmé, že predmetom konania je žaloba žalobcu v 1/ a žalobcu v 2/ rade na bezplatné odstránenie vád diela žalovaným. Okresný súd s odkazom na ust. § 212 ods. 2 rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že základ nároku žalobcov nie je daný. Krajský súd vo vzťahu k rozsahu svojej prieskumnej činnosti považuje za potrebné uviesť, že odvolacia prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu ako aj procesnoprávnu oblasť a je tak potrebné hodnotiť zákonnosť rozhodnutia nielen so zreteľom na hmotné právo, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Zároveň však odvolací súd musí vždy posúdiť prípadné procesnoprávne vady konania pred súdom prvej inštancie, pokiaľ tieto mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V prejednávanom prípade je potom potrebné zaoberať sa otázkou, či vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu bolo namieste okresným súdom rozhodovať medzitýmnym rozsudkom tak, že základ nároku žalobcov nie je daný. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné citovať relevantnú právnu úpravu.

15. Podľa ust. § 212 ods. 2 CSP, rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.

16. Podľa § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

17. Z citovaného ust. § 212 ods. 2 plynie, že rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci, teda rozsudok má v zásade vyčerpať celý predmet konania. Rozhodnúť najskôr len o časti alebo len o základe, či dôvode prejednávanej veci je možné rozsudkom len za splnenia podmienky, že takéto rozhodnutie je účelné. Podmienku účelnosti takéhoto rozhodnutia len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku zvýrazňuje aj ust. § 214 ods. 1 CSP. Rozsudok, ktorý rieši len otázku základu alebo dôvodu uplatneného procesného nároku a rozsah uplatneného nároku prenecháva ďalšiemu rozsudku, predstavuje medzitýmny rozsudok, teda rozsudok, ktorým sa rozhoduje iba o základe veci, teda o tom, či základ uplatneného procesného nároku je daný. Rozhodnutie vo forme medzitýmneho rozsudku bude odôvodnené predovšetkým vtedy, ak dokazovanie týkajúce sa výšky nároku sa javí ako obtiažne alebo nákladné a je namieste najskôr právoplatne vyriešiť otázku, či je vôbec daný základ uplatneného nároku. Je pritom potrebné zdôrazniť, že o účelnom rozhodnutí formou medzitýmneho rozsudku v zmysle ust. § 214 ods. 1 je možné hovoriť len v prípade, ak sa jedná o kladný medzitýmny rozsudok, teda rozsudok, ktorého výrokom bude určené, že základ uplatneného nároku je daný. Ak súd dospeje k záveru, že v konaní nezistil základ uplatneného procesného nároku žalobcu, teda k záveru, že by prichádzal do úvahy záporný medzitýmny rozsudok, je potrebné rozhodnúť vo veci konečným rozsudkom a žalobu zamietnuť. Inak povedané, dôvody pre rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom nemôžu byť účelne dané v prípade takého záveru súdu, že základ nároku nie je daný, keďže následne by konečným rozsudkom súd vo veci už mohol len duplicitne žalobu zamietnuť. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 188/2013, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 1/2015, podľa ktorého: „Výrokom medzitýmneho rozsudku (§ 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) súd určuje, že základ žalobou uplatneného nároku je daný; v prípade opačného záveru súd žalobu zamietne". Obdobne možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 613/2005, z ktorého vyplýva, že okolnosť, že odvolací súd potvrdil rozsudok, ktorým súd prvého stupňa vyslovil, že základ nároku nie je daný, je vadou konania, ktorá mala vplyv na správnosť rozhodnutia, nakoľko jediným prípustným procesným vyjadrením toho, že žaloba je nedôvodná, je výrok o jej zamietnutí, nakoľko akékoľvek iné formulácie môžu vyvolať pochybnosti o výsledku konania alebo o tom, či a s akým predmetom má ďalej konanie pokračovať (obdobne uznesenie NS ČR sp.zn. 25Cdo 2837/2008). Na základe uvedených zhodnotení je krajský súd názoru, že ak okresný súd vo veci vydal medzitýmny rozsudok, ktorým vyslovil, že nárok žalobcu nie je daný, zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Krajský súd ďalej s odkazom na ust. § 380 ods. 2 považuje za potrebné vyjadriť sa k vymedzeniu žalobnej žiadosti (petitu) žalobcami v podanej žalobe na uloženie povinnosti zo dňa 19.12.2014. Žalobcovia povinnosť žalovaného odstrániť vady diela na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX vymedzili vo vzťahu k vadám, ktoré spôsobujú, že je narušená mechanická odolnosť a stabilita stavby, ohrozená hygiena, ochrana zdravia a životného prostredia, nie je zabezpečená

bezpečnosť stavby pri jej užívaní a energetická úspornosť a ochrana tepla stavby a ďalej vady diela, ktoré spôsobujú výskyt vlhkosti v stavebných konštrukciách alebo na povrchoch vo vnútri stavby. Krajský súd vo všeobecnosti k náležitostiam žaloby uvádza, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je petit, v ktorom žalobca uvádza, akoby podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku, a petitom zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 122/2011). Keďže žalobný petit vo svojej podstate predstavuje návrh, ako má znieť výrok súdneho rozhodnutia, je nevyhnutné, aby formulácia petitu spĺňala požiadavky, ktoré zabezpečia presnosť a určitosť, teda aj vykonateľnosť výroku rozsudku. Žalobný petit tak musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, nakoľko je nevyhnutné, aby súd celkom presne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Ak by vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v žalobnom petite bolo nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, výrok súdneho rozhodnutia by nebol vykonateľný. Vo všeobecnosti potom platí, že nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní.

19. V intenciách prejednávanej veci, kde žalobcovia požadujú od žalovaného bezplatné odstránenie vád diela, je potom nevyhnutné, aby vady diela boli špecifikované takým spôsobom, aby boli jednoznačne a nezameniteľne označené tak, aby bolo nepochybné, aké vady má žalovaný odstrániť a aby prípadne na základe vydaného rozhodnutia bolo možné uskutočniť výkon rozhodnutia. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 192/2015 určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania, a motívy, dosiahnutie ktorých navrhovateľ vyjadril a zdôvodnil aj v odôvodnení svojho návrhu. Je preto nevyhnutné, aby aj žalobný petit, ktorým sa požaduje odstránenie vád diela vykonaného na základe zmluvy o výstavbe, obsahoval také označenie týchto vád, ktoré vady identifikuje jednoznačným a nezameniteľným spôsobom, tak aby pre sporové strany bolo jasné a nesporné, odstránenie akých vád je predmetom súdneho konania. Týmto požiadavkám nemôže zodpovedať všeobecné vymedzenie, podľa ktorého sa jedná o vady spôsobujúce narušenie mechanickej odolnosti a stability či ohrozenie hygieny, zdravia a životného prostredia, ani všeobecné vymedzenie vád ako vád, v dôsledku ktorých nie je zabezpečená bezpečnosť stavby a jej energetická úspornosť. Rovnako nie je možné za dostatočne určité považovať všeobecné označenie vád spôsobom, že sa jedná o vady, ktoré vedú k výskytu vlhkosti v stavebných konštrukciách alebo na povrchoch vo vnútri stavby. Konkrétna špecifikácia vád, ktoré sa majú odstrániť, je pritom povinnosťou žalobcov, ktorí v konaní odstránenie takýchto vád od žalovaného požadujú, a je preto nevyhnutné, aby žalobcovia vymedzili tieto vady ich určením vo vzťahu k miestu výskytu a konkrétnym nezameniteľným opisom tak, aby prípadný výrok súdneho rozhodnutia nemohol byť spochybnený z dôvodu nedostatočnej identifikácie povinnosti, ktorá má byť žalovanému uložená. Jednoznačné vymedzenie vád je nevyhnutné aj na posúdenie otázky, či tieto vady boli alebo neboli predmetom písomných reklamácií predložených stranami v súdnom konaní.

20. Čo sa týka odvolacích dôvodov, uplatnených žalobcami v nimi podanom odvolaní, žalobcovia predovšetkým namietli posúdenie otázky uplatnenia vád žalobcom v 1/ rade u žalovaného a posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 2/ rade vo vzťahu k uplatnenému nároku. Krajský súd vo vzťahu k otázke uplatnenia nárokov žalobcom v 1/ rade voči žalovanému z obsahu spisového materiálu zistil, že v tomto sa na č.l. 39a nachádza splnomocnenie žalobcu v 1/ rade datované dňa 13.8.2014 pre Okresné stavebné bytové družstvo Dolný Kubín, aby toto konalo v mene spoločnosti žalobcu v 1/ rade vo veci reklamovaných vád diela voči zhotoviteľovi stavby. Okresný súd vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade v ods. 21 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v 1/ rade si ako spoluvlastník nebytového priestoru pred podaním žaloby neuplatnil nárok na odstránenie vád diela u žalovaného ako jeho zhotoviteľa. Okresný súd vo vzťahu k tomuto záveru nevyhodnotil uvedenú plnú moc datovanú dňa 13.8.2014 v kontexte ďalších listinných dôkazov, predovšetkým Výzvy na odstránenie vád diela zo dňa 26.11.2014 (č.l. 15 spisu).

21. Vo vzťahu k plnej moci datovanej rovnako dňa 13.8.2014, ktorá je založená v prílohovej obálke na č.l. 73 spisu a ktorou žalobca v 2/ rade splnomocnil okresné bytové družstvo, aby v jeho mene konalo vo veci reklamovaných vád diela voči žalovanému, okresný súd v ods. 24 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že sa jedná o neplatný právny úkon, nakoľko z tohto úkonu nie je zrejmé prijatie splnomocnenia Okresným stavebným bytovým družstvom Dolný Kubín. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na všeobecnú úpravu zastupovania na základe plnomocenstva v zmysle ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej

aj len „OZ") vyplýva možnosť dať sa pri právnom úkone zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou s tým, že splnomocniteľ za týmto účelom udelí splnomocnencovi plnomocenstvo, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Občiansky zákonník ďalej vo vzťahu k plnomocenstvu predpisuje jeho obligatórnu písomnú formu v prípade, ak je potrebné, by sa právny úkon urobil v písomnej forme (§ 31 ods. 4 . Samotné zastúpenie pritom vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorá v zmysle ust. § 23 zakladá právny vzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom a v prípade ktorej môže ísť, napr. o príkaznú zmluvu, zmluvu o obstaraní veci alebo mandátnu zmluvu. Od dohody o plnomocenstve ako dvojstranného právneho úkonu je však potrebné odlišovať samotné plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorý je adresovaný osobám, s ktorými má splnomocnenec konať v mene a na účet splnomocniteľa. Plnomocenstvo je teda, na rozdiel od zmluvy o zastúpení, osvedčením existencie práva určitej osoby zastupovať inú osobu. Pri zastúpení je tak potrebné rozlišovať zmluvu, ktorá zakladá právny vzťah zastúpenia, a plnomocenstvo ako osvedčenie existencie právneho úkonu zastúpenia. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. Odon 28/1995 má písomné plnomocenstvo predpísané náležitosti, ak je v ňom obsiahnutý najmä prejav vôle splnomocniteľa spĺňajúci požiadavky § 37 a ak je splnomocniteľom vlastnoručne podpísané. Vo všeobecnosti potom ďalej platí, že udelením plnomocenstva sa oprávnenie splnomocnenca konať za iného iba osvedčuje. Plnomocenstvom splnomocniteľ vyhlasuje voči tretím osobám, že určitú inú osobu splnomocnil ako oprávnenú, t.j. splnomocnenca, aby ho zastupoval v rozsahu uvedenom v plnomocenstve. Plnomocenstvo je tak jednostranným právnym úkonom a dostatočným preukázaním skutočnosti, že konajúca osoba koná v mene zastupovanej osoby, je predloženie písomného plnomocenstva dotknutej tretej osobe splnomocnencom pri konaní za splnomocniteľa.

22. Vychádzajúc z uvedených teoretických zhodnotení je krajský súd názoru, že nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie o neplatnom právnom úkone splnomocnenia zo dňa 13.8.2014, ktorým žalobca v 2/ rade splnomocnil OSBD Dolný Kubín vo veci reklamácie vád diela voči žalovanému. Nemôže obstáť ani tvrdenie okresného súdu uvedené v ods. 24 rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd plnú moc zo dňa 13.8.2014 stotožnil s dohodou o plnomocenstve. Ako už bolo uvedené, dohoda o plnomocenstve predstavuje dvojstranný právny vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom na rozdiel od jednostranného právneho úkonu splnomocnenia. V kontexte prejednávanej veci je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v zmysle ust. § 649 nie je predpísaná obligatórna písomná forma pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady. Ak potom splnomocnenec Okresné stavebné bytové družstvo Dolný Kubín v mene splnomocniteľa uskutočnil právne úkony týkajúce sa uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, tak je nepochybné, že konaním v mene splnomocniteľa na základe splnomocnenia splnomocnenec splnomocnenie prijal, akceptoval. V tomto kontexte nemôže obstáť ani poukaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7M Cdo/6/2013. Z tohto rozhodnutia je zrejmé, že samotný najvyšší súd chápe dohodu o zastúpení ako dvojstranný právny úkon medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý zakladá právny vzťah zastúpenia a spravidla určuje aj obsah tohto právneho vzťahu. Najvyšší súd ďalej vo vzťahu k plnomocenstvu výslovne uvádza, že plnomocenstvo je jednostranný úkon zastúpeného, ktorý preukazuje existenciu právneho vzťahu zastúpenia, oprávnenie zástupcu konať za zastúpeného a tiež rozsah zastúpenia. V dotknutom rozhodnutí najvyšší súd posudzoval plnomocenstvo, ktoré bolo udelené pred zahájením pojednávania do zápisnice a vo vzťahu k obsahu ktorého splnomocnenia najvyšší súd konštatoval, že z neho nie je zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu konať za zastúpených, ani to, či splnomocnenec plnomocenstvo prijal, so záverom, že ak nie je zrejmý rozsah plnomocenstva, nemôže byť určitý ani prejav, ktorým sa plnomocenstvo prijíma. Najvyšší súd sa tak zaoberal otázkou procesného plnomocenstva udeleného ústne do zápisnice pred začatím pojednávania, ohľadom ktorého konštatoval neurčitosť zastúpeným vymedzeného rozsahu, v akom je zástupca v mene zastúpeného oprávnený konať, s dôsledkom záveru o neurčitosti prejavu vôle, ktorým mal zastúpený plnomocenstvo prijať. V kontexte prejednávanej veci potom toto rozhodnutie nie je možné aplikovať, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva vyhotovenie plnomocenstva v písomnej forme s jasne vymedzeným rozsahom, v ktorom je splnomocniteľ oprávnený v mene splnomocnenca konať, a to vo veci reklamovaných vád diela na špecifikovanej stavbe súp. č. XXXX, na ulici Štefánikovej v Dolnom Kubíne, voči zhotoviteľovi stavby - žalovanému. V zmysle uvedeného, ak okresný súd dospel k záveru o neplatnosti dotknutého plnomocenstva datovaného dňa 13.8.2014, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. V kontexte záverov krajského súdu ako súdu odvolacieho vo vzťahu k náležitostiam plnomocenstva sa krajský súd vyjadruje aj k námietke žalovaného obsiahnutej v ním podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcov. Žalovaný v tomto vyjadrení namietol nedostatok plnomocenstva pre Mgr. Miroslavu

Murgašovú, ktorá v súdnom konaní zastupuje žalobcu v 1/ a žalobcu v 2/ rade, z rovnakých dôvodov a síce, že toto plnomocenstvo neobsahuje prejav vôle splnomocnenca plnomocenstvo prijať. Krajský súd v tomto smere poukazuje na ust. § 92 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Uvedené zákonné ustanovenie tak nič nemení na všeobecnom charaktere splnomocnenia ako jednostranného právneho úkonu s tým, že obsahové náležitosti splnomocnenia nie sú taxatívne vymedzené. Ani v režime procesného zastúpenia tak nie je namieste zamieňať splnomocnenie ako jednostranný právny úkon s dohodou ako dvojstranným právnym úkonom, ktorá vzťah zastúpenia zakladá. Krajský súd v tomto smere poukazuje na komentár Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 315, v zmysle ktorého platnosť a záväznosť splnomocnenia nie je podmienená tým, že zástupca splnomocnenie prijme a toto prijatie potvrdí priamo na splnomocnení svojím podpisom, pričom písomné splnomocnenie v zmysle § 92 ods. 1 nie je dohodou a nevyžaduje žiadny individuálny prejav vôle zástupcu. Argument v zmysle prípadných pochybností o súhlase zástupcu s udelením splnomocnenia je neopodstatnený, keďže z akéhokoľvek úkonu zástupcu v mene zastúpeného možno konkludentne vyvodiť, že zástupca so splnomocnením súhlasí a svoje oprávnenie konať v zmene splnomocniteľa reálne vykonáva.

24. Krajský súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého spoločenstvo (žalobca v 2/ rade) nemôže vo vlastnom mene uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady voči dodávateľovi domu. Okresný súd v tomto smere poukázal na ust. § 7b zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zároveň poukázal na ust. § 9 ods. 1 a 2 tohto zákona so záverom uvedeným v ods. 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a škody voči dodávateľovi domu prešli z pôvodného vlastníka domu, t.j. zo žalobcu v 1/ rade, na spoločenstvo ku dňu zápisu spoločenstva do registra združení. Okresný súd s poukazom na zápis žalobcu v 2/ rade do registra dňa 16.8.2010 uviedol, že žalobca v 2/ rade bol oprávnený na uplatnenie reklamácie u žalovaného ako zhotoviteľa, čo aj uskutočnil listom zo dňa 8.5.2014 a listom zo dňa 23.6.2014. Okresný súd následne napriek tomuto záveru, ktorý zodpovedá zákonnej dikcii ust. § 9 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., uviedol v ods. 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že spoločenstvo vo vlastnom mene nemôže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady voči dodávateľovi, pretože toto právo prislúcha všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Na jednej strane tak okresný súd uvádza, že žalobca v 2/ rade po svojom zápise do registra bol ako spoločenstvo oprávnený na uplatnenie reklamácie s tým, že práva pôvodného vlastníka domu, t.j. žalobcu v 1/ rade, na žalobcu v 2/ rade prešli, a na druhej strane uvádza, že žalobca v 2/ rade, na ktorého tieto práva prešli, ich nemôže uplatňovať voči dodávateľovi domu so záverom, že právo prislúcha vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Jedná sa tak o navzájom si odporujúce závery súdu prvej inštancie, keď okresný súd uvádza, že práva a povinnosti zo zodpovednosti z vlastníkov prešli na spoločenstvo a následne uvádza, že spoločenstvo tieto práva uplatňovať nemôže, pretože tieto práva patria vlastníkom. Krajský súd vo vzťahu k § 9 zák. č. 182/1993 Z.z. konštatuje, že toto ustanovenie zákona stanovuje osobitnú úlohu spoločenstva vlastníkov vo vzťahu k jednotlivým vlastníkom v dome a stanovuje oblasti, v ktorých spoločenstvo koná v mene všetkých vlastníkov. Medzi tieto oblasti patrí aj oblasť práv a povinností zo zodpovednosti za vady a škody, ktoré nadobudol pôvodný vlastník domu voči dodávateľovi, s tým, že tieto prechádzajú na spoločenstvo a spoločenstvo tak vystupuje namiesto vlastníkov najmä v tzv. reklamačných konaniach. Zároveň podľa ust. § 9 ods. 2 predmetného zákona je pre zjednodušenie vystupovania konania vlastníkov voči tretím osobám stanovené, že právne úkony, týkajúce sa spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú priamo spoločenstvo.

25. V prejednávanej veci tak s prihliadnutím na uvedené bude potrebné ustáliť, či vady, ktorých odstránenie je predmetom konania (po ich jednoznačnom a určitom vymedzení), predstavujú vady domu, teda vady, týkajúce sa spoločných častí a zariadení domu (§ 3 zák. č. 182/1993 Z.z.), alebo vady týkajúce sa len niektorého z bytov alebo nebytových priestorov, a následne, s prihliadnutím na ust. § 9 ods. 1 tohto zákona, opätovne posúdiť otázku aktívnej vecnej legitimácie tak žalobcu v 1/ rade ako vlastníka nebytového priestoru, ktorého práva zo zodpovednosti za vady a škody voči dodávateľovi domu (v prípade vád týkajúcich sa spoločných častí a zariadení domu) prešli na žalobcu v 2/ rade ako spoločenstvo dňom jeho zápisu do registra združení, ako aj vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade ako spoločenstvu vlastníkov bytov. Postavenie žalobcu v 2/ rade vo vzťahu k jeho možnosti vo vlastnom mene uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady voči žalovanému ako dodávateľovi je pritom potrebné posudzovať nielen v kontexte ust. § 7b ods. 1-6 zák. č. 182/1993 Z.z., tak ako túto otázku hodnotil súd

prvej inštancie. Krajský súd je toho názoru, že úkony, ktoré je v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. oprávnené vykonávať spoločenstvo, nie je možné vykladať zužujúcim spôsobom len s prihliadnutím na ust. § 7b ods. 1-6 tohto zákona, ale aj v zmysle ďalších zákonných ustanovení. Krajský súd v tomto smere poukazuje predovšetkým na ust. § 7 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., ktoré ustanovenie definuje spoločenstvo ako právnickú osobu, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, príslušenstvo a priľahlý pozemok, vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo je tak oprávnené uzatvárať zmluvy o dodávkach plnení spojených s užívaním bytu, poistné zmluvy, zmluvy o nájme spoločných častí nebytových priestorov, zmluvy o úvere na opravu, rekonštrukciu a modernizáciu bytového domu, zmluvy o bežných účtoch a v neposlednom rade zastupuje vlastníkov ohľadom spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku pred súdmi a správnymi orgánmi. V kontexte účelu zriadenia spoločenstva ako právnickej osoby, ktorým je správa spoločných častí a spoločných zariadení domu, je potom potrebné posudzovať aj možnosť uplatnenia práv a povinností zo zodpovednosti za vady a škody voči dodávateľovi domu spoločenstvom, na ktoré tieto práva v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. zápisom spoločenstva do registra združení prešli. Rozsah činnosti spoločenstva je preto nevyhnutné vykladať tak, aby aj oprávnenia, ktoré spoločenstvo vlastníkov bytov v zmysle tohto zákonného ustanovenia nadobudlo, teda práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody, mohlo spoločenstvo vykonávať a tým naplniť účel zákonnej úpravy. Nemôže preto obstáť záver súdu prvej inštancie ohľadom absencie aktívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade vo vzťahu k uplatneniu vád diela voči dodávateľovi domu.

26. Krajský súd ďalej považuje za potrebné upriamiť pozornosť okresného súdu na listinný dôkaz založený na č.l. 15 spisu, označený ako Výzva na odstránenie vád diela zo dňa 26.11.2014. Okresný súd túto výzvu spomenul v ods. 10 odvolaním napadnutého rozsudku ako „v poradí tretiu reklamáciu", ďalej sa však v odôvodnení svojho rozsudku týmto listinným dôkazom nezaoberal a jeho vplyv na prejednávanú vec nehodnotil. Jedná sa pritom o výzvu na odstránenie vád diela, ktoré sú v tejto listine vymedzené čiastočne odlišne od reklamácie zo dňa 8.5.2014 (č.l. 12 spisu) a reklamácie zo dňa 23.6.2014 (č.l. 13 spisu). Je potrebné okresným súdom posúdiť obsah tejto výzvy na odstránenie vád diela zo dňa 26.11.2014 vo vzťahu k otázke, v koho mene Okresné stavebné bytové družstvo predmetnú výzvu žalovanému zasielalo. Vo výzve je totižto v jej prvom odseku uvedené, že vlastníci bytov a garáží v bytovom dome súp. č. XXXX splnomocnili OSBD na konanie vo veci reklamácie vád diela na predmetnom bytovom dome, v druhom odseku je poukaz na výzvu spoločenstva vlastníkov bytov bytového domu na odstránenie vád a v treťom odseku je uvedené, že OSBD v záručnej dobe ako splnomocnený zástupca vlastníkov bytov podáva reklamáciu. Bude preto potrebné ustáliť, či táto výzva na odstránenie vád diela bola zo strany OSBD realizovaná v postavení splnomocneného zástupcu spoločenstva vlastníkov bytov bytového domu alebo v postavení splnomocneného zástupcu jednotlivých vlastníkov bytov. Túto otázku je potrebné hodnotiť aj v kontexte skutočnosti, že v tejto Výzve na odstránenie vád diela zo dňa 26.11.2014, na jej druhej strane v časti prílohy, je uvedené: plná moc - 6x. Zo spisového materiálu však nevyplýva, aké plné moci boli prílohou tejto výzvy, či sa jedná o plné moci vystavené vlastníkmi jednotlivých bytov alebo nebytových priestorov, alebo o plnú moc vystavenú žalobcom v 2/ rade ako spoločenstvom vlastníkov bytov. Uvedenú otázku je potrebné hodnotiť aj s prihliadnutím na skutočnosť, že okresné stavebné bytové družstvo bolo na konanie vo veci reklamovaných vád okrem iného splnomocnené žalobcom v 1/ rade (plná moc z č.l. 39a) a tiež žalobcom v 2/ rade (plná moc z č.l. 73 spisu).

27. Na základe uvedených zhodnotení pristúpil krajský súd k zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Bude úlohou okresného súdu predovšetkým zabezpečiť jednoznačné vymedzenie vád, ktorých odstránenie je predmetom povinnosti, ktorú žiadajú žalobcovia v 1/ a v 2/ rade uložiť žalovanému, a po ich jednoznačnom vymedzení posúdiť otázku, či tieto vady boli alebo neboli predmetom reklamácií predložených stranami v súdnom konaní. Bude potrebné ustáliť, v koho mene bola uskutočnená reklamácia zo strany OSBD písomným podaním zo dňa 26.11.2014 a opätovne vyhodnotiť vecnú legitimáciu žalobcu v 1/ rade a žalobcu v 2/ rade. Až po zodpovedaní týchto otázok bude prípadne možné okresným súdom pristúpiť k skúmaniu dôvodnosti či nedôvodnosti žalobného návrhu žalobcov v 1/ a v 2/ rade v kontexte uplatnených námietok žalovaného o nedôvodnosti nároku na odstránenie vytýkaných reklamovaných vád. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z uvedených záverov odvolacieho súdu.

28. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

29. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.