Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-14-2018.pdf
PDF · 104.3 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému B. Š., C.. XX.XX.XXXX, D. S. U. M. N. XXX, XXX XX U. M. N., v konaní o zaplatenie 1.336,69,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 15C/219/2016-58 zo dňa 22. decembra 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Konanie do výšky 587,80 eur spolu s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok, § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. v) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 09.06.2016 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 1.336,69,- Eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne a náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnal. Súd prvej inštancie nepriznal všetky uplatňované nárok z výpisov z účtu s dátumom od 31.08.2013 d 28.02.2014 vzhľadom na ich premlčanie. Žaloba bola totiž podaná až dňa 09.06.2016 a teda všetky pohľadávky splatné pred 09.06.2014 sú premlčané. Súd vychádzal z toho, že v prejednávanej veci má žalobca iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože poskytol žalovanému nepovolené prečerpanie bez ďalšieho dôvodu
- žalovaný o neho nežiadal. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany banky. Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške 28% ročne, napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážna a preto neplatná a ta aj napriek tomu, že v § 53 Občianskeho zákonníka uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len demonštratívny. V rámci spotrebiteľských vzťahov (ale ja obchodných) je neprípustné, aby jeden subjektu poskytoval inému subjektu odplatu bez zodpovedajúceho protiplnenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný bol v konaní úspešnejší, ale trovy konania mu nevznikli.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že v zmysle § 18 ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe spotrebiteľského úveru. Ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Namietal, že ani zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovoval, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Takéto pravidlo nezaviedol ani zákon č. 129/2010 Z. z. Tento výklad potvrdil aj rozsudok súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o účte s klientkou (01.10.2008) nebol ešte v platnosti zákon o platobných službách, pričom zákon o platobnom styku poskytovanie platobných služieb na základe rámcovej zmluvy neupravoval. Zmluva o bežnom účte sa preto spravovala ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe navrhovateľa v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
8. Z obsahu spisu vyplýva, že Dexia banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 a žalobca ako majiteľ účtu uzavreli dňa 01.10.2008 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „Zmluva o spolupráci“), predmetom ktorej bola Zmluva o zriadení účtu, s typom účtu Devízový účet Axion, č.ú. 8932279001/5600 v mene EUR, s frekvenciou výpisov ročne; Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty MasterCard s denným limitom 20.000 Sk a Zmluva o poskytovaní služby elektronického bankovníctva, na
základe ktorej bola zriadená služba e-Banka ku všetkým účtom majiteľa účtu v banke. Z výpisov pohybov na účte žalovaného vyplýva, že dňa 24.02.2014 bola vykonaná operácia označená ako „Vyrovnanie zostatku 8932279001“ vo výške 1.567,19,- Eur. Z výpisu z účtu za obdobie od 01.02.2014 do 28.02.2014 (č.l. 4) taktiež vyplýva, že dňa 24.02.2014 došlo k bezhotovostnému prevodu - vyrovnanie zostatku zatv. účtu vo výške 1.567,19,- Eur. Ďalej sa v spise nachádzali výpisy z účtov žalovaného za obdobie február 2014 (č.l. 23), január 2014 (č.l. 24), december 2013 (č.l. 26), november 2013 (č.l. 28), október 2013 (č.l. 30), september 2013 (č.l. 32). Súčasťou Zmluvy o spolupráci boli aj Všeobecné obchodné podmienky.
9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.
11. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) bod 1. Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.
12. Podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
13. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
14. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
15. Dôvodom podania odvolania žalobcom bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).
16. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7Cdo 7/2010).
17. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.
18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi predchodcom žalobcu, spoločnosťou Dexia banka Slovensko a.s. a žalovaným, založeným dňa 01.10.2008 Zmluvou o spolupráci.
19. V predmetnej veci nie je sporné, že ide o spotrebiteľský vzťah, pretože Zmluva o spolupráci je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalobca v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
20. Odvolací súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 01.10.2008 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, pričom v zmysle záverečných ustanovení zmluvy boli súčasťou predmetnej zmluvy aj VOP žalobkyne a Sadzobník žalobkyne. Predmetná zmluva bola uzavretá v súlade s § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je sporné, že ide o vzťah spotrebiteľský, pretože Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalobca v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.
21. Odvolací súd dodáva, že je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
22. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 01.10.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súd prvej inštancie preto správne vec právne posúdil, keď na predmetný prípad aplikoval predovšetkým ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje aj na to, že ani samotný žalobca v podanom odvolaní nenamietal spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.
23. Vo vzťahu k premlčaniu odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať vyššie citované ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Žalobou sa možno domáhať práva na súde len v prípade plynutia oboch dôb, tak objektívnej ako aj subjektívnej. Ak sa však skončí plynutie niektorej z nich, dôjde k premlčaniu práva, a to aj napriek tomu, že druhá premlčacia doba ešte neuplynula.
24. Správnym je aj záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade išlo o vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, avšak so zreteľom na to, že posledný uplatňovaný nárok žalobcu z výpisu z účtu bol s dátumom od 31.08.2013 do 28.02.2014, je potrebné konštatovať, že ide o nárok, ktorý je premlčaný, rovnako aj všetky nároky splatné pred 09.06.2014, z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby.
25. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol zavedený do zákona s účinnosťou od 01.05.2014 odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania predmetnej veci prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak
bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ustanovenie § 5b Zákona o o chrane spotrebiteľa malo procesno-právny charakter a zaotvilo povinnosť súdu v každom konaní, ktoré malo spotrebiteľskýc charakter preskúmať, či nárok nie je premlčaný, resp. či nie je daná zákonná prekážka, ktorá by znemožňovala takýto nárok predávajúcemu priznať. Odvolací súd podotýka, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo uvedené ustanovenie platné a účinné, preto mal súd oprávnenie prihliadať na premlčanie ex offo. Napriek skutočnosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 07.02.2018 rozhodol o veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 tak, že ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavou Slovenskej republiky, odvolací súd uvádza, že účinky vyššie menovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR nastávajú až do budúcna, tzn. že súdy nebudú môcť už ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach.
26. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej pohľadávky, odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník. Ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje banka. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj vyššie citované ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah.
27. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Takéto podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka) a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť. Teda Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť. Inými slovami, individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na Všeobecné obchodné podmienky zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania Všeobecné obchodné podmienky vyplýva aj z toho, že neboli dátumované a ani nikým podpísané. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobu žalobcu ohľadom sumy 587,80,- Eur, tvorenej poplatkami za vedenie účtu a úrokmi pri nepovolenom prečerpaní účtu, zamietol.
28. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
29. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.
30. Odhliadnuc od skutočnosti, že zákonná úprava pojem „nepovolené prečerpanie účtu“ nepoužíva, z vyššie uvedeného podania žalobcu možno dôvodne vyvodiť, že žalobca týmto slovným spojením používaným v jeho Všeobecné obchodné podmienky a dokumentoch, mienil označiť priebežné nesplácanie, či nedodržiavanie požiadavky banky na priebežné znižovanie záporného salda účtu klienta (žalovaného). V ust. čl. 3. 12 Všeobecné obchodné podmienky žalobcu upravuje stav, ak „nastane“ nepovolené prečerpanie účtu a pre takýto prípad upravuje tzv. „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, ktorý úrok má zodpovedať „debetnej úrokovej sadzbe vyhlasovanej žalobcom“. Treba však opakovane zdôrazniť, že žalobca so žalovanou nemal uzavretý žiaden zmluvný vzťah právne relevantným spôsobom o prečerpaní (existencii možnosti prekročenia) peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovanej poskytnutých bankou, či už z hľadiska výšky prečerpania, spôsobu splácania prečerpania ako aj iných podmienok súvisiacich s poskytovaním takejto služby bankou. Uvedené nemožno nahradiť, ani zhojiť jednostranným oznámením banky formou výpisov z účtu doručovaných žalovanej na jej adresu, na ktorých je uvedená výška prečerpania, aj úroková sadzba prečerpania, ako namieta v odvolaní žalobca.
31. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého článok 10 odsek 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 odsek 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. Žalobca tvrdí, že niektoré náležitosti (poplatky) nie sú uvedené v zmluve, ale vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odkazujú na ďalší dokument, a to Sadzobník poplatkov a tieto je banka, ako je uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach, oprávnená zmeniť z dôvodov tam uvedených. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“
32. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods.1 C.s.p.. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).