Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/96/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 1. augusta 2018 prejednal sťažnosť odsúdeného

S. M.,

nar. X.X.XXXX v Y., bytom G., t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 1Nt/17/2017 zo dňa 28. marca 2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr.por. sa uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje vo výroku o zamietnutí návrhu na preskúmanie výmery trestu a súdu prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol v rozsahu tohto zrušenia.

odôvodnenie:

Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 5T/3/2011 zo dňa 29.2.2012, právoplatným dňa 29.5.2013, bol obžalovanému S. M. podľa § 212 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods. 3, 42 ods. 1, 38 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. h/ Tr.zák. uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody na 18 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Zároveň boli zrušené skoršie odsudzujúce rozhodnutia vo výrokoch o trestoch tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto trestného rozkazu.

Uznesením súdu prvého stupňa bol zamietnutý návrh odsúdeného na preskúmanie výmery vyššie uvedeného trestu. Ďalej súd prvého stupňa rozhodol, že odsúdený nie je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 2.1.2013 vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 5T/3/2011 zo dňa 29.2.2012, právoplatného dňa 29.5.2013.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť je čiastočne dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na preskúmanie výmery trestu a použití amnestie prezidenta republiky zo dňa 2.1.2013 rozhodoval na verejnom zasadnutí, na ktorom odsúdeného S. M. vypočul.

Súčasne súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu názoru, že vyššie uvedená amnestia prezidenta republiky sa nemôže vzťahovať na trest odňatia slobody podmienečne odložený, ktorý bol uložený menovanému trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 5T/3/2011 zo dňa 29.2.2012, právoplatným až dňa 29.5.2013. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne poukázal na článok I. predmetnej amnestie, podľa ktorého sa odpustenie trestov vzťahovalo na tresty právoplatne uložené pred dňom rozhodnutia o amnestii, t.j. najneskoršie dňa 1.1.2013.

Senát nadriadeného súdu však neprisvedčil názoru súdu prvého stupňa v tom, že u odsúdeného vo vzťahu k trestu uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 5T/3/2011 neprichádza do úvahy ani použitie ustanovenia § 476 ods. 1 Tr.por. Týmto odsúdením bol menovanému uložený súhrnný (aj spoločný) trest vo vzťahu k skorším právoplatným odsudzujúcim súdnym rozhodnutiam, keď výroky o právoplatne uložených trestoch odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu boli zrušené. Tieto skoršie uložené tresty odňatia slobody boli však právoplatne uložené pred dňom 2.1.2013 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o amnestii. Tieto skoršie tresty síce boli zrušené už dňa 29.2.2012, avšak toto zrušenie ku dňu vydania amnestie nebolo právoplatné. Preto vo vzťahu k týmto trestom prichádzalo do úvahy použitie predmetnej amnestie, ak takémuto použitiu nebránila iná prekážka vyplývajúca zo znenia predmetnej amnestie. Súdy rozhodujúce o použití amnestie rozhodujú tzv. „ex tunc“, t.j. ku dňu vyhlásenia amnestie.

Pôvodne vo veci konajúci súd pod sp.zn. 5T/3/2011 po vydaní trestného rozkazu dňa 29.2.2012 nemohol „reagovať“ na predmetnú amnestiu, pretože vo veci nebol podaný odpor a trestný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť po vyhlásení amnestie.

Z ustanovenia § 476 ods. 1 Tr.por. však vyplýva, že súd zmení výmeru trestu určením primeraného trestu za trestné činy amnestiou nedotknuté. Súd prvého stupňa si preto bude musieť vyriešiť predbežnú otázku, či tresty, voči ktorým bol pôvodne uložený súhrnný trest, boli odpustené amnestiou (k odpusteniu trestu dochádza nie rozhodnutím súdu, ale rozhodnutím prezidenta o amnestii). Následne v prípade zahladzujúcich účinkov amnestie k týmto skorším trestom rozhodne súd prvého stupňa o primeranom treste za trestné činy amnestiou nedotknuté.

Pre úplnosť senát nadriadeného súdu uvádza k vyjadreniu prokurátora na verejnom zasadnutí v tom, že Krajský súd v Trenčíne v uznesení, sp.zn. 23Tos/29/2015 zo dňa 12. marca 2015 v konaní o neosvedčení sa odsúdeného S. M. sa už okrem iného zaoberal plynutím lehôt v skúšobnej dobe, nasledovné. V predmetnom konaní sa súd prvého stupňa (sp.zn. 5T/3/2011) a nadriadený súd v sťažnostnom konaní zaoberali správaním sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, na ktoré sa nevzťahovalo rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o amnestii zo dňa 2.1.2013. Pri súhrnnom treste vzhľadom na započítavanie skúšobných dôb museli obidva súdy skúmať, či odsúdenému v dobe spáchania iného trestného činu (odsúdenie Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 2T/13/2014 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák.) bežala ešte dňa 14.2.2013 skúšobná doba.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.