Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-129-2017.pdf
PDF · 94.43 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/129/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., IČO: 36 039 039, so sídlom Vranov nad Topľou, Hronského 2712, proti povinnému: I. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N., K. XX, pre vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej pôvodne súdnym exekútorom: JUDr. Peter Juhás, so sídlom Trnava, Vajanského 18, pod sp. zn. EX 686/98, aktuálne vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Cimermanová, so sídlom Zvolen, Francisciho 1044/6, pod sp. zn. EX 2141/09, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 2Er/3257/2008-82 zo dňa 27. januára 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že poverením Okresného súdu v Trnave zo dňa 16.11.1998 bol súdny exekútor JUDr. Peter Juhás poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - Zmenkový platobný rozkaz č. k. 16 Zm 239/97 - 10, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.08.1998. Dňa 25.04.2005 navrhol oprávnený zmenu súdneho exekútora tak, aby namiesto doterajšieho exekútora bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Andrea Cimermanová, Exekútorský úrad vo Zvolene, so sídlom Hviezdoslavova 43, 960 01 Zvolen. Pôvodný exekútor si trovy exekúcie neuplatnil. Súd prvej inštancie svojim uznesením č. k. 2Er/3257/2008 - 48 zo dňa 20.08.2009 pripustil zmenu súdneho exekútora. Dňa 25.01.2016 bolo súdu prvej inštancie cestou súdneho exekútora doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného. V doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený s poukazom na ustanovenia § 39 ods. 4 a 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, oznámil, že pohľadávka je v tejto exekúcii vymáhaná z titulu zmenky, ktorou sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 2.500 Sk. Z dôvodu, že povinný svoj záväzok zaplatiť istinu nesplnil, hoci bol na toto plnenie vyzvaný, z tohto
dôvodu uplatnil oprávnený zmenku na súde. Vlastný vzťah s povinným vyplýva so zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., IČO: 31 631 053, so sídlom Pánska 33, 811 01 Bratislava. Oprávnený ďalej uviedol, že v tomto konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože právny vzťah povinného a oprávneného je obchodnoprávnym vzťahom. Okrem toho je podľa oprávneného zrejmé, že v čase, kedy bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, neplatila v Slovenskej republiky právna úprava, ktorá by umožňovala resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah medzi povinným a oprávneným ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia neprichádza podľa slov oprávneného v tomto prípade do úvahy. Oprávnený ďalej uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu preukazovať vlastný vzťah s povinným a preto má v jeho držbe len zmenku, zmenkový platobný rozkaz a dokumentáciu týkajúcu sa vymáhania pohľadávky po vydaní rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom prípade je exekúcia vykonávaná na podklade zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu Trnava, č. k. 16Zm/239/1997-10 zo dňa 15.07.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.08.1998, t.j. rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky. Povinným je fyzická osoba. Uviedol, že oprávnený si v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti týkajúcej sa jeho vlastného vzťahu s povinným, predložil súdu príslušnú zmluvu, z ktorej vznikla pohľadávka oprávneného zabezpečená zmenkou, ktorá bola oprávnenému priznaná exekučným titulom. Exekučný súd má povinnosť zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len v prípade vymáhania nárokov zo zmenky vzniknutých v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd prvej inštancie preto v prvom rade skúmal charakter uzavretej úverovej zmluvy za účelom zistenia, či je možné na predmetnú vec aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Napriek tomu, že zmenkový spis Krajského súdu Trnava č. k. 16Zm/239/97 zmluvu, ktorá by zakladala právny vzťah medzi povinným a oprávneným neobsahoval predmetnú zmluvu a predmetnú zmluvu neobsahovalo ani doplnenie návrhu oprávneného. Súd prvej inštancie po preskúmaní predmetného zmenkového spisu dospel k názoru, že povinná pri jej uzatváraní nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda ide o vzťah spotrebiteľský. Podľa názoru súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Zo spisu zmenkového súdu súd prvej inštancie zistil, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného, na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
4. Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Odvolanie odôvodnil tým, že: konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“); súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP); CSP); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP); súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej pariace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Ďalej uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením veci zo strany súdu, považuje ho za nezákonné a predmetné rozhodnutie súdu nie je konformné s ústavou. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal súd prvej inštancie považovať za dostatočné a rozhodnúť o pokračovaní exekúcie, a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Podľa odvolateľa si mal súd prvej inštancie na potvrdenie uvedených skutočností zabezpečiť oprávneným označené podklady - spis základného konania. Tiež namietol, že súd prvej inštancie nemal prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, nakoľko táto je v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity a pre oprávneného nesplniteľná z dôvodu, že právna úprava do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Záverom navrhol aby odvolací súd posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a preto bolo potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP).
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Z obsahu spisu bolo zistené, že povinná I. P. dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, zomrela. Dedičské konanie prebiehalo na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3D/51/2016. Na základe poverenia Okresného súdu Skalica vydala dňa 21.09.2016 Mgr. S. N., notárska kandidátka notára JUDr. Jozefa Kremla ako súdneho komisára, osvedčenie o dedičstve č. k. 3D/51/2016, D not 121/2016-K (ďalej len ,,osvedčenie o dedičstve“). Osvedčenie o dedičstve bolo vydané zákonným dedičom povinnej: 1. S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., K. č. XXXX/XX - syn poručiteľky, 2. F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., K. č. XXXX/XX - manžel poručiteľky. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že nárok oboch dedičov je 1/2-ica, a dedičia vyhlásili, že dedičstvo neodmietajú, sú spôsobilí dediť a započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. Predmetné osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 07.10.2016.
9. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
10. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
11. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.
12. Podľa § 61 CSP má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
14. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
16. V danom prípade povinná zomrela v priebehu exekučného konania, a to pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však súd prvej inštancie nerozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami povinnej, ale exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom v záhlaví odvolaním napadnutého uznesenia ako povinnú uviedol zomretú povinnú. Tá už v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie nemala procesnú subjektivitu s poukazom na vyššie citované ust. § 61 CSP v spojení s ust. § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Procesná subjektivita je pritom jednou z procesných podmienok, teda podmienok, ktoré musia byť dané, aby súd mohol v konaní pokračovať. S poukazom na vyššie citované ust. § 161 ods. 1 CSP súd je povinný ex offo prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky, ak CSP neustanovuje inak. Skúmanie existencie procesnej subjektivity strany sporu pritom nepredstavuje jednu z výnimiek z povinnosti súdu skúmať procesné podmienky z úradnej povinnosti. Vyššie citované ust. § 63 ods. 1 CSP umožňuje súdu aby rozhodol, že konanie zastaví, ak to odôvodňuje povaha sporu. V zmysle ods. 2 predmetného ustanovenia súd v konaní pokračuje najmä ak ide o majetkový spor, a to s dedičmi strany, len čo sa skončí dedičské konanie. V tomto prípade niet pochýb, že išlo o majetkový spor, nakoľko predmetom exekučného konania bolo vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie mal pokračovať v konaní s dedičmi po povinnej, a to s poukazom na obsah osvedčenia o dedičstve, ktorým súd prvej inštancie disponoval v spise, ako aj skutočnosti, že ide o majetkový spor. Postup súdu prvej inštancie, keď sa so skutočnosťou, že povinná pred jeho rozhodnutím zomrela, vysporiadal len tak, že napadnuté uznesenie následne doručil dedičom zomretej povinnej, nemožno vzhľadom na vyššie uvedené považovať za správny. Správne mal súd prvej inštancie postupovať tak, že mal najskôr uznesením rozhodnúť o tom, že pokračuje v konaní s dedičmi zomretej povinnej a následne mohol rozhodnúť o zastavení exekúcie s tým, že ako povinní by už boli v uznesení uvedení dedičia zomretej pôvodnej povinnej.
17. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak v ďalšom konaní bude sa riadne procesne vysporiadať so skutočnosťou, že povinná zomrela a dedičské konanie sa skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve a vo veci následne rozhodnúť.
18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).