Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-1344-2009.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Er/1344/2009
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava. proti povinnému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX L. o vymoženie sumy XX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Lukáša Liščáka, zástupcu JUDr. Ing. Romana Liščáka, sídlo exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Lukášovi Liščákovi, zástupcovi JUDr. Ing. Romana Liščáka, sídlo exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený a povinný nemajú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany poverením č.k. 11Er/1344/2009-6 zo dňa 8.12.2009 číslo 5406*028150 poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ Sereď - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2965704 zo dňa 26.05.2008.
2. Dňa 14.3.2018 bol súdu doručený podnet oprávneného na zastavenie exekučného konania z dôvodu preklúzie - uplynutia lehoty na vykonanie exekučného titulu. Podľa § 88 zákona o priestupkoch uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia a tým boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.
3. Dňa 16.7.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie.
4. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. novembra 2013, § 243 b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo dňa 17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.
6. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
7. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného podľa súdnym exekútorom predloženého šetrenia majetku povinného, súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Z predloženého šetrenia súdneho exekútora mal súd preukázanú nemajetnosť povinného: povinný nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky (dôchodok, dávka v nezamestnanosti, úrazová dávka, nemocenská dávka), v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinného, nemá vedený účet v banke.
8. Čo sa týka podnetu oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie exekučného titulu, súd je toho názoru, že v predmetnom konaní nedošlo k preklúzii exekučného titulu, a preto nie sú dané dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o
nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník nenamietne.
10. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom a účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Z ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch vyplývalo, že rozhodnutia vydané v konaní o priestupkoch možno súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná doba bola prekluzívna, preto v jej priebehu muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej doby sa rozhodnutie stávalo neúčinným.
11. Z obsahu spisu 11Er/1344/2009 a z exekučného titulu - rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ Sereď
- bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2965704 zo dňa 26-5-2008, vyplýva, že exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 10.6.2008. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci by začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Z rozhodnutia vyplýva, že pokutu aj trovy konania mal povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia (26.5.2008), t. j. do 10.6.2008. Trojročná lehota, v ktorej by bolo možné rozhodnutie vykonať podľa § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008, by sa potom skončila dňa 10.6.2011. S účinnosťou od 1.9.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch s tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút. Nakoľko zákonodarca zákonom nezaviedol riešenie intertemporálnych otázok, právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 1.9.2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. V danom prípade, vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení, preto nemožno aplikovať znenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení platnom a účinnom do 31.8.2008.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur (20 Sk) za každú aj len začatú polhodinu.
14. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 39,83 Eur, pozostávajúcej z minimálnej odmeny za 33,19 eur a 20% DPH v sume 6,64 eur.
15. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 eur, ktorá je v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
16. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.
17. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že títo nemajú nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.