Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-96-2017.pdf
PDF · 99.6 KB
Case nature
Subarea
76Ek/96/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,, IČO: 35792752, so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava- Staré Mesto, zast. právnym zástupcom: AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: M. D., K. Z. S.: C. XXXX/XX, XXX XX S., zast. právnym zástupcom Mgr. Ivan Mazanec, advokát so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, o vymoženie 20.258,40 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Juraj Korim, so sídlom exekútorského úradu ul. Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov n/Topľou pod sp. zn. 409EX 78/17, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd povinnému u k l a d á povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 466,26 Eur na účet právneho zástupcu oprávneného v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 02. novembra 2017 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 20.258,40 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu Bratislava, sp.zn. RK 226/08/16-SAS zo dňa 21. novembra 2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 28. decembra 2016.
2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 07. decembra 2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ing. Juraj Korim, so sídlom exekútorského úradu ul. Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov n/Topľou, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 409EX 78/17.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 10. januára 2018.
4. Následne dňa 24. januára 2018 bol v zákonnej 15 dňovej lehote odoslaný súdnemu exekútorovi Návrh na zastavenie exekúcie (ďalej aj „návrh“) v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej aj „Exekučný poriadok“), ktorý podal povinný. Súdny exekútor vyzval oprávneného ,,Výzvou k vyjadreniu“, aby sa k predmetnému Návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril.
5. Povinný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 24. januára 2018 opieral hlavne o ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku podľa ktorého súd zastaví exekúciu v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný namietal skutočnosť, že mu neboli známe okolnosti vzniku vymáhanej čiastky, konanie oprávneného poškodzuje povinného a protirečí sa dobrým mravom. Povinný uviedol, že už samotné uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej aj „Zmluva“) bolo sporné, nakoľko samotná zmluva bola uzatvorené dňa 21. júla 2015 a údajne v ten istý deň bola oprávneným uzatvorená
v Bratislave. Povinný ďalej namietal, že pri podpise samotnej Zmluvy nebola uvedená osoba, ale úplne iný muž. Povinný ďalej namietal, že mu po podpise Zmluvy bola na účet pripísaná suma 4.000,-Eur a zvyšná časť poskytnutého úveru mu nebola do dnešného dňa poskytnutá. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie podotkol, že mu exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu Bratislava, sp.zn. RK 226/08/16-SAS zo dňa 21. novembra 2016 nebol doručený, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Ústava“). Povinný v neposlednom rade namietal aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nakoľko tá je neplatná od počiatku s poukazom na ustanovenia zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj Zákon o ochrane spotrebiteľa). Povinný poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 zo dňa 06. októbra 2009 a na smernicu Rady 93/13 EHS z 05. apríla 1993, v zmysle ktorého rozhodcovský rozsudok vydaný bez účasti spotrebiteľa ja neplatný. Z uvedených dôvodov preto povinný navrhol zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom.
6. Oprávnený vo svojom ,,Vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie“ uviedol, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol povinnému doručovaný v zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní do vlastných rúk na adresu miesta podnikania, ktorá je totožná s adresou trvalého pobytu povinného, spolu s možnosťou podať žalobnú odpoveď, povinný si však predmetný rozsudok neprevzal v odbernej lehote. Oprávnený uviedol, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, v dôsledku čoho sa stal vykonateľným exekučným titulom. Povinný podľa názoru oprávneného v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupoval ako nespotrebiteľ - podnikateľský subjekt, konajúci pod obchodným menom, pričom v samotnej zmluve uviedol aj svoje IČO. Z uvedeného dôvodu preto tvrdenia povinného o spotrebiteľskej povahe zmluvného vzťahu nemajú oporu v žiadnom skutkovom tvrdení a ani v označenom dôkaze. Oprávnený v neposlednom rade uviedol, že povinnému nebol poskytnutý vo výške 4.000,-Eur ale v celom rozsahu 13.248,-Eur, z ktorých časť vo výške 9.248,-Eur bola poskytnutá v rámci započítania so záväzkom povinného podľa č. 4.1 Zmluvy ako zaplatenie odmeny za poskytnutie úveru.
7. Podľa §61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmierov v ňom schváleného.
13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť
písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
18. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
19. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. V danej veci súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným, kde povinný navrhol, aby súd zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Ing. Juraj Korim, so sídlom exekútorského úradu ul. Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov n/ Topľou pod sp. zn. 409EX 78/17 v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie súd dospel k názoru, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
20. Exekučný súd následne skúmal spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu predloženej Zmluvy, ktorou bol založený právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom v danom konkrétnom prípade vyplýva, že povinný ako dlžník je v nej označený obchodným menom, miestom podnikania, identifikačným číslom povinného ako podnikateľského subjektu (IČO) a číslom živnostenského registra. Povinný tak v Zmluve vystupuje ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom zo samotnej Zmluvy nevyplýva, že by povinný uzatváral predmetnú zmluvu mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti, teda na iné účely ako na účely svojho
podnikania. Exekučný uvádza, že v predmetnej Zmluve, konkrétne v čl. 1.1. je uvedené, že povinnému sa peňažné prostriedky poskytujú na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Podnikateľské oprávnenie povinného vyplýva z priloženého Živnostenského listu zo dňa 06. februára 2007, kedy povinnému vzniklo oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Z obsahu Zmluvy, ako aj z ďalšieho spisového materiálu tak exekučný súd nemá za preukázaný spotrebiteľský status povinného pri uzavieraní a plnení Zmluvy, a preto exekučný súd zastáva právny názor, že za týchto okolností nemožno použiť ustanovenia príslušných predpisov o spotrebiteľských zmluvách a ani výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.
21. Pokiaľ povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie namieta nevykonateľnosť rozhodnutia, nakoľko mu nebol rozhodcovský rozsudok doručený, aj túto skutočnosť považuje exekučný súd za nedôvodnú. Exekučný súd si zaobstaral výzvou zo dňa 09. júla 2018 rozhodcovský spis sp.zn. 226/08/2016, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 31. júla 2018. Z uvedeného rozhodcovského spisu je zrejmé, že povinnému bol predmetný rozhodcovský rozsudok doručený dňa 15. decembra 2018 na adresu miesta podnikania t.j. adresu, ktorú sám povinný uviedol pri podpisovaní Zmluvy. Z doručenky síce vyplýva, že predmetná zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, pričom povinný aj namieta „nedoručenie rozhodnutia“. Okresný súd však dodáva, že doručovanie hmotnoprávnych úkonov sa opiera o tzv. teóriu dôjdenia, t.j. dôležité je, aby mal adresát právneho úkonu objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť a už momentom vzniku tejto objektívnej možnosti sa považuje daný úkon za právne perfektný. Objektívnu možnosť oboznámiť sa so zásielkou, v ktorej sa nachádzal rozhodcovský rozsudok, mal povinný vtedy, keď zásielka došla do sféry jeho dispozície, t.j. keď povinný mal reálnu možnosť zásielku prijať a otvoriť. Dôležité je tiež uviesť, že povinný sa v skutočnosti o obsahu zásielky dozvedieť nemusel. Stačí, ak mal objektívnu možnosť sa o nej dozvedieť. Už vtedy sa považuje zásielka za doručenú a začnú pôsobiť jej právne účinky voči povinnému. Z predloženého spisu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol povinnému doručený na ním uvedenú adresu, a preto povinný mal objektívnu možnosť sa s rozhodcovským rozsudkom oboznámiť. Pokiaľ by aj povinný namietal nedostatok objektívnej možnosti sa o doručení rozhodcovského rozsudku dozvedieť (napr. dlhodobé odcestovanie, zmena bydliska resp. sídla), exekučný súd nie je oprávnený uvedenú skutočnosť posudzovať, nakoľko konanie vedené tunajším súdom je konaním tzv. vykonávacím a nie základným. Nakoľko z predloženého rozhodcovského spisu je zrejmé, že povinnému bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 15. decembra 2018, bola zo strany rozhodcovského súdu splnená podmienka predpokladaná zákonným ustanovením § 25 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.
22. Ani ďalší dôvod povinného na zastavenie exekúcie a to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nakoľko o nej nebol povinný dostatočne informovaný, neobstojí. Exekučnému súdu je jeho rozhodovacej činnosti známe rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 zo dňa 06. októbra 2009 rovnako ako smernica Rady 93/13 EHS z 05. apríla 1993 o neprijateľných zmluvných podmienkach pre spotrebiteľa. V tejto súvislosti ale exekučný súd uvádza, že skutočnosť či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní na základe neexistujúcej resp. neplatnej rozhodcovskej zmluvy, skúma iba pri spotrebiteľských vzťahoch. Nakoľko v tomto exekučnom konaní nejde o vzťah spotrebiteľský, súd nie je oprávnený skúmať neplatnosť resp. platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Exekučný súd však nad rámec svojej činnosti uvádza, že aj keby sa v predmetnej veci jednalo o spotrebiteľský charakter uzatvorenej Zmluvy, tak tá spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a v žiadnom prípade na ňu nemôže byť aplikovaná povinným uvádzaná smernica o neprijateľných zmluvných podmienkach. Exekučný súd sa napriek nespotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu oboznámil detailne s obsahom predložených listinných dôkazov, predovšetkým venoval pozornosť a skúmal obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy č. 225159-73602 zo dňa 21. júla 2015 uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť povinnému zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo Rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom
nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne s dlžníkom dojednané, pretože celkom zjavne ten mal možnosť osobitne túto Zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia povinného žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný zmluvný vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2. Zmluvy). V bode 3. tejto Rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že„ veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia“ a následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v závere Rozhodcovskej zmluvy, a to právo „dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“ (bod 7. Zmluvy).
23. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru exekučného súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok 7. Zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má exekučný súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 7 článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá má za následok neplatnosť Zmluvy o revolvingovom úvere od samého počiatku, tak ako to uvádza povinný vo svojom Návrhu na zastavenie exekúcie.
24. Povinný v návrhu napádal aj neplatnosť rozhodcovského rozsudku, nakoľko mu nebolo známe, že je proti nemu vedené konanie pred rozhodcovským súdom, rovnako ako aj neodoslanie na účet plnej sumy dohodnutej v Zmluve vo výške 13.248,-Eur. Povinnému teda malo byť odopreté právo na spravodlivý proces, nakoľko v konaní nemohol využiť prostriedky procesnej obrany. Tu exekučný súd uvádza, že tieto skutočnosti nie je oprávnený posudzovať, nakoľko v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je oprávnený skúmať v rozhodcovských rozsudkoch formálnu a v prípade spotrebiteľských zmluvných vzťahov aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Vyššie uvedený dôvod na zastavenie exekúcie je preto podľa názoru exekučného súdu oprávnený skúmať všeobecný súd v Žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ všeobecný súd nevydá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o zrušení exekučného titulu, ten je naďalej vykonateľný a ponecháva v platnosti zákonne vedenú predmetnú exekúciu voči povinnému.
25. Exekučný súd záverom uvádza, že ďalšie skutočnosti namietané povinným nemali povahu privodiť zastavenie exekúcie.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
27. Na základe Vyjadrenia oprávneného k Návrhu povinného na zastavenie exekúcie zároveň právny zástupca žiadal súd, aby zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 466,26 Eur vrátane DPH.
28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
31. V zmysle ust. § l0 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“) ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 20.258,40 Eur je suma 370,14 Eur. Vychádzajúc z ust. § l3a ods. 2 písm. c) vyhlášky je polovica danej hodnoty suma 185,07 Eur. Suma 185,07 Eur je teda základnou sadzbou tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia oprávneného boli dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel, preto súd priznal náhradu týchto trov právnemu zástupcovi oprávneného, pozostávajúcich za 2 úkony právnych služieb (2x 185,07 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia + vypracovanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie + 2x 9,21 Eur - paušálna náhrada hotových výdavkov + DPH) v celkovej výške predstavuje sumu 466,26 Eur. Spolu teda predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 466,26 Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal povinného ako účastníka, ktorý vo veci nemal úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.