Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/111/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu PRENTIS CONSULTANTS LTD, sídlom 15 Stopher House, Webber Street, London, SE1 ORE, Veľká Británia, reg. číslo 8348181 právne zastúpený Advokátska kancelária Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava proti žalovanej Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava právne zastúpená AKMG, s.r.o., Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, za účasti intervenienta na strane žalovanej Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava v konaní o náhradu škody vo výške 29.500.000,- eur s príslušenstvom spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

III. Súd intervenientovi na strane žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.06.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 29.500.000,- eur titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako príslušného stavebného úradu. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je nositeľom nároku na náhradu škody (pohľadávky titulom nároku na náhradu škody) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2013 uzatvorenej medzi pôvodným nositeľom pohľadávky spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE a.s., so sídlom Záhradnícka 16, Komárno, IČO: 36 527 319 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR dňa 20.12.2001 na podklade investičného zámeru spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. k výstavbe prekladiska potravinárskych produktov a prekladiska olejov a kvapalného plynu v prístave Bratislava vydalo dňa 20.12.2001 predbežný súhlas s umiestnením stavieb vo väzbe na uzatvorenie nájomných zmlúv so Štátnou plavebnou správou Bratislava na pozemkoch patriacich štátu. Spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE a.s. ako nájomca uzatvorila dňa 27.12.2001 so SR - Štátna plavebná správa ako prenajímateľom Nájomnú zmluvu č. 38/2001 a Nájomnú zmluvu č. 39/2001, predmetom ktorých bol odplatný nájom pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky nachádzajúcich sa v k.ú. N., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a to na dobu určitú od 01.01.2002 do 31.10.2011. Spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE a.s. ako nájomca bola oprávnená prenajatý pozemok v zmysle Nájomnej zmluvy č. 38/2001 užívať len na výstavbu prekladiska potravinárskych produktov a jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska a v zmysle Nájomnej zmluvy č. 39/2001 bola oprávnení prenajaté pozemky užívať len na výstavbu prekladiska tekutých tovarov a jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska. Súhlas

Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20.12.2001 bol neoddeliteľnou súčasťou oboch Nájomných zmlúv. K Nájomnej zmluve č. 38/2001 i k Nájomnej zmluve č. 39/2001 boli uzatvorené Dodatky. Nájomná zmluva č. 38/2001 a Nájomná zmluva č. 39/2001 boli dňa 28.04.2006 nahradené novou Nájomnou zmluvou č. 8/2006 uzatvorenou na dobu určitú od 01.05.2006 do 30.04.2056, pričom táto bola uzatvorená na rovnaký účel a týkala sa rovnakých pozemkov ako Nájomné zmluvy č. 38/2001 a č. 39/2001. Spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE a.s. dňa 20.01.2006 podala na Miestnom úrade Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako miestne príslušnom stavebnom úrade návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ na pozemkoch v k.ú. N. M. A. - parcela č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X P. Z. W. na W. Č.. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. S návrhom bol predložený písomný súhlas Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR s umiestnením predmetnej stavby zo dňa 20.12.2001 zn. 1585/1586-202/2001, písomné stanovisko vtedajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR p. W. W. zo dňa 17.05.2005 zn. 705/M-2005 obsahom, ktorého bolo, že nemá pripomienky k dokumentácii k územnému rozhodnutiu a schvaľuje ju na ďalšie konanie. Mestská časť Bratislava - Ružinov vydala dňa 05.05.2006 Rozhodnutie o umiestnení stavby č. 215 (č.j. SÚ/2006/6365-4Mat), nakoľko v územnom konaní bola predložená všetka potrebná dokumentácia, súhlasné stanoviská dotknutých orgánov a umiestnenie stavby nebolo v rozpore s platnou koncepciou rozvoja vodnej dopravy SR. Voči rozhodnutiu o umiestnení stavby č. 215 podala dňa 05.06.2006 odvolanie spoločnosť Slovenská plavba a prístavy a.s. Ostatní účastníci stavebného konania ako i dotknuté orgány, vrátane Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR, s odvolacími dôvodmi nesúhlasili a navrhovali odvolanie zamietnuť a napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby č. 215 potvrdiť. Krajský stavebný úrad v Bratislave ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím č.j. A/2006/1524-HRC zo dňa 11.08.2006 rozhodol o zrušení rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov o umiestnení stavby č. 215, č.j. SÚ/2006/6365-4Matz 05.05.2006 o umiestnení stavby a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom rozhodnutia boli otázky procesného postupu stavebného úradu v prvostupňovom konaní a nie námietky v odvolaní spoločnosti Slovenská plavba a prístavy a.s. a ani nedostatky podania návrhu spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. na vydanie územného rozhodnutia. Stavebný úrad dňa 18.09.2006 pokračoval v prvostupňovom konaní vydaním Oznámenia o začatí územného konania zn. SU/2006/6365-15/Mat. V tom čase bola spisová dokumentácia stavebného úradu kompletná, obsahovala všetky dokumenty potrebné k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby stavebným úradom. Skutkové a právne okolnosti prípadu sa žiadnym spôsobom nezmenili. Stavebný úrad však i napriek tomu opätovne vyzval v oznámení o začatí územného konania účastníkov konania a dotknuté orgány na uplatnenie námietok alebo pripomienok ku konaniu. Dňa 03.10.2006 bol stavebnému úradu doručený list vtedajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR p. Ľ. M. zo dňa 02.10.2006, v ktorom uviedol, že nie je možné toho času zaujať jednoznačné stanovisko k umiestneniu stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ na dotknutých pozemkoch, pričom v závere listu vyjadril svoj výslovný nesúhlas s vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov

- verejný prístav Bratislava“ na dotknutých pozemkoch. Podľa žalobcu predmetný list nebol úkonom dotknutého orgánu štátnej správy, ale osobným listom vtedajšieho ministra p. Ľ.T. M., mimo rámca jeho právomoci. V rozpore s osobným listom p. Ľ. M. bol dňa 06.10.2006 bol stavebnému úradu doručený list ministerstva podpísaný oprávnenou osobou v súlade so štatútom ministerstva zn. 1709-2140.1/2006 zo dňa 03.10.2006,v ktorom sa uvádza, že Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR podporuje realizáciu stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“, ktorá je v súlade so zámermi ministerstva v oblasti vodnej dopravy a potvrdzuje, že vybudovanie stavby bolo schválené listom ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií zo dňa 17.05.2005, na ktorý odkazuje a v kópií ho prikladá. Stavebný úrad napriek tomu, že v súlade so stavebným zákonom nič nebránilo vydaniu územného rozhodnutiu o umiestnení predmetnej stavby od roku 2006, stavebný úrad vo veci niekoľko rokov bez právneho dôvodu nekonal a územné rozhodnutie nevydal. Stavebný úrad opätovne pochybil, keď dňa 05.11.2009 po vyše 3 rokoch požiadal znovu a bez právneho dôvodu ministerstvo o stanovisko k umiestneniu stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ , napriek tomu, že v spise mal založených už niekoľko súhlasných stanovísk ministerstva. Dňa 21.12.2009 bolo stavebnému úradu doručené ďalšie stanovisko Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii SR p. Ľ.. M. zn. 06578/2009/SCLD-z.51971/M zo dňa 17.12.2009, v závere ktorého minister opätovne nesúhlasí s vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ . Opätovne sa nejednalo o stanovisko ministerstva, ale len o osobné stanovisko ministra v rozpore s jeho kompetenciou. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad po ďalšom viac ako 1,5 roka nečinnosti vydal rozhodnutie č.j. SÚ/CS 1637/2010/HAN zo dňa 06.07.2011 o

prerušení územného konania o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ a súčasne vyzval spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE a.s., aby v lehote 30 dní doplnil návrh na vydanie územného rozhodnutia o súhlasné stanovisko ministerstva s tým, že inak konanie zastaví. Tento postup stavebného úradu bol nesprávny, nakoľko v spise boli založené všetky súhlasné stanoviská a minister a ani ministerstvo neboli dotknutými orgánmi oprávnenými sa k veci vyjadrovať. Dňa 05.10.2011 Mestská časť Bratislava Ružinov ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č.j. SÚ/ CS 1637/2010/3HAN-81 z 05.10.2011 rozhodla o zastavení územného konania o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“. Spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE a.s. voči rozhodnutiam Mestskej časti Ružinov ako i stanovisku ministra z 17.12.2009 podala dňa 22.10.2012 na Okresnú prokuratúru Bratislava II a Generálnu prokuratúru SR podnet na podanie protestu prokurátora. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II na základe podnetu podal Mestskej časti Bratislava Ružinov ako príslušnému stavebnému úradu podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre upozornenie prokurátora k doručovaniu napadnutých rozhodnutí účastníkom konania, pri ktorom mestská časť pochybila a zároveň sa stotožnil s tvrdeniami uvádzanými v podnete ohľadne nezákonností vydaných rozhodnutí o prerušení a zastavení územného konania. Z dôvodu, že predmetné rozhodnutia neboli v tom čase právoplatné kvôli pochybeniu mestskej časti pri ich doručovaní účastníkom konania, nemohol prokurátor podať voči nim protest a musel počkať na ich riadne doručenie všetkým účastníkom konania. Mestská časť Bratislava Ružinov dňa 25.01.2013 doručila predmetné rozhodnutia účastníkom konania, nakoľko pri ich prvom doručovaní pochybila. Spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE a.s. voči opätovne doručeným rozhodnutiam Mestskej časti Ružinov o prerušení a o zastavení územného konania podala sťažnosť a výzvu na odstránenie nezákonného postupu zo dňa 12.02.2013, ktorá bola posúdená podľa obsahu ako odvolanie a bola predložená odvolaciemu orgánu

- Obvodný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, na rozhodnutie. Dňa 03.02.2014 bolo spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. doručené z Okresnej prokuratúry Bratislava II oznámenie o vybavení podnetu na podanie protestu prokurátora v zmysle, ktorého prokurátorka podala voči rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov o zastavení územného konania po nadobudnutí jeho právoplatnosti podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. protest prokurátora. Proti rozhodnutiu o prerušení konania prokurátorka protest nepodala s poukazom na procesný charakter rozhodnutia a s tým súvisiacu neúčelnosť podania protestu, výslovne však skonštatovala že dôvody nezákonnosti možno nájsť v oboch napadnutých rozhodnutiach. Na základe podaného protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava II Mestská časť Bratislava Ružinov postupom podľa § 69 ods. 1 Správneho poriadku autoremedúrou vyhovela predmetnému protestu a rozhodnutím č.j. SÚ/CS 11453/2014/2/ Hšť zo dňa 03.02.2014 zrušila svoje rozhodnutie zo dňa 05.10.2011 o zastavení územného konania. Zrušujúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2014. Mestská časť Bratislava Ružinov v zrušujúcom rozhodnutí skonštatovala, že doručovanie rozhodnutí nebolo v súlade so správnym poriadkom a to, že príslušným dotknutým orgánom vo veci v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Stavebného zákona bola v čase, keď stavebný úrad vydal rozhodnutie o zastavení územného konania, podľa § 39 písmeno f) zákona č. 338/2000 Z.z. v znení od 01.07.2011 Štátna plavebná správa a nie Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR. Žalobca za nesprávny úradný postup považoval úradný postup Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako príslušného stavebného úradu pri výkone verejnej moci, ktorý predchádzal vydaniu nezákonných rozhodnutí a to rozhodnutia o prerušení územného konania č.j. SÚ/CS 1637/2010/2/HAN zo dňa 06.07.2011 a rozhodnutia o zastavení územného konania č.j. SÚ/CS 1637/2010/3/HAN-81 zo dňa 05.10.2011. Nesprávny úradný postup spočíva aj v dlhodobej nečinnosti stavebného úradu v územnom konaní bez akéhokoľvek relevantného právneho dôvodu v období od 18.09.2006 do 05.10.2011. Od vrátenia veci odvolacím orgánom do vydania rozhodnutia uplynulo viac ako 5 rokov a to bezdôvodne, nakoľko mestská časť mala po vrátení veci v roku 2006 v spise všetky podklady potrebné na rozhodnutie vo veci. Stavebný úrad tiež opakovane a bezdôvodne v konaní žiadal o vydanie stanoviska Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR, pričom ministerstvo nebolo účastníkom konania ani dotknutým orgánom, nebolo subjektom, ktorého stanovisko bolo pre vydanie rozhodnutia v konaní potrebné. Túto skutočnosť konštatovala Okresná prokuratúra Bratislava II vo svojom proteste prokurátora a aj Mestská časť Ružinov vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 03.02.2014. Stavebný úrad tiež pochybil, keď pri rozhodovaní prihliadal na nesúhlasné stanoviská vtedajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, teda subjektu, ktorý nebol takéto stanoviská v konaní vydávať. Nezákonným rozhodnutím v stavebnom konaní je rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako príslušného stavebného úradu o zastavení územného konania č.j. SÚ/CS 1637/2010/3/HAN-81 zo dňa 05.10.2011, keď toto rozhodnutie bolo zrušené na základe protestu prokurátorky v rámci autoremedúry § 69 ods. 1 Správneho poriadku samotnou Mestskou časťou Bratislava - Ružinov pre jeho

nezákonnosť. Rozhodnutie bolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom, sťažnosťou spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. a výzvou na odstránenie nezákonného postupu zo dňa 12.02.2013, ktorá bola podľa obsahu posúdená ako odvolanie. Nezákonným rozhodnutím je i rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov o prerušení územného konania č.j. SÚ/CS 1637/2010/2/HAN zo dňa 06.07.2011. Rozhodnutie nebolo doteraz zrušené pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom, avšak prokurátorka konštatovala vo svojom oznámení o vybavení podnetu, že dôvody nezákonnosti možno nájsť v oboch napadnutých rozhodnutiach, teda v rozhodnutí o zastavení územného konania ako i v rozhodnutí o prerušení územného konania. Predmetné rozhodnutie o prerušení územného konania bolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom - sťažnosťou spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. a výzvou na odstránenie nezákonného postupu zo dňa 12.02.2013, ktorá bola posúdená ako odvolanie. K vzniku a výške škody žalobca uviedol, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonných rozhodnutí Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako príslušnému stavebnému úradu mu ako právnemu nástupcovi vznikla škoda vo výške 29.500.000,- eur. Škoda bola spôsobená znemožnením užívania pozemkov prenajatých Nájomnými zmluvami č. 38/2001, č. 39/2001 a č. 8/2006 na dojednaný účel t.j. na výstavbu prekladiska potravinárskych produktov resp. prekladiska tekutých tovarov a ich následné prevádzkovanie ako aj verejných prekladísk (Projekt). Právny predchodca žalobcu nemohol zrealizovať svoj investičný zámer a všetky jeho investície vynaložené v tomto smere vyšli na zmar a ani nemohol dosiahnuť ani očakávaný zisk. celková spôsobená škoda pozostáva zo skutočnej škody, teda zbytočne vynaložených nákladov na vypracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie k projektu, na právne služby, projektantov, platenie nájomného za prenajaté pozemky, nákladov na údržbu prenajatých pozemkov ako i ďalšie náklady súvisiace s prípravou projektu. Vyčíslená škoda zahŕňa aj ušlý zisk teda očakávaný výnos, ktorý spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE a.s. mohla s realizáciou predmetného projektu reálne dosiahnuť, čo jej však bolo znemožnené nevydaním príslušného územného povolenia Mestskou časťou Bratislava - Ružinov. Výška celkovej škody bude predmetom dokazovania v konaní. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami príslušného stavebného úradu je preukázaná skutočnosťami uvádzanými v žalobe. Podľa žalobcu je zrejmé, že na základe nesprávneho úradného postupu a nezákonných rozhodnutí došlo k vzniku majetkovej škody právnemu predchodcovi žalobcu, čo by sa, ak by stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom a vydal by príslušné územné povolenie, nestalo. Žalobca v súlade s § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. podal na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 30.05.2014 Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami mestskej časti Bratislava

- Ružinov, v rámci ktorej si uplatnil nárok na náhradu škody vo forme majetkovej ujmy. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa k žiadosti žalobcu nevyjadrilo.

2. Mestská časť Bratislava - Ružinov podaním doručeným súdu dňa 25.09.2014 oznámila, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, nakoľko má právny záujem na výsledku konania, keď žalobca sa domáha náhrady škody voči žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. údajne spôsobenej právnemu predchodcovi žalobcu nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako príslušného stavebného úradu pri výkone verejnej moci. 2.1. Mestská časť Bratislava - Ružinov po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku podaním doručeným súdu dňa 14.11.2016 oznámila vstup do konania ako intervenienta na strane žalovanej, vzhľadom k tomu, že žaloba sa týka rozhodnutia mestskej časti ako príslušného stavebného úradu a má právny záujem na výsledku konania. právny záujem na výsledku konania odôvodnila i budúcim potenciálnym uplatnením regresnej náhrady zo strany žalovanej.

3. Žalovaná žiadala žalobu žalobcu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. K tvrdeniam žalobcu ohľadom nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia uviedla, že nie je pravda, že stavebný úrad pochybil, keď po vyše troch rokoch listom z 05.11.2009 opätovne požiadal bývalé Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR bez právneho dôvodu o stanovisko k realizácií predmetnej stavby. tento postup vyplýval zo situácie resp. z naposledy zaslaného stanoviska ministerstva č. 2399/M-2006 zo dňa 02.10.2006, v ktorom ministerstvo ako vtedajší dotknutý orgán nesúhlasilo s vydaním územného rozhodnutia z dôvodu, že koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR bola schválená uznesením vlády SR č. 469 zo dňa 21.06.2000, pričom vzhľadom na pochybnosti, ktoré nastali pri výklade uvedeného uznesenia vlády a z dôvodu pripravovaného prehodnotenia tejto koncepcie ministerstva, nebolo možné zaujať jednoznačné stanovisko k umiestneniu predmetnej stavby. K prehodnoteniu tejto koncepcie rozvoja vodnej dopravy SR došlo na základe nového uznesenia vlády až

v roku 2009, uznesenie vlády č. 274 z 08.04.2009, v ktorom vláda SR schválila zámery rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo pre ich efektívne využívanie, uložila ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií zabezpečiť riešenie prekladiska minerálnych olejov preložením z vodného toku Dunaja do uzavretého bazéna v prístave Bratislava so zabezpečením funkcie verejného prekladiska. Ďalším dôvodom nesúhlasného stanoviska vtedajšieho Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR bolo aj spochybnenie právneho titulu právneho predchodcu žalobcu k pozemkom nachádzajúcich sa v areáli prístavu Bratislava. Konanie stavebného úradu bolo v období od roku 2006 do roku 2009 podmienené uvedenými skutočnosťami. Za nesprávny úradný postup je možné podľa okolnosti prípadu považovať činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tom výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie či cieľov tejto činnosti. V oblasti štátnej správy nemôže byť každý nesprávny úradný postup základom nároku na náhradu škody, najmä nie aktivita štátnej správy, ktorá vychádza z právnych noriem pripúšťajúcich administratívnu úvahu. Štát zodpovedá len za rozpornosť s platným právom a nie za zákonom dovolenú alternatívu riešenia. Požiadavka o doloženie súhlasného stanoviska ministerstva, teda požiadavka na doplnenie podkladov pre vydanie rozhodnutia nemôže byť považovaná za nesprávny úradný postup, nakoľko správny orgán je povinný vyžadovať podklady, ktoré príslušný zákon určuje, aby mohlo byť vydané rozhodnutie vo veci. Žalovaná tiež poukázala na to, že s prihliadnutím na povoľovací proces podľa stavebného zákona v spojení s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku v štádiu uzatvorenia nájomných zmlúv nemohol žalobca predpokladať v akých lehotách a s akým výsledkom by bolo konanie ukončené a či by vôbec došlo k vydaniu rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby, stavebného povolenia a následne kolaudačného rozhodnutia. Zákon nestanovuje stavebnému úradu automaticky, bez skúmania splnenia zákonných podmienok na žiadosť vydať rozhodnutie o umiestnení stavby. Ani vydanie právoplatného územného rozhodnutia na predmetnú stavbu by nezakladalo žalobcovi právo začať stavbu realizovať. Realizovať stavbu možno až na základe právoplatného stavebného povolenia. V danej veci stavebným úradom nikdy nebolo vydané územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie, ktoré by žalobcu oprávňovalo realizovať stavbu a tiež nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré by oprávňovalo stavbu i užívať. Konanie vo veci umiestnenia predmetnej stavby nie je právoplatne ukončené a teda ani nie je možné konanie stavebného úradu označiť ako nesprávny úradný postup. Žalovaná ďalej uviedla, že súd nemôže prejudikovať rozhodnutie stavebného úradu v otázke vydania územného rozhodnutia a teda nie je možné v tomto štádiu územného konania teda v čase keď neexistuje právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby, konštatovať vznik škody u žalobcu vo forme ušlého zisku. I keby stavebný úrad v predmetnom konaní vydal územné rozhodnutie, neznamená to ešte, že stavba bude aj zrealizovaná, skolaudovaná a uvedená do prevádzky. Škoda vo forme ušlého zisku by mohla vzniknúť len za predpokladu uvedenia predmetnej stavby do prevádzky. K žalobcom uvádzaným nezákonným rozhodnutiam žalovaná uviedla, že žalobca si môže v súlade s § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uplatňovať náhradu škody len v prípade ak právoplatné rozhodnutie bolo zrušené pre nezákonnosť na základe riadneho opravného prostriedku oprávneného. Rozhodnutie stavebného úradu o zastavení územného konania č. SÚ/CS 1637/2010/3HAN-81 zo dňa 05.10.2011 bolo stavebným úradom zrušené na základe protestu Okresnej prokurátorky Bratislava II č. Pd18/14/1102-2 zo dňa 27.01.2014 a nie na základe riadneho opravného prostriedku právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu síce dňa 12.02.2013 podal Sťažnosť a výzvu na odstránenie nezákonného postupu

- „Doručenie rozhodnutí“ zo dňa 25.01.2013, ktoré stavebný úrad podľa obsahu posúdil ako odvolanie a predložil ho Obvodnému úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky na odvolacie konanie, ale Obvodný úrad v liste č. A/2013/1417/KIZ uviedol, že predmetné podanie stavebný úrad nesprávne vyhodnotil ako odvolanie, keď podanie nie je možné posúdiť ako odvolanie účastníka konania v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Rozhodnutie o prerušení konania bolo právnemu predchodcovi žalobcu doručené dňa 08.08.2011 a rozhodnutie o zastavení konania bolo doručené dňa 19.10.2011. predmetné podanie právneho predchodcu žalobcu označené ako Sťažnosť a výzva na odstránenie nezákonného postupu zo dňa 25.01.2013 nebolo posudzované a ani sa o ňom nekonalo ako o riadnom opravnom prostriedku. Rozhodnutie o prerušení konania nebolo zrušené pre nezákonnosť a nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2013. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci možno podľa zákona č. 514/2003 Z.z. uplatniť za kumulatívneho splnenia základných podmienok a to protiprávnosť rozhodnutia, zrušenie právoplatného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov a preukázanie, že spôsobená škoda je v príčinnej súvislosti s právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci. V žalovanej veci ku kumulatívnemu splneniu základných podmienok na uplatnenie náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia nedošlo.

4. Intervenient na strane žalovanej sa k žalobe žalobcu vyjadril a uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody neuznáva v celom rozsahu a žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že sa stotožňuje s obsahom a dôvodmi uvedenými Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v odpovedi na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10.11.2014. Vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko k údajnému postúpeniu pohľadávky došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2013, pričom predmetná Zmluva o postúpení pohľadávky nebola mestskej časti predložená a netvorila ani prílohu k predmetnej žalobe. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 21.03.2013 teda v čase, keď pohľadávka reálne v tom čase ešte nemohla existovať. Mestská časť ako stavebný úrad na základe protestu prokurátora vydala dňa 03.02.2014 rozhodnutie, ktorým protestu prokurátora vyhovela a autoremedúrou zrušila svoje rozhodnutie o zastavení územného konania o umiestnení stavby zo dňa 05.10.2011 č. SÚ/CS 1637/2010/3-Han-81. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2014. Intervenient na strane žalovaného tiež namietol výšku uplatnenej škody, ktorej náhrady sa žalobca domáha, keď žalobca škodu nijakým spôsobom nevyčíslil, nepreukázal a nepredložil o výške škody relevantné doklady

5. Žalobca sa k vyjadreniu protistrany vyjadril písomne a predložil listinné doklady dňa 28.10.2016. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu škody uviedol, že v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení a právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi je oznámenie jeho pôvodného veriteľa. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu resp. platnosť zmluvy o postúpení. Keďže postúpenie pohľadávky bolo riadne oznámené postupcom žalovanej dňa 22.03.2013, neexistujú žiadne relevantné skutočnosti , ktoré by spochybňovali aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Požiadavka intervenienta na predloženie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo 21.03.2013 nemá oporu v zákone. Tiež uviedol, že pohľadávka titulom náhrady škody už v čase postúpenia existovala, ale i v prípade keby pohľadávka hypoteticky v čase postúpenie neexistovala , podľa súdnej praxe je možné postúpiť aj budúcu pohľadávku. K existencii nesprávneho úradného postupu žalobca uviedol, že za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. považuje nesprávny úradný postup Mestskej časti Bratislava

- Ružinov ako príslušného stavebného úradu pri výkone verejnej moci, ktorý predchádzal vydaniu nezákonného rozhodnutia o zastavení územného konania zo dňa 05.10.2011, č.j. SÚ/CS1637/2010/3/ Han-8, ktorý bol popísaný v žalobe a možno ho zhrnúť, že ide o dlhodobú nečinnosť stavebného úradu bez akéhokoľvek relevantného právneho dôvodu v období od opätovného začatia územného konania dňa 18.09.2006 až do vydania rozhodnutia o zastavení územného konania zo dňa 05.10.2011, spočívajúceho v nevydaní územného rozhodnutia ani po viac ako 5 rokoch vedenia územného konania a to i napriek tomu, že už v septembri resp. v októbri 2006 boli v spisovej dokumentácií doložené všetky zákonom požadované doklady a stanoviská. Nedodržanie zákonných lehôt na vydanie územného rozhodnutia a absencia zákonného postupu na predĺženie lehoty v zmysle § 49 správneho poriadku. Pretrvávajúca a bezdôvodná ignorancia predložených súhlasných stanovísk, najmä stanovísk Štátnej plavebnej správy ako príslušného dotknutého orgánu ale tiež riadnych súhlasných stanovísk Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR. Opakované a neopodstatnené žiadosti stavebného úradu na predloženie stanoviska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR k umiestneniu stavby a to napriek skutočnosti, že ministerstvo nebolo príslušným dotknutým orgánom, ktorého stanovisko by bolo pre vydanie územného rozhodnutia potrené. Účelové a neopodstatnené prihliadanie na nesúhlasné stanoviská vtedajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR p. Vážneho t.j. nepríslušného subjektu. Tento postup stavebného úradu nemožno kvalifikovať inak ako nezákonný, neospravedlniteľný a hrubo zasahujúci do legitímnych očakávaní spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. Nevydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ bolo spôsobené dlhodobým nesprávnym úradným postupom Mestskej časti Bratislava

- Ružinov, ktorého výsledkom bolo vydanie nezákonného a následne zrušeného rozhodnutia o zastavení územného konania zo dňa 05.10.2011 č.k. SÚ/CS 1637/2010/3/HAN-81. Za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca považuje rozhodnutie stavebného úradu o zastavení územného konania zo dňa 05.10.2011 zn. SÚ/CS 1637/2010/3HAN-81, ktoré bolo zavŕšením nesprávneho úradného postupu. V prípade predmetného rozhodnutia sú splnené zákonné podmienky podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pretože rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, bolo pre jeho nezákonnosť zrušené príslušným orgánom t.j. samotnou Mestskou

časťou Bratislava - Ružinov v rámci autoremedúry na základe protestu prokurátora a rozhodnutie bolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom - sťažnosťou spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. a výzvou na odstránenie nezákonného postupu zo dňa 12.02.2015, ktorá bola Mestskou časťou Bratislava Ružinov posúdená podľa obsahu ako odvolanie. Ohľadne rozhodnutia o prerušení územného konania zo dňa 06.07.2011 č.j. SÚ/CS 1637/2010/2/HAN mal žalobca za to, že jeho vydanie bolo v rozpore so zákonom čo potvrdilo konštatovanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I v oznámení o vybavení podnetu K uplatnenej náhrade škody žalobca uviedol, že vyčíslená celková výška škody pozostávajúca zo skutočnej škody a ušlého zisku bola spôsobená právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. nesprávnym úradným postupom stavebného úradu v spojení s jeho následným nezákonným rozhodnutím, ktoré vo svojej vzájomnej súvislosti reálne znemožnili právnemu predchodcovi žalobcu užívať prenajaté pozemky na účel dojednaný v nájomných zmluvách t.j. na účely výstavby prekladiska potravinárskych produktov resp. prekladiska tekutých tovarov a ich následné prevádzkovanie aj ako verejných prekladísk. Skutočná škoda spočíva v zmarených investíciách právneho predchodcu žalobcu t.j. v reálne a zbytočne vynaložených nákladoch spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. na prípravu nerealizovaného Projektu. Skutočná škoda predstavuje sumu 691.698,88 eur, ktorá pozostáva zo sumy 73.076,41 eur predstavujúce vynaložené náklady spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. na právne služby poskytované Advokátska kancelária VALAŠIK & PARTNERS s.r.o. v rokoch 2006 až 2008 a z náhrady nákladov spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. na vypracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie k projektu, inžiniersku činnosť, mandátnu činnosť a iné činnosti v rokoch 2003 až 2009 súvisiace s prípravou projektu a to náklady na služby dodávateľa Ing. Juraj Lalík - EKOM EKOM vo výške 213.771,83 eur a na služby dodávateľa VAPIMK spol. s.r.o. vo výške 404.850,64 eur. Právnemu predchodcovi žalobcu tiež vznikla škoda v podobe zbytočne vynaložených nákladov na nájomné za prenajaté pozemky ako aj za ich údržbu v rozhodnom období. Právnemu predchodcovi žalobcu vznikla tiež škoda v podobe ušlého zisku, ktorý nemohol dosiahnuť v dôsledku reálnej nemožnosti realizácie zamýšľaného Projektu. K príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom stavebného úradu, jeho následným nezákonným rozhodnutím o zastavení konania a vznikom škody právnemu predchodcovi žalobcu žalobca uviedol, že táto je preukázaná. V dôsledku toho, že stavebný úrad v územnom konaní preukázateľne postupoval v rozpore so zákonom a následne po viac ako 5. rokoch nesprávneho úradného postupu vydal nezákonné rozhodnutie o zastavení konania vznikla škoda. Právny predchodca žalobcu preukázateľne dlhodobo vynakladal nemalé finančné prostriedky na prípravu realizácie Projektu v dobrej viere, že tieto náklady a investície nevyjdú na zmar. právny predchodca žalobcu mal prenajaté pozemky vo vlastníctve štátu so súhlasom štátu na štátom schválený účel t.j. na účely výstavby a prevádzky prekladísk v prístave Bratislava. Právny predchodca žalobcu nemohol predpokladať, že štát prostredníctvom nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia stavebného úradu spôsobí, že daný projekt nebude možné realizovať a prevádzkovať. nesprávny úradný postu a nezákonné rozhodnutie stavebného úradu sú podstatnou príčinnou bez ktorej by škodlivý následok v podobe majetkovej škody právnemu predchodcovi žalobcu nenastal. Ak by stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom a vydal by príslušné územné rozhodnutie o umiestnení stavby riadne a včas tak ako to právny predchodca žalobcu legitímne očakával, nedošlo by k vzniku uplatňovanej škody.

6. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6.1. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy. 6.2. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.

7. Súd vykonal stranami označené dôkazy a to výsluch svedka V.. V. Š. a oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi - žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súlade s § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. zo dňa 30.05.2014, Stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zn. 25801/2014/2B624-SV/68659 zo dňa 10.11.2014 vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámenie spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. zo dňa , Dodatok č. 22.03.2013 o postúpení pohľadávky, stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt zo dňa a telekomunikácií SR zn. 1585/1586-202/2001 zo dňa 20.12.2001 vo veci Investičné akcie v prístave Bratislava, Nájomná zmluva č. 38/2001 zo dňa 27.12.2001, Dodatok č. 1 z 4.07.2014 k Nájomnej zmluve č. 38/2001, Nájomná zmluva č. 39/2001 zo dňa 27.12.2001, Dodatok č. 1 z 29.10.2003, Dodatok č. 2 z 04.02.2005 k Nájomnej zmluve č. 39/2001, Nájomná zmluva č. 8/2006 zo dňa 28.04.2006, Dodatok č. 1 zo dňa 15.06.2006 k Nájomnej zmluve č. 8/2006, Dodatok č. 2 zo dňa 11.03.2008 k Nájomnej zmluve č. 8/2006, súhlas Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR . 1160-M/2006 zo dňa 02.05.2006 s uzatvorením nájomnej zmluvy č. 8/2006, zápis o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu z 28.04.2006, návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zn. Ing.Fk/004/06 zo dňa 19.01.2006 stavebníka DUNAJ PETROL TRADE, a.s., oznámenie Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 705/M-2005 zo dňa 17.05.2005, súhlas Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zn. 1466-2140.1/2006 zo dňa 24.03.2006 s výstavbou „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/2006/6365-4/Mat zo dňa 05.05.2006 o umiestnení stavby č. 215, rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č.j. A/2006/1524-HRC zo dňa 11.08.2006, oznámenie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU/2006/6365-15/Mat zo dňa 18.09.2006 o začatí územného konanie „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“, stanovisko ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR číslo 2399/M-2006 z 2. októbra 2006, stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zn. 1709-2140.1/2006 zo dňa 03.10.2006, žiadosť Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ-2009/4042/HAN zo dňa 05.11.2009 adresovaná Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR o stanovisko dotknutého orgánu k umiestneniu stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava, stanovisko ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR číslo 06578/2009/SCLVD-z.51971/M zo dňa 17.12.2009, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov Č.j. SÚ/CS 1637/2010/2/HAN zo dňa 06.07.2011 o prerušení územného konania o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava

- Ružinov Č.j. SÚ/CS 1637/2010/3/HAN-81 zo dňa 05.10.2011 o zastavení územného konania o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“, oznámenie Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 24.10.2012 o prijatí a postúpení časti podnetu, oznámenie Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 22.01.2013 o vybavení podnetu spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s., doručenie rozhodnutí mestskou časťou Bratislava - Ružinov zn. SU/CS 2452/2013/2/Zar zo dňa 25.01.2013, predloženie odvolania spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s. Obvodnému úradu Bratislava Odbor výstavby a bytovej politiky dňa 28.03.2013, oznámenie Okresnej prokuratúry Bratislava II č. Pd 18/14/1102-3 zo dňa 27.01.2014 o vybavení podnetu, upovedomenie Okresnej prokuratúry Bratislava II č. Pd 19/14/1102-2 zo dňa 27.01.2014 o vybavení podnetu, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov Č.j. SÚ/CS 11453/2014/2/Hšť zo dňa 03.02.2014, ktorým bolo protestu prokurátora vyhovené a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov Č.j. SÚ/CS 1637/2010/3/HAN-81 zo dňa 05.10.2011 vo veci zastavenia územného konania o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov

- verejný prístav Bratislava“ bolo zrušené, faktúry vystavené Advokátskou kanceláriou VALAŠIK & PARTNERS, s.r.o. s dokladmi o ich uhradení, faktúry vystavené dodávateľom EKOM, Ing. Juraj Lalík v období od 01/2004 až 03/2009 na základe Mandátnej zmluvy o dielo č. 1001/2004 za činnosti mandanta súvisiace s pripravovanými projektmi s dokladmi o úhradách, faktúra vystavená dodávateľom VAPIMK spol. s.r.o. v 05/2003 na základe vypracovania a dodania Investičného zámeru na Prekladisko tekutých substrátov v územnom obvode verejného prístavu Bratislava s dokladom o úhrade, faktúry vystavené dodávateľom VAPIMK spol. s.r.o. v období od 06/2003 do 12/2003 na základe Zmluvy o dielo č. 13-141 pre stavbu „Prekladisko tekutých substrátov v územnom obvode verejného prístavu Bratislava“ s dokladmi o úhradách, faktúry vystavené dodávateľom VAPIMK spol. s.r.o. v období od 09/2003 do 11/2003 na základe Zmluvy o dielo č. 13-142 pre stavbu „Prepojovací produktovod“ Areál závodu fy Slovnaft a.s. - verejný prístav Bratislava“ s dokladmi o úhradách, faktúry vystavené v 02/2004 a 12/2004 za vykonané prípravné práce na kompletizácií odborných podkladov pre vypracovanie návrhu zadania stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ , faktúry vystavené 10/2005, 05/2006, na základe Zmluvy o dielo č. 13-156 pre stavbu „Prekladisko tekutých substrátov v územnom obvode verejného prístavu Bratislava“ s dokladmi o úhradách, faktúry vystavené v období od 01/2004 do 03/2009 na základe mandátnej zmluvy č. 19-146 zo dňa 02.01.2004 pre projekt „Prekladisko

tekutých substrátov v územnom obvode verejného prístavu Bratislava“ s dokladmi o úhradách, čestné vyhlásenie J.. Q. R. zo dňa 25.01.2017, čestné vyhlásenie V.. V. Š. zo dňa 25.01.2017, čestné vyhlásenie J.. M. H. zo dňa 25.01.2017, faktúry vystavené dodávateľom Štátna plavebná správa za nájomné v zmysle Nájomnej zmluvy č. 38/2001 za obdobie od 01.01.2002 do 30.06.2006, faktúry vystavené dodávateľom Štátna plavebná správa za nájomné v zmysle Nájomnej zmluvy č. 39/2001 za obdobie od 01.01.2002 do 30.06.2006, faktúry vystavené dodávateľom Štátna plavebná správa za nájomné v zmysle Nájomnej zmluvy č. 8/2006 za obdobie od 01.07.2006 do 31.01.2008, Dokumentácia pre územné rozhodnutie Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava vypracovaná VAPIMK projektovo - inžinierska kancelária v januári 2009, podnet právneho predchodcu žalobcu spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. na podanie protestu prokurátora zo dňa 18.10.2012, Zmluva o skladovaní a manipulácií s pohonnými hmotami uzavretá medzi spoločnosťou DUNAJ PETROL TRADE a.s. a OMV -Slovensko s.r.o. dňa 17.09.2003, stanovisko Štátnej plavebnej správy k územnému konaniu pre stavbu „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava zo dňa 08.03.2006, upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II číslo Pd 181/12-9, Pd 182/12-8 zo dňa 22.01.2013, podanie právneho predchodcu žalobcu z 12.02.2013 označené ako Sťažnosť a výzva na odstránenie nezákonného postupu - „Doručenie rozhodnutí“ zo dňa 25.01.2013, protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II číslo Pd 18/14/1102-2 zo dňa 27.01.2014 vo veci rozhodnutia o zastavení územného konania o umiestnení stavby „prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ sp. zn. SÚ/CS 1637/2010-3/HAN-81z 05.10.2011, protest prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zn. VI/1 Gd 373/12-11 zo dňa 12. decembra 2012 proti stanovisku bývalého Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 17. decembra 2009 č. 06578/2009/SLCVD-z.51971/M v územnom konaní stavebného úradu mestskej časti Bratislava Ružinov, rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 01588/2014/C420-SCLVD/34284 o zastavení konania o proteste prokurátora sp. zn. VI/1 Gd 373/12 začaté dňa 13.12.2012, Odborné posúdenie č. 29/2017 vypracované znaleckou organizáciou Expert Group, k.s. dňa 23. marca 2017 vo veci posúdenia výšky ušlého zisku spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s., znalecký posudok č. 17/2017 vypracovaný znaleckým ústavom Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta STU dňa 29.06.2017 vo veci posúdenie výšky ušlého zisku.

8. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za nesporné, že 8.1. Dňa 27.12.2001 uzavrela SR - Štátna plavebná správa v Bratislave ako prenajímateľ so spoločnosťou DUNAJ PETROL TRADE a.s. (právny predchodca žalobcu) ako nájomcom Nájomnú zmluvu č. 38/2001 predmetom, ktorej bol odplatný nájom pozemku vo vlastníctve SR nachádzajúci sa v prístave Bratislava v katastrálnom území Bratislava - N., zapísaný na LV XXX, číslo parcely XXXX/X vo výmere 17200m2. Nájomná bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2002 do 31.10.2011. Nájomca bol oprávnený prenajatý pozemok užívať len na výstavbu prekladiska potravinárskych produktov a jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska. Dňa 14.07.2004 bol uzatvorený Dodatok č. 1 z dôvodu prečíslovania pozemkov a upresnenia výmer. 8.2. Dňa 27.12.2001 uzavrela SR - Štátna plavebná správa v Bratislave ako prenajímateľ so spoločnosťou DUNAJ PETROL TRADE a.s. (právny predchodca žalobcu) ako nájomcom Nájomnú zmluvu č. 39/2001 predmetom, ktorej bol odplatný nájom pozemku vo vlastníctve SR nachádzajúci sa v prístave Bratislava v katastrálnom území Bratislava - N., zapísaný na LV XXX, časť parcely č. XXXX/ X vo výmere 40000m2 a časť parcely č. XXXX/X vo výmere 1170m2. Nájomná bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2002 do 31.10.2011. Nájomca bol oprávnený prenajatý pozemok užívať len na výstavbu prekladiska potravinárskych produktov a jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska. Dňa 29.10.2003 bol uzatvorený Dodatok č. 1 a dňa 04.02.2005 Dodatok č. 2 z dôvodu zmeny/rozšírenia predmetu nájmu - pozemkov. 8.3. Dňa 28.04.2006 uzavrela SR - Štátna plavebná správa v Bratislave ako prenajímateľ so spoločnosťou DUNAJ PETROL TRADE a.s. (právny predchodca žalobcu) ako nájomcom Nájomnú zmluvu č. 8/2006 predmetom, ktorej bol odplatný nájom pozemkov vo vlastníctve SR nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., zapísané na LV XXX, parcela č. 3851/1 vo výmere 41180m2, č. 3867/3 vo výmere 24229m2, č. 9193/431 vo výmere XXXXXmX, Č.. XXXX/XX vo výmere 2297m2, č. XXXX/ XXX vo výmere 738 m2, spolu vo výmere 85313m2. V zmluve bolo dohodnuté, že prenajaté pozemky parcela č. XXXX/XXX, XXXX/XX P. XXXX/XXX môže nájomca využívať len na výstavbu prekladiska potravinárskych produktov a jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska a je oprávnený na pozemkoch uskutočňovať stavbu prekladiska potravinárskych produktov. Prenajaté pozemky parcela č. XXXX/X P. XXXX/X môže nájomca využívať len na výstavbu prekladiska tekutých tovarov a jeho

následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska a je oprávnený na pozemkoch uskutočňovať stavbu prekladiska tekutých tovarov. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.05.2006 do 30.04.2056.Uzavretím nájomnej zmluvy skončila platnosť nájomnej zmluvy č. 38/2001 v znení dodatkov a nájomnej zmluvy č. 39/2001 v znení dodatkov. 8.3.1. Dňa 15.06.2006 bol uzavretý Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve č. 8/2006, ktorým okrem iného bol doplnený Čl. III o bod 3 podľa ktorého je nájomca okrem činností uvedených v bode 1 a 2 tohto článku oprávnený vykonávať aj ďalšie činnosti zodpovedajúce činnosti nájomcu zapísaných v obchodnom registri, ktoré slúžia vodnej doprave a ďalším obslužným činnostiam súvisiacich s vodnou dopravou a činnosťami nájomcu. 8.3.2. Dňa 31.03.2008 bol uzavretý Dodatok č. 2 k Nájomnej zmluve č. 8/2006, podľa ktorého došlo k zmene prenajímateľa Verejné prístavy, a.s. , keď spoločnosť verejné prístavy a.s. vstúpila do všetkých práv a povinností prenajímateľa Štátna plavebná správa vyplývajúcich z nájomnej zmluvy č. 8/2006. 8.4. Spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE a.s. dňa 20.01.2006 podala na Miestnom úrade Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako na miestne príslušnému stavebnému úradu návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby pre stavbu „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“. Dotknutá lokalita o celkovej výmere 65409m2 (parcely č. 3851/1 a 3867/3). Účelom stavby bolo vybudovanie nového moderného verejného prekladiska tekutých substrátov medzi pevninou a vodnými dopravnými prostriedkami. Prílohou návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby bolo i oznámenie vtedajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR p. W. W. zo dňa 17.05.2005 zn. 705/M-2005 adresované predsedovi predstavenstva generálnemu riaditeľovi spoločnosti Dunaj Petrol Trade, a.s. F.. J.. K. B. obsahom ktorého bola informácia, že po podrobnom oboznámení sa s investičným zámerom Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava, ktorý spoločnosť zamýšľa realizovať v prístave Bratislava dospel k záveru, že príslušná dokumentácia zodpovedá pôvodnému stanovisku Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktoré bolo vydané v roku 2001. K vecnému obsahu dokumentácie nemal pripomienky a predloženú dokumentáciu schválil na ďalšie konanie. 8.5. Mestská časť Bratislava - Ružinov vydala dňa 05.05.2006 pod č. SÚ/2006/6365-4Mat Rozhodnutie o umiestnení stavby č. 215, ktorým sa umiestňuje stavba „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, katastrálne územie N. Bratislava podľa situačného plánu pre navrhovateľa Dunaj Petrol Trade, a.s.. nakoľko v územnom konaní bola predložená všetka potrebná dokumentácia, súhlasné stanoviská a umiestnenie stavby nebolo v rozpore s platnou koncepciou rozvoja vodnej dopravy SR. 8.6. Krajský stavebný úrad v Bratislave ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím č.j. A/2006/1524- HRC zo dňa 11.08.2006 na základe odvolania účastníka konania Slovenská plavba a prístavy a.s. proti rozhodnutiu o umiestnení stavby: „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“, vydanom MČ Bratislava - Ružinov stavebným úradom pod č.j. SU/2006/6365-4Mat zo dňa 05.05.2006 rozhodol o zrušení rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov o umiestnení stavby č. 215, č.j. SÚ/2006/6365-4Matz 05.05.2006 o umiestnení stavby a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie v konaní. Krajský stavebný úrad mal zato, že stavebný úrad nepostupoval v zmysle príslušných zákonov a nariadil v novom konaní o umiestnení stavby dodržať zákonný postup a požadovať všetky podklady potrebné k vydaniu rozhodnutia, ktoré musí vyhodnotiť v zmysle stavebného zákona. 8.7. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad začala územné konanie Oznámením o začatí územného konania číslo SU/2006/6365-15/Mat zo dňa 18.09.2006, ktorým oznámila začatie územného konania dotknutým orgánom a známym účastníkom konania a súčasne upustila od ústneho pojednávania podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona, nakoľko je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe, ktorej bolo možné posúdiť návrh na územné rozhodnutia. Účastníci konania a dotknuté orgány mohli uplatniť námietky alebo pripomienky najneskôr v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia. 8.8. Listom číslo 2399/M-2006 zo dňa 2. októbra 2006 doručenom Miestnemu úradu Bratislava Ružinov dňa 03.10.2006 minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR p. Ľ. M. oznámil, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako dotknutý orgán v konaní zastáva odborné stanovisko, že koncepcia rozvoja vodnej dopravy Slovenskej republiky bola schválená Uznesením vlády SR č. 469 zo dňa 21.06.2000. Vzhľadom na pochybnosti pri výklade predmetného uznesenia vlády a s poukazom na skutočnosť, že MDPT SR mal v úmysle prehodnotiť Koncepciu rozvoja vodnej dopravy Slovenskej republiky, toho času nie je možné zaujať jednoznačné stanovisko k umiestneniu stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“.

8.9. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR listom zn. 1709-2140.1/2006 zo dňa 03.10.2006 oznámilo stavebnému úradu ako vecne príslušný účastník vo veci začatia územného konania na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava, že podporuje realizáciu uvedenej stavby, ktorá je v súlade so zámermi MDPT SR v oblasti vodnej dopravy. Oznámilo, že vybudovanie moderného verejného prekladiska tekutých substrátov v lokalite bazénu Pálenisko verejného prístavu Bratislava bolo schválené listom č. 705/M-2005 ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 17. mája 2005. 8.10. Mestská časť Bratislava Ružinov podaním číslo SÚ-2009/4042/HAN zo dňa 05.11.2009 požiadala Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako dotknutého orgánu stanovisko k umiestneniu stavby vzhľadom na nesúhlasné stanovisko k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 02.10.2006 a vzhľadom k tomu, že stavebník spoločnosť Dunaj Petrol Trade a.s. informoval stavebný úrad o nových skutočnostiach, ktoré podľa ich tvrdení znamenajú, že pominuli dôvody na nevydanie súhlasu s vydaním územného rozhodnutia o umiestnení stavby. 8.11. Listom číslo 06578/2009/SCLD-z.51971/M zo dňa 17. decembra 2009 doručenom Miestnemu úradu Bratislava Ružinov dňa 21.12.2009 minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR p. Ľ. M. oznámil, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako dotknutý orgán v konaní nesúhlasí s vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby. Územie, ktoré spoločnosť DPT a.s. (stavebník) navrhuje pre umiestnenie prekladiska tekutých substrátov dotknuté uvažovaným zámerom vybudovania intermodálneho terminálu vo verejnom prístave Bratislava v zmysle projektu zaradeného do zoznamu projektov Operačného programu Doprava 2007 - 2011, prioritná os3. 8.12. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím Č.j. SÚ/CS 1637/2010/HAN zo dňa 06.07.2011 vyzvala spoločnosť Dunaj Petrol Trade a.s. (navrhovateľ), aby v lehote 30 dní od doručenia doplnila návrh na vydanie územného rozhodnutia o súhlasné stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR k umiestnení stavby s tým, že pokiaľ nebude podanie doplnené v určenej lehote územné konanie bude zastavené. Zároveň podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní územné konanie o umiestnení stavby prerušil. 8.13. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím rozhodnutím č.j. SÚ/CS 1637/2010/3HAN-81 z 05.10.2011 rozhodla podľa § 35 ods. 2 Stavebného konania o zastavení územného konania o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ z dôvodu, že navrhovateľ Dunaj Petrol Trade a.s. v stanovenej lehote nedoplnil podanie o predloženie súhlasného stanoviska MDPT SR ako neopomenuteľný podklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2011, keď odvolanie voči nemu nebolo podané. 8.14. Spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE a.s. podala dňa 22.10.2012 na Okresnej prokuratúre Bratislava II podnet v súlade so zákonom 153/2001 Z.z. o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mestskej časti Bratislava Ružinov o zastavení konania zo dňa 05.10.2011 č.j. SÚ/CS 1637/2010/3/HAN-81, rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 06.07.2011 č.j. SÚ/CS 1637/2010/2/HAn a Stanoviska ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 17.12.2003 č. 06578/2009/SCLVD- z.51971/M. 8.15. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako príslušnému stavebnému úradu podaním číslo Pd 181/12-9 Pd 182/12-8 zo dňa 22.01.2013 podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre upozornenie prokurátora na základe ktorého v záujme odstránenia porušovania zákona navrhol v lehote 3 dní od doručenia upozornenia doručiť rozhodnutie o prerušení územného konania ako aj rozhodnutie o zastavení územného konania všetkým účastníkom konania a po doručení oboch rozhodnutí, uplynutí lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu o zastavení konania a vyznačenia právoplatnosti spisový materiál opätovne zaslať Okresnej prokuratúre Bratislava II. V upozornení prokurátor uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia o prerušení územného konania ako aj rozhodnutia o zastavení územného konania porušil viacero platných právnych predpisov. Stavebný úrad pri doručovaní rozhodnutí nepostupoval v súlade s právnymi predpismi, najmä nevzal do úvahy, že konanie o umiestnení stavby už bolo riadne začaté, bolo o tejto skutočnosti vydané aj oznámenie o začatí konania, ktoré bolo doručované všetkým účastníkom konania ako aj dotknutým orgánom . Zo spisového materiálu nie je zrejmé z akého dôvodu stavebný úrad prestal s účastníkmi územného konania konať a rozhodnutie o prerušení konania a zastavení územného konania doručoval len navrhovateľovi. 8.15.1. Mestská časť Bratislava Ružinov dňa 25.01.2013 doručovala predmetné rozhodnutie o prerušení územného konania a o zastavení územného konania účastníkom konania keď pri ich prvom doručovaní pochybila.

8.16. Spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE a.s. po opätovnom doručení oboch predmetných rozhodnutí podal listom zo dňa 12.02.2013 Sťažnosť a výzvu na odstránenie nezákonného postupu - „Doručenie rozhodnutí“ zo dňa 25.01.2013. Navrhovateľ žiadal, aby Mestská časť Bratislava - Ružinov ako stavebný úrad upustila od nezákonného postupu a bez zbytočného odkladu požiadala subjekty, ktorým boli rozhodnutia doručované o ich vrátenie, zrušila rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 06.07.2011 a rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 05.10.2011 ako nezákonné, rozhodla v súlade s hmotným právom a procesnými pravidlami správneho poriadku a vydala rozhodnutie v územnom konaní v súlade s návrhom alebo postupovala v súlade s upozornením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 22.01.2013. 8.16.1. Mestská časť Bratislava - Ružinov podaním č. SÚ/CS CS 2452/2013/8/Zar zo dňa 28.03.2013 predložila podanie spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. Sťažnosť a výzvu na odstránenie nezákonného postupu - „Doručenie rozhodnutí“ zo dňa 25.01.2013, podľa § 57 ods. 2 zákona o č. 71/1967 Zb. Obvodnému úradu Bratislava ako odvolaciemu orgánu, keď podanie podľa jeho obsahu považovala za odvolanie proti rozhodnutiu č. SU/CS1637/2010/3HAN-81 zo dňa 05.10.2011, ktorým stavebný úrad zastavil územné konanie o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ 8.16.2. Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, podaním číslo A/2013/1417/V/KIZ zo dňa 17.06.2013 vrátil Mestskej časti Bratislava Ružinov, stavebný úrad spisový materiál, keď po jeho preskúmaní zistil, že podanie spoločnosti Dunaj Petrol Trade a.s. označené ako Sťažnosť a výzvu na odstránenie nezákonného postupu - „Doručenie rozhodnutí“ zo dňa 25.01.2013 zo dňa 12.02.2013, ktoré stavebný úrad nesprávne vyhodnotil ako odvolanie, nie je možné posúdiť ako odvolanie účastníka územného konania podané v zákonom stanovenej 15. dňovej lehote. Rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava Ružinov o zastavení konania zo dňa 05.10.2011 č.j. SÚ/CS 1637/2010/3/HAN-81bolo navrhovateľovi doručené dňa 19.10.2011 a nasledujúcim dňom mu začala plynúť odvolacia lehota, ktorá márne uplynula. Odvolateľ (spoločnosť Dunaj Petrol Trade a.s.) napriek riadnemu poučeniu odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodal. 8.17. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II listom Pd 18/14/1102-2 zo dňa 27.01.2014 vo veci rozhodnutia o zastavení územného konania o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ rozhodnutie zn. SÚ/CS1637/2010/3-HAN81, podala podľa § 22 ods. 1 písmeno c) zákona č. 153/2001 Zb. o prokuratúre protest prokurátora a žiadala napadnuté rozhodnutie v lehote 30 dní odo dňa doručenia protestu ako nezákonné zrušiť a následne nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu resp. pokračovať v predmetnom konaní. V odôvodnení okrem iného uviedla, že stavebný úrad sa pri vydávaní rozhodnutia o zastavení územného konania dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a ustanoveniami správneho poriadku. Zákon pri vymedzení právomoci jednotlivých orgánov je jednoznačný a za dotknutý orgán v územnom konaní stavebného úradu o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ považuje Štátnu plavebnú správu a nie ministerstvo. Stavebný úrad neprerokúval územnoplánovaciu dokumentáciu či územný plán zóny, tzn. nevykonával činnosti podľa § 20 až § 23 stavebného zákona ale predmetom územného konania bolo umiestnenie stavby, pričom postupoval podľa § 32 a nasl. stavebného zákona. V dobe kedy stavebný úrad vo veci rozhodoval bola totiž jednoznačne dotknutým úradom jedine Štátna plavebná správa, ktorá je subjektom práva odlišným od MDPT SR. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje znaky nezákonnosti len pokiaľ išlo o hmotnoprávne otázky ale aj pokiaľ ide o procesnoprávnu otázku. Rozhodnutie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť až po riadnom doručení všetkým účastníkom konania 31.01.2013. Nie je prípustné, aby bolo územné konanie meritórne skončené zastavením skôr ako predmetné rozhodnutie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť. Podanie protestu prokurátora je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je nutné ako nezákonné zrušiť a vo veci opätovne a v súlade so zákonom rozhodnúť. 8.18. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím rozhodnutím Č.j. SÚ/CS 11453/2014/2/Hšť zo dňa 03.02.2014 podľa § 69 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a podľa § 27 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre vyhovela protestu Okresnej prokuratúry Bratislava II č. Pd18/14/1102-2 zo dňa 27.01.2014 a rozhodnutie č. SU/CS 1637/2010/9- Han-81 zo dňa 05.10.2011 vo veci zastavenia územného konania o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ podľa § 35 ods. 2 stavebného zákona, navrhovateľa , Dunaj Petrol Trade a.s. zrušil. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že posúdil dôvody protestu a dospel k záveru, že protestu prokuratúra je potrebné vyhovieť v plnom rozsahu nakoľko doručovanie rozhodnutí nebolo v súlade so správnym poriadkom a príslušným dotknutým orgánom vo veci v zmysle § 126 ods. 1 stavebného zákona bola v čase, keď stavebný úrad rozhodnutie o zastavení územného konania vydal

podľa § 39 písmeno f) zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe Štátna plavebná správa a nie Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Zrušujúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2014. 8.19. Prvý námestník generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo veci umiestnenia stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ podal podľa § 22 ods. 1 písmeno b) s použitím § 26 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre podaním VI/1 Gd 373/12-11 zo dňa 12. decembra 2012 protest prokurátora proti stanovisku bývalého Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo 17. decembra 2009 č. 06578/2009/SLCVD-z.51971/M v územnom konaní stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov a navrhol toto opatrenie zrušiť. V odôvodnení okrem iného bolo uvedené, že ministerstvo nekonalo v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vydaním napadnutého stanoviska prekročilo medze svojich zákonných oprávnení, čo nie je prípustné. 8.19.1. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vydalo dňa 30.05.2014 rozhodnutie Č: 01588/2014/C420-SCLVD/34284, ktorým zastavilo konanie o proteste prokurátora sp.zn. VI/1 Gd 373/12, začaté dňa 13.12.2012. V odôvodnení okrem iného je uvedené, že v dôsledku právoplatného vyhovenia protestu Okresnej prokuratúry Bratislava II stavebným úradom došlo k odstráneniu následkov stanoviska - zrušeniu rozhodnutia o zastavení územného konania. V dôsledku toho odpadol dôvod konania o proteste GP, nakoľko zrušením rozhodnutia o zastavení konania bol dosiahnutý účel podaného protestu GP, keďže negatívne následky stanoviska spočívajúce podľa názoru Generálnej prokuratúry SR, vo vydaní rozhodnutia o zastavení konania boli vyhovením protestu stavebným úradom odstránené. 8.20. Znalecká organizácia Expert Group, k.s. vypracovala na základe zadania žalobcu Odborné posúdenie č. 29/2017 zo dňa 23. marca 2017 vo veci posúdenia výšky ušlého zisku spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. ako časti škody spôsobenej spoločnosti v dôsledku znemožnenia realizácie projektu „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ Odborné posúdenie obsahuje i doložku podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V odbornom vyjadrení znalec stanovil hodnotu ušlého zisku vo výške 25.506.135,00 eur a to na základe podkladov od zadávateľa odborného posúdenia, informácií získaných z verejne dostupných zdrojov a na základe vlastných prepočtov. Znalec pri stanovení výšky ušlého zisku vyčíslil výnosy a náklady za obdobie rokov 2008 až 2013. Uviedol, že projekt sa vo svojej hlavnej činnosti mal zameriavať na činnosť prečerpávanie a skladovanie tekutých substrátov v zmysle prehľadu predpokladov vychádzajúcich z technických prepočtov projektovej dokumentácie spoločnosti VAPIMK. predpokladaný ročný prečerpaný hmotnostný obrat bolo 2.00.000 ton za rok. Pri kalkulovaní cien za prečerpané a skladované tekuté substráty vychádzal z cien , ktoré spoločnosť D.P.T. mala zmluvne zabezpečené pri prevádzke obdobných činností v prístave Komárno s dlhoročným výhradným odberateľom ÖMV-Slovensko s.r.o. Ide o zmluvu o skladovaní a manipulácii s pohonnými hmotami (bielymi produktmi), ktorá bola uzavretá v roku 2003. Pri nákladoch znalec počítal s materiálovými nákladmi, službami a ostatnými prevádzkovými nákladmi, odpismi, mzdovými nákladmi, dane a poplatky, finančné náklady (úroky a splátky úveru). Znalec uviedol, že vyčíslený výsledok hospodárenia po zdanení vytvorený za predpokladu bežného fungovania projektu predstavuje disponibilný zisk, ktorý by mohla spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE a.s. dosiahnuť realizáciou Projektu. V dôsledku toho, že spoločnosti nebolo umožnené Projekt realizovať, možno výsledok hospodárenia po zdanení za roky 2009 až 2013 považovať za ušlý zisk. 8.21. Znalecký ústav Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta STU, Ústav súdneho znalectva vypracoval na základe zadania Ministerstva dopravy a výstavby SR znalecký posudok č. 17/2017 zo dňa 29.06.2017 vo veci posúdenie výšky ušlého zisku uplatňovaného žalobcom. Znalecký posudok obsahuje i doložku podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V znaleckom posudku bola na základe podkladov poskytnutých znalcovi a následných prepočtov vypočítaný ušlý zisk vo výške 2.205.935,00 eur. Znalec uviedol, že pri výpočte ušlého zisku vychádzal z faktu , že spoločnosť bude tvoriť disponibilný zisk najskôr v druhom roku po uvedení projektu do prevádzky pri zohľadnení časovej postupnosti prípravy projektu - získanie územného rozhodnutia v roku 2006, získanie stavebného povolenia v roku 2006/2007, výstavba areálu v roku 2007-2008. Tvorbu disponibilného zisku vyčíslil v rokoch 2008-2013. 8.22. Zo žalobcom predložených faktúr vystavených Advokátskou kanceláriou VALAŠIK & PARTNERS, s.r.o. vyplýva, že tieto boli vystavené za právne služby poskytované advokátskou kanceláriou v rokoch 2006 až 2008 v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a právnom zastupovaní zo dňa 03.01.2006 a v zmysle Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnej pomoci a právnom zastupovaní zo dňa 01.07.2006. Žalobca zároveň predložil i doklady (výpisy z účtu) o ich úhradách.

8.23. Z faktúr vystavených dodávateľom EKOM, J.. Q. R. v období od 01/2004 až 03/2009 vyplýva, že tieto boli vystavené na základe Mandátnej zmluvy o dielo č. 1001/2004 za činnosti mandanta súvisiace s pripravovanými projektmi. Žalobca predložil i doklady o úhrade fakturovaných súm. 8.23.1. J.. Q. R. prevádzkovateľ živnosti Ing. Juraj Lalík - EKOM EKOM písomne čestne prehlásil v prehlásení zo dňa 25.01.2017, že v rokoch 2004 až 2009 ako dodávateľ poskytoval spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s. služby spočívajúce v mandátnej činnosti v súvislosti s prípravou projektu „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“. Za poskytovanú mandátnu činnosť vystavil faktúry v celkovej sume 213.771,83 eur, ktoré i boli spoločnosťou DUNAJ PETROL TRADE, a.s. v celej výške uhradené. 8.24. Z faktúr vystavených dodávateľom VAPIMK spol. s.r.o. v období od 05/2003 do 03/2009 vyplýva, že tieto jednotlivé faktúry boli vystavené za vypracovania a dodania Investičného zámeru na Prekladisko tekutých substrátov v územnom obvode verejného prístavu Bratislava (05/2003), na základe Zmluvy o dielo č. 13-141 pre stavbu „Prekladisko tekutých substrátov v územnom obvode verejného prístavu Bratislava“ (06/2003 do 12/2003), na základe Zmluvy o dielo č. 13-142 pre stavbu „Prepojovací produktovod“ Areál závodu fy Slovnaft a.s. - verejný prístav Bratislava“ (09/2003 do 11/2003), za vykonané prípravné práce na kompletizácií odborných podkladov pre vypracovanie návrhu zadania stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ (02/2004 a 12/2004), na základe Zmluvy o dielo č. 13-156 pre stavbu „Prekladisko tekutých substrátov v územnom obvode verejného prístavu Bratislava“ (10/2005, 05/2006), na základe mandátnej zmluvy č. 19-146 zo dňa 02.01.2004 pre projekt „Prekladisko tekutých substrátov v územnom obvode verejného prístavu Bratislava“ (01/2004 do 03/2009). Žalobca predložil i doklady o úhrade faktúr. 8.24.1. J.. M. H., konateľ spoločnosti VAPIMK spol. s r.o. písomne čestne prehlásil v prehlásení zo dňa 25.01.2017, že v rokoch 2003 až 2009 spoločnosť VAPIMK spol. s r.o. poskytovala spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s. v súvislosti s prípravou projektu „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ služby spočívajúce vo vypracovaní prípravnej a projektovej dokumentácie k projektu, inžiniersku činnosť a mandátnu činnosť. Za služby a činnosti pre spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE, a.s. boli vystavené faktúry v celkovej sume 404.850,64 eur, ktoré boli spoločnosťou DUNAJ PETROL TRADE, a.s. v celej výške uhradené. 8.25. Z faktúr vystavených dodávateľom Štátna plavebná správa za nájomné v zmysle Nájomnej zmluvy č. 38/2001 za obdobie od 01.01.2002 do 30.06.2006 je zrejmé, že tieto boli vystavené dodávateľom Štátna plavebná správa za nájomné v zmysle Nájomnej zmluvy č. 39/2001 za obdobie od 01.01.2002 do 30.06.2006 a faktúry za nájomné v zmysle Nájomnej zmluvy č. 8/2006 za obdobie od 01.07.2006 do 31.01.2008. 8.25.1. V.. V. Š., predseda predstavenstva spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. v konkurze písomne čestne prehlásil v prehlásení zo dňa 25.01.2017, že spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s. boli v období od januára 2002 do januára 2008 vystavené faktúry za nájomná na základe Nájomnej zmluvy č. 38/2001 zo dňa 27.12.2001, Nájomnej zmluvy č. 39/2001 zo dňa 27.12.2001 a Nájomnej zmluvy č. 8/2006 zo dňa 28.04.2006 v celkovej výške 563.472,58 eur, ktoré boli spoločnosťou DUNAJ PETROL TRADE, a.s. v celkovej výške i uhradené. Faktúry za nájomné boli v súvislosti s prípravou projektu „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“. 8.26. Svedok V.. V. Š., predseda predstavenstva spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s. v konkurze (právny predchodca žalobcu) od roku 2013 vo výpovedi uviedol, že so štatutárnym zástupcom právneho predchodcu žalobcu J.. B. sa zoznámil v roku 2006. Menovaný svedka oboznámil s Projektom, v súvislosti s ktorým mala spoločnosť uzavreté nájomné zmluvy so štátom. Svedok mal vedomosť, že spoločnosť DPT, a.s. prevádzkuje takýto terminál v Komárne a že má záujem terminál prevádzkovať aj v Bratislave. Následne rokovali s rôznymi spoločnosťami v Rusku za účelom, aby sa takýto terminál na preklad tekutých substrátov vystaval aj v Bratislave a to na pozemkoch vo vlastníctve štátu, na ktoré mala spoločnosť DPT, a.s. uzavreté so štátom nájomné zmluvy od 2006 do 2056. Spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE, a.s. disponovala všetkými oprávneniami. Projekt v Bratislave mal byť uvedený do prevádzky do roku 2009. Partneri vyžadovali preukázanie územného rozhodnutia na pozemky v Bratislave, na ktorých mala byť zahájená výstavba terminálu, ktorý zahŕňal riečnu (lodnú), železničnú a cestnú dopravu. Výstavba takého terminálu, okrem prieťahov a nevydania územného rozhodnutia na pozemkoch v Bratislave, nič nebránilo. Spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE, a.s. mala povolenie na nakladanie, skladovanie a distribúciu pohonných hmôt, ako to vyplývalo z predmetu jej činnosti. S tým súviseli všetky ISO oprávnenia, ktoré boli predovšetkým pre bezpečné prevádzkovanie prístavu a ako aj všetky ekologické certifikáty, ktoré vyžadovalo životné prostredie pri skladovaní a nakladaní s pohonnými hmotami. Spoločnosť mala ešte oprávnenie na prevádzkovanie vnútroštátnej a medzinárodnej riečnej dopravy. Spoločnosť bola tiež pripravená realizovať takýto Projekt, mala platnú nájomnú zmluvu, mala

uzatvorené vzťahy s renovovanými projekčnými kanceláriami, ktoré naprojektovali a pripravili Projekt v takom objeme a v takých ekonomických parametroch, ktoré by priniesli zisk. Ohľadne financovania projektu mala spoločnosť predbežné súhlasy od Tatra banky, a.s., s ktorou mala nadštandardné vzťahy a tiež od ruských strategických partnerov, ktorí boli pripravení investovať do Projektu (LUKOLOIL). V súvislosti s Projektom spoločnosť nemala uzavreté Zmluvy o budúcej zmluve, išlo len o predbežné súhlasy, nakoľko každý jeden obchodný partner vyžadoval územné rozhodnutie, čo je i medzinárodná prax. Projekt bol pre spoločnosť prioritný, spoločnosť vynakladala na jeho realizáciu miliónové čiastky. nerealizovaním Projektu jej boli spôsobené finančné ťažkosti. 8.27. Spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE, a.s. listom zo dňa 22.03.2013, doručenom Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 29.05.2014, oznámila, že dňa 21.03.2013 uzavrela ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou PRENTIS CONSULTANTS LTD ako postupníkom, ktorou postúpila na spoločnosť PRENTIS CONSULTANTS LTD (žalobcu) peňažnú pohľadávku voči Slovenskej republiky - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v predbežne vyčíslenej výške 29.500.000,- eur vrátane príslušenstva a všetkých práv s tou pohľadávkou spojených. Postúpená pohľadávka vznikla titulom nároku na náhradu škody spôsobenej spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s. nesprávnym úradným postupom Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako stavebného úradu pri výkone verejnej moci, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia č.j. SÚ/ CS 1637/2010/2/HAN zo dňa 06.07.2011 a č.j. SÚ/CS 1637/2010/3/HAN-81 zo dňa 05.10.2011 a nezákonnosťou uvedených rozhodnutí. 8.28. Žalobca listom zo dňa 30.05.2014 požiadal Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predbežne vyčíslenej v sume 29.500.000,- eur, spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a žiadal 8.29. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky listom zo dňa 10.11.2014 zn. 25801/2014/2B624-SV/68659 žalobcovi oznámilo, že vzhľadom k tomu, že návrh na náhradu škody neobsahuje skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že boli splnené základné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody a teda nie je možné nárok na náhradu škody uznať. Uviedlo tiež, že dôležitou skutočnosťou, ktorá bráni posúdenia uplatneného nároku a to najmä príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním stavebného úradu je, že konanie vo veci uvedenej stavby nie je právoplatne skončené a až po právoplatnom ukončení danej veci bude zrejmé či postup stavebného úradu bol v rozpore so zákonom a či vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

9. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím resp. nesprávneho úradného postupu orgánu štátu a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného

orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 6 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo ( ušlý zisk ).

Podľa § 117 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podľa § 35 ods. 1 Stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

Podľa § 39 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

9. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žalobe žalobcu na náhradu škody nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom požadovaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa citovaných ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to existencia nezákonného rozhodnutia orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.

10. Intervenient na strane žalovanej namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s odôvodnením, že žalobca nepredložil Zmluvu o postúpení pohľadávok a tiež vzhľadom k tomu, že v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu údajná pohľadávka neexistovala.

11. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

12. Súd sa s námietkou ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nestotožnil. 12.1. Vo vzťahu k tvrdeniu, že v čase keď bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok t.j. dňa 21.03.2013 údajná pohľadávka reálne nemohla existovať, nakoľko stavebný úrad na základe protestu prokurátora až dňa 03.02.2014 vydal rozhodnutie, ktorým protestu prokurátora vyhovel a v rámci autoremedúry rozhodnutie o zastavení územného konania o umiestnení stavby č. SÚ/CS 1637/2010/3- Han-81 zo dňa 05.10.2011 zrušil, súd uvádza, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 21Cdo 2659/2003 je zrejmé stanovisko, podľa ktorého k postúpeniu sú spôsobilé i pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti a u ktorých nie je výška peňažného plnenia v okamžiku uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky objektívne zistiteľná a určenie presnej výšky pohľadávky nemožno považovať za podstatnú náležitosť tejto zmluvy. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že právna identifikácia postupovanej pohľadávky je z hľadiska platnosti jej postúpenia irelevantná, pretože ak účastníci v zmluve o postúpení pohľadávky určia pohľadávku inými údajmi ako je právna skutočnosť, na základe ktorej pohľadávka vznikla alebo uvedú nesprávnu právnu skutočnosť a pohľadávka je dostatočne určená inými údajmi, nie je nevyhnutné, aby bol právny dôvod vzniku postupovanej pohľadávky v zmluve o postúpení tejto pohľadávky uvádzaný s poukazom na to, že zo žiadneho právneho predpisu táto požiadavka nevyplýva. Z daného možno usúdiť, že ak by aj postupca v zmluve o postúpení pohľadávky neuviedol právny dôvod jej vzniku, nemožno tvrdiť, že k jej postúpeniu nedošlo a to v prípade ak postupovaná pohľadávka je dostatočne určená údajmi o dlžníkovi ako aj opisom skutočností, na základe ktorých vznikla. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranný právny úkon, na základe ktorého pôvodný veriteľ (postupca) postúpi na inú osobu (postupníka) určitú pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi a táto osoba sa na základe tohto postúpenia stáva veriteľom dlžníka. K obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky patrí okrem označenia účastníkov zmluvy aj identifikácia pohľadávky, ktorá musí obsahovať označenie postupcovho dlžníka a popis pohľadávky, jej výšky a opis skutočností, na základe ktorých pohľadávka vznikla. Postupovaná pohľadávka musí byť špecifikovaná dostatočne určito, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi a aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom aká je to pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Podľa ustálenej judikatúry platí, že postúpiť možno aj pohľadávku budúcu, teda takú, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje, a má vzniknúť až v budúcnosti, ale aj pohľadávku spornú, prípadne takú, u ktorej nie je výška peňažného plnenia k okamihu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky reálne zistiteľná. 12.2. K tvrdeniu, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2013 nebola predložená a teda súd na postúpenie pohľadávky nemá prihliadať, súd uvádza, že z predloženého listinného dokladu žalobcom

- Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2013 je jednoznačné, že postupca spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE, a.s. postúpenie pohľadávky Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 29.05.2014 riadne oznámil, čo žalovaná ani nijakým spôsobom nerozporovala. Žalobca teda preukázal, že zo strany postupcu pri postúpení pohľadávky došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky. Z citovaného zákonného ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť postupcu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu s tým, že pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Rozhodujúca je skutočnosť či oznámenie o postúpení pohľadávky spĺňa všetky náležitosti jednostranného právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené, keď súd mal za preukázané, že v prejednávanej veci došlo k postúpeniu pohľadávky a zároveň toto postúpenie pohľadávky bolo Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako orgánu oprávnenému konať za žalovanú písomne i oznámené postupcom, mal za preukázané, že žalobca v konaní o náhradu škody v uplatnenej výške a z ním namietaného nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, bol aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na náhradu škody v prejednávanom spore.

13. Prvou a základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je vydanie nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, teda existencia rozhodnutia orgánu verejnej moci vydaného pri výkone verejnej moci, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné

rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom za podmienky, že poškodený podal proti takému nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok (§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Dôkazné bremeno na preukázanie existencie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je na žalobcovi, teda na subjekte, ktorý tvrdí, že v dôsledku existujúceho nezákonného rozhodnutia mu bola spôsobená škoda.

14. Vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov Č.j. SÚ/CS 1637/2010/ HAN zo dňa 06.07.2011, ktorým mestská časť ako príslušný stavebný úrad vyzvala spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE, a.s. (navrhovateľ v územnom konaní), aby v lehote 30 dní od doručenia doplnila návrh na vydanie územného rozhodnutia o súhlasné stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR k umiestnení stavby a zároveň podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní bolo územné konanie o umiestnení stavby prerušené, súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že rozhodnutie bolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Z toho dôvodu súd predmetné rozhodnutie neposúdil ako rozhodnutie nezákonné.

15. Žalobca sa domáhal náhrady škody aj v dôsledku nezákonného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov č.j. SÚ/CS 1637/2010/3HAN-81 z 05.10.2011, ktorým mestská časť ako stavebný úrad rozhodla podľa § 35 ods. 2 Stavebného zákona o zastavení územného konania o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ z dôvodu, že navrhovateľ Dunaj Petrol Trade a.s. v stanovenej lehote nedoplnil podanie o predloženie súhlasného stanoviska MDPT SR ako neopomenuteľný podklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2011. Žalobcom namietané rozhodnutie stavebného úradu č.j. SÚ/CS 1637/2010/3HAN-81 z 05.10.2011 bolo po nadobudnutí jeho právoplatnosti zrušené rozhodnutím Mestskej časti Bratislava

- Ružinov ako príslušným stavebným úradom Č.j. SÚ/CS 11453/2014/2/Hšť zo dňa 03.02.2014 a to podľa § 69 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a podľa § 27 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, keď stavebný úrad vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Bratislava II č. Pd18/14/1102-2 zo dňa 27.01.2014. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2014. V zrušujúcom rozhodnutí stavebný úrad skonštatoval, že doručovanie rozhodnutí (rozhodnutie o prerušení územného konania a rozhodnutie o zastavení územného konania) nebolo v súlade so správnym poriadkom a príslušným dotknutým orgánom vo veci v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Stavebného poriadku bola v čase, keď stavebný úrad vydal rozhodnutie o zastavení územného konania podľa § 39 písmeno f) zákona č. 338/2000 Z.z. v znení od 01.07.2011 Štátna plavebná správa a nie Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR. Podľa § 26 ods.1 Zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal. Podľa § 26 ods.2 Zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 69 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení do 30.06.2016 ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. 15.1. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozhodnutie č.j. SÚ/CS 1637/2010/3HAN-81 z 05.10.2011 v dôsledku, ktorého sa žalobca domáhal náhrady škody možno kvalifikovať ako nezákonné, nakoľko bolo ako právoplatné pre nezákonnosť zrušené. Táto skutočnosť, teda posúdenie napadnutého rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov (stavebného úradu) ako nezákonného, však nič nemení na tom, že ani z tohto dôvodu nemožno priznať žalobcovi ním uplatnený nárok na náhradu škody a to s poukazom na citované ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. právny predchodca žalobcu podmienku podania riadneho opravného prostriedku voči ním napádanému nezákonnému rozhodnutiu nesplnil. Z listinných dokladov je zrejmé, že právny predchodca žalobcu odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu stavebného úradu o zastavení územného konania č.j. SÚ/CS 1637/2010/3HAN-81 z 05.10.2011 v zákonom stanovenej lehote a v zmysle daného poučenia nepodal. Rozhodnutie o zastavení územného konania bolo právnemu predchodcovi DUNAJ PETROL TRADE, a.s. doručené dňa 19.10.2011. Lehota na podanie odvolania (15 dní) uplynula dňa 03.11.2011. Podanie

právneho predchodcu žalobcu spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s. zo dňa 12.02.2013, označené ako Sťažnosť a výzvu na odstránenie nezákonného postupu - „Doručenie rozhodnutí“ zo dňa 25.01.2013 nemožno považovať za odvolanie podané proti predmetnému rozhodnutiu riadne a včas. Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, podaním číslo A/2013/1417/V/KIZ zo dňa 17.06.2013 tiež konštatoval, potom ako mu uvedené podanie ako odvolanie účastníka bolo predložené, že podanie nie je možné posúdiť ako odvolanie účastníka územného konania podané v zákonom stanovenej 15. dňovej lehote, nakoľko rozhodnutie stavebného úradu o zastavení územného konania zo dňa 05.10.2011 č.j. SÚ/CS 1637/2010/3/HAN-81 bolo navrhovateľovi doručené dňa 19.10.2011. Odvolacia lehota márne uplynula, keď spoločnosť DUNAJ PETROL TRADE, a.s. napriek riadnemu poučeniu odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodala. Vo veci nie je možné ani uplatniť možnosť nesplnenia tejto podmienky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď žalobca ani netvrdil, že v jeho prípade by dôvody hodné osobitného zreteľa existovali a v konaní ani takýto dôvod nevyplynul. Právnemu predchodcovi žalobcu bolo predmetné rozhodnutie riadne doručené, rozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie t.j. právny predchodca žalobcu bol o možnosti podať odvolanie riadne poučený.

16. Žalobca sa domáhal uplatnenej náhrady škody i z dôvodu nesprávneho úradného postupu Mestskej časti Bratislava - Ružinov v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu ním označeného nezákonného rozhodnutia. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup spočíval v dlhodobej nečinnosti stavebného úradu bez akéhokoľvek relevantného právneho dôvodu a to napriek skutočnosti, že už v septembri/ októbri 2006 boli v spisovej dokumentácii doložené všetky zákonom požadované doklady a stanoviská, v pretrvávajúcej a bezdôvodnej ignorácie predložených súhlasných stanovísk príslušného dotknutého úradu Štátna plavebná správa a tiež súhlasných stanovísk ministerstva, v opakovaných a neopodstatnených žiadostí stavebného úradu na predloženie stanoviska ministerstvom k umiestneniu predmetnej stavby i napriek tomu, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR nebolo príslušným dotknutým orgánom, ktorého stanovisko by bolo pre vydanie územného rozhodnutia potrebné a účelové a neopodstatnené prihliadanie na nesúhlasné stanoviská vtedajšieho ministra p. Ľ. M. t.j. nepríslušného subjektu. 16.1. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“. 16.2. Súd sa pri posudzovaní existencie žalobcom vytýkaného nesprávneho úradného postupu zo strany stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov stotožnil s tvrdením žalovanej uvedeným v písomných vyjadreniach žalovanej a skutočnosťami uvádzanými vo vyjadreniach intervenienta na strane žalovanej. 16.3. V prejednávanej veci žalobca považoval za nesprávny úradný postup, postup Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako príslušného stavebného úradu v súvislosti s rozhodovaním o návrhu právneho predchodcu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby pre stavbu „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“, ktorý bol podaný na Miestnom úrade Mestskej časti Bratislava - Ružinov dňa 20.01.2006. Žalobcom vytýkaný nesprávny úradný postup stavebného úradu (bezdôvodná ignorácia predložených súhlasných stanovísk príslušného dotknutého úradu a súhlasných stanovísk ministerstva, neopodstatnené opakované žiadostí na predloženie stanoviska ministerstva k umiestneniu predmetnej stavby a účelové a neopodstatnené prihliadanie na nesúhlasné stanoviská nepríslušného subjektu) bol postupom stavebného úradu, ktorý priamo súvisel a ktorý sa zároveň aj prejavil v obsahu konkrétneho rozhodnutia, rozhodnutia stavebného úradu o zastavení územného konania zo dňa 05.10.2011 č.j. SÚ/CS 1637/2010/3/HAN-81. Z hľadiska zodpovednosti za škodu potom môže byť tento postup hodnotený len podľa § 5 zákona č. 514/2003 teda len z pohľadu

vydaného nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 115/2010 zo dňa 31. mája 2011 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2cdo 2/2017 zo dňa 30. novembra 2017, podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí predpoklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. 16.4. Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu stavebného orgánu spočívajúcom v jeho nečinnosti v období od opätovného začatia územného konania dňa 18.09.2006 do vydania rozhodnutia o zastavení územného konania dňa 05.10.2011 súd uvádza, že stavebný úrad vydal dňa 05.05.2006 pod č. SÚ/2006/6365-4Mat Rozhodnutie o umiestnení stavby č. 215, ktoré bolo Krajským stavebným úradom v Bratislave ako príslušným odvolacím orgánom rozhodnutím č.j. A/2006/1524-HRC zo dňa 11.08.2006 na základe odvolania účastníka konania Slovenská plavba a prístavy a.s. zrušené a vec bola stavebnému úradu ako prvostupňovému orgánu vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie v konaní. Krajský stavebný úrad mal zato, že stavebný úrad nepostupoval v zmysle príslušných zákonov a nariadil v novom konaní o umiestnení stavby dodržať zákonný postup a požadovať všetky podklady potrebné k vydaniu rozhodnutia, ktoré musí vyhodnotiť v zmysle stavebného zákona. Okrem iného vytýkal nedostatky spočívajúce v existencii dvoch nájomných zmlúv, vady súhlasu Štátnej plavebnej správy, absenciu vyjadrenia Krajského úradu životného prostredia a absenciu posúdenia dopravného napojenia. Stavebný úrad bol ako správny orgán viazaný právnym názorom nadriadeného orgánu, odvolacieho orgánu a teda bolo jeho povinnosťou odvolacím orgánom vytýkané nedostatky odstrániť. Pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby bolo tiež podstatné preukázanie oprávnenia užívania pozemkov, na ktorých mala byť stavba postavená, čo žalobca preukazoval stavebnému úradu Nájomnou zmluvou č. 8/2006. Na Okresnom súde Komárno sa však viedlo konanie sp. zn. 12C/209/2007, predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy č. 8/2006, teda riešila sa otázka, ktorá bola pre územné konanie rozhodná. Súd sa tiež stotožnil s argumentáciou intervenienta, ktorý uviedol, že v priebehu územného konania nastala zmena koncepcie verejných prístavov pričom koncepcia verejných prístavov bola plne v kompetencii Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a stavebný úrad nemohol vydať územné rozhodnutie v rozpore s rezortným orgánom a jeho vládnou koncepciou rozvoja. Dĺžka konania bola teda spôsobená neprehľadnou situáciou v koncepcii, zmeny vlastníkov pozemkov a správcov štátneho majetku. Žalobca k tejto obrane žalovanej uviedol, že postup stavebného úradu sa javí ako účelový s cieľom dosiahnuť resp. vykonštruovať taký procesný stav v územnom konaní, ktorý by umožňoval nevydať pozitívne rozhodnutie o umiestnení stavby. K jednotlivým dôvodom sa nevyjadril a teda procesnú obranu žalovanej v tejto súvislosti nevyvrátil. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal a ani to netvrdil, že v súvislosti s ním vytýkanými prieťahmi by sa na porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote teda, že by sa na nečinnosť stavebného úradu sťažoval resp. že by sa v priebehu územného konania domáhal odstránenia ním vytýkanej nečinnosti stavebného úradu, že na túto nečinnosť by relevantným spôsobom upozorňoval.

17. Súd z uvedených dôvodov, keď žalobca nepreukázal podanie riadneho opravného prostriedku proti vydanému nezákonnému rozhodnutiu a nepreukázal ním vytýkaný nesprávny úradný postup, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku na náhradu škody v dôsledku vydaného nezákonného rozhodnutia a ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu v územnom konaní o umiestnení stavby.

18. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v dôsledku nezákonného rozhodnutia resp. neprávneho úradného postupu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody, ujmy a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková ujma už vznikla. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci žalobca nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nezákonného rozhodnutia

a nesprávneho úradného postupu úspešný tiež z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku uplatnenej majetkovej škody a ušlého zisku. 18.2. Žalobca sa domáhal náhrady škody spolu vo výške 29.500.000,- eur s príslušenstvom. Žalobcom uplatnená náhrada škody spočívala v skutočnej škode, ktorá žalobcovi vznikla v reálne a zároveň v zbytočne vynaložených nákladoch právneho predchodcu žalobcu spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s. na prípravu nerealizovaného Projektu a v nedosiahnutí očakávaného zisku z prevádzky projektu. 18.3. Žalobca ako je už uvedené mal v konaní dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nároku na náhradu ním uplatnenej škody a jej výšky, čo znamená, že pre úspech v konaní na náhradu škody bol povinný preukázať, že ním uplatnená škoda právnemu predchodcovi žalobcu vznikla v dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu a vydaného nezákonného rozhodnutia. Žalobca však podľa názoru súdu dôkazné bremeno neuniesol, v konaní nepreukázal, že mu škoda v uplatnenej výške vznikla, teda, že jeho majetok sa zmenšil o ním vyčíslenú sumu resp. že došlo ku škode v podobe ušlého zisku.

19. Vo vzťahu žalobcom uplatnenej náhrady škody titulom ušlého zisku vyčísleného v Odbornom posúdení č. 29/2017 vypracovanom znaleckou organizáciou Expert Group k.s. vo výške 25.506.135,00 eur, ktorý mal právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť, pričom nezákonným rozhodnutím o zastavení územného konania a nesprávnym úradným postupom bolo tento očakávaný zisk zabránené dosiahnuť súd uvádza. 19.1. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy (škody) spočíva v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností, pri pravidelnom behu vecí dosiahol (R 55/14971). Ušlý zisk teda znamená stratu očakávaného prínosu. Pri posudzovaní ušlého zisku nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené naisto, že pri pravidelnom behu vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému reálne malo dôjsť, zabránilo konanie škodcu resp. o aký reálne dosiahnuteľný, nie hypotetický, prospech poškodený prišiel. Pri ušlom zisku musí ísť o okolnosti svedčiace o tom, že konanie vedúce k zisku sa už začalo alebo nepochybne sa malo začať naplňovať a že nebyť škodlivého zásahu, výsledok by sa dostavil. Ušlý zisk z podnikania znamená stratu očakávaného prínosu, spôsobeného tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k zisku teda, že poškodený mal zaistené predpoklady pre tzv. pravidelný beh vecí. Ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy (škody) spočíva v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností, pri pravidelnom behu vecí, dosiahol. Ušlý zisk teda znamená stratu očakávaného prínosu. Pri posudzovaní ušlého zisku nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené naisto, že pri pravidelnom behu vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Je teda nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetnom období za obvyklých podmienok poškodený získal s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku, prípadne na náklady na dosiahnutie tohto zisku potrebnými (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 1/2011). 19.2. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že na strane poškodenej spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s., právneho predchodcu žalobcu preukázateľne došlo k strate majetkového prínosu v uvedenej výške, ktorý predstavoval ušlý zisk, ktorý by spoločnosť dosiahla realizovaním výstavby prekladiska potravinárskych produktov a prekladiska tekutých tovarov - verejný prístav Bratislava a ich následným prevádzkovaním. Argumentácia žalobcu ohľadne uplatneného nároku na náhradu ušlého zisku nie je podľa názoru súdu dôvodná a jeho tvrdenie o existencii ušlého zisku neobstojí. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu hypotetickej škody, teda škody, ktorá poškodenému nevznikla. Ušlý zisk nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného zámeru či prísľubu možného zisku ak nie je majetkový prínos podložený už existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodnej udalosti k zamýšľanému zisku by skutočne aj došlo. V prejednávanej veci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ale z vykonaného dokazovania nie je možné stanoviť, že by jednoznačne i v prípade, že by k vydaniu nezákonného rozhodnutia stavebného úradu o zastavení územného konania o umiestnení stavby nedošlo, došlo v zmysle plánovanej realizácie Projektu i k skutočnej realizácie tohto Projektu, teda, že by v konečnom dôsledku na poklade investičného zámeru spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE, a.s. k výstavbe prekladiska tekutých substrátov - verejný prístav

Bratislava a jeho následného prevádzkovania reálne aj došlo. Poškodená spoločnosť aj podľa tvrdení žalobcu nemala uzatvorené žiadne konkrétne zmluvy o budúcej zmluve, nemala reálne zabezpečený úver na realizáciu Projektu a ani zazmluvnených dodávateľov na výstavbu prekladiska a odberateľov v rámci jeho prevádzkovania. Pri vyčíslení ušlého zisku žalobca vychádzal zo zmluvy uzavretej, podľa jeho tvrdení pre obdobnú, rovnakú činnosť vo verejnom prístave Komárno, čo podľa názoru súdu nie je možné považovať za preukázanie skutočných výstupov či reálne očakávaných výnosov v prípade prevádzkovania prekladiska v prístave Bratislava. Vzhľadom k tomu, že ako súd už uviedol, žalobca nepreukázal reálnosť naplnenia podnikateľského plánu, v dôsledku nerealizácie ktorého si ušlý zisk uplatnil, keď pri jeho vyčíslení nevychádzal z reálnych (skutočných) podmienok, mal súd zato, že žalobcom uplatnený ušlý zisk predstavuje len hypotetický zisk, ktorý v rámci konania o náhradu škody voči štátu nie je možné priznať.

20. Žalobca sa domáhal náhrady skutočnej škody spolu vo výške 1.255.171,46 eur , ktorá spočíva v zmarených investíciách vynaložených spoločnosťou DUNAJ PETROL TRADE, a.s. v podobe reálne a zbytočne vynaložených nákladoch v súvislosti s prípravou nerealizovaného Projektu - investičného zámeru vybudovania prekladiska tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava a jeho následného prevádzkovania. Žalobcom uplatnená náhrada škody vo výške 1.255.171,46 eur pozostáva z nákladov na právne služby vo výške 73.076,41 eur, z nákladov na vypracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie k Projektu, inžinierku činnosť, mandátnu činnosť a iné činnosti súvisiace s prípravou projektu vo výške 618.622,47 eur a z nákladov za uhradené nájomné za prenajaté pozemky, na ktorých sa mal projekt realizovať vo výške 563.472,58 eur. Žalobca preukazoval výšku a dôvodnosť ním uplatnenej náhrady škody predložením jednotlivých faktúr vystavených spoločnosti DUNAJ PETROL TRADE a.s. (právnemu predchodcovi žalobcu) Advokátskou kanceláriou VALAŠIK & PARTNERS s.r.o. v rokoch 2006 až 2008, dodávateľom EKOM, J.. Q. R. v období od 01/2004 až 03/2009, spoločnosťou VAPIMK spol. s.r.o. v období od 05/2003 do 03/2009 a Štátnou plavebnou správou za nájomné v období od 01/2002 do 01/2008. 20.1. Vo vzťahu k uplatnenej náhrady škody titulom náhrady vynaložených nákladov právnym predchodcom žalobcu na právne služby poskytované Advokátska kancelária VALAŠIK & PARTNERS s.r.o. v rokoch 2006 až 2008 súd uvádza, že predložením uvedených faktúr žalobca nepreukázal to, že právne služby za poskytnutie, ktorých boli faktúry vystavené, boli poskytnuté práve v súvislosti s územným konaním o umiestnení stavby „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“, teda že vynaložené náklady súviseli práve s právnou pomocou v namietanom konaní stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov. Zo žiadneho žalobcom predloženého listinného dokladu táto skutočnosť nevyplýva. Z predložených faktúr je na viac zrejme že náklady na poskytnutie právnej pomoci boli právnym predchodcom žalobcu zaplatené právnemu zástupcovi ako paušálna odmena v zmysle Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci v znení jej Dodatku č. 1, ktorá však súdu predložená nebola a teda nie je možné z nich ani vyvodiť ktoré právne služby boli poskytnuté a s čím tieto súviseli. 20.2. K uplatnenej náhrade škody titulom náhrady vynaložených nákladov na vypracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie k Projektu (náhrada za úhradu faktúr vystavených dodávateľom EKOM, J.. Q. R. a dodávateľom VAPIMK spol. s r.o.) súd uvádza, že tieto náklady boli vynaložené na vypracovanie projektovej dokumentácie , ktorá bola vypracovaná za účelom začatia územného konania, nakoľko právny predchodca mal povinnosť pri podaní návrhu na rozhodnutie o umiestnení stavby predložiť potrebnú dokumentáciu.

Podľa § 35 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Podľa § 39a ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahuje a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa,

b) predmet územného rozhodnutia so stručnou charakteristikou územia a spôsobu jeho doterajšieho využitia, c) zoznam všetkých známych účastníkov územného konania, d) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností 1) s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb, e) ak ide o návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia, súhlas vlastníka pozemku, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá vyvlastniť, f) údaje o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi štátnej správy, ak boli obstarané pred podaním návrhu. Podľa § 3 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona k návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa prikladajú a) situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie; ak sa navrhuje umiestnenie stavieb, využitie územia, stavebná uzávera, chránené územie alebo ochranné pásmo podľa odseku 2, aj mapový podklad v mierke 1:10 000 až 1:50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom rozhodnutia a širších vzťahov (účinkov) k okoliu; situačný výkres a mapový podklad sa prikladá v dvoch vyhotoveniach, b) dokumentácia pre územné rozhodnutie v dvoch vyhotoveniach vypracovaná oprávnenou osobou; v prípadoch uvedených v § 45 ods. 6 písm. a) zákona postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním, c) rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce, d) záverečné stanovisko o posúdení vplyvu stavby alebo činnosti na životné prostredie alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ak bolo vydané, e) doklady o rokovaniach s účastníkmi územného konania, ak sa konali pred podaním návrhu. 20.3. Na viac súd uvádza, že žalobca nijakým spôsobom neuvádzal a ani nepreukázal, že náklady, za tie ktoré mandátne a inžinierske činnosti ako aj príprava projektovej dokumentácie, vyfakturované predloženými faktúrami boli bez ďalšieho márne (zbytočne) vynaložené práve v dôsledku ním vytýkaného nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu a že ich vynaloženie bolo nevyhnutne vyvolané v dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. 20.4. Vo vzťahu k náhrade škody vzniknutej právnemu predchodcovi zaplatením nájomného za prenajaté pozemky v období od 01/2002 do 01/2008 súd uvádza, že nájomná zmluva č. 38/2001 a č. 39/2001 bola uzavretá dňa 27.12.2001, nájomná zmluva č. 8/2006 dňa 28.04.2006. Právny predchodca podal návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby pre stavbu „Prekladisko tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava“ na príslušnom stavebnom úrade dňa 20.01.2006. Ako súd už uviedol skutočná škoda predstavuje majetkovú ujmu poškodeného spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou od ktorej si nárok na náhradu škody odvodzuje. Nájomné za prenajaté pozemky, ktorého náhradu si žalobca uplatňuje bolo právnym predchodcom žalobcu až do 20.01.2006 uhradené ešte pred podaním návrhu na rozhodnutie o umiestnení stavby a pred vydaným nezákonným rozhodnutím stavebným úradom a vznikom žalobcom vytýkaným nesprávnym úradným postupom. Na viac v zmysle uzatvoreného Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve č. 8/2006 dňa 15.06.2006 bolo právnemu predchodcovi žalobcu umožnené predmet nájmu - prenajaté pozemky užívať i na vykonávanie ďalších činností zodpovedajúcich činnosti nájomcu (právneho predchodcu žalobcu) zapísaných v obchodnom registri, ktoré slúžia vodnej doprave a ďalším obslužným činnostiam súvisiacich s vodnou dopravou a činnosťami nájomcu. 20.5. Sumarizáciou uvedeného mal súd za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť takto uplatneného nároku na náhradu škody v príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím. Žalobca ako už súd uviedol mal v konaní dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nároku na náhradu ním uplatnenej škody a jej výšky, čo znamená, že pre úspech v konaní na náhradu škody bol povinný preukázať, že ním uplatnená škoda mu vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol, v konaní nepreukázal, že jeho právnemu predchodcovi škoda v uplatnenej výške vznikla, teda, že mu vznikla skutočná škoda, keď jeho majetok sa zmenšil o ním vyčíslenú sumu a že nedosiahol zisk, ktorý by pri pravidelnom behu vecí, dosiahol.

21. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej ujmy. 21.1. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu či nezákonného rozhodnutia, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu či nevydaniu nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani majetková ujma. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Je zrejmé, že aby súd mohol skúmať príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a škodou musí byť v konaní preukázané, že ku konkrétnej škode aj skutočne došlo. 21.2. V súvislosti s uplatnenou náhradou vzniknutej škody v prejednávanej veci však nie je možné tvrdiť, že škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s vydaným nezákonným rozhodnutím a nesprávnym postupom v súvislosti s návrhom právneho predchodcu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia. Nesprávny postup nemohol s ohľadom na časovú následnosť a logickú súvislosť byť bezprostrednou príčinou toho, že žalobcovi vznikla ním uplatnená škoda. O vzťah príčinnej súvislosti v prejednávanej veci by išlo len vtedy, ak by škoda vznikla ako následok porušenia povinnosti, resp. ako následok právom kvalifikovanej okolnosti, teda ak by bol vytýkaný nesprávny úradný postup či vydané nezákonné rozhodnutie a škoda, ktorá mala právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť, vo vzájomnom pomere príčiny a následku a žalobca by preukázal, že ak by k nesprávnemu úradnému postupu a k vydaniu nezákonného rozhodnutia nedošlo, ku škode by neprišlo. Ak bola príčinou škody iná skutočnosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Zo samotného žalobcom vytýkaného nesprávneho úradného postupu a vydania nezákonného rozhodnutia nie je možné dovodzovať bez ďalšieho vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Súd mal teda za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku ním tvrdenej majetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, keď žalobcom uplatnená náhrada majetkovej ujmy v podobe, ktorej náhradu si uplatnil, nie je v priamej príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím. Súd sa tiež stotožnil s tvrdením žalovanej, že príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonným rozhodnutím a vytýkaným nesprávnym úradným postupom absentuje s poukázaním i na tú skutočnosť, že v prejednávanom prípade by muselo byť ešte vydané stavebné povolenie, aby mohla byť predmetná stavba realizovaná čo znamená, že po rozhodnutí o umiestnení stavby musia byť ešte vydané ďalšie rozhodnutia na uskutočnenie stavby. Žalobca (navrhovateľ v konaní o umiestnení stavby) teda nemôže byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku , priamo dotknutý na svojich právach. Na viac územné konanie pokračuje po zrušení rozhodnutia o zastavení územného konania a teda nie je možné vyvodiť, či v budúcnosti stavebný úrad rozhodnutie o umiestnení stavby vydá a teda nie je ani vylúčené, že podnikateľský zámer by v prípade trvajúceho záujmu právneho predchodcu žalobcu bude aj realizovaný.

22. Súd rozhodol, že dokazovanie navrhnuté žalobcom výsluchom J.. Z. T., J.. M. H., J.. Q. R., predložením kompletného spisového materiálu týkajúceho sa predmetného územného konania vedeného na Mestskej časti Bratislava - Ružinov vo veci stavebníka DUNAJ PETROL TRADE, a.s. <https://finstat.sk/36527319> so sídlom v Komárne vo veci umiestnenia stavby prekladiska tekutých substrátov - verejný prístav Bratislava a dokazovanie navrhnuté intervenientom v podaní doručenom súdu dňa 14.07.2017 a výsluchom svedkyne J.. F. D., nevykoná z dôvodu, že navrhnuté dokazovanie súd považoval za nadbytočné, neúčelne a nehospodárne, nakoľko navrhované dokazovanie nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku.

23. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne existencie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu, splnenie podmienky na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia, vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím a ani dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalovanej vo vzťahu ku škode a príčinnej súvislosti.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalovanej v spore, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná. Súd žalovanej , ktorá mala v konaní úspech priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným rozhodnutím. Súd intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko intervenient na strane žalovanej si výslovne náhradu trov konania neuplatnil z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.