Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Csp-29-2018.pdf
PDF · 108.46 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený zvoleným zástupcom advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, o zaplatenie 316,66 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 67,71 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,22 eur od 04.02.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,22 eur od 04.03.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,22 eur od 08.04.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16,05 eur od 05.05.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej proti žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 57,24 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 28.02.2018, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 316,66 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,22 eur od 04.02.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,22 eur od 04.03.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,22 eur od 08.04.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16,05 eur od 05.05.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017, uzavretej medzi postupcom Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 14.03.2014 so žalovanou zmluvu č. 9004760075 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve, za podmienok, stanovených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu, stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, v súlade s platnými cenovými podmienkami, a vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, bližšie špecifikované v žalobe. Postupca a žalovaná sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody, spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanej na základe zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou
kúpnou cenou, ak bol žalovanej na základe zmluvy mobilný telefón poskytnutý. Benefity, poskytnuté žalovanej, sú uvedené v zmluve alebo v cenníku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonala žiadne úhrady. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na zákonné úroky z omeškania.
2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 16.05.2018, v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila a zostala procesne nečinná.
3. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 31.07.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 29.06.2018.
4. Súd, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
5. Postupca, ako Podnik, a žalovaná, ako Účastník, dňa 14.03.2014 uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ku ktorej zároveň dňa 14.03.2014 uzavreli dodatok, v ktorom sa žalovaná v bode 1 písm. b) zaviazala, že bude riadne a včas platiť postupcovi cenu za zriadenie a poskytovanie služieb, špecifikovaných v dodatku, a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami a cenníkom. Zároveň sa žalovaná v bode 2 zaviazala, že po dobu 24 mesiacov nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie služby, a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by postupcovi vzniklo právo deaktivovať službu alebo zrušiť službu odstúpením od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovanej; za žiadosť o deaktiváciu, resp. zrušenie služby sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy zo strany žalovanej, žiadosť o deaktiváciu služby v prípade straty alebo krádeže koncového zariadenia, ako aj odstúpenie žalovanej od zmluvy z iného dôvodu, ako je porušenie povinností na strane postupcu. V prípade porušenia záväzku žalovanej, uvedeného v bode 1 alebo 2 dodatku, a následnej deaktivácie služby, je žalovaná povinná uhradiť postupcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur (bod 3 dodatku). Dodatok bol platný a účinný dňom jeho podpísania zmluvnými stranami (bod 5 dodatku).
6. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami nesporné, že postupca vyúčtoval žalovanej faktúrami č. 7500458923, so splatnosťou dňa 03.02.2015 v sume 22,21 eur (uplatnená suma 17,22 eur), č. 7501465861, so splatnosťou dňa 03.03.2015 v sume 42,01 eur (uplatnená suma 17,22 eur), č. 7502445336, so splatnosťou dňa 07.04.2015 v sume 22,21 eur (uplatnená suma 17,22 eur) a č. 7503463679, so splatnosťou dňa 04.05.2015 v sume 35,84 eur (uplatnená suma 16,05 eur) cenu služieb v celkovej výške 67,71 eur, poskytnutých podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a platného cenníka.
7. V ďalšom mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že postupca faktúrou č. 7509272600, so splatnosťou dňa 03.11.2015 v sume 248,95 eur vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu, podľa medzi stranami uzavretého dodatku.
8. Súd mal napokon za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej, špecifikovanú v prílohe zmluvy.
9. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 ZEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
10. Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi postupcom a žalovanou vznikol záväzkovo-právny vzťah, vyplývajúci z, v zmysle § 44 ods. 1 ZEK, uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Právu žalovanej na poskytovanie služieb podľa zmluvy postupcom zodpovedala povinnosť žalovanej uhradiť postupcovi cenu týchto služieb podľa cenníka.
11. Súd mal tak v konaní preukázané, že postupcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb, v súlade so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, všeobecnými podmienkami, cenníkom a vyššie uvedenými faktúrami č. 7500458923, č. 7501465861, č. 7502445336 a č. 7503463679, spolu vo výške 67,71 eur. Súd tak z tohto dôvodu a súčasne z dôvodu, že žalovaná sa neuhradením ceny týchto služieb v lehote splatnosti, uvedených na predmetných faktúrach, dostala do omeškania, ako aj s poukazom na vyššie uvedené postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ žalobcovi, ako singulárnemu sukcesorovi, priznal nárok na zaplatenie sumy 67,71 eur a žalovanú týmto rozsudkom zaviazal na jej zaplatenie.
12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Súd taktiež priznal žalobcovi úrok z omeškania z uvedenej sumy v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5,05 % ročne (ako úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB, ktorá prestavovala k prvému dňu omeškania sadzbu 0,05 %), a to vždy odo dňa, nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry (keďže každá z faktúr mala odlišný deň splatnosti).
15. Žalobca si v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur, a to na základe bodu 3 predmetného dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, uzavretého medzi postupcom a žalovanou, a to z dôvodu, že žalovaná počas doby viazanosti neuhradila svoje zmluvné záväzky, t. j. že žalovaná neuhradila dojednanú cenu jej poskytnutých služieb zo strany postupcu.
16. Na tomto mieste súd musí rovnako poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi postupcom a žalovanou, založený predmetnou zmluvou o poskytovaní verejných služieb, v znení jej dodatku, sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv, zakotvená v právnom poriadku SR v § 52 a nasl. OZ.
17. Ustanovenie § 53 OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
18. Súd sa teda v ďalšom zaoberal otázkou (ne)prijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, na základe ktorej si žalobca uplatňoval právo na zaplatenie sumy 248,95 eur.
19. V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania uvedenej zmluvnej podmienky v dotknutom bode 3 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, uzavretého medzi postupcom, ako dodávateľom, a žalovanou, ako spotrebiteľom. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán, vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím
podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy, zakotvenej v cit. § 53 ods. 2 OZ, ako aj v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Žalobca však takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej klauzuly o zmluvnej pokute v danom prípade nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa cit. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak).
20. (Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla, obsiahnutého v znení § 53 ods. 10 OZ, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzatvorení zmluvy. Len tento spôsob výkladu cit. § 53 ods. 10 OZ, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa názoru súdu plne korešponduje so znením čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky, podľa cit. § 53 ods. 5 OZ, je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012).
21. Ako vyplýva z § 544 OZ, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností, plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou, zakotvenou v § 39 OZ, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
22. V danom prípade právny predchodca žalobcu tak zmluvnou pokutou vo výške 248,95 eur, s poukazom na jej zakotvenie v bode 3 dodatku, vo väzbe na bod 1 písm. b) dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého kauzálnym (ekonomickým) zmyslom bolo pre žalovanú na jednej strane získať cenové zvýhodnenie na vybrané telekomunikačné koncové zariadenie a na druhej strane pre právneho predchodcu žalobcu získať na určitú dobu 24 mesiacov odberateľa svojich služieb, s určitosťou zabezpečoval poskytnutie určitého benefitu žalovanej, spočívajúceho práve v zľave z ceny telekomunikačného koncového zariadenia (teda na druhej strane zodpovedajúcej akejsi strate právneho predchodcu žalobcu oproti štandardnej cene telekomunikačného koncového zariadenia, rovnajúcej sa výške zľavy z jeho ceny).
23. Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute, podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, je tak podľa názoru súdu to, že takto dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala žalovanú (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej pokuty, v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 1 alebo bodu 2 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov, a to teda či už na začiatku doby viazanosti, alebo aj na jeho konci, a to v rovnakej výške, bez ohľadu na intenzitu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou (resp. iným spotrebiteľom v zmluvnom vzťahu s postupcom, založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe). V prípade posudzovanej zmluvnej podmienky by tak podľa uzavretého dodatku bola žalovaná (resp. iný spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) povinná zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške 248,95 eur, v prípade, že by porušila svoje zmluvné povinnosti ihneď, na ktorých porušenie sa zmluvná pokuta viazala, na začiatku doby viazanosti, ako aj v prípade, že by svoje zmluvné povinnosti porušila v samotnom závere doby viazanosti, pričom v predchádzajúcom období si svoje povinnosti plnila riadne a včas. Zmluvné dojednanie, podľa ktorého by vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas
plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti, medzi stranami uzavretý dodatok vôbec neobsahoval a zmluvná pokuta v ňom bola určená pevnou sumou. Rovnako súd poukazuje na to, že spotrebiteľ bol zaviazaný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur stále v rovnakej výške, bez ohľadu na intenzitu porušenia jeho zmluvnej povinnosti, t. j. bez ohľadu na rozsah dlžnej sumy za poskytnuté služby, teda napr. aj pri dlhu pár euro. Z pohľadu súdu je uvedené potrebné považovať za neprijateľné. Na tomto závere súdu by nič nemohla zmeniť ani prípadná argumentácia, že právny predchodca žalobcu si v prípade menšej intenzity porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom (už mu vzniknuté) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty neuplatňoval, keďže, ako bolo vyššie uvedené, v prípade § 53 ods. 5 OZ, ide o absolútnu neplatnosť.
24. Súd tak dospel k nepochybnému záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku [§ 53 ods. 4 písm. k) OZ], spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá OZ), ktorá je tak absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ, a preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 248,95 eur, z dôvodu neexistencie právneho základu pre vznik tohto uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 67,71 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 21,38 %. Úspech žalovanej je potom nepriznanie sumy 248,95 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 78,62 %. Čistý úspech žalovanej, ktorá bola v spore úspešnejšou stranou, tak predstavuje 57,24 %. Súd preto priznal, v zmysle § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu 57,24 % vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.