Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9CoCsp-21-2023.pdf
PDF · 106.56 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., 2. D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., 3. E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, C., 4. B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, C., žalobcovia v 1. a 2. rade zastúpení žalobkyňou v 3. rade a žalobcovia v rade 3. a 4. zastúpení advokátom Mgr. András Marsal, so sídlom Hlavná 5539/2C, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1. G. H. D. E., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, 2. OTP Faktoring Követeléskezelő Zártkörűen Működő Részvénytársaság, Mozsár utca 8, Budapešť, Maďarsko, IČO: 01-10-043876, 3. Project 01 Consulting, s. r. o., so sídlom Špitálska 61, Bratislava, IČO: 45 730 008, 4. Auctioneer, s. r. o., so sídlom Špitálska 61, Bratislava, IČO:45 881 014, žalovaní v 2., 3. a 4. rade zastúpení advokátom Mgr. Mariánom Hrbáňom, so sídlom Bratislava, Cukrová 14, IČO: 42 179 777, 5. Blackside, a. s., Plynárenská 7A, Bratislava, IČO: 48 191 515, zastúpený AK Herceg, s. r. o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, za účasti intervenienta na strane žalovaných: I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. L. XXXX/X, C., zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Smatanovou, so sídlom Nádvorie Európy, Estónsky dom 36, Komárno, IČO:42 368 545, o určenie neplatnosti postúpenia pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 8. februára 2023 č. k. 15Csp/86/2019-675 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.
Žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.
Žalovanému v 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.
Žalovanému v 4. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.
Žalovanému v 5. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.
Intervenientovi na strane žalovaných priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným v 1. až 5 rade, ako i intervenientovi na strane žalovaných priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1., 2., 3. a 4. rade vo výške 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 137 CSP. Uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti zmluvy, neplatnosti postúpenia pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 007/4001/07 SU, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenia neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky. V časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a určenie neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky a určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri výkone záložného práva zobrali žalobcovia v rade 3. a 4. žalobu dňa 26. 05. 2021 späť, pričom podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol rozsudkom č. k. 15Csp/86/2019-526 zo dňa 26. 05. 2021 v spojení s opravným uznesením zo dňa 02. 07. 2021 č. k. 15Csp/86/2019-562. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia v rade 1. a 2. Odvolací súd uznesením sp. zn. 9CoCsp/33/2021-629 zo dňa 13. 10. 2022 rozhodol tak, že pripustil späťvzatie žaloby žalobcov v 1. a 2. rade, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26.mája 2021 č. k. 15Csp/86/2019-526 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. júla 2021 č. k. 15Csp/86/2019-562 v jeho napadnutom zamietajúcom výroku v rozsahu určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenia neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky a určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri výkone záložného práva zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil. Vo zvyšnom zamietajúcom výroku v rozsahu určenia neplatnosti postúpenia pohľadávky na základe žaloby žalobcov v 1. a 2. rade a vo výrokoch o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Takto sa vec stala právoplatná, pričom predmetom konania zostala len žaloba žalobcov v rade 1. a 2. rade vo veci určenia neplatnosti postúpenia pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 007/4001/07 SU a rozhodnutie o náhrade všetkých trov konania. U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka právnymi skutočnosťami. Ustanovenie § 137 CSP pod písm. d/ pritom pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, len ak tak vyplýva z právneho predpisu, najmä z predpisu hmotného práva. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože určenie právnej skutočnosti, tak ako to žiadali žalobcovia v rade 1. a 2., nebolo možné, pretože tak nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, najmä z predpisu hmotného práva. Teda podanie takejto žaloby je neprípustné. V danom prípade žalobcovia v rade 1. a 2., ako aj v rade 3., 4. zobrali žalobu späť v rozsahu určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenia neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky a určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri výkone záložného práva. Preto v tejto časti súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. CSP o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. V súčasnom predmetnom konaní boli žalovaní v rade 1. až 5. úspešní vo výške 100%, preto im súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal trovy prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Namietali, že súd prvej inštancie ich nepredvolal riadne a včas na pojednávanie, keď predvolal len žalobcu 3. rade ako účastníka v tomto konaní, a nie ako zástupkyňu žalobcov 1. a 2. rade. Postupom konajúcej sudkyne boli uvedení do omylu, keď predvolanie na dotknuté pojednávanie bolo doručené iba žalobkyni v 3. rade, ako účastníkovi konania a takýmto postupom súdu prvej inštancie bola odoprela možnosť žalobcom konať pred súdom. Ďalej uviedli, že v čase vypracovania a podania žaloby existoval naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu určujúcom, že určité právo/právny vzťah tu je/nie je, pričom prvostupňový súd bol od júna 2019 do marca 2020 nečinný a tým umožnil, aby boli dotknuté nehnuteľnosti dňa 02. 03. 2020 vydražené a tým zásadným spôsobom zvýhodnil žalovaných v 1. až 5. rade, t. j. umele vytvoril situáciu, že sa právne postavenie žalobkyne v 1. rade zásadne zmenilo. Takýto postup/nečinnosť prvostupňového súdu zapríčinil to, že naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu v zmysle petitu žaloby v priebehu konania zrejme zanikol, a preto interpretáciu uvedenej situácie na ťarchu žalobcov považujú za vrcholne
nezodpovednú, nespravodlivú a za rozpornú nielen so zákonom, ale aj so základnými princípmi spoločenskej a ľudskej morálky. Poukázali na to, že k postúpeniu pohľadávky z OTP Banka Slovensko a. s. na OTP Fakloring Kôveteléskezelô Zártkôruen Miíkôdo Részvénytársaság došlo dňa 25. 11. 2010, avšak predtým OTP Banka Slovensko a. s. oznámila, že začína výkon záložného práva formou predaja zálohu (založených nehnuteľností) na verejnej dražbe (list zo dňa 04. 10. 2010) Po tom, ako bol písomne oznámený výkon záložného práva, mala OTP Banka Slovensko, a. s. postupovať podľa ust. § 151 l Občianskeho zákonníka a nemala vedome obchádzať zákonné ustanovenie a pohľadávku previesť na tretiu osobu. Sú toho názoru, že po doručení listu zo dňa 04. 10. 2010 by dotknutá pohľadávka nemohla byť postúpená na postupníka OTP Faktoring Kôveteléskezelô Zrt. Budapešt, žalovaného v rade 2., lebo to bol list Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, podľa § 151 1 Občianskeho zákonníka. Tiež sú toho názoru, že žalovaný v 1. rade ich uviedol do omylu, keď v liste zo dňa 04. 10. 2010 oznámil začatie výkonu záložného práva, podľa § 151 1 Občianskeho zákonníka, napriek uvedenému žalovaný v 1. rade po doručení listu konal úplne inak, postúpil pohľadávku na postupníka, a to dňa 22. 11. 2010 na OTP Faktoring Koveteléskezelô Zrt. Budapešt, žalovaného v 2. rade a jednoznačne sa vyjadril, že podľa dohody ,,nebudú posielať dlžníkom oznámenie o postúpení pohľadávky“. Okresný súd Komárno vôbec nezohľadnil to, že žalovaný v 1. rade písomne oznámil začatie výkonu záložného práva podľa § 151 1 Občianskeho zákonníka, keď Okresný súd Komárno zohľadnil iba prvú časť dotknutého listu, v zmysle ktorej bol nezaplatený zvyšok úveru vyhlásený za predčasne splatný. Pokiaľ ide o procesnú prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP, majú za to, že s poukazom na ustanovenia § 524 - § 525 Občianskeho zákonníka upravujúce podmienky postúpenia pohľadávok zo strany veriteľa v prospech tretej osoby je naplnená dotknutá zákonná požiadavka. Právne úkony žalovaného v 1. rade zamerané na postúpenie pohľadávky v prospech žalovaného v 2. rade odporujú zákonu, nakoľko v dobe po 04. 10. 2010, t. j. v čase postúpenia dotknutej pohľadávky mal žalovaný v 1. rade podľa § 151 1 Občianskeho zákonníka zrealizovať už iba také právne úkony, ktoré slúžia k uspokojeniu jeho pohľadávky predajom zálohu. Tým, že žalovaný v I. rade napriek uvedenému dňa 25. 11. 2010 postúpil jeho pohľadávku v prospech žalovaného v 2. rade, porušil právnu úpravu zakotvenú v ust. § 151 1 Občianskeho zákonníka, a teda v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka tieto jeho právne úkony odporujú zákonu, a preto je daná v tejto súvislosti prípustnosť žaloby o určení právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d CSP. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a určil, že postúpenie pohľadávky žalovaným v 1. rade na ďalšie subjekty (žalovaných v 2., 3. a 4. rade) je neplatné.
3. Žalovaný v 1. rade k podanému odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, ako i s výrokom jeho rozhodnutia. Podľa jeho názoru nedošlo procesným postupom súdu do zásahu do práv žalobcov, na základe čoho by mohol byť odvolaním napadnutý rozsudok zrušený. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za správny, spravodlivý a zákonný. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcov. Podané odvolanie je nedôvodné, nakoľko žalobkyňa v 3. rade bola riadne a včas predvolaná na pojednávanie a bola nielen ako strana sporu, ale aj ako zástupkyňa žalobcov v 1. a 2. rade v súlade so zákonom o pojednávaní informovaná a mala právo sa ho zúčastniť. Uviedli, že postúpenie pohľadávok zo žalovaného v 1. rade postupne na žalovaného v 5. rade bolo v súlade s právnym poriadkom a žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka nebránilo veriteľovi postúpiť pohľadávku po tom, čo oznámil začatie výkonu záložného práva. Z ustanovenia §151 l Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť veriteľa realizovať len tie úkony, ktoré slúžia k uspokojovaniu jeho pohľadávky predajom zálohu, práve naopak, ustanovenie v ods. 2 zakazuje záložcovi previesť záloh bez súhlasu záložného veriteľa. Navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
5. Žalovaný v 5. rade k podanému odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie postupoval plne v súlade s § 110 ods. 1 CSP, keď predvolanie na pojednávanie vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade doručoval iba žalobkyni v 3. rade ako ich zástupkyni. V danom prípade neexistoval žiadny zákonný dôvod, aby predvolanie bolo doručované okrem žalobkyne v 3. rade aj samotným žalobcom v 1. a 2. rade. Žalobcovia ich neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní nemôžu v žiadnom prípade vyhodnocovať ako pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by zakladalo zákonom predpokladaný dôvod odvolania. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, tieto žalobcovia uvádzali už v doterajšom priebehu konania a podrobne sa k nim už skôr vyjadril. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
6. Intervenient na strane žalovaných k podanému odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Splnomocnená zástupkyňa žalobcov bola na pojednávanie na súde prvej inštancie riadne a včas predvolaná a aj napriek tomu sa na pojednávanie nedostavila. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov v 1. a 2. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobcovia v 1. až 4. rade podali na súd prvej inštancie žalobu, ktorou žiadali, aby súd určil, že postúpenie pohľadávky z úveru č. 007/4001/07SU je neplatné, určil, že zmluva o splátkovom úvere č. 007/4001/07SU zo dňa 30. 04. 2007 je absolútne neplatná, určil, že úver zo dňa 30. 04. 2007 poskytnutý žalovaným v 1. rade je bezúročný a bez poplatkov, určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo vzťahu k okamžitej splatnosti záväzkov, ako i určil, že právne úkony záložného veriteľa smerujúce k realizácii výkonu záložného práva sú neplatné. Uznesením zo dňa 26. mája 2021 č. k. 15Csp/86/2019-525, v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcami v 3. a 4. rade, súd konanie o určenie neplatnosti zmluvy, určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenie neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky, určenie neplatnosti úkonov záložného veriteľa pri výkone záložného práva, na základe žaloby žalobcov v 3. a 4. rade zastavil. Následne súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 26. 05. 2021 č. k. 15Csp/86/2019-526 v spojení s opravným uznesením, ktorý bol predmetom prejednania odvolacieho súdu na základe odvolania podaného žalobcami v 1. a 2. rade, pričom s výnimkou uplatneného nároku na určenie neplatnosti postúpenia pohľadávky vzali žalobcovia v 1. a 2. rade (totožne ako skôr žalobcovia v 3. a 4. rade) žalobu späť. Odvolací súd tak uznesením zo dňa 13. 10. 2022 č. k. 9CoCsp/33/2021-629 pripustil späťvzatie žaloby žalobcov v 1. a 2. rade, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26. mája 2021 č. k. 15Csp/86/2019-526 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. júla 2021 č. k. 15Csp/86/2019-562 v jeho napadnutom zamietajúcom výroku v rozsahu určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, určenia neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky a určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri výkone záložného práva zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil. Súčasne vo zvyšnom zamietajúcom výroku v rozsahu určenia neplatnosti postúpenia pohľadávky na základe žaloby žalobcov v 1. a 2. rade a vo výrokoch o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom konania tak zostal uplatnený nárok žalobcov v 1. a 2. rade na určenie neplatnosti postúpenia pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere a rozhodnutie o trovách tohto konania vo vzťahu ku všetkým stranám sporu, v rozsahu ktorého nároku súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
13. K podanému odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade je potrebné uviesť, že toto nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech žalobcov, a tak rozhodnúť v zmysle požiadavky odvolateľov. Odvolací súd nepovažoval podané odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade za dôvodné, čo viedlo v rámci jeho prejednania odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
14. Pokiaľ žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie ich nepredvolal riadne a včas na pojednávanie, keď predvolal len žalobkyňu v 3. rade ako účastníčku konania, a nie ako ich zástupkyňu v tomto konaní, čím bolo porušené ich právo na spravodlivý proces, s takouto odvolacou argumentáciou žalobcov v 1. a 2. rade sa odvolací súd nestotožňuje.
15. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že po rozhodnutí odvolacieho súdu uznesením č. k. 9CoCsp/33/2021-629, súd prvej inštancie dňa 18. 01. 2023 vytýčil vo veci nový termín pojednávania na 08. 02. 2023, pričom z úpravy súdu založenej na č. l. 650 spisu jednoznačne vyplýva, že na toto pojednávanie predvolal zástupkyňu žalobcov v 1. a 2. rade – E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX/X, C.. Toto predvolanie zástupkyne žalobcov v 1. a 2. rade bolo žalobkyni v 3. rade riadne doručené dňa 25. 01. 2023 (č. l. 654 spisu). Pokiaľ potom žalobcovia v 1. a 2. rade namietajú, že neboli na pojednávanie predvolaní riadne a včas, takéto ich tvrdenie nie je pravdivé, pretože súd prvej inštancie postupoval dôsledne v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 CSP a písomnosť správne doručoval len zástupkyni žalobcov v 1. a 2. rade, keď súčasne na žalobcov v 1. a 2. rade ako strany sporu nebola nastolená žiadna požiadavka na to, aby v konaní niečo osobne vykonali. Z obsahu spisu taktiež nevyplýva ani žalobcami tvrdené, že by žalobkyňa v 3. rade bola predvolaná len z pozície strany sporu, nie ako ich zástupkyňa, práve naopak, javí sa, že táto vôbec ako strana sporu volaná na pojednávanie nebola, pretože bol predvolaný jej právny zástupca Mgr. Marsal. I v prípade, že by žalobkyňa bola volaná na pojednávanie ako strana sporu, je dôvodné uviesť, že v osobe žalobkyne v 3. rade sa kumulovalo procesné postavenie strany sporu a zástupkyne žalobcov v 1. a 2. rade a odvolací súd má za to, že i v prípade, že by z predvolania na pojednávanie bolo zrejmé, že táto je predvolaná ako strana sporu (čo však zrejmé z obsahu spisu nie je), nič to nemení na fakte, že táto je súčasne zástupkyňou žalobcov v 1. a 2. rade, z ktorej pozície by v prípade, že by sa pojednávania zúčastnila, i vystupovala. Postoj žalobkyne v 3. rade bol vo vzťahu k doručenému predvolaniu taký, že sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila. Sumarizujúc potom uvedené, nie je možné v žiadnom prípade konštatovať, že by súd prvej inštancie konal tak, že porušil právo žalobcov v 1. a 2. rade na spravodlivý proces. V kontexte uvedeného, pokiaľ žalobcovia v 1. a 2. rade v podanom odvolaní udávali, že žiadajú pripustiť účasť ich právneho zástupcu Titan A&S s. r. o., Špitálska 2819/6, Komárno, k uvedenému odvolací súd udáva, že na rozhodovanie o tejto požiadavke žalobcov v odvolaní nevzhliadol žiadny dôvod, nakoľko o nepripustení zastúpenia spoločnosťou Titan A&S spol. s r. o., Špitálska 2819/6, Komárno, IČO: 45 563 390 už súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 26. 05. 2021.
16. Pokiaľ ďalej žalobcovia v 1. a 2. rade udávali, že v čase podania žaloby existoval naliehavý právny záujem na určujúcom rozhodnutí súdu, avšak v dôsledku nečinnosti súdu a toho, že došlo k vydraženiu dotknutých nehnuteľností sa ich právne postavenie zmenilo, pričom interpretáciu uvedenej situácie na ich ťarchu považujú za nespravodlivú a rozpornú so zákonom, ani s takýmto tvrdením žalobcov nie je možné súhlasiť. Žaloba v tejto veci bola žalobcami podaná dňa 05. 06. 2019, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý v ustanovení § 137 zakotvil druhy súkromnoprávnych žalôb, vrátane žalôb určovacích, pričom v zmysle písm. c/ tohto zákonného ustanovenia možno žalovať, či tu právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebný preukazovať v prípade, ak vyplýva z právneho predpisu. V zmysle písm. d/ ustanovenia § 137 možno žalovať o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba o určenie neplatnosti postúpenia pohľadávky je žalobou o neplatnosť právneho úkonu, teda žalobou na určenie právnej skutočnosti v zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, ktorej procesná prípustnosť je podmienená tým, či osobitný predpis upravuje prípustnosť takéhoto určenia. Teda, nastolenou právnou otázkou tohto konania nebola otázka toho, či na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem, ktorý v prípade takéhoto
typu žaloby nebolo potrebné zo strany žalobcov preukazovať, ale otázka procesnej prípustnosti žaloby v kontexte prípustnosti takéhoto určenia odkazom v osobitnom predpise. Potom nazeranie žalobcov na nimi uplatnený typ žaloby z hľadiska toho, čo je pre jej prípustnosť v zmysle ustanovenia § 137 CSP podstatné, nie je správne, pretože ním nie je preukazovanie naliehavého právneho záujmu, ale zistenie, či osobitný právny predpis umožňuje prípustnosť takéhoto určenia. Potom, pokiaľ argumentácia žalobcov smeruje k poukazovaniu na postup súdu v kontexte existencie naliehavého právneho záujmu na určení, takáto ich argumentácia vo svetle vyššie uvedeného nemá žiadnu relevanciu. Pokiaľ ďalej žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdia, že požiadavka procesnej prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP je naplnená s poukazom na ustanovenia § 524 - § 525 Občianskeho zákonníka, upravujúcich podmienky postúpenia pohľadávky, ani s takýmto tvrdením žalobcov sa odvolací súd nestotožňuje. Zákonné ustanovenia § 524 a § 525 Občianskeho zákonníka, tak ako udávajú žalobcovia, upravujú podmienky postúpenia pohľadávky, pričom žiadne zákonné zmocnenie na podanie žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. d/ CSP však z nich nevyplýva. Rovnako procesná prípustnosť žaloby s petitom požadovaným žalobcami nevyplýva ani z ustanovenia § 151 l Občianskeho zákonníka. V danom prípade zo žiadneho ustanovenia osobitného právneho predpisu (vrátane tých, ktoré udávali žalobcovia) nevyplýva oprávnenie žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti postúpenia pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobou, ktorá by z hľadiska jej procesnej prípustnosti prichádzala do úvahy, by bola napr. žaloba o určenie, kto je veriteľom pohľadávky, teda určenie toho, komu prináleží právo – právo veriteľa, čo je žaloba podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP (v tomto prípade za preukázania naliehavého právneho záujmu na tomto určení). Takýto typ žaloby však ani z obsahu podanej žaloby žalobcami nebol vôbec zrejmý, teda ani napriek nesprávnej formulácii petitu žaloby z obsahu podanej žaloby nebolo možné ustáliť, čo žalobcovia vo vzťahu k ním formulovanému petitu žaloby sledujú. V kontexte ustanovenia § 151 l Občianskeho zákonníka a toho, čo žalobcovia vo vzťahu k tomuto ustanoveniu v konaní namietajú, odvolací súd udáva, že ani táto ich argumentácia nie je namieste, keď uvedené ustanovenie vo vzťahu k záložnému veriteľovi v súvislosti s postúpením pohľadávky nezakotvuje žiadne obmedzenie. Toto ustanovenie zakotvuje akurát zákaz prevodu zálohu záložcom bez súhlasu záložného veriteľa po začatí výkonu záložného práva, záložca je však subjekt odlišný od záložného veriteľa. Uvedené, vrátane argumentácie žalobcov v tomto smere, však na výsledok sporu a toho, z akých dôvodov súd žalobu zamietol, nemalo žiadny vplyv.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. až 5 rade a intervenientovi na strane žalovaných priznal vo vzťahu k odvolateľom (žalobcovia v 1. a 2. rade) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).