Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50Csp/42/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., Československé armády 7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24785199, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému: T. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. XX/XXXX, B., o zaplatenie 699,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.04.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia 699,00 Eur s príslušenstvom. Podaním žaloby tak vznikla žalobcom zo zákona poplatková povinnosť.

Výzvou súdu zo dňa 18.04.2018, 50Csp/42/2018 - 120 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v sume 41,50 Eur do 10 dní od doručenia výzvy pod následkom zastavenia konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Súdny poplatok bol vyrubený podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Predmetná výzva bola žalobcovi riadne doručená dňa 24.04.2018. Súdny poplatok však za podanú žalobu podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nebol ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia zaplatený.

Podľa § 10 ods. 1 vety prvej a druhej zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu3f) <http://www.epi.sk/zz/1992-71> a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) okrem § 357 písm. a). To znamená, že zákon o súdnych poplatkoch je vo vzťahu k zákon osobitným, a teda v konaní podľa zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Ide teda o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje sudca a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach

proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

V zmysle § 256 ods. 1 CSP, ak súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa musí zaoberať otázkou, či niektorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. O nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 potom rozhodne zákonný sudca, aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výrok o nároku na náhradu trov konania má povahu uznesenia, proti ktorému je prípustné odvolanie. V zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník však nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť.

Žalobca procesne zavinil, že sa konanie proti žalovanému zastavilo, a to z dôvodu, že v stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok za žalobu. V takom prípade by mal žalovaný, ako úspešná strana, nárok na náhradu trov konania, ale keďže mu v konaní žiadne nevznikli a ani vzniknúť nemohli, nakoľko o priebehu súdneho konania vzhľadom na jeho štádium nevedel a ani vedieť nemohol, súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodol a pod menom vyššieho súdneho úradníka ani rozhodnúť nemohol. Výrok o nároku na náhradu trov konania je tak v tomto prípade nadbytočný. Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu neobsahuje výrok o trovách konania.

Nesplnenie poplatkovej povinnosti v zákonom stanovenej lehote predstavuje neodstrániteľnú prekážku súdneho konania, čím súd meritórne nerozhodne o práve, žalobe poplatníka (žalobcu) v civilnom súdnom konaní. Pre úplnosť je potrebné dodať, že 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku podľa § 11c ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. platí pre upomínacie konanie, ktoré je zrýchlenou elektronicky prebiehajúcou alternatívou ku klasickému civilnému konaniu pred všeobecným súdom. V prípade postúpenia veci na príslušný súd, je potom návrh v upomínacom konaní považovaný za žalobu, ktorej podaním v zmysle § 5 ods. 1 a) zákona č. 71/1992 Zb. vzniká poplatníkovi poplatková povinnosť. Ak žalobca tvrdil, že by zaplatením vyrubeného súdneho poplatku došlo k duplicite, toto tvrdenie nie je dôvodné. Zmyslom upomínacieho konania je vyriešiť spor rýchlo a efektívne, s cieľom odbremeniť všeobecné súdy, čo podporuje aj zákonodarcom ustanovená 50 % sadzba súdneho poplatku v zmysle sadzobníka. Uvedené poplatkové zvýhodnenie má motivovať subjekty k podávaniu návrhov na upomínací súd. Taktiež je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že aplikáciu § 2 ods. 1 písm. a) a § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. pri pokračovaní v konaní na všeobecnom súde pri už zaplatenom zvýhodnenom súdnom poplatku vo výške 50 % percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku nevylučuje a neodmieta ani samotný zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a ani zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Zákonodarcom, v súvislosti s upomínacím konaním, prijaté predpisy a novely totiž ustanovujú 50 % percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku iba pri podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Uvedený výklad podporuje aj samotné označenie § 11c - Osobitné ustanovenia o poplatkovej povinnosti v upomínacom konaní, čo znamená, že znížená sadzba sa použije výlučne iba na upomínacie konanie a nie aj na konanie pred všeobecným civilným súdom.

Je tak možné uzavrieť, že postúpením veci na príslušný súd poplatníkovi vznikla poplatková povinnosti, ktorú nesplnil.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, keď žalobca, aj napriek výzve a poučeniu o možnosti zastavenia konania súdny poplatok za podanú žalobu v určenej lehote nezaplatil, súd konanie zastavil.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.