Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-65-2018.pdf
PDF · 102.68 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/65/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: F. F., O.. XX.XX.XXXX, V. F. X, XXX XX P., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24C/217/2015-170 zo dňa 21.02.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.
Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 345, 86 eur s 5,15 % úrokom z omeškanie ročne od 20.10.2015 do zaplatenia, výrokom II. určil, že zmluvná podmienka uvedená v žiadosti o vydaní a používaní pôžičkovej karty A. č. XXXXXXXX, v čl. V. bodu 4 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a výrokom III. priznal žalobcovi voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že medzi sporovými stranami bola dňa 07.10.2005 uzatvorená zmluva o vydaní pôžičkovej karty A., ktorou žalovaný schválil žalobcovi úverový rámec vo výške 995,81 eur s výškou mesačnej splátky 33,19 eur. Zmluva neobsahuje údaje o sume, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani údaj o výške úrokov a ďalších poplatkov a výpočet nákladov. V časti VI. bode 4 sa nachádza vyhlásenie žalobcu o oboznámení sa s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou s tým, že súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Vykonaným dokazovaním tak mal súd prvej inštancie za preukázané, že ide o spotrebiteľský právny vzťah a žaloba žalobcu je dôvodná. V konkrétnom prípade išlo o revolvingový úver, ktorým veriteľ umožnil dlžníkovi čerpať poskytnuté peňažné zdroje opakovane, bez nutnosti žiadosti o povolenie čerpania banku, pričom splátka dlžníka sa používala na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Preukázateľne žalobca za obdobie od 17.10.2008 do 03.07.2015 vyčerpal sumu 4 421,33 eur, pričom žalovaný mu uhradil sumu 9 784,19 eur, čo znamená, že žalobca žalovanému uhradil nielen to čo vyčerpal, ale aj nad rámec ďalšiu sumu 5 345,86 eur, pozostávajúcu z úrokov a rôznych poplatkov. V spore žalobca prostriedkami procesného útoku preukázal, že zmluva neobsahuje zákonné náležitosti, a to údaje o výške úroku, sumu, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, ako aj výpočet uvedených v § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z., a preto žalovaný prijal od žalobcu túto sumu bez právneho dôvodu. Tým, že z poskytnutého
spotrebiteľského úveru vyčerpal sumu 4 421,33 eur a uhradil sumu 9 784,19 eur, pričom žalovaný mu vrátil 17,09 eur, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 5 345,86 eur, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať.
3. Aj keď žalovaný použil prostriedky procesnej obrany, založenej na tom, že údaje o výške úroku obsahujú iné listiny, ktoré nie sú so zmluvou spojené do jedného celku s tým, že sa nachádzajú v jej prílohách, obsahom ktorých je cenník poplatkov a obchodné podmienky mal súd prvej inštancie za to, že prípadné uvedenie týchto údajov v prílohách zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi.
4. Taktiež neakceptoval námietku žalovaného vo vzťahu k premlčacej námietke majúc za to, že v danom prípade žalovaný získal bezdôvodné obohatenie úmyselne, nakoľko ako bankový subjekt, pôsobiaci na finančnom trhu SR si je plne vedomý toho, aké právne predpisy regulujú jeho činnosť. To znamená, že v predmetnom právnom vzťahu bolo potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu a pri subjektívnej premlčacej lehote konštatoval, že žalobca sa o okolnostiach vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného dozvedel až po porade so spotrebiteľským združením, resp. svojím právnym zástupcom v septembri roku 2015. Súčasne určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve, v čl. V bode 4 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže je v rozpore s požiadavkou dobrej viery a zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP.
6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie konštatovaním záveru o absencii údajov podľa § 4 ods. 2 písm. a) a písm. i) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Závery súdu prvej inštancie o aplikovaní sankcií bezúročnosti a bezpoplatkovosti na zmluvu o úvere, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí nemajú žiaden právny základ. Aplikáciou predmetného zákona na právny vzťah založený zmluvou o úvere došiel k záveru, že tento v znení platnom v čase jej uzavretia absenciu súdom tvrdených obsahových náležitostí s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nespájal. Skutkové závery súdu prvej inštancie sú tak zjavne nesprávne, nakoľko sú v priamom rozpore so zákonom platným a účinným v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Súčasne záver o údajnej absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa po 1. krát dozvedeli až doručením písomného vyhotovenia rozsudku. Zároveň nezodpovedanou ostáva aj otázka, na akom právnom základe súd prvej inštancie založil svoju právomoc na ex offo skúmaní a vyhodnocovaní obsahových náležitostí, keďže z existujúcej praxe súdov je možné vyabstrahovať záver, že súd má povinnosť posudzovať obsah spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska eventuálnej prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok. Súčasne považuje za nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o aplikácii objektívnej 10-ročnej premlčacej lehoty, ktorý považuje za absurdný a z procesného hľadiska nepreukázaný. Právny názor súdu prvej inštancie nemôže obstáť a tvrdený úmysel je potrebné v každom jednom uvažovanom prípade dôsledne preukázať bezo zvyšku a akýchkoľvek rozumných pochybností, pričom žalobca svoje tvrdenia o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť nijako počas konania dôkazne nepodložil a teda dôkazné bremeno neuniesol.
7. Pokiaľ ide o právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. V bodu 4 zmluvy uviedol, že poukazujú na ich argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2015. Súd prvej inštancie k tejto téme v odôvodnení len stroho uviedol, že takáto zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou dobrej viery a zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z takéhoto stručného odôvodnenia im nie je zrejmé, v čom vidí súd prvej inštancie rozpor s dobrou vierou, resp. v čom konkrétne ide podľa názoru súdu o hrubý nepomer v právach a povinnostiach.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
10. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.10.2005 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje v tom čase platná právna úprava zákona č. 258/2001 Z.z.
11. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho k bezdôvodnému obohateniu došlo.
12. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získal. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (nález ÚS SR z 26.04.2013 pod sp. zn. IVÚS/554/2012).
13. Aj keď sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že absencia údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak s poukazom na absenciu ďalších obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na vecnú správnosť právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru.
14. Predmetná zmluva neobsahovala ďalšie podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, v danom prípade sadzbu úrokov, ako aj ďalších poplatkov, predstavujúcich celkové náklady spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, ako aj údaj o RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z.). Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. vyplýva, že pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere údaj o RPMN neobsahuje, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň, v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o úrokovej sadzbe, ako aj ďalších poplatkoch, preto v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 citovaného zákona nebol oprávnený žalovaný od žalobcu, ako spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré v zmluve uvedené nie sú a teda mu vznikol nárok iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru. Prijatím plnenia vo výške úrokov a poplatkov, ktoré v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené nie sú došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia (prijatím plnenia bez právneho dôvodu), ktoré musí podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať. Na základe uvedeného bol preto správny právny záver súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad titulom splátok úveru a reálne poskytnutých úverových prostriedkov.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedením podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. vo všeobecných obchodných podmienkach, resp. ich odkazov na cenník poplatkov a úrokov poskytovateľa úveru nie je splnená dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch a z uvedeného dôvodu s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. žalovaný nebol oprávnený od žalobcu ako spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré v zmluve uvedené nie sú. Aj zo záverov rozsudku Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/2015 vyplýva, že obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne obsiahnuté v jedinom dokumente, ale musia byť vyhotovené písomne, alebo zachytené na inom trvalom nosiči a musia byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Keďže všetky náležitosti musia byť uvedené zrozumiteľne a stručne, je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti, alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne spotrebiteľovi odovzdané pred uzatvorením zmluvy, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Keďže žalovaný v priebehoch súdneho konania nepreukázal doručenie všeobecných obchodných podmienok žalobcovi, obsahom ktorých mali byť niektoré obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s poukazom na vyššie citované rozhodnutie Súdneho dvora bol potom správny právny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu jeho podstatných náležitostí.
16. Taktiež sú správne právne závery súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia námietky premlčania vznesenej žalovaným.
17. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
18. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
19. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
20. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/145/2004, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok splynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať deň, kedy sa opravený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodného obohateniu a kto ho získal; nie je pri tom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.
21. Právne významné sú aj názory vyplývajúce z odbornej literatúry, z ktorých vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná, nie len predpokladaná vedomosť oprávneného.
22. Podobne česká judikatúra (rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 25Cdo/3306/2007) upriamuje pozornosť na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené je neplatný. Z hľadiska premlčania nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti právneho úkonu sú rozhodujúcimi informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon je neplatný a informácie o osobe, ktorej možno pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu.
23. Na základe uvedeného je preto správny právny záver súdu prvej inštancie o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby oboznámením právneho posúdenia zo strany spotrebiteľského združenia, resp. zvoleného právneho zástupcu žalobcom.
24. Podstatou tohto odvolacieho konania je aj vyriešenie otázky, či na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať 3 alebo 10- ročnú premlčaciu dobu. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný ako bankový subjekt je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze a preto sa predpokladá u neho vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Zb. o zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o všetkom čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalovaný ako bankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaný ako odborná organizácia (bankový subjekt) pri uzatváraní zmluvy koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, a preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. V čase uzatvorenia zmluvy už niekoľko rokov platili ustanovenia o spotrebiteľských úverov a rovnako ustanovenia o spôsobe a podmienkach uzavretia zmluvy upravené v Občianskom zákonníku. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že nevedel čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Konanie žalovaného preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez správneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10-ročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo. Zmluva bola uzatvorená dňa 06.10.2005. žalobca si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 09.09.2015. z uvedeného preto vyplýva, že 10-ročná
premlčacia doba neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že 10- ročná premlčacia doba nemohla uplynúť odo dňa, keď sa žalovaný voči žalobcovi bezdôvodne obohatil (od okamihu kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru).
25. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil.
26. Odvolací súd sa však stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo vzťahu určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v článku V. bod 4 zmluvy absentuje akékoľvek zdôvodnenie prijatého právneho záveru o hrubom nepomere správach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z nej vyplývajúcich.
27. Medzi jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces možno zaradiť právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, zákaz prekvapivých rozhodnutí a ľubovôle, rovnosť zbraní, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie, ktoré môže byť odvolacím dôvodom predpokladaným ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
28. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť uplatnenie práva alebo diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami porušuje ústavno-právne princípy.
29. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základne zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdi síce nevyžaduje aby na každý argument správy, aj taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (georgiadis c. Grécko z 29.05.1997).
30. Rovnako ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV.ÚS115/2003) (Uznesenie najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2CDo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).
31. Rozhodovacia činnosť súdov predstavuje jeden zo spôsobov realizácie objektívneho práva za účelom nápravy jeho nesprávneho chápania, zo strany fyzických a právnických osôb pri realizácii právnych vzťahov. Autoritatívna povaha rozhodovacej činnosti zakladá pre súdy zodpovednou v zmysle požiadavky náležitého výkladu z hľadiska odbornosti, ktorá však nesmie ísť na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho názoru. Vyžaduje sa teda, aby súd nie len vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a ktorého viedli k aplikácii práve zvolených právnych predpisov.
32. V danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie k výroku II. neobsahuje odôvodnenie právneho záveru o neprijateľnosti spornej zmluvnej podmienky z dôvodu neuvedenia jeho úvah, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých dospel k záveru, že ide o zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vrátane svojich záverov k právnej argumentácii žalovaného v rámci jeho obrany voči uplatnenému nároku.
33. Za týchto okolností treba prisvedčiť názoru žalovaného, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu procesnému postupu znemožňujúcemu strane sporu aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu uvedeného v ustanovení § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako aj v súvisiacom výroku III. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
34. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadne odôvodniť svoje rozhodnutie o neprijateľnosti spornej zmluvnej podmienky uvedením svojich úvah prijatého právneho záveru s uvedením konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré aplikoval pri posúdení jej neprijateľnosti s poukazom na demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súčasne bude nevyhnutné sa vyporiadať aj s právnou argumentáciou žalovaného v rámci jeho obrany voči uplatnenému nároku.
35. V novom rozhodnutí vo veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 3 CSP.
36. Postupom podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).