Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/161/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore navrhovateľky W. zastúpenej M., proti A., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie A. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.apríla 2018, č.k. 7Csp/27/2018-36, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka m á proti A. n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neodkladným opatrením nariadil A.. zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.05.2015, uzavretej medzi stranami, do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Navrhovateľke uložil, aby najneskôr v lehote 60 dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podala žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.05.2015, uzavretej medzi stranami, eventuálne o uloženie povinnosti A. zdržať sa jej použitia a navrhovateľke proti A. priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 3, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 23.03.2018, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, domáhala proti A. uloženia povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.05.2015, uzavretej medzi stranami. Návrh o nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že A. doručila jej zamestnávateľovi, a to Q., podanie označené ako: Žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 11.12.2017. Uvedeným podaním žiadala o vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia dlhu, t. j. do výšky 612,43 eur a následne aj o zrážanie úrokov z omeškania, resp. zmenkových a zákonných úrokov, ktoré budú vyčíslené dodatočne. Žiadosť vo svojom texte odkazuje na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.05.2015, uzavretej medzi ňou a A., a tiež na Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.05.2015. V čase podania návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nedisponuje, pretože A., napriek jej písomnej žiadosti zo dňa 20.11.2017 a zo dňa 01.02.2018, nebola ochotná jej ju poskytnúť. Zrážky z jej mzdy, prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, boli v prospech A. realizované už za časové obdobie jún 2017 až november 2017. V súčasnosti sú realizované na základe žiadosti zo dňa 11.12.2017. Doposiaľ na predmetný úver za obdobie jún 2016 až január 2018 uhradila sumu 624 eur. Zaplatila teda sumu presahujúcu sumu uvedenú v úverovej zmluve: 250 eur, resp. 468 eur, pričom majú byť naďalej vykonávané zrážky na doplatenie sumy vo výške minimálne 612,43 eur. Svojvôľa A. pri určovaní výšky pohľadávky je tak zjavná a jediným riešením pre ňu, ako zabrániť neustálym zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie považoval súd prvej inštancie za primerané, a to práve s ohľadom na charakter Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (porovnaj

rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ide o dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľky, bez ktorého by mohol nastať ťažko napraviteľný stav, t.j. že by sa A. zo mzdy navrhovateľky finančné prostriedky poukázali bezdôvodne. Nariadením neodkladného opatrenia došlo k obmedzeniu inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov od právoplatného skončenia konania vo veci samej (§ 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Nariadením neodkladného opatrenia sa nerieši dôvodnosť nároku vo veci samej, preto súd prvej inštancie navrhovateľke určil lehotu 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia na podanie žaloby o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.05.2015, alternatívne o uloženie povinnosti A. zdržať sa jej použitia. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej súd prvej inštancie priznal právo na náhradu trov v rozsahu 100%.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla A., navrhujúc odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ tým, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie nedostatočne odôvodnil, čím jej odňal možnosť konať pred súdom prvej inštancie, zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že na vydanie neodkladného opatrenia neboli naplnené predpoklady a navrhovateľka spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Namietala, že žiadny súd postihnutie majetku navrhovateľke neschválil, ide o mimosúdne zrážky, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly. Za nepravdivé považovala tvrdenie navrhovateľky, že požiadala zamestnávateľa o zrážky splátok napriek spornosti veci a neexistencie súdneho rozhodnutia, ktoré by jej uložil povinnosť plniť dlh. Uviedla, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté dňa 29.05.2015, preto na daný vzťah je potrebné aplikovať aj zákon o ochrane spotrebiteľa, predovšetkým § 5a, ktorý dovoľuje zabezpečiť záväzok spotrebiteľa inštitútom dohody o zrážkach zo mzdy, ale za splnenia podmienok, že dohoda o zrážkach zo mzdy bude uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bude poučený o dôsledkoch jej uzavretia a bude mať možnosť ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 29.05.2015 uzatvorená medzi stranami sporu je vo forme osobitnej listiny na samostatnom liste papiera mimo spotrebiteľskej zmluvy, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o dohodu o zrážkach zo mzdy. Vyjadrila názor, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by navrhovateľke vznikla závažnejšia ujma ako realizovaným dohody z dôvodu, že záväzok voči A. by bol vyšší. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.04.2018, sp. zn. 15Co/63/2018 dala do pozornosti, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej, alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumie odôvodniť, je ústavne neudržateľná. 3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne po stránke právnej aj skutkovej, plne sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a nenachádza žiadne vady ani v rámci odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia. Dala do pozornosti, že bezprostredne hroziaca ujma a zneužitie inštitútu zrážok zo mzdy je zvýraznený aj tým, že aj napriek splateniu celej sumy úveru, A. neprestala so zrážkami zo mzdy, čím de facto dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane A. Argumentáciu odvolateľky prezentovanú v jej odvolaní hodnotila ako nenáležitú a súčasne nespôsobilú spochybniť správnosť napadnutého uznesenia. Uviedla, že neprijateľnosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských právnych vzťahoch je založená primárne na skutočnosti, že veriteľovi umožňuje obísť ex officio kontrolu jeho nároku, pričom môže dochádzať k nezákonným zásahom do majetkovej sféry spotrebiteľa a tento nemôže daným zásahom efektívnym spôsobom zabrániť. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

4. Odvolateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedla, že možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Mala za to, že zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Nakoľko navrhovateľka svoj dlh neplnila riadne a včas, pristúpila A. k realizácii zabezpečovacieho inštitútu a uplatnila si u zamestnávateľa navrhovateľky výplatu zrážok v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nemienila použiť ako nástroj na svojvoľné stanovenie a určenie

či už výšky záväzku navrhovateľky, alebo výšky mesačnej zrážky zo mzdy navrhovateľky, ktorej výška je aj tak limitovaná platným právom.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 6. Posúdením obsahu odvolania odvolacie námietky A. odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

7. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam, odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Podľa § 324 ods. 1 pre začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery (o ktorý prípad ide v preskúmavanej veci), alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení, nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možní za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, a to uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, ktorým je objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej na navrhovateľka domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu, alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o končenú súdnu ochranu. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe

nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

16. Odvolací súd vyhodnotením rozhodujúcich skutočností dospel zhodne ako súd prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre požadované využitie inštitútu neodkladného opatrenia ako ochranného prostriedku pred vznikom závažnej ujmy na strane navrhovateľky. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené, tieto námietky však rozhodným spôsobom nevyvracali skutočnosti doposiaľ získané, preto sa odvolací súd stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie.

17. V predmetnom spore sa navrhovateľka návrhom zo dňa 23.03.2018, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, domáhala proti A. uloženia povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.05.2015, uzavretej medzi stranami. Navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu plynúceho z jej skutkových tvrdení, a to predloženými listinnými dokladmi, z ktorých vyplýva, že dňa 29.05.2015 medzi stranami bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, obsahom ktorej bol záväzok A.. poskytnúť navrhovateľke bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 250 eur a záväzok navrhovateľky poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom v sume 218 eur. Dňa 11.12.2017 A. predložila Q. ktorého je navrhovateľka zamestnancom, žiadosť, v ktorej uviedla, že žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia dlhu, pričom výšku úrokov z omeškania, resp. zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzičasom vzniknú, dodatočne oznámi.

18. Posúdením v konaní zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu navrhovateľky. Navrhovateľka predloženými listinami osvedčila, že je dlžníkom odvolateľky, pričom dlh navrhovateľky vznikol zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvárala ako spotrebiteľ s veriteľom (dodávateľom) A.ktorá konala pri uzatváraní a plnení zmluvy ako podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti). Tiež bolo preukázané, že odvolateľka - A. predložila zamestnávateľovi navrhovateľky dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú s ňou navrhovateľka uzatvorila pri uzatváraní zmluvy o úvere a na základe tejto dohody sú v prospech odvolateľky vykonávané zrážky zo mzdy navrhovateľky na uspokojenie jej pohľadávky, ktorú sama odvolateľka vyčíslila.

19. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo, keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (viď R 47/1974).

20. Na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k zrážkam zo mzdy navrhovateľky v prospech A.. na uspokojenie jej pohľadávok zo spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v deň uzatvorenia zmluvy o úvere navrhovateľoku, alebo z pohľadu súladu dojednania úrokov z úveru s dobrými mravmi a podobne. Výšku pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo mzdy spotrebiteľa uspokojená, si pritom jednostranne určuje dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje "vymôcť" plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

21. Navrhovateľka tak predloženými listinami osvedčila bezodkladnosť potreby úpravy pomerov účastníkov žiadaným neodkladným opatrením. Požadované a súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie zároveň považuje odvolací súd za primerané, a to práve s ohľadom na charakter dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá umožňuje bez ďalšieho postihnúť majetok spotrebiteľa bez ohľadu na možnú neprijateľnosť zmluvných dojednaní spotrebiteľskej zmluvy. Na základe takejto dohody súd nesmie pripustiť žiadne zrážky zo mzdy navrhovateľky, a to ani v miere, ktorá by smerovala k uspokojeniu pohľadávky A. na istine úveru, nakoľko by navrhovateľke mohla vzniknúť ujma.

22. K odvolacím námietkam odvolateľky možno z uvedených dôvodov preto uviesť, že tieto nemali vplyv na vecnú správnosť nariadeného neodkladného opatrenia.

23. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .