Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/104/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu T. X., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 13, proti žalovanej N.. H. X., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21.3.2017 č. k. 15C/182/2013-242 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že z vecí patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalovanej patria nehnuteľné veci, a to garáž, altánok, 2 x hospodársky prístrešok, postavené na parcele KN C XXX/XX, P.o výmere 600 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXX, kat. úz. Š., vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Na vyrovnanie rovnosti podielov oboch strán sporu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi finančné vyrovnanie vo výške 8.415,50 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania právo. Súd prvej inštancie ďalej vyslovil, že štát má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, z toho od žalobcu v rozsahu 50 % a od žalovanej taktiež v rozsahu 50 %.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že po uzavretí manželstva sa žalobca prisťahoval do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, na ktorom sa realizovali početné úpravy tak stavebné, ako aj terénne, úpravy okolia, či konštrukčné práce interiérové a exteriérové a napokon sa postavili nehnuteľnosti, konkrétne garáž, altánok a dva hospodárske prístrešky. Žalobca argumentoval, že rekonštrukčné práce boli financované výlučne z jeho finančných prostriedkov, ktoré získal odpredajom rodinného domu. Žalobca však zároveň nepoprel výdavky, ktoré namietala žalovaná, predovšetkým na kúpu motorového vozidla v sume cca 300.000,- Sk a výdavky s týmto motorovým vozidlom spojené. Ďalšie žalovanou označené výdavky súvisia s rekonštrukčnými a stavebnými prácami s poukázaním na to, že žalovaná namietala napr. kúpu miešačky, prívesného vozíka, brúsky, vŕtačky a pod.. Spornou medzi stranami bola tá skutočnosť, ako boli financované či už stavebné alebo aj rekonštrukčné práce. Žalobca, ktorý už v rodinnom dome žalovanej nebýva od roku 2013, nedisponoval žiadnymi peňažnými bločkami ani faktúrami, žalovaná naopak predložila množstvo týchto dokladov, ktoré z jej pohľadu mali preukazovať kúpu realizovanú z jej výlučných peňažných prostriedkov. Predovšetkým žalovaná tvrdila, že s výnimkou garáže, kde akceptovala, že táto bola postavená z finančných prostriedkov žalobcu, okrem osadených dverí, ostatné financovanie rekonštrukčných prác, napr. plastových okien, dverí, zateplenia domu mali byť darom finančných prostriedkov pre žalovanú jej matkou. Posledné vymenené okná mali byť financované z peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná získala z predaja nehnuteľností v roku 2008, o čom malo svedčiť aj čestné prehlásenie T. T. o tom, že realizoval výmenu okien za sumu 280,- eur. Pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM súd prvej inštancie prikázal stavby postavené na

pozemku vo vlastníctve žalovanej do jej výlučného vlastníctva (garáž, altán a dva prístrešky), pričom medzi stranami neboli rozpory aj s poukázaním na to, že výlučnou vlastníčkou tak rodinného domu, ako aj pozemku, na ktorom je postavené rodinný dom, či spomínané stavby, je žalovaná. Súd prvej inštancie zároveň vyporiadaval aj zhodnotenie predmetného rodinného domu rekonštrukčnými prácami a vychádzal z princípu rovnosti, parity. Napriek tvrdeniam strán sporu v priebehu konania zdôraznil, že obe strany trpia dôkaznou núdzou. Žalobcova výpoveď je podporená čestným vyhlásením jej sestry, v ktorom sa uvádza, že rodinný dom vo vlastníctve žalovanej pred rozsiahlou rekonštrukciou bol v zanedbanom stave a žalovaná a jej matka zrejme finančné prostriedky nemali aj s poukázaním na to, že tieto investovali do spoločnosti BMG v sume cca 100.000,- Sk a o tieto prišli. Žalovaná naopak tvrdí, že veľké množstvo finančných prostriedkov na rekonštrukčné práce poskytla jej matka, ktorá mala finančné prostriedky našetrené, naopak žalovaný pracoval len sporadicky a peniaze z predaja domu mu „došli“ už v roku 2005. Nepoprela stratu časti finančných prostriedkov nesprávnou investíciou, avšak v sume 30.000,- Sk. V tomto si jej výpoveď odporovala z výpoveďou jej matky, ktorá uvádzala stratu finančných prostriedkov v sume 60.000,- Sk. Aj keď matka žalovanej potvrdila jej vyjadrenia o finančných investíciách na kúpu či už plastových okien alebo brány, zateplenia a pod., súd prvej inštancie mal pochybnosti o výpovedi tejto svedkyne. Zdôraznil, že príjem žalovanej bol len asi 80,- eur mesačne za opatrovanie počas materskej dovolenky, v rokoch 2004 - 2007 poberala rodičovský príspevok. Ďalším príjmom mal byť dôchodok matky v sume asi 300,- eur. Z toho mali byť financované potreby žalovanej, syna a matky a okrem toho zrealizované úspory, ktoré neskôr boli použité na financovanie rekonštrukcie rodinného domu a okolia, ako aj stavbu objektov. Vyvstáva otázka, prečo sa žalovaná a jej matka nepustili do rekonštrukčných prác ešte predtým, ako sa do domácnosti prisťahoval žalobca. Je nepravdepodobné, aby zo sumy 400 - 500,- eur bolo možné financovať potreby 3 ľudí, platiť výdavky domácnosti a ušetriť väčší obnos peňazí. Je skôr pravdepodobné, že žalobca okrem vlastnej fyzickej práce prispel na túto rekonštrukciu. Preto súd neakceptoval tvrdenia, že plastové okná, dvere, či zapletenie je potrebné odpočítať zo zhodnotenia, keďže išlo o finančné prostriedky darované žalovanej matkou. Celková suma stavieb a zhodnotenia po odpočítaní ceny za odstránenie altánku predstavovala 16.831,- eur a na vyporiadanie žalobcu pripadá podiel 8.415,50eur. Súd prvej inštancie akceptoval tvrdenie žalovanej, že motorové vozidlo bolo zakúpené z výlučných prostriedkov matky žalovanej, ktorá na tento účel si časť sumy požičala. Aj z toho sa dá usudzovať, že matka žalovanej nemohla disponovať takým objemom finančných prostriedkov, keď na kúpu auta si musela požičať. Tiež akceptoval, že notebook sa vyporiadavať nebude, ide o hnuteľnú vec z roku 2007, ktorá má v súčasnosti nulovú hodnotu. Žalobca upustil aj od vyporiadania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. P., keď uznal, že ide o výlučný majetok žalovanej získanej darom. Súd prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti pre vybočenie z princípu parity, napriek tomu, že žalovaná navrhovala takýto postup. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že nemožno opomenúť, že na rekonštrukčných prácach sa podieľal hlavne žalobca, čím významne zhodnotil nehnuteľnosť žalovanej. O trovách konania strán rozhodol podľa § 255 C.s.p.. O trovách konania štátu rozhodoval súd prvej inštancie tiež podľa tohto zákonného ustanovenia s tým, že trovy štátu vznikli v súvislosti s tým, že bolo plnené zo štátnych prostriedkov znalečné znalcovi v sume 482,65 eur.

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie tak žalovaná, ako aj žalobca. Pokiaľ ide o žalovanú, táto nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tom zmysle, že na vyrovnanie podielov oboch strán sporu má byť jej uložená povinnosť zaplatiť sumu 8.415,50 eur. Má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výška určeného finančného vyrovnania pre ňu znamená istú exekúciu na rodinný dom, ktorý predstavuje pre ňu s príjmom 280,- , maloletého syna a 85-ročnú matku jediné obydlie, ktoré svojpomocne a ťažko postavili jej rodičia. Zdôrazňuje, že v technickom zhodnotení mali byť zahrnuté len sporné nehnuteľnosti, a to garáž, altánok, hospodárskej prístrešky, oplotenie, na cene ktorých sa strany nevedeli dohodnúť. V tomto zhodnotení nemali byť zahrnuté okná a dvere, ktoré strany nenadobudli zo spoločných prostriedkov, na čo v konaní poukazovala. Celkové technické zhodnotenie bolo nadhodnotené. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil to, že plastové okná a dvere osadené na nehnuteľnosti boli získané z finančných prostriedkov z predaja nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve vo výške 250.000,- Sk. Súd vôbec neakceptoval finančné prostriedky, ktoré poskytla jej matka, poskytla ich na zhodnotenie rodinného domu a uvedené treba považovať ako dar matky svojej dcére. Suma 8.415,50 eur je absolútne nespravodlivá, súd prvej inštancie mal zohľadniť aj jej ťažkú životnú situáciu a odkloniť sa od princípu parity, keď v tejto súvislosti sa nevyporiadal s nálezom Ústavného súdu SR III. ÚS 343/2014, na obsah ktorého v podaniach poukazovala. Zdôrazňuje aj to, že v konaní bolo zistené z právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva, že strany sporu od roku 2005

spoločne nehospodárili. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa len spoločne nestravovali, a že inak peniaze dával do domácnosti. Ich hospodárenie bolo úplne oddelené, a to bolo aj jedným z hlavných dôvodov rozvodu manželstva, keďže žalobca sa nestaral o potreby rodiny a hlavne maloletého syna. Žalovaný príchodom do manželstva nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami, tie získal až v roku 2003 predajom domu z predchádzajúceho manželstva. Tieto finančné prostriedky použil predovšetkým na svoje potreby, záujmy, koníčky a na splatenie dlhov, ktoré mal. Súd uvádza, že o existencii úspor matky žalovanej nebol predložený žiaden dôkaz. Žalovaná tvrdí, že matka vypovedala pred súdom pravdivo. Ako sa dajú preukázať úspory, ktoré boli uložené v domácnosti? Žalobca pritom tvrdil, že počas manželstva stále pracoval a dával jej peniaze, no žiaden dôkaz nepredložil. Súd predsa vzal do úvahy jeho klamlivé tvrdenie. Naopak súdu bolo predložené potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí, ktoré dokazuje, aké dlhé časové úseky žalobca nepracoval. Vyhlásenie sestry žalobcu považuje za účelové a v celom rozsahu nepravdivé. Pokiaľ ide o investované finančné prostriedky, po nájdení zmluvy bolo zistené, že sa investovala suma 50.000,- Sk, zdôrazňuje, že neboli investované celoživotné úspory matky, ale len ich časť. K jej príjmu počas trvania manželstva súd prvej inštancie nezarátal aj financie z poisťovacej spoločnosti, kde pracovala na dohodu ako tipér, keďže tým, že sa žalobca nestaral o rodinu, bola nútená si privyrobiť. Výmenu okien plánovala pred uzavretím manželstva, bohužial okolnosti boli také, že táto výmena sa robila až počas trvania manželstva. Po výmene jedného okna žalobcom bola nútená zháňať ľudí na ďalšiu výmenu, pretože žalobca už nemal záujem podieľať sa na tejto práci. Žalovaná tiež nesúhlasila s rozhodnutím o trovách konania štátu. Má za to, že nie je daná jej povinnosť podieľať sa na úhrade vzniknutých trov konania štátu v určenom rozsahu 50 %. Zdôrazňuje, že v predchádzajúcom štádiu konania súd v rámci autoremedúry zrušil svoj predchádzajúci výrok o uložení povinnosti zložiť z jej strany preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 700,- eur. Mal za preukázané, že žalovanej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a takéto rozhodnutie má v zmysle § 138 ods. 4 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom jej právna pomoc bola priznaná. Nebolo tak možné podľa § 141 ods. 1 O.s.p. uložiť žalovanej zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, nakoľko sú u nej dané podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovaná má za to, že právne účinky úkonov, ktoré nastali do nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. Tieto závery mal súd prvej inštancie akceptovať aj pri rozhodovaní o trovách konania štátu v napadnutom rozsudku.

4. Žalobca v odvolaní navrhol rozsudok vo výroku II. zmeniť tak, aby žalovanej bola uložená povinnosť na vyrovnanie jeho podielu zaplatiť mu sumu 13.000.- eur. Pokiaľ ide o prístrešok, pri ktorom sa v rozsudku uvádza, že je potrebné ho odstrániť s hodnotou odstránenia 690,- eur, nesúhlasí s týmto záverom. Napriek tvrdeniu o potrebe ho odstrániť bolo potrebné tento prístrešok pojať do masy BSM, prisúdiť ho výlučného vlastníctva žalovanej a nesúhlasí s odpočítaním tejto sumy od jeho podielu ani v polovici preto, že svojpomocne vykonal na nehnuteľnosti žalovanej mnoho práce, veľa starých vecí odstránil, zmenil, či opravil, a na to sa v konaní neprihliadalo. Výška finančného vyrovnania ako ju určil súd prvej inštancie je podľa jeho názoru nízka a preňho neakceptovateľná. Nezodpovedá tomu, čo zo svojho vynaložil na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a hodnotu toho, čo ako technické zhodnotenie zostalo bývalej manželke. Súd mal prihliadnuť na to, že odpredal aj loveckú pušku, malokalibrovú pušku, pištoľ kalibru 6,35 tieto peniaze vniesol do manželstva, použil na veci patriace do BSM a na zveľadenie domu žalovanej. Pokiaľ ide o jeho prácu, počas trvania manželstva tak vždy niekde brigádnicky pracoval a matka žalovanej nevynaložila na rekonštrukciu žiadne peniaze, pretože žiadne ani nemala. Nemohol predložiť žiadne účtovné doklady (bločky), keďže po odchode z domácnosti žalovanej ich nevzal so sebou a viac sa k nim nedostal. Vždy spochybňuje tiež spôsob nadobudnutia pozemku - záhrady žalovanou od pani V. a vážne pochybuje o tom, že nešlo o predaj. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že pokiaľ ide o odvolanie žalovanej, toto je sčasti opodstatnené.

6. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom spoluvlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

7. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

8. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

9. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

10. Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Tým sa odlišuje od podielového spoluvlastníctva, v ktorom miera účasti spoločníkov na právach a povinnostiach z neho vyplývajúcich je vyjadrená číselnými podielmi.

11. Vznik, trvanie a zánik bezpodielového vlastníctva sú zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva.

12. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľné i hnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom za trvania manželstva s výnimkou okrem iného vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov je potrebné rozumieť nielen rozdelenie vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, ale kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkého majetku, ktorý v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patril a ktorý existoval v čase tohto spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o hodnotu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov treba vychádzať z tej ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania.

13. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu prihliada na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na druhej strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliada iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie.

14. Je zrejmé, že strany sporu boli manželmi od 31.8.2002 do 9.9.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C/65/2010 o rozvode ich manželstva.

15. Nie je sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov patria nehnuteľné veci, a to garáž, altánok a 2x hospodársky prístrešok, hodnotu ktorých zistenú znalkyňou N.. T. T., vyjadrenou v znaleckom posudku č. 30/2014, strany v konaní nespochybňovali, rovnako aj prikázanie týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej. V konaní bolo ďalej zistené, že za trvania manželstva strán sporu bol rodinný dom, súp. č. XXX (LV č. XXX, kat. úz. P.) vlastníčkou, ktorého je žalovaná, rekonštruovaný, a to aj v súvislosti s výmenou 8 ks plastových okien, dverí a čiastočného zateplenia. V súlade s pokynom súdu prvej inštancie, znalkyňa v podanom znaleckom posudku vyjadrila rozsah technického zhodnotenia tejto nehnuteľnosti v sume X.XXX,- eur, vypočítanej rozdielom všeobecnej hodnoty rodinného domu v stave k termínu rozvodu oproti hodnote domu v jeho pôvodnom stave k termínu rozvodu manželstva strán sporu (č. l. 158). Strany sporu tieto závery znalkyne nenamietali, avšak žalovaná od začiatku daného konania v tejto súvislosti argumentovala tým, že zakúpenie plastových okien a dverí financovala jej matka, taktiež rekonštrukcia sa realizovala aj z jej vlastných

finančných prostriedkov získaných v roku 2008 odpredajom pozemku v jej výlučnom vlastníctve (250.000,- Sk č. l. 217), a preto navrhovala hodnotu zakúpených okien a dverí odpočítať od zisteného zhodnotenia rodinného domu.

16. Žalovaná je vlastníčkou rodinného domu zapísaného na LV č. XXX, kat. úz. P., ktorý získala darom od svojich právnych predchodcov v roku 1998 a jej matka X. X., rod. C., má právo doživotného bývania a spoluužívania daného rodinného domu, keď zároveň žila v tejto domácnosti počas trvania manželstva strán sporu. Svedkyňa X. X. vo svojej výpovedi potvrdila, že v súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu poskytla finančné prostriedky na zakúpenie okien, dverí a čiastočného zateplenia, ako dar pre svoju jedinú dcéru, žalovanú. Uvádzala, že mala k dispozícii sumu okolo 250.000,- Sk, išlo o jej celoživotné úspory a rozhodne popierala, že investovaním do správy nebankového subjektu prišla o všetky ušetrené finančné prostriedky. Okrem toho žalovaná opakovane zdôrazňovala, že aj ona mala k dispozícii finančné prostriedky získané predajom jej nehnuteľnosti v priebehu roku 2008, ktoré boli taktiež použité pri rekonštrukcii rodinného domu.

17. Strany sporu v konaní o rozvod ich manželstva zhodne potvrdili, že už v roku 2005 spoločne nehospodárili (č.l. 10).

18. So zreteľom na všetky tieto okolnosti je preto problematický záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní tvrdení žalovanej o finančných prostriedkoch použitých na zakúpenie plastových okien a dverí získaných darom od jej matky a neakceptovaním vynaloženia tých finančných prostriedkov, ktoré získala z odpredaja pozemku patriaceho do jej výlučného vlastníctva. Ako bolo vyššie spomínané, matka žalovanej opakovane v konaní potvrdila darovanie týchto peňažných prostriedkov pre svoju dcéru s tým, že išlo o jej celoživotné úspory a investícia sa týkala ich rodinnej nehnuteľnosti. Žalobca naviac potvrdil chýbajúce spoločné hospodárenie manželov už od obdobia roka 2005, preto sa javí, že je obtiažne akceptovať jeho aktuálne tvrdenia v tom zmysle, že aj po tomto období sa finančne podieľal na rekonštrukcii rodinného domu žalovanej.

19. Záver súdu prvej inštancie ohľadom výšky sumy, ktorú je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie ich podielov zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a zároveň rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V ňom bude úlohou prvoinštančného súdu opätovne posúdiť, v akom rozsahu žalovaná použila vlastné finančné prostriedky pokiaľ ide o zakúpenie spomínaného materiálu pri rekonštrukcii rodinného domu, ako aj posúdiť žalovanou navrhovaný postup určiť vzájomné podiely strán iným než rovnakým pomerom s ohľadom na závery vyjadrené v náleze Ústavného súdu SR III. ÚS 343/2014.

20. V novom rozhodnutí sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).