Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-4T/52/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v trestnej veci proti obžalovanému Ľ. J., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Skalici dňa 01. augusta 2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný

Ľ. J. V. T. C. O. R. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., F. XXXX/XX, na slobode

sa u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 02.07.2011 v čase asi o 9.22 hod. viedol po štátnej ceste č. II/426 A v smere z mesta Holíč do mesta Skalica osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV I.-XXX D., ktorého je vlastníkom, pričom s týmto vozidlom sa pohyboval rýchlosťou vyššou než je v danom úseku povolená a počas predchádzania vozidla Renault Clio EČV I.-XXX D., ktoré v tom čase viedol vodič D. X., R.. XX.XX.XXXX nedodržal bezpečný bočný odstup od vozidla Renault Clio EČV: I. XXXBF a pred vozidlo Renault Clio sa zaradil tak, že ohrozil vodiča vozidla Renault Clio, EČV: I. XXX D., ktorý následkom toho prešiel s vozidlom mimo cestu vpravo, následne do ľavého jazdného pruhu a čelne sa zrazil s proti idúcim vozidlom zn. Škoda Favorit, EČV H. XX-XX, ktoré viedol vodič C. H., R.. XX.XX.XXXX, ktorý pri zrážke utrpel zranenia nezlučiteľné so životom a na mieste nehody týmto podľahol a jeho spolujazdec S. J., R.. XX.XX.XXXX utrpel ťažké zranenia, a to akútne respiračné zlyhanie, pneumohemothorax vľavo, zlomeninu rebier 6.-9., stlačenie hrudníka, pľúc a srdca, roztrhnutú slezinu, tržnú ranu stehna vľavo s dobou práceneschopnosti od 2.7.2011 do 31.3.2012 podľa lekárskej správy K.. K. I., vodič vozidla Renault Clio, EČV: I. XXXBF D. X., R.. XX.XX.XXXX utrpel ľahké zranenia, a to povrchové poranenie kože, narazenie v oblasti panvy pravej časti a narazenie oblasti pravého bederného zhybu a poúrazový stres s dobou práceneschopnosti od 4.7.2011 do 1.8.2011 podľa lekárskej správy K.. A. F. a na vozidle Škoda Favorit, EČV: H. XX-XX bola pri nehode spôsobená škoda vo výške cca 250,- € a na vozidle Renault Clio, EČV: I. XXXBF bola spôsobená pri nehode škoda vo výške 9.167,- Eur, pričom bezprostredne pred nehodou viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia EČV: I. XXX D. a predchádzal osobné motorové vozidlo Renault Clio, EČV: I. XXXBF porušujúc povinnosti podľa § 15 ods. 3, § 15 ods. 5, písm. b/, g/, § 16 ods. 2, § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania,

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom

konania,

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

t ý m s p á ch a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

rozhodol:

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenej H. H., R.. XX.XX.XXXX C. J., Č. W., bytom N.Ž. Č.. XX vo výške 1.335,73 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodená H. H., R.. XX.XX.XXXX C. J., Č.Á. W., bytom N. Č.. XX so zvyškom nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení:

- Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava 813 63, Ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484,

- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava 851 01, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436,

- S. J., R.. XX.XX.XXXX C. I., bytom N. Č.. XX, odkazujú s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Skalici podal na Okresný súd Skalica dňa 10.04.2014 obžalobu č. PV 410/11/2206-86 na obžalovaného Ľ. J. (ďalej len „obžalovaný“), pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ. J., výsluchom svedkov poškodených S. J., H. H. a výsluchom svedkov D. X., E. J., T. P., prečítaním svedeckých výpovedí K. W.Č., K. Z., výsluchom znalca X.. K. J., prečítaním znaleckého posudku č. 26/2011 a 59/2011 zo dňa 25.10.2011 vypracovaného znalcami K.. K. Q. a K.. S. Š. ako aj prečítaním listinných dôkazov v spise, odpisom z registra trestov, správami o povesti obžalovaného a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný Ľ. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a súčasne využil svoje právo nevypovedať.

Svedok poškodený - S. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 02.07.2011 boli v práci, niečo si zabudli, preto išli pre lešenie domov. Išli obchvatom, pretože spolujazdec pán H. chcel ísť kúpiť nejakú zeleninu, ale potom na poslednú chvíľu si to rozmyslel, že ju kúpi jeho manželka. Išli teda obchvatom smerom na Holíč, vyprávali sa. Oproti nim išlo auto, farbu nevedel uviesť. Zrazu vyletelo s poza neho druhé auto, kúsok od nich a spravil myšičku, pričom si myslel, že sa s tým obiehaným autom oškrú. Vodič obiehaného auta uhýbal do kraju. Tesne sa auto, ktoré obehovalo vyhol aj im. Vyzeralo to ako závod. Podľa jeho názoru, šofér nemal čo predbiehať, jeho manéver bol riskantný. Túto situáciu z pohľadu ako šoféra vyhodnotil ako ohrozujúcu. Dodal, že nemal vedomosť o tom, že by predbiehané vozidlo bránilo predbiehaniu zvyšovaním rýchlosti. Potom už videl, ako vytryskla hlina auto dostalo šmyk, otočilo sa a priamo do nich. Udrel sa o kapotu a keď sa prebral. Mal zlomené rebrá, slezinu mi museli zoperovať. Doložil lekársku správu. Bolo mu vyplatené zo zdravotnej poisťovne 6900,- eur z 25.000,- eur, ktoré si uplatnil.

Svedok - D. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že presne si nepamätá s poukazom na odstup času na presný deň a hodinu. Prišiel na obchvat ako je obmedzená rýchlosť na 70 km/h. Biela Octavia bola za ním na tesno, všetko sa to odohralo veľmi rýchlo. Bol vo svojom jazdnom pruhu, biela Octavia ho vytlačila von zo svojho jazdného pruhu smerom doprava v ľavotočivej zákrute. Následne dostal šmyk, snažil sa to ukorigovať, bolo to veľmi rýchle. Nevedel už presne uviesť podrobnosti, vypovedal predtým a tejto výpovede sa v celom rozsahu pridržiava. Na návrh prokurátora súd postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku odstraňoval podstatné rozpory vo výpovedi svedka, pričom svedok zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania (čl. 225 - 231 spisu) zo dňa 06.08.2013, v ktorej uviedol, že dňa 02.07.2011 išiel na svojom osobnom motorovom vozidle Renault Clio z Holíča do Skalice, nakoľko si tu chcel nakúpiť nejaký materiál. Bolo to v ranných hodinách okolo 09.00 hodine. Ako prichádzal k odbočke na Vrádište, tak dobehol bielu Octaviu, tam sa znižuje rýchlosť na 70 km/h a potom na 60 km/h, išiel za ním a za križovatkou, ako prestalo platiť obmedzenie, tak pridal a chcel ho predbehnúť, ale ako sa dostal do jeho úrovne, tak ho akoby nechcel pustiť, teda keď bol na jeho úrovni tak mu podľa neho pridala predbiehanie trvalo oveľa dlhšie, ako štandardne. Vtedy stretali v protismere autoškolu a ta sa musela uhnúť na kraj lebo vtedy nevedel, či ho vodič Octavie pustí pred seba, alebo má brzdiť. Predbehol Octaviu ešte pred benzínkou a ako sa blížil k odbočke z obchvatu, tak spomalil, lebo tu je obmedzenie rýchlosti, vtedy sa pozrel do spätného zrkadla, kedy videl, že vodič Octavie sa na neho nalepil zozadu tak, že nebolo mu v spätnom zrkadle v interiéry vozidla vidieť prednú masku len čelné sklo. On išiel normálne ďalej, nevenoval tomu vtedy až takú pozornosť, pokračoval ďalej po obchvate. Keď bol za odbočkou, tak pridal, vtedy si všimol, že vedľa neho z ľavej strany sa na jeho vozidlo tlačí vozidlo Octavie, skoro sa dotýkali spätnými zrkadlami, preto uhýbal na kraj až vyšiel pravým kolesom na krajnicu, kde dostal šmyk. Všetko sa udialo veľmi rýchlo. Pred sebou už uvidel modrú značku s nápisom Sudoměřice, auto smerovalo do poľa, on sa to snažil vyrovnať späť na cestu, ale v šmyku prešiel do protismeru, vôbec vtedy nevidel, že ide nejaké auto v protismere, snažil sa svoje vozidlo ukorigovať až došlo k nárazu. Potom si pamätá, že strelili airbagy, auto sa viackrát zatočilo. Po zastavení vozidla sa odopol z pásu, vystúpil a pozrel sa smerom na Skalicu a videl, že vozidlo Octavia pokračuje v smere na Skalicu, na druhej strane videl vozidlo Favorit. Na otázku akou rýchlosťou sa pohyboval tesne pred zrážkou, uviedol, že okolo 80-90, pridal zo 70km/ h. Na otázku v ktorom mieste naposledy pred zrážkou, zaregistroval vozidlo Octavie uviedol, že asi ako bol vedľa neho a tlačil ho do pravej strany. Potom sa snažil v ľavotočivej zákrute dostať auto späť do jazdného pruhu, stalo sa to veľmi rýchlo, nevie ako sa dostalo pred jeho vozidlo, ale určite z ľavej strany. Čo sa týka škody na jeho vozidle, on mal havarijné poistenie a škodu dostal vyplatenú, teda jej alikvotnú časť. Škodu na zdraví si neuplatňoval.

Svedkyňa poškodená - H. H. na hlavnom pojednávaní k výške škody uviedla, že keď dávali žiadosť v prípravnom konaní, tak žiadala nemajetkovú ujmu vo výške 85.000,- eur, pozostávajúcu zo sumy 25.000,- eur jednému synovi, 25.000,- eur druhému synovi a zbytok jej. Uviedla, že život človeka je nevyčísliteľný. Pokiaľ vám niekto zoberie človeka, s ktorým si rozumiete, je to nenahraditeľná cena. Obžalovaný jej škodu neuhradil a ani sa jej neospravedlnil. Vyčíslenie škody žiadala ako na č.l. 258

- 271 spisu, za náklady na pohreb - 984,20 eur, nákup vencov - 228,80 eur, nákup liekov - cca 175,- eur, náklady spojené s pohrebom v sume 415,- eur už nepožaduje, nakoľko poisťovňa Kooperativa jej vyplatila sumu na tieto náklady.

Svedkyňa - E. J. (manželka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.

Svedok - T. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že presný dátum si už nepamätá. Robil autoškolu, mal jazdu, išiel zo Skalice na Holíč po hlavnej ceste a pred benzínkou videl ako sa dve autá naháňajú. Išli pri sebe zrkadlo na zrkadlo. On sa im vyhýbal, aby som predišiel havárii. Videl ako sa naháňajú a vlastne išli moc rýchlo a videl to v spätnom zrkadle, ako išli do zákruty, bol tam prach. Na druhý deň sa dozvedel, že sa tam stala nehoda. Čo vedel, povedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Je to dosť rokov, detaily si už nepamätá. Na návrh prokurátora súd postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku odstraňoval podstatné rozpory vo výpovedi svedka, pričom svedok zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania (čl. 302 - 305 spisu) zo dňa 20.06.2013, v ktorej uviedol, že presný dátum si už nespomenul, bolo to v dopoludňajších hodinách, mal vtedy cvičnú jazdu v autoškole Q. s inštruktorom W.. Bolo pekné počasie, nepršalo, bolo slnečno. V aute boli len oni dvaja, na cvičnú jazdu mali motorové vozidlo Toyota Auris. Išli v smere zo Skalice na Holíč a keď bol na malom moste kúsok pred čerpacou stanicou OIL v smere od Skalice do Holíča, uvidel som ako v protismere jedno auto vyšlo spoza druhého, akoby ho chcelo predbiehať, ale autá išli následne vedľa seba, raz sa vysunulo viac dopredu jedno a raz druhé, potom však z tohto pochopil, že sa asi naháňajú. Išli dosť rýchlo, podľa neho išli 130km/h, on oproti nim išiel asi 80km/h. Išli v jednom jazdnom pruhu smerom do Skalice, išli tak tesno, že sa skoro dotýkali spätnými zrkadlami. Jedno z tých áut bolo bledšie, to bolo aj väčšie, išlo bližšie k stredovej čiare možno ju aj kolesom presahovalo, druhé vozidlo bolo tmavé a toto bolo menšie oproti tomu bledšiemu, bolo zasa bližšie ku krajnici. Aké to však boli značky uviesť nevedel. Podľa neho to bledšie auto presahovalo aj stredovú čiaru, musel nato pribrzdiť a posunúť sa na krajnicu. Keď sa minuli, pozeral sa aj do spätného zrkadla a vozidlá boli stále vedľa seba. Potom ich stratil z dohľadu, lebo je tam križovatka a cesta sa mierne stáča, tiež išli za ním a predo ním autá, pamätal si, že pred ním išlo nejaké červené auto. Počas celej doby, čo tieto dve autá videl, tak ako jedno vyšlo spoza druhého, tak stále išli vedľa seba, nevidel, že by jedno alebo druhé sa vzájomne predbehli, len ako keby sa vysúvali jedno pred druhé a takto sa striedali, ako keby to väčšie auto nemohlo predbehnúť to menšie.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, a to prečítaním svedeckých výpovedí z prípravného konania svedkov K. W. zo dňa 20.06.2013 (čl. 322-325 spisu) a K. Z. zo dňa 21.06.2013 (čl. 330-333 spisu) podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného, obhajcu i prokurátora.

Svedok - K. W. v prípravnom konaní uviedol, že pracuje ako inštruktor v autoškole Q. I..W..V.. I.. Presne si už nepamätal, ale bolo to začiatkom leta 2011, kedy mal cvičnú jazdu s nejakým žiakom, ktorého meno si už nepamätal. Jazdili na motorovom vozidle I. XXX D. Toyote Auris. Bolo to v dopoludňajších hodinách, keď išli v smere zo Skalice do Vrádišťa. V mieste, kde je čerpacia stanica Oil JPM, tak sledoval, či nevychádzajú nejaké vozidlá z čerpacej stanice a zrazu si všimol oproti nim sa neprirodzene pohybovať dve vozidlá, ktoré išli súbežne vedľa seba. Podľa neho išli obe vo svojom jazdnom pruhu, nakoľko vozidlo v strede vytláčalo vozidlo idúce po kraji. K vozidlám uviedol, že jedno bolo bledé a druhé tmavé a jedno z nich bola Octavia asi tá bledá. Už si nepamätal, ktoré vozidlo išlo vtedy pri krajnici a ktoré pri strede cesty. Podľa neho stále, čo ich sledoval, išli vedľa seba, pozeral aj do spätného zrkadla a stále išli vedľa seba, mohol ich takto celkom sledovať asi 5 sekúnd, teda odkedy ich zbadal až čo sa stratili v spätnom zrkadle. Obe išli veľmi rýchlo, išli tak 100-120km/h. Nevšimol si, že by spolu nejak gestikulovali, ani neblikali ani netrúbili. Nebolo to ako keby sa nedarilo predbiehať jednému, ale ako keby to bolo naschvál, lebo boli na sebe nalepení spätnými zrkadlami. Po celú dobu, čo ich sledoval, tak podľa neho nikto z nich nebrzdil, ani prudko nepridával, išli stále tak rovnako. Ako ich zbadal, tak som reflexívne siahol žiakovi na volant a aj sám žiak autoškoly uhol, ale nebolo to treba, lebo vozidlo idúce pri strede bolo podľa neho po stredovú čiaru a nezasahovalo im do jazdného pruhu. Podľa neho nemuseli pribrzdiť, išli dosť pomaly asi 70km/h.

Svedok - K. Z. v prípravnom konaní uviedol, že presný dátum si už nepamätal, ale bolo to pred dvomi rokmi v lete, kedy vychádzal s jeho motorovým vozidlom Škoda Octavia EVČ: I. XXX O. tmavo zelenej farby, od Skalických rybníkov smerom doprava na Holíč. Ako prišiel k hlavnej ceste, dal prednosť vozidlu Favorit ako toto prešlo, tak sa hneď zaň zaradil. Išiel za vozidlom Favorit vo vzdialenosti asi 150-200 m, zrazu pred sebou uvidel veľký prach a ranu, uvidel čierne vozidlo, ktoré sa točilo po ceste, urobilo hodiny. Zastavil, čo bolo pár metrov pred značkou obmedzujúcu rýchlosť a išiel sa pozrieť, čo sa stalo. V priekope bol Favorit, v ňom sedeli dvaja muži, vodič bol po zrážke posunutý až do miesta zadného

sedadla, teda predné sedadlo bolo zasunuté až tak dozadu, že cez zadné bočné okienko, ktoré bolo rozbité skúšal vodičovi tep. Ten už necítil. Na mieste spolujazdca bol muž, ktorý kričal, mal krvavú nohu a čelo, skúsili otvoriť dvere spolujazdca, ale nešli a nakoľko videl, že sa z auta začína dymiť, tak išiel do svojho vozidla pre kľúč, aby odpojil baterku, čo aj urobil. Cestou pre kľúč volal 112. Nevedel už uviesť, či bola posádka vozidla Favorit pripútaná. Čierne vozidlo zostalo pri strede vozovky otočené vo svojom jazdnom smere, mierne stočené, vodič z neho vybehol, behal okolo auta, bol ako keby v šoku, bol pozrieť aj na Favorit a potom niekam telefonoval. Po chvíli prišli hasiči a takmer naraz policajti a záchranka, tí hovorili, že čo tam nemajú čo robiť, aby išli preč. Niekto vtedy spomínal, že sa mali predbiehať nejaké vozidlá. On si však už nepamätal, že by predtým stretal nejaké vozidlo. On išiel asi tak 70km/h a Favorit pred ním išiel asi tiež tak 70 km/h, lebo ho nedobiehal. Až potom, keď bola rana a prach zistil, že došlo k zrážke s Favoritom, ktorý sa stratil v priekope.

Zo záverov znaleckého posudku X.. K. J. č. 47/2011 zo dňa 10.09.2011 vyplýva, že znalec na otázku č. 1 ohľadne vykonania analýzy nehodového deja uviedol, že e počas prechádzania predmetnou križovatkou (odbočka na Skalicu) sa vodič J. so Š Octaviou pohyboval tak, že sa nachádzal mierne pred Renaultom ( predná časť Octavie bola cca o 1,5 m pred prednou časťou Renaultu), pričom bol zaradený v protismernom jazdnom pruhu (jazdný pruh pre odbočenie vľavo do Skalice). V danom okamihu Octavia dosahovala rýchlosť 117 km/h. Renault bol zaradený v jazdnom pruhu pre priamy smer, dosahoval rýchlosť cca 116,5 km/h. Od okamihu, keď sa obe vozidlá nachádzali v priestore predmetnej križovatky do okamihu, keď sa Renault pravými kolesami dostal mimo cestu uplynulo 6,39 sekundy, pričom za uvedenú dobu Renault prešiel dráhu 212,34 m a Octavia 214,06 m. V okamihu, keď sa Renault dostal pravými kolesami mimo cestu dosahoval rýchlosť cca 116,1 km/h a Octavia cca 125,2 km/h, pričom bola už celou dĺžkou pred Renaultom. Od okamihu, keď Renault začal zanechávať stopu mimo cestu, vodič Renaultu začal brzdiť a natáčať riadenie vľavo. V dôsledku toho sa vozidlo dostalo do ľavotočivého šmyku až prešlo do protismeru jazdy, kde došlo k zrážke s oproti idúcim vozidlom Š Favorit. Od okamihu, keď Renault začal zanechávať stopu mimo cesty do zrážky uplynulo l,93 sekundy. Za uvedenú dobu oproti idúce vozidlo Š Favorit prešlo dráhu 42,34 m, Renault prešiel dráhu 53,33 m a Š Octavia prešla dráhu 67,1 m. V okamihu zrážky Š Favorit dosahovala rýchlosť cca 76 km/h, Renault cca 84 km/h a v tomto okamihu Š Octavia dosahovala rýchlosť cca 125 km/h. V čase zrážky Renaultu so Š Favorit bola Š Octavia za zadnou časťou Favorita cca 12,3 m. Následkom zrážky vozidiel došlo k ľavotočivej rotácií vozidla Renault a aj vozidla Š Favorit, ktoré bolo odrazené mimo cestu do priekopy.

Na otázku č. 2 k možnostiam zabránenia zrážke zo strany účastníkov znalec uviedol, že vodič H. od okamihu, keď mu bolo zrejmé, že Renault prechádza do protismeru jazdy z technického hľadiska nemal možnosť zabrániť zrážke. Vodič X. by zabránil zrážke, ak v kritickom úseku t.j. pred zanechanou stopou mimo cesty vpravo (kde sa vedľa neho vľavo pohybovala Octavia) by znížil rýchlosť svojho vozidla a natáčal by riadenie v smere jazdného pruhu, čím by umožnil predídenie t.j. aj zaradenie sa pred jeho vozidlo vodičovi J. so Š Octaviou. Vodič J. by zabránil zrážke medzi predmetnými vozidlami a teda v prvom rade aj zídeniu Renaultu vpravo mimo cesty, ak v úseku od križovatky, kde vodič D. X. neznižoval rýchlosť Renaultu a obe vozidlá sa pohybovali tesne vedľa seba (Š Octavia polovicou šírky po šikmých rovnobežných čiarach) a dosahovali rýchlosť cca 115 km/h až 120 km/h, by pribrzdil a zaradil sa za vozidlo Renault a následne by za ním dodržiaval bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť.

Na otázku č. 3 k príčine dopravnej nehody z technického hľadiska znalec uviedol, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Š Octavia a vodiča vozidla Renault. Nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Š Octavia spočívala v tom, že počas predchádzania vozidla Renault nedodržal bezpečný bočný odstup od vozidla Renault a pred Renault sa zaradil tak, že ohrozil vodiča vozidla Renault. Nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Renault spočívala vtom, že tesne pred zanechaním stopy po pravých kolesách Renaultu mimo cesty sa pohyboval rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku najvyššia dovolená rýchlosť jazdy, pričom bránil dokončeniu predchádzania vodičovi vozidla Š Octavia. Na základe predloženého spisového materiálu nie je možné zistiť, či bolo nevyhnuté, aby vodič D. X. natočil riadenie vpravo mimo cesty. Ak by k zrážke medzi Renaultom a Š Octaviou nedošlo i napriek tomu, že by vodič X. len pribrzdil a natočil riadenie v smere jazdného pruhu, tak technika jazdy vodiča D. X. nebola správna a bola príčinou dopravnej nehody. Jeho technika jazdy nebola správna preto, lebo

natočením riadenia vpravo mimo cesty sa dostal do ľavotočivého šmyku a protismeru jazdy. Z uvedeného dôvodu nie je možné jednoznačne hodnotiť uvedenú techniku jazdy vodiča D. X. (správnosť natočenia riadenia vpravo).

Na otázku č. 4 k technike jazdy vodiča vozidla Š Favorit, vodiča vozidla Renault Clio a vodiča vozidla Š Octavia znalec uviedol, že vodič vozidla Š Favorit sa pohyboval v jazdnom pruhu, ktorý bol určený pre jeho smer jazdy rýchlosťou cca 80 km/h. V čase zrážky dosahoval rýchlosť cca 76 km/h. Na zabránenie zrážke medzi jeho vozidlom a Renaultom z technického hľadiska nemal dostatok času a miesta. Jeho techniku jazdy považujem z technického hľadiska za správnu. Vo vzťahu k najvyššej dovolenej rýchlosti nebola technika jazdy vodiča D. X. z technického hľadiska správna. Podľa vyjadrenia vodiča X. počas prechádzania úsekom za odbočkou na Skalicu sa vedľa neho vľavo pohybovala Octavia. Podľa svedka J. - spolujazdca vo Favorite, videl ako idú oproti ním dve vozidlá. Vozidlo, ktoré do nich narazilo bolo viac pri krajnici a druhé vozidlo ho predbiehalo a bolo tesne pri vozidle, ktoré do nich narazilo. Na základe uvedených vyjadrení a analýzy nehody možno konštatovať, že technika jazdy vodiča D. X. nebola správna preto, lebo vodič J. so Š Octaviou ho predbiehal a on ako vodič predchádzaného vozidla bránil vodičovi Š Octavie predchádzaniu v nebezpečnom úseku (ľavotočivá zákruta) tým, že sa pohyboval rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku najvyššia dovolená rýchlosť jazdy. Na základe zadokumentovaných stôp na mieste nehody nie je možné úplne presne zistiť aký bočný odstup vodič J. s Octaviou dodržal od vozidla Renault. Podľa predložených vyjadrení tento bočný odstup mal byť menší ako bezpečný bočný odstup. Ak vodič J. sa so Š Octaviou pohyboval s takým bočným odstupom od vozidla Renault, že ak by vodič D. X. nebol zišiel pravými kolesami mimo cestu, ale by len pribrzdil a medzi Š Octaviou a Renaultom by nedošlo k zrážke, tak technika jazdy vodiča D. X. z technického hľadiska nebola správna. Jeho technika nebola správna preto, lebo v tomto prípade by nedošlo k ľavotočivému šmyku Renaultu a teda ani k zrážke s vozidlom Favorit. Ak však medzi vozidlami bol taký bočný odstup (aj keď bol menší ako bezpečný bočný odstup), že ak by bol vodič D. X. len pribrzdil a natáčal riadenie v smere jazdného pruhu, došlo by k zrážke so Š Octavia, tak technika jazdy vodiča D. X. t.j. natočenie riadenia vpravo bola správna.

Na otázku č. 5 sa, či je vyjadrenie vodiča vozidla Renault Clio a vodiča vozidla Š Octavia z technického hľadiska prijateľné znalec uviedol, že vyjadrenie vodiča vozidla Renault ohľadom pohybu jeho vozidla a pohybu Š Octavia je z technického hľadiska prijateľné avšak mimo časti, kde uvádza, že v úseku križovatky sa pohyboval rýchlosťou 70 km/h. Ak by sa v úseku predmetnej križovatky pohyboval s Renaultom rýchlosťou 70 km/h, tak po miesto, kde bola zadokumentovaná stopa vpravo mimo cesty, by dosahoval rýchlosť nižšiu ako cca 116 km/h. Z vyjadrenia vodiča J. vyplýva, že za benzínkou OIL mal predbehnúť tmavé vozidlo (Renault), pričom sa mal pohybovať časťou šírky po tzv. zebre a ísť rýchlosťou cca 110 km/h, nakoľko sa na neho Renault mal „lepiť“. Jeho vyjadrenie, že sa s vozidlom mal pohybovať časťou šírky po šikmých rovnobežných čiarach a rýchlosťou cca 110 km/h je z technického hľadiska prijateľné. Vodič J. vo svojom vyjadrení neupresňuje, či predbehol Renault tak, že by sa dostal celou dĺžkou pred Renault. Z tohto dôvodu nie je možné sa vyjadriť k prijateľnosti jeho vyjadrenia. V ďalšej časti vyjadrenia uvádzal, že do spätných zrkadiel sa už nepozeral aj preto, že nemal vzadu dostatočný priestor na videnie, nakoľko mal v kufri stropné polystyrénové lišty. To, že sa už nepozeral do spätných zrkadiel je z technického hľadiska prijateľné. Vzhľadom na dopravnú situáciu resp. vzájomnú jazdu s Renaultom to však bolo z technického hľadiska nesprávne. Nesprávne to bolo vo vzťahu k povinnostiam v cestnej premávke. V jeho prípade to mohol vykonať napríklad sledovaním vo vonkajších spätných zrkadlách.

Na otázku č. 6 či príčinou predmetnej dopravnej nehody mohla byť náhla technická závada na vozidlách znalec uviedol, že z obhliadky vozidiel vyplýva, že predmetné vozidlá nemali žiadnu náhlu technickú závadu a preto ani príčinou predmetnej dopravnej nehody nemohla byť náhla technická závada na vozidlách.

K vyššie uvedenému znaleckému posudku bol po rekonštrukcií vypracovaný doplnok č. 9/2014 zo dňa 24.01.2014 z ktorého záverov vyplýva, že z vykonanej rekonštrukcie vyplýva, že vyjadrenie vodiča Ľ. J. a vodiča D. X. ohľadom ich pohybu od úseku križovatky až do okamihu, keď Renault začal zanechávať stopu mimo cesty vpravo je rozdielne.

Podľa vyjadrenia vodiča Ľ. J. so svojim vozidlom Octavia začal predchádzať Renault ešte pred predmetnou križovatkou. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia jeho spolujazdkyne a svedka C. D.. V úseku križovatky sa nachádzal už vedľa Renaultu vľavo, pričom sa pohyboval rýchlosťou cca 90 km/h a podľa neho približne takouto rýchlosťou sa pohybovalo aj vozidlo Renault. Podľa vyjadrenia vodiča D. X. v úseku križovatky ho Š Octavia ešte nepredbiehala, nachádzala sa za ním v jazdnom pruhu, ktorý bol určený pre priamy smer jazdy, pričom on dosahoval rýchlosť cca 70 km/ h. To, že ho Octavia začala predchádzať si všimol až v okamihu, keď bol cca 150 m za križovatkou. Keď bol cca 150 m za križovatkou, tak sa pohyboval priamym smerom rýchlosťou cca 79 km/h a všimol si, že vedľa neho vľavo sa nachádza Š Octavia, ktorá sa pohybovala v úseku stredových šikmých rovnobežných čiar. Obaja vodiči počas rekonštrukcie naznačili vzájomné polohy počas predbiehania Renaultu Octaviou. Z týchto naznačených polôh vozidiel a z výpočtov, ktoré zohľadňujú rýchlosti vozidiel vyplýva, že počas predbiehania vodič J. so svojim vozidlom Octavia od Renaultu nedodržal bezpečný bočný odstup. Vyjadrenie oboch vodičov je rozdielne o mieste, kde sa Š Octavia dostala pred vozidlo Renault. Podľa vyjadrenia vodiča Ľ. J. sa so Š Octaviou dostal pred Renault a do jazdného pruhu, v ktorom sa pohyboval Renault v okamihu, keď bol cca 200 m za križovatkou. V uvedenom okamihu bola medzi vozidlami pozdĺžna vzdialenosť cca 3,3 m. V tomto okamihu sa Renault mal nachádzať cca 23 m pred stopou, ktorú zanechal mimo cesty vpravo. Z vyjadrenia vodiča D. X. však vyplýva, že v okamihu, keď s Renaultom zišiel z cesty vpravo Octavia ešte pred ním nebola zaradená. Octavia bola v tomto okamihu prednou časťou cca 1,9 m pred prednou časťou jeho vozidla, pričom bola v tom istom jazdnom pruhu. Obe vozidlá dosahovali rýchlosť cca 89 km/h. Z výpočtov vykonaných na základe vyjadrenia oboch vodičov počas rekonštrukcie vyplýva, že v okamihu, keď Renault začal zanechávať stopu č. 1 sa Š Octavia pohybovala rýchlosťou cca 89 km/h až 103 km/h a Renault dosahoval rýchlosť cca 89 až 98 km/h. Nakoľko nedošlo ku kontaktu Š Octavie so žiadnym vozidlom a ani po pohybe Octavie neboli zanechané žiadne stopy, o rýchlosti Octavie je možné usudzovať najmä z vyjadrenia svedkov. Pri stanovení rýchlosti Š Octavie je potrebné zohľadniť aj vypočítanú nárazovú rýchlosť Renaultu so Š Favorit a zníženie rýchlosti Renaultu počas zanechávania stopy č.l pred zrážkou s Favoritom. Podľa predloženej fotodokumentácie vyplýva, že stopa č.l bola v úseku mimo cesty jazdnou stopou a po prejdení Renaultu pravým kolesom na cestu sa zmenila na stopu šmykovú. Z výpočtu zrážky vyplýva, že nárazová rýchlosť Renaultu do Š Favorit bola cca 84 km/h±4 km/h. Počas zanechávania šmykovej stopy rýchlosť Renaultu klesala. Podľa názoru znalca táto rýchlosť klesla o 10 km/h až 20 km/h. To znamená, že na začiatku zanechávania šmykovej stopy je technicky prijateľná rýchlosť minimálne 90 km/h až 108 km/h. Vzhľadom na túto skutočnosť a vyjadrenie vodičov o ich vzájomnom pohybe, je rýchlosť Š Octavie v okamihu, keď Renault začal zanechávať jazdnú stopu technicky prijateľná 90 km/h až 108 km/h. Možno teda konštatovať, že vyjadrenie vodičov o rýchlosti ich vozidiel v okamihu, keď Renault začal zanechávať stopu č.l je technicky prijateľné. Považujem za potrebné však uviesť, že z vyjadrenia oboch vodičov počas rekonštrukcie vyplýva, že vodič vozidla Renault počas toho ako ho Š Octavia predchádzala a bola prednou časťou na úrovni jeho prednej časti, mal zvyšovať rýchlosť jazdy. Z vyjadrenia samotného vodiča D. X. vyplýva, že Octaviu spozoroval vedľa seba vľavo v okamihu, keď bol prednou časťou cca 150 m za križovatkou, pričom vtedy dosahoval rýchlosť cca 79 km/h. Ich predné časti boli na rovnakej úrovni aj v okamihu, keď boli 175 m za križovatkou, vtedy mali dosahovať rýchlosť cca 85 km/h. Keď bol cca 200 m za križovatkou stále zrýchľoval, pričom Octavia už bola pred ním prednou časťou cca 1 m.

Na otázku č. 2 k príčine dopravnej nehody z technického hľadiska znalec uviedol, že ak sa vozidlá Octavia a Renault pohybovali v zmysle vyjadrenia vodiča Ľ.B. J., ktoré uviedol počas rekonštrukcie, tak potom príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola: Nesprávna technika jazdy vodiča Ľ. J. a nesprávna technika jazdy vodiča D. X.. Nesprávna technika jazdy vodiča J. spočívala vtom, že počas predchádzania v zákrute a v úseku, kde to bolo vodorovnou dopravnou značkou zakázané, nedodržal bezpečný bočný odstup od vozidla Renault a zaraďoval sa pred Renault tak, že medzi vozidlami bola pozdĺžna vzdialenosť kratšia ako bola bezpečná pozdĺžna vzdialenosť. Nesprávna technika jazdy vodiča D. X. spočívala v tom, že na jeho predchádzanie vozidlom Octavia a na nedodržaný bezpečný bočný odstup vodičom Octavie nereagoval včas a správne. Podľa vodiča J. vodič D. X. už od križovatky mal zvyšovať rýchlosť jazdy napriek tomu, že v úseku bola najvyššia dovolená rýchlosť jazdy 90 km/h a napriek tomu, že bol v tom čase predchádzaný. Nesprávna technika jazdy vodiča D. X. nebola správna aj preto, lebo tesne pred zídením z cesty vpravo nenatočil riadenie v smere zákruty, ale mimo cesty vpravo namiesto toho, aby brzdil. Vodičovi D. X. mohlo byť zrejmé, že ak

nebude natáčať riadenie v smere cesty, tak potom po zídení z cesty stratí stabilitu a teda aj ovládateľnosť vozidla. Nesprávna technika jazdy vodiča J. bola tým prvkom príčiny dopravnej nehody, ktorá vyvolal kolíznu situáciu vodičovi vozidla Renault. Nesprávna technika jazdy vodiča D. X. spočívajúca vo zvyšovaní rýchlosti jazdy bola tým prvkom príčiny dopravnej nehody, ktorý znemožňoval zabráneniu kolíznej situácie s vozidlom Octavia. Nesprávna technika jazdy vodiča D. X. spočívajúca v natočení riadenia vpravo mimo cesty a vo zvyšovaní rýchlosti jazdy tesne pred natočením riadenia vpravo vyvolala kolíznu situáciu vodičovi Š Favorit a znemožnila mu zabrániť zrážke s vozidlom Š Favorit.

Ak sa vozidlá pohybovali v zmysle vyjadrenia vodiča D. X., ktoré uviedol počas rekonštrukcie, tak potom príčinou dopravnej nehody bola: Nesprávna technika jazdy vodiča J. a nesprávna technika jazdy vodiča D. X.. Nesprávna technika jazdy vodiča J. spočívala vtom, že počas predchádzania v zákrute a v úseku, kde to bolo vodorovnou dopravnou značkou zakázané, nedodržal bezpečný bočný odstup od vozidla Renault. Nesprávna technika jazdy vodiča D. X. spočívala v tom, že na jeho predchádzanie vozidlom Octavia a na nedodržaný bezpečný bočný odstup vodičom Octavie reagoval zrýchľovaním a vyhýbaním sa vpravo mimo cestu namiesto toho, aby reagoval včas, nezrýchľoval a znížil rýchlosť jazdy brzdením a umožnením predchádzania. Nesprávna technika jazdy vodiča J. bola tým prvkom príčiny dopravnej nehody, ktorý vyvolal kolíznu situáciu vodičovi D. X.. Nesprávna technika jazdy vodiča D. X. spočívajúca vo zvyšovaní rýchlosti jazdy bola tým prvkom príčiny dopravnej nehody, ktorý znemožňoval zabráneniu kolíznej situácie s vozidlom Octavia. Nesprávna technika jazdy vodiča D. X. spočívajúca v natočení riadenia vpravo mimo cesty a vo zvyšovaní rýchlosti jazdy tesne pred natočením riadenia vpravo vyvolala kolíznu situáciu vodičovi Š Favorit a znemožnila mu zabrániť zrážke s vozidlom Š Favorit.

Z iných zistení znalca vyplýva, že podľa vodiča D. X. si všimol, že Octavia ho predchádza, keď bol cca 150 m za križovatkou. Všimol si, že Octavia sa nachádza vedľa neho vľavo. Z technického hľadiska, ak vodič D. X. si všimol Octaviu vedľa jeho vozidla vľavo 150 m za križovatkou, tak potom mal možnosť pozorovať Octaviu, že vykonáva predchádzanie ešte skôr. Z výpočtov vyplýva. Že vodič J. by s Octaviou musel začať s úkonom predchádzania najneskôr cca 100 m za križovatkou. Z vyjadrenia svedka J. spolujazdca vo vozidle Š Favorit počas rekonštrukcie vyplýva, že keď sa Renault pravým kolesom dostal mimo cestu, tak Octavia sa nachádzala v polohe ako uvádzal vodič D. X.. Podľa vodiča D. X. v uvedenom okamihu bola Octavia vedľa neho vľavo tak, že medzi vozidlami bol bočný odstup cca 0,2 m a predná časť Octavie bola pred prednou časťou Renaultu cca 1,9 m. Podľa svedka J. si myslel, že „ vozidlá sa ťukli, teda boli tak blízko pri sebe“. Ďalej podľa svedka J. sa Octavia zaradila pred Renault tesne pred tým ako došlo ku zrážke medzi Renaultom a Favoritom. Z vyjadrenia svedka C. D. zo dňa 21.06.2013 vyplýva, že sledoval obe vozidlá v spätných zrkadlách... stratil ich vtom momente, keď už Octavia bola zadnou časťou zarovno kapoty čierneho Renaultu. To mohlo byť tak 30 metrov za hranicou križovatky, kedy vozidlo Octavia išlo v protismere cez ľavý odbočovací pruh z obchvatu smerom do Skalice od železničnej stanice.... Vodič vozidla Octavia musel predbiehať cez plnú čiaru v križovatke a aj cez zebru, ktorá tam je, tiež cez odbočovací pruh. Vodič Renaultu išiel vo svojom jazdnom pruhu pri ľavom kraji, tesne pri stredovej čiare, podľa mňa neznížil rýchlosť, keď bol predbiehaný... Z vyjadrenia svedkyne J. spolujazdkyne vo vozidle Š Octavia počas rekonštrukcie vyplýva, že vozidlo Renault začali predchádzať ešte pred predmetnou križovatkou, pričom sa pred vozidlo Renault zaradili až vo vzdialenosti cca 181 m za križovatkou. Počas predchádzania bola medzi vozidlami bočná vzdialenosť 1,3 m.

Znalec X.. K. J. na hlavnom pojednávaní sa pridržal záverov písomne podaného znaleckého posudku a jeho doplnku. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z postavenia vozidiel Renault a Škoda Favorit. Ďalej vychádzal zo zadokumentovaných stôp z dopravnej nehody. Jednalo sa o stopu mimo cesty približne 15 cm, v úseku trávy, ktorú zanechali pravé kolesá vozidla Renault, jednalo sa o úlomky, ktoré sa nachádzali v protismernom jazdnom pruhu a nachádzali sa tam aj šmykové stopy, jedna bola dlhšia počas pohybu pred zrážkou vozidla Renault s vozidlom Favorit. Nachádzali sa tam aj ďalšie šmykové stopy, ktoré zanechalo vozidlo Renault po zrážke a počas jeho pohybu do konečnej polohy. Výsledky analýzy popísal v znaleckom posudku v kapitole 2.5.5 na strane 27. Z výpočtu vyplýva, že

v okamihu zrážky sa vozidlo Renault nachádzalo čiastočne v protismere jazdy, pričom jeho rýchlosť bola cca 80-88km/h. A rýchlosť vozidla Favorit cca 76km/hod. Vozidlo Renault v okamihu keď začalo zanechávať stopu mimo cesty označená ako stopa 1, mohlo dosahovať rýchlosť až 116km/h. Ak tá stopa, ktorá bola mimo cesty bola brzdnou stopu, ak teda vodič pred zrážkou brzdil. V danej veci bola vykonaná rekonštrukcia kde však vodič Renaultu už nepopisoval ako predtým, že by brzdil. A uvádzal, že sa pohyboval rýchlosťou cca 90km/h. Čo sa týka vozidla Octavia tak v danom prípade nedošlo ku kontaktu medzi vozidlom Octavia s vozidlom Favorit a ani Renault, takže o spôsobe a rýchlosti jazdy vozidla Octavia je možné usudzovať len na základe vyjadrenia vodičov a svedkov dopravnej nehody. Obaja vodiči sa teda vyjadrili, avšak ich vyjadrenia ohľadne rýchlosti vozidiel a vzájomného pohybu je odlišné v určitých častiach. Počas rekonštrukcie vodič Octavie uviedol, že začal predchádzať vozidlo Renault ešte pred križovatkou - odbočkou do Skalica na ZOC MAX. O tom, že mal začať predchádzať vozidlo Renault pred križovatkou sa vyjadrila aj jeho spolujazdkyňa. A že vozidlo Octavia začalo predchádzať pred križovatkou uvádzal aj svedok D.. Počas rekonštrukcie vodič Octavie uviedol, že keď začal predchádzať vozidlo Renault, čo bolo tesne pred križovatkou sa pohyboval rýchlosťou cca 90 km/h a začal zrýchľovať. V čase jeho začiatku predchádzania sa pravdepodobne pohyboval aj vodič Renaultu rýchlosťou 90km/h. Podľa vyjadrenia vodiča Renaultu keď sa pohyboval križovatkou tak dosahoval rýchlosť 70km/h a vozidlo Octavia sa pohybovalo tesne za ním. Vodič Renaultu uviedol, že zaregistroval vozidlo Octavia, že ho predchádza až keď bolo vedľa neho vľavo, čo bol úsek stredových šikmých vodorovných čiar, keď bol cca 150m za križovatkou. Počas rekonštrukcie z vyjadrenia vodičov a polôh vozidiel vyplývalo, že počas prebiehania vodič s Octaviou od vozidla Renault nedodržal bezpečný bočný odstup. Ďalej vo vyjadrení vodičov ohľadne zaradenia sa vozidla Octavia pred Renault bolo takisto rozdielne. Vodič Octavie uvádzal, že sa zaradil pred Renault cca 200m za križovatkou, čo je cca 23m pred zadokumentovanou stopou č. 1 a mal sa zaradiť tak, že medzi vozidlami bola vzdialenosť 3,3 m. Vodič Renaultu však uviedol, že v tom okamihu keď začal zanechávať stopu č. 1, tak Octavia sa nachádzala ešte vedľa neho vľavo, prípadne prednou časťou cca 2m pred prednou časťou jeho vozidla, pričom bola celá v jeho jazdnom pruhu. K technike jazdy obidvoch vodičov uviedol, že ak sa vozidla pohybovali, tak ako uvádzal vodič Octavie, tak potom technika jazdy vodiča Octavie nebola správna z technického hľadiska. Nebola správna preto, lebo začal predchádzať tesne pred križovatkou, v križovatke a za križovatkou v úseku, kde to bolo vodorovným dopravným značením zakázané. Technika jazdy nebola správna preto, lebo pred križovatkou bolo obmedzenie rýchlosti na 70km/h, a on sa mal pohybovať viac ako 70km/h, uvádzal 90km/h. Počas predchádzania od vozidla Renault nedodržal bočný odstup a zaradil sa pred vozidlo Renault tak, že medzi vozidlami nebola bezpečná pozdĺžna vzdialenosť, čim donútil vodiča Renaultu, aby na situáciu reagoval, buď brzdením alebo vyhýbaním sa. Ak sa vodiči pohybovali ako uvádza vodič Octavie, tak ani technika vodiča Renaultu nebola správna. Jeho technika nebola správna preto, lebo tesne pred križovatkou sa pohyboval vyššou rýchlosťou ako bola v danom úseku obmedzená rýchlosť jazdy a ďalej preto, lebo na predchádzanie nereagoval správne, pretože mal zvyšovať rýchlosť jazdy.

Ak by sa vozidla pohybovali tak, ako uviedol vodič Renaultu. Podľa neho sa mal v úseku križovatky pohybovať rýchlosťou asi 70km/h. V tomto úseku bola jeho technika jazdy správna. Od tejto križovatky mal zvyšovať rýchlosť jazdy. Pričom v úseku 150m za križovatkou mal spozorovať vedľa seba vozidlo Octavia, pričom z jeho vyjadrenia počas rekonštrukcie vyplýva, že v tomto úseku ešte nereagoval na vozidlo Octavia, t.j. nemenil rýchlosť jazdy. Uviedol, že za križovatkou 200m zrýchľoval, teda nereagoval správne na tú danú situáciu. Z výpočtov znalec zistil, že ak by dostatočne sledoval situáciu za sebou od križovatky, tak mohol registrovať, že ho vozidlo Octavia predchádza už skôr ako keď bolo asi 150m za križovatkou, pretože vozidlo Octavia bolo v úseku 150m za križovatkou vedľa neho. Ak by však začal reagovať v úseku 150m za križovatkou, aby len pribrzdil plynulo, tak by umožnil vodičovi Octavia, aby sa zaradil pred neho. Ak by sme vychádzali z vyjadrenia vodiču Renault o spôsobe vodiča Octavie, tak vodič Octavie nejazdil správne z technického hľadiska, pretože začal predchádzať vozidlo Renault v úseku, kde to bolo dopravným značením zakázané, nedodržal bočný odstup od vozidla Renault a nakoľko predchádzal vozidlo Renault, tak sa pohyboval vyššou rýchlosťou ako 90km/h.

K príčine dopravnej nehody z technického hľadiska znalec uviedol, že: Ak by sme vychádzali z vyjadrenia vodiča Octavie počas rekonštrukcie, príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy oboch vodičov a to Renault a Octavie. Nesprávna technika vodiča Octavie spočívala v tom, že predchádzal v úseku kde to bolo zakázané. Počas predchádzania nedodržal od vozidla Renault bočný odstup a zaradil sa pred vozidlo Renault tak, že medzi vozidlami nebola bezpečná

pozdĺžna vzdialenosť. Nesprávna technika jazdy vodiča Renaultu spočívala v tom, že na predchádzanie vozidlom Octavia a na nedodržanie bezpečného odstupu medzi vozidlami vodičom Octavie nereagoval včas a správne. Vodič Renaultu nereagoval správne preto, lebo zvyšoval rýchlosť jazdy. V tomto prípade nesprávna technika vodiča jazdy Octavie, bola prvkom dopravnej nehody, ktorá vodičovi vozidla Renault vyvolala kolíznu situáciu. Vodič Renaultu musel meniť rýchlosť a smer jazdy. Nesprávna technika jazdy vodiča Renaultu, ktorá spočívala vo zvyšovaní rýchlosti jazdy bola tým prvkom príčiny dopravnej nehody, ktorý mu znemožňoval zabrániť kolíznej situácie. Nesprávna technika jazdy oboch vodičov mala za následok, že vodič Renaultu musel meniť smer jazdy vpravo mimo cestu, kde stratil smerovú stabilitu a následne strhol riadenie doľava a vošiel do jazdnej dráhy vozidla Favorit, čim mu vytvoril kolíznu situáciu.

Ak by sme vychádzali z vyjadrenia vodiča Renaultu, tak potom príčinou dopravnej nehody bola taktiež nesprávna technika jazdy oboch vodičov. Nesprávna technika jazdy vodiča Octavie spočívala v tom, že predchádzal v zákrute a v úseku, kde to bolo vodorovnou dopravnou značkou zakázané a počas predchádzania nedodržal bezpečný bočný odstup, čím donútil vodiča Renaultu, aby zmenil smer jazdy mimo cestu. Nesprávna technika jazdy vodiča Renaultu spočívala v tom, že na nesprávnu techniku vodiča Octavie nereagoval včas a zvyšoval rýchlosť jazdy. Príčiny dopravnej nehody sú v oboch prípadoch rovnaké, resp. podobné.

Vodič Octavie by sa teda pohyboval správne z technického hľadiska, ak by nezačal predchádzať tesne pred križovatkou. Ďalej ak by nepokračoval v úkone predchádzania v úseku za križovatkou, keď sa mu nepodarilo dostatočne bezpečne zaradiť pred vozidlo Renault, nakoľko medzi križovatkou a úsekom kde bola zadokumentovaná stopa č. 1 je vzdialenosť cca 216m. Vodič Octavie v tomto úseku mal dostatočný priestor a čas na to, aby pribrzdil a zaradil sa za vozidlo Renault, čím by vodič Renaultu nemal vytvorenú žiadnu prekážku a s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote by ani nezišiel z cesty vpravo a nestratil by smerovú stabilitu. Vodičovi Renaultu vytvoril kolíznu situáciu vodič Octavie, ale aj ak by vodič Renaultu nezvyšoval by rýchlosť jazdy, reagoval by skôr, potom by nebol donútený na vrchole zákruty meniť smer jazdy. Ak by vodič Renaultu reagoval skôr, pribrzdil by tak, vodič Octavie by sa zaradil pred vozidlo Renault aj keby nebola dodržaná bezpečná pozdĺžna vzdialenosť a nedošlo by k ďalšej kolízii. Mieru zavinenia majú obidve vozidlá. Podľa predloženého spisového materiálu medzi týmito vozidlami, mal vodič Renaultu vedomosť, že za ním sa tam pohybuje vozidlo Octavie. Napriek k tomu, že vodič Octavie išiel nesprávne, vodič Renaultu mohol na to reagovať skôr.

Vodič Renaultu počas rekonštrukcie uviedol, že sa pohyboval rýchlosťou 70km/h a uvádzal že sa pohyboval plynulo. Neuvádzal, že by prudko akceleroval. Ak jeho rýchlosť bola na začiatku stopy č. 1 - 116km/h, tak je vysoko pravdepodobné, že sa v mieste križovatky pohyboval o niečo vyššie ako je 70km/ h. Stopa, ktorá bola zdokumentovaná nie je jednoznačne vyhodnotená či sa jedná o brzdnú stopu alebo o jazdnú stopu. Mohla by to byť brzdná stopa, pretože sám vodič Renaultu v deň dopravnej nehody, keď bol vypočúvaný uviedol, že predtým ako strhol riadenie vľavo brzdil. Pravdepodobne reagoval na danú situáciu nie len vyhýbaním sa, ale aj brzdením a z toho dôvodu rýchlosť mohla byť až 116km/h. Mohol sa, ale v križovatke pohybovať aj rýchlosťou 80km/h a ta rýchlosť mohla byť 110km/h kde začala táto stopa.

Podľa 268 ods. 2 Trestného poriadku za súhlasu strán bol prečítaný písomný znalecký posudok znalcov K.. K. Q. a K.. S. Š., znalcov s odboru zdravotníctvo a farmácia č. 26/2011 a 59/2011 zo dňa 25.10.2011 č.l. 72 - 90 spisu z ktorého záverov vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti C. H. zlyhanie riadiacej a regulačnej činnosti mozgu - mozgová smrť v dôsledku závažných poranení najmä hlavy, ktoré menovaný utrpel ako vodič pri dopravnej nehode. Ku smrti C. H. došlo bezprostredne po dopravnej nehode a je možné čas smrti stanoviť na deň 02.07.2011 o 09:30 hod.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, a to listinné dôkazy: oboznámením alebo prečítaním listinné dôkazy vo vyšetrovacom spise č.l. 67-71 - znalecký posudok vypracovaný X.. S. K., P.. znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, toxikológia zo dňa 25.07.2011, č.l. 336-367 spisu (lekárske správy, odborné vyjadrenie ohľadom zdravotného stavu D. X., prepúšťacia správa poškodeného S. J., potvrdenie o PN, odborné vyjadrenie ohľadne o zdravotného stavu S. J.), č.l. 401 - 405 záznam z dopravnej nehody, č.l. 406 - 411 fotodokumentácia, č.l. 415 zápisnica o vrátení vecí osobného motorového vozidla, č.l. 416 zápisnica o vrátení vecí D. X., č.l. 417 - 418 zápis o dychovej skúške D. X., č.l. 419 - 422 poistky, STK, č.l. 427 - 430 odpis z RT, č.l. 431 evidencia z priestupkov, č.l. 432 výpis z evidenčnej karty vodiča, č.l. 423 správa z mesta Holíč na obžalovaného zo dňa 11.10.2012, č.l. 434

správa o povesti mesta Holíč zo dňa 17.09.2013, č.l. 556 - 563, odpis z RT zo dňa 31.07.2018 - č.l. 731, lustrácia v RP - č.l. 732.

Z listinných dôkazov najmä z lekárskej správy K.. A. F. zo dňa 13.03.2012 a 19.09.2012 (č.l. 336-346 spisu) mal súd preukázané, že poškodený D. X. utrpel v dôsledku autonehody ľahké zranenie a to, porušenie povrchu kože v oblasti pravého bederného kĺbu veľkosti cca 10x10 cm, pohmoždenie kĺbu bederného vpravo, pohmoždenie panvovej kosti vpravo. K zraneniam podľa vyjadrenia lekára došlo mechanickým tlakom - narazením na konštrukciu automobilu. Práceneschopnosť poškodeného bola stanovená od 04.07.2011 do 01.08.2011.

Z lekárskej správy K.. K. I. zo dňa 13.03.2012 a 19.09.2012 (č.l. 347-365 spisu) mal súd preukázané, že poškodený S. J. utrpel v dôsledku autonehody ťažké zranenie a to, akútne respiračné zlyhanie, Pneumohemotorax vľavo, fraktúra rebier 7-10, zmliaždenie hrudníka vľavo, pľúc vľavo a srdca, roztrhnutá slezina, tržná rana stehna vľavo. Poškodené orgány: pľúca, hrudník - rebrá, slezina, stehno. K zraneniam podľa vyjadrenia lekára došlo tupým nárazom. Práceneschopnosť poškodeného bola stanovená dlhodobejšie. S pravdepodobnosťou trvalých následkov. Poškodený bol hospitalizovaný v nemocnici od 02.07.2011 do 18.07.2011.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Objektom trestného činu usmrtenia je ľudský život. Tento trestný čin je na rozdiel od jednotlivých foriem vraždy a zabitia už vo svojom základe nedbanlivostným trestným činom. Páchateľ tohto trestného činu nemal úmysel iného usmrtiť, ani mu spôsobiť akúkoľvek ujmu na zdraví, ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti, inému spôsobil smrť (napr. pri dopravnej alebo inej prevádzkovej nehode). Jednotlivé formy usmrtenia nie sú rovnako závažné, pričom mieru ich závažnosti môžu ovplyvniť mnohé konkrétne skutočnosti týkajúce sa činu, okolností a príčin jeho spáchania, následkov a pod. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivosť. Podľa odseku 2 za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa bude považovať to, ak páchateľ spáchal taký čin preto, lebo porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Objektom tohto trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Na naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Ťažkou ujmou na zdraví podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona je aj poškodenie dôležitého orgánu, za ktoré sa považuje len také porušenie niektorého z telesných orgánov, pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný dlhotrvajúci následok (napr. pomliaždenie mozgu, poranenie miechy, poranenie dýchacích ciest, poranenie dôležitých vnútorných orgánov, akými sú srdce, ľadviny, slezina). Môže sem patriť aj strata jedného oka, ale napríklad aj strata reči. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivosť. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek.

Podľa § 158 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase spáchania skutku ďalej len „Zákon o cestnej premávke“), vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.

Podľa § 15 ods. 5 písm. b) Zákona o cestnej premávke, vodič nesmie predchádzať, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť.

Podľa § 15 ods. 5 písm. g) Zákona o cestnej premávke, vodič nesmie predchádzať, pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla.

Podľa § 16 ods. 2 Zákona o cestnej premávke, vodič autobusu a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h-1. Na diaľnici a na rýchlostnej ceste vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 100 km.h-1 a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg rýchlosťou najviac 130 km.h-1.

Podľa § 16 ods. 5 Zákona o cestnej premávke, vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.

Podľa § 3 ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Za porušenie dôležitej povinnosti treba pokladať len porušenie takej povinnosti, ktorá má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví (porovnaj R 11/1964).

Spáchanie trestného činu podľa § 224 v súvislosti s dopravnou nehodou vyžaduje, aby porušenie dopravného predpisu páchateľom bolo v príčinnej súvislosti s haváriou (porovnaj R 7/1965).

Výpočet všetkých "dôležitých povinností" vodiča motorového vozidla nie je možný, lebo význam porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča priamo závisí od konkrétnej dopravnej situácie; možno uviesť len niektoré typické príklady, keď závadné konanie vodiča podľa judikatúry sa považuje za porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona. Pozri aj R 33/1972, R 38/1975, R 13/1978, R 40/1978, R 36/1984 (R I/1966).

Za porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 224 ods. 2 nemožno mechanicky pokladať porušenie akéhokoľvek predpisu, vyhlášky o pravidlách cestnej premávky, ale len porušenie takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, napríklad tým, že má za následok nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ľudí. Aby súd mohol uznať, že ide o porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, musí zistiť, že medzi porušením takej povinnosti a následkom trestného činu je príčinná súvislosť (porovnaj R 31/1966).

Ak pri vzniku následku uvedeného v § 224 spolupôsobilo viac príčin (konanie obvineného a poškodeného), treba hodnotiť každú príčinu, pokiaľ ide o jej význam pre vznik následku, osobitne a určiť jej dôležitosť z hľadiska následku, ktorý z konania obvineného nastal. Konanie obvineného, aj keď je len jedným článkom z reťaze príčin, ktoré spôsobili následok, je príčinou následku aj vtedy, keď by následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby (porovnaj R 72/1971).

Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej pravidiel tak, že nezabránil dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo ešte možné

nehode zabrániť, možno ho uznať zodpovedným za nehodu len vtedy, ak ho za voľbu nesprávneho riešenia situácie možno pričítať zavinenie. Hoci nehodu spoluzavinil nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, jeho konanie spravidla nemožno posudzovať ako porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 223 ods. 2, resp. § 224 ods. 2 (porovnaj V 32/1982).

Za hrubé porušenie predpisov o bezpečnosti dopravy v zmysle § 224 ods. 3 treba považovať také porušenie týchto predpisov, ktoré za danej situácie podľa všeobecných skúseností spravidla vyvoláva reálne nebezpečenstvo spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti viacerým osobám. Z hľadiska povahy a intenzity preto musí ísť o závažnejšie porušenie predpisov o bezpečnosti dopravy, než sa predpokladá pri porušení dôležitej povinnosti v zmysle § 224 ods. 2 (porovnaj V 28/1975).

Napriek tomu, že obžalovaný počas celého trestného konania popieral spáchanie trestnej činnosti jeho vina bola nepochybne preukázaná s poukazom na výpovede svedkov, ale najmä s poukazom na závery znaleckého posudku X.. K. J.J. č. 47/2011 zo dňa 10.09.2011 a jeho doplnku č. 9/2014 zo dňa 24.01.2014.

Zo svedeckých výpovedí svedkov T. P. O. K. W. vyplýva, že obaja boli v osobnom motorovom vozidle autoškoly na ceste zo Skalice smerom na Holíč, pričom oproti ním pri benzínovej pumpe OIL išli vozidlo obžalovaného Škoda Octavia a vozidlo svedka D. X.. Obidvaja zhodne potvrdili, že vozidlá išli rýchlo a naháňali sa, pričom oni sa im vyhýbali do kraja. Svedkovia potvrdili, že vozidlá jazdili tým spôsobom, že najskôr sa vysunulo jedno a potom druhé vozidlo a dlhšiu dobu šli súbežne v ich jazdnom pruhu, pričom svedok P. doplnil, že vozidlo obžalovaného bolo asi bližšie k stredovej čiare.

Svedok D. X. po prečítaní zápisnice o výpovedi z prípravného konania zotrval na tejto výpovedi a plne sa jej pridržiaval. V tejto výpovedi svedok uviedol, že ako prichádzal k odbočke na Vrádište, tak dobehol bielu Octaviu, tam sa znižuje rýchlosť na 70 km/h a potom na 60 km/h, išiel za ním a za križovatkou, ako prestalo platiť obmedzenie, tak pridal a chcel ho predbehnúť, ale ako sa dostal do jeho úrovne, tak ho akoby nechcel pustiť, teda keď bol na jeho úrovni tak mu podľa neho pridala predbiehanie trvalo oveľa dlhšie, ako štandardne. Vtedy stretali v protismere autoškolu a ta sa musela uhnúť na kraj lebo vtedy nevedel, či ho vodič Octavie pustí pred seba, alebo má brzdiť. Predbehol Octaviu ešte pred benzínkou a ako sa blížil k odbočke z obchvatu, tak spomalil, lebo tu je obmedzenie rýchlosti, vtedy sa pozrel do spätného zrkadla, kedy videl, že vodič Octavie sa na neho nalepil zozadu tak, že nebolo mu v spätnom zrkadle v interiéry vozidla vidieť prednú masku len čelné sklo. On išiel normálne ďalej, nevenoval tomu vtedy až takú pozornosť, pokračoval ďalej po obchvate. Keď bol za odbočkou, tak pridal, vtedy si všimol, že vedľa neho z ľavej strany sa na jeho vozidlo tlačí vozidlo Octavie, skoro sa dotýkali spätnými zrkadlami, preto uhýbal na kraj až vyšiel pravým kolesom na krajnicu, kde dostal šmyk. Svedok dodal, že tesne pred zrážkou sa pohyboval rýchlosťou okolo 80-90, pridal zo 70km/h.

Z výpovedí vyššie uvedených svedkov je možné uzavrieť, že pred samotnou dopravnou nehodou došlo k situácii, keď svedok D. X. na Renaulte Clio predbiehal ešte pred benzínkou OIL obžalovaného Ľ. J. na vozidle Škoda Octavia, pričom tieto vozidla určitý čas išli súbežne pri sebe, pričom podľa svedkov P. a W. to vyzeralo ako „závod“ a museli sa s autom autoškoly vyhnúť do kraja ku pravej krajnici vozovky.

Z výpovede svedka - poškodeného S. J. vyplýva, že spolu s C. H. išli na osobnom motorovom vozidle Škoda Favorit obchvatom Skalice smerom na Holíč. Oproti nim išlo auto, pričom farbu nevedel uviesť. Zrazu vyletelo s poza neho druhé auto, kúsok od nich a spravil myšičku, pričom si myslel, že sa s tým obiehaným autom oškrú. Vodič obiehaného auta uhýbal do kraja. Tesne sa auto, ktoré obehovalo vyhol aj im. Vyzeralo to ako závod. Podľa jeho názoru, šofér nemal čo predbiehať, jeho manéver bol riskantný.

Zo znaleckého posudku X.. K. J. č. 47/2011 zo dňa 10.09.2011 a jeho doplnku č. 9/2014 zo dňa 24.01.2014 vyplýva, že znalec stanovil dve možné alternatívy priebehu nehody. A to v zmysle vyjadrení obžalovaného Ľ. J. a v zmysle vyjadrení svedka D. X.. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie sa priklonil k záveru, že priebeh nehody sa stal tak, ako uvádzal obžalovaný Ľ. J.. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že obžalovaný porušil povinnosti vodiča podľa § 15 ods. 3, § 15 ods. 5, písm. b), g), § 16 ods. 2, § 3 ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke, teda predchádzal tesne pred križovatkou, v križovatke a za križovatkou v úseku, kde to bolo vodorovným dopravným značením zakázané, prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v danom úseku a počas predchádzania od vozidla Renault nedodržal bočný odstup a zaradil sa pred vozidlo Renault tak,

že medzi vozidlami nebola bezpečná pozdĺžna vzdialenosť, čim donútil vodiča Renaultu, aby na situáciu reagoval, buď brzdením alebo vyhýbaním sa. Predmetné viacnásobné porušenie povinností vodiča súd vyhodnotil ako hrubé porušenie, nakoľko v dôsledku konania obžalovaného, resp. v príčinnej súvislosti s týmto porušením došlo ku smrteľnému následku a ťažkej ujmy na zdraví jednej osoby a ublíženiu na draví ďalšej osoby. Aj napriek tomu, že technika vodiča D. X. nebola správna, nakoľko tento prekročil maximálnu povolenú rýchlosť a zvyšoval rýchlosť svojho vozidla, príčinou dopravnej nehody však bola jednoznačne nesprávna technika jazdy obžalovaného Ľ. J., ktorá bola v príčinnej súvislosti s vyvolaním kolíznej situácie vodičovi Renault Clio, t.j. D. X., ktorý bol donútený zísť na krajnicu, kde následne dostal šmyk a narazil tak do protiidúceho vozidla Škoda Favorit.

Súd dospel k záveru, že keby obžalovaný nezačal predchádzať vozidlo Renault Clio D. X. tesne pred križovatkou a nepokračoval by v úkone predchádzania v úseku za križovatkou, keď sa mu nepodarilo bezpečne zaradiť pred vozidlo Renault, pričom obžalovaný v tomto úseku mal dostatočný priestor a čas na to, aby pribrzdil a zaradil sa za vozidlo Renault, čím by vodičovi Renaultu Clio D. X. nevytvoril kolíznu situáciu, na ktorú by musel reagovať a s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote by ani nezišiel z cesty vpravo a nestratil by smerovú stabilitu a následne by nenabúral s vozidlom Renault do protiidúceho auta Škoda Favorit. Obžalovaného obrana spočívajúca v tom, že vodič Renaultu Clio D. X. mu bránil v predchádzaní zvyšovaním rýchlosti s poukazom na výpoveď svedka S. J. je iba čiastočne pravdivá, keď tento svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný predbehol Renault myšičkou, pričom pri predbiehaní sa natláčal so svojím vozidlom Škoda Octavia na toto vozidlo a donútil tak svedka D. X. vyhnúť sa doprava. V prípade, že vodič Renaultu Clio D. X. by dlhšie bránil vozidlu obžalovaného Škode Octavia v predchádzaní zrazil by sa s vozidlom Škoda Favorit práve on. Je nepochybné, že obaja vodiči prekročili maximálnu povolenú rýchlosť v danom úseku, avšak napriek tomuto možno skonštatovať, že aj keď svedok D. X. nesprávne reagoval na vzniknutú situáciu, obžalovaný nesie plnú zodpovednosť za predmetný čin svojou agresívnou jazdou a tým, že pokiaľ si bol vedomý, že nestihne bezpečne predísť vozidlo Renault Clio bolo jeho povinnosťou pribrzdiť a čo najrýchlejšie sa zaradiť za vozidlo Renault Clio bez toho, aby ohrozil alebo obmedzil ostatných účastníkov premávky a nie za každú cenu sa snažiť predísť vozidlo Renault Clio a to aj do zákruty a ukázať tak „svoje svaly“. Takáto bezcharakterná jazda teda nemôže byť akceptovateľná na žiadnej cestnej komunikácii, okrem závodných okruhoch na to určených.

Súd súčasne odmietol vykonať dôkaz vyžiadaním si odpisu z registra trestov a evidenciou priestupkov na D. X., z dôvodu, že tieto sú irelevantné pre posudzovanie spáchaného trestného činu a osoby páchateľa v predmetnej trestnej veci.

Súd v danom prípade zvažoval, či by bolo na mieste aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, tzv. materiálny korektív nakoľko sa jedná o prečin, avšak dospel k záveru, že v danom prípade boli spáchané tri trestné činy jedným skutkom, pričom sa nejedná o malú závažnosť vzhľadom na spôsob spáchania trestných činov, ich následky, okolností za ktoré boli spáchané, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa a najmä na naplnenie všetkých znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty - závažnejším spôsobom konania, niekoľkonásobným porušením povinností vodiča, ktoré vyplývajú zo Zákona o cestnej premávke.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Konanie obžalovaného, ktorého sa dopustil napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, tak po objektívnej stránke ako aj subjektívnej stránke, pretože C. H. spôsobil z nedbanlivosti smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania tým, že niekoľkonásobne porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa Zákona o cestnej premávke a to hrubým spôsobom, pretože predchádzal v úseku pred križovatkou a v križovatke kde je to zakázané, nedodržal bezpečnú bočnú vzdialenosť od predbiehaného vozidla a prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v úseku, kde je rýchlosť obmedzená zvislou dopravnou značkou, poškodenému S. J. z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom

konania, tým, že niekoľkonásobne porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa Zákona o cestnej premávke a to hrubým spôsobom, pretože predchádzal v úseku pred križovatkou a v križovatke kde je to zakázané, nedodržal bezpečnú bočnú vzdialenosť od predbiehaného vozidla a prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v úseku, kde je rýchlosť obmedzená zvislou dopravnou značkou a poškodenému D. X. z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že niekoľkonásobne porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa Zákona o cestnej premávke a to hrubým spôsobom, pretože predchádzal v úseku pred križovatkou a v križovatke kde je to zakázané, nedodržal bezpečnú bočnú vzdialenosť od predbiehaného vozidla a prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v úseku, kde je rýchlosť obmedzená zvislou dopravnou značkou. Obžalovaný teda naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu usmrtenia a prečinu ublíženia na zdraví, teda spáchal čin závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. h) Trestného zákona, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky ide o zavinenie z nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Trestného zákona, teda obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Teda nedbanlivosť možno hodnotiť ako vedomú.

Súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovaného. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané konanie obžalovaného, následok aj príčinná súvislosť medzi konaním a následkom a je dané aj zavinenie ako subjektívna stránka medzi konaním a následkom, ktoré zavinenie malo v tomto prípade formu vedomej nedbanlivosti.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 32 a § 34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Súd spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného pričom vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že Mesto Holíč, resp. Mestská polícia nemá o obžalovanom žiaden záznam, nebol prejednávaný na Komisii verejného poriadku. Obžalovaný je ženatý býva v byte, ktorého vlastníčkou je jeho matka.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z výpisu evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má 1 záznam v Ústrednej evidencii priestupkov MVSR, bol postihnutý za priestupok proti porušeniu pravidiel cestnej premávky a bola mu uložená bloková pokuta 30 eur dňa 14.06.2012.

Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol 1-krát postihnutý za priestupok proti porušeniu pravidiel cestnej premávky - za rýchlosť jazdy a bola mu uložená bloková pokuta 10 eur dňa 23.08.2009.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nezistil u obžalovaného ani jednu z poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, teda ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j), pretože obžalovaný sa dňa 23.08.2009 dopustil priestupku na úseku dopravy a to za rýchlosť jazdy, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta, naopak súd zistil u obžalovaného jednu z priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov, t.j. tri trestné činy.

Nakoľko prevažoval pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, preto súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona. Ak teda prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Pre najprísnejšie trestaný čin - prečin usmrtenia podľa § 147 ods. 2 ustanovuje zákonnú trestnú sadzbu v rozmedzí 2 roky až 5 rokov, pričom s prihliadnutím na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností sa táto sadzba upravila na 3 roky až 5 rokov. Súd s poukazom na spáchanie viac trestných činov obžalovanému ukladal trest úhrnný podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona.

Súd súčasne s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby, pretože od spáchania skutku do vyhlásenia predmetného rozhodnutia uplynula doba viac ako 7 rokov, preto aj účel trestu a potrestanie páchateľa v danom prípade plynutím času oslabuje. Je preto povinnosťou súdu, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým spôsobom odškodnené. Súd mal za to, že práve zmiernenie trestu je v danom prípade určitou kompenzáciou štátu za neprimeranú dĺžku konania.

Súd obžalovanému teda uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne. Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je podľa názoru súdu primeraný vzhľadom na postoj obžalovaného v celom konaní (nevynímajúc trestné konanie), ktorý sa snažil počas celého konania preniesť zodpovednosť na inú osobu (svedka D. X.) a naviac do dnešného dňa sa neospravedlnil poškodeným, ich rodinám, resp. pozostalým a nesnažil sa ani o zmiernenie následkov spáchaného trestného činu, či už vo forme morálnej alebo materiálnej náhrady škody, ako aj na závažný následok trestného činu, smrť nevinnej osoby a spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví jeho spolujazdca, ktorý bol v príčinnej súvislosti s niekoľkonásobným porušením Zákona o cestnej premávke, a to hrubým spôsobom, keď obžalovaný porušil tri dôležité povinnosti vodiča. Súd teda pri ukladaní nepodmienečného trestu poukazuje na celkový postoj obžalovaného k prejednávanej veci a najmä na viacnásobné porušenie dôležitej povinnosti uloženej Zákonom o cestnej premávke z ktorých skutočností vyplýva, že povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu by bolo nepochybne v zrejmom rozpore s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. Júna 2004, sp. zn. 4Tz 13/2004). Súd súčasne zdôrazňuje, že cesta pre motorové vozidlá nie je pretekárskou dráhou, kde sa môžu vozidlá naháňať a dosahovať oveľa vyššie rýchlosti ako na bežnej cestnej komunikácii, kde platia striktné zákonné obmedzenia najmä rýchlostné.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý u obžalovaného Ľ. J. iba uložením úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením na výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd zároveň podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 4 rokov (sadzba 1 rok až 10 rokov), teda v dolnej polovici tejto sadzby. S poukazom na osobu obžalovaného je dôvodné mu uložiť aj trest zákazu činnosti, nakoľko pri vedení motorového vozidla porušil tri dôležité povinnosti a to hrubým spôsobom, čo teda nemôže byť celospoločensky tolerované a akceptovateľné a je potrebné z hľadiska generálnej prevencie, aby do budúcna boli odradení aj iní páchatelia od páchania takéhoto trestného činu.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej H. H., R.. XX.XX.XXXX C. J., Č. W., bytom N. Č.. XX v celkovej výške 1.335,73 eur, ktorú si riadne a včas uplatnila a ktorú mal preukázanú zo spisu a to náklady na pohreb vo výške 984,20 eur, nákup vencov vo výške 228,80 eur a preukázaný nákup liekov vo výške 3.160,54 Kč, ktorá suma predstavuje ku dňu uplatnenia nároku 122,73 eur.

Nakoľko si poškodená H. H. uplatnila škodu za nákup liekov vo výške 4.392,74 Kč (cca 175 eur), ktorú z bločkov súd nemal preukázanú v tejto časti odkázal poškodenú podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Poškodená si rovnako uplatnila ako manželka C. H. aj náhradu na nemajetkovú ujmu vo výške 35.000,- eur a jej dvaja synovia V. H., R.. XX.XX.XXXX a C. H., R.. XX.XX.XXXX si uplatnili nemajetkovú ujmu každý vo výške 25.000,- eur, nakoľko by bolo

potrebné na priznanie nemajetkovej ujmy vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce rámec trestného konania súd odkazuje poškodených s týmto nárokom na civilný proces.

Súčasne súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených Sociálnu poisťovňu, so sídlom Bratislava 813 63, Ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava 851 01, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436 a S. J., R.. XX.XX.XXXX C. I., bytom N. Č.. XX, odkázal s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko aj v tejto časti by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce rámec trestného konania.

O náhrade škody D. X. súd nerozhodoval, nakoľko tento si neuplatnil nárok riadne a včas, ale až na hlavnom pojednávaní prostredníctvom svojho splnomocnenca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Skalica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.