Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/181/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, P.O. Box 41, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej Y. U., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. G. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 1 942,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13Csp/213/2017-30 z 29. januára 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec vo výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie sumy 489,98 Eur s príslušenstvom zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok), p o t v r d z u j e

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 29. 01. 2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 452,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13. 12. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a žalobu v časti o zaplatenie sumy 489,98 Eur s príslušenstvom zamietol (II. výrok). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania od žalovanej 49,6 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom (III. výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 942,55 Eur s príslušenstvom. Sud prvej inštancie mal preukázané, že žalobca (veriteľ) uzatvoril so žalovanou (dlžník) dňa 21. 10. 2014 zmluvu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“). V zmysle bodu 5 Zmluvy o úvere označeného ako ,,Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“, dlžník (žalovaná) žiadal veriteľa o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá): 81,99 Eur; poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1 500,- Eur; splatnosť úveru (počet splátok): 42; mesačná splátka (vrátane úrokov): 47,43 Eur; celková čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 2 142,06 Eur; predpokladaná RPMN za úver: 26,17 %; ročná úroková sadzba úveru: 18,08 %; priemerná RPMN za úver: 44,06 %; poskytnutá čiastka revolvingu: 1 500,- Eur; celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu + poplatok za poskytnutie revolvingu): 2 142,06 Eur; predpokladaná RPMN úveru

po poskytnutí revolvingu: 26,17 %; ročná úroková sadza revolvingu: 18,08 %; poplatok za poskytnutie úveru / revolvingu: 150,- Eur. Z bodu 6 Zmluvy o úvere označeného ako ,,Údaje o schválenom revolvingovom úvere“ vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý revolvingový úver nasledovne: informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb): 81,99 Eur; poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1 500,- Eur; splatnosť úveru (počet splátok): 42; mesačná splátka (vrátane úrokov): 47,43 Eur; celková čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 2 142,06 Eur; RPMN za úver: 25,61 %; ročná úroková sadzba úveru: 18,08 %; priemerná RPMN za úver: 44,06 %; poskytnutá čiastka revolvingu: 1 500,- Eur; celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu + poplatok za poskytnutie revolvingu): 2 142,06 Eur; predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu :25,61 %; ročná úroková sadza revolvingu: 18,08 %; ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,05 %; poplatok za poskytnutie úveru / revolvingu: 150,- Eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná podpísala formulár označený ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX dňa 20.10. 2014 v bode 5 (,,Údaje a požadovanom revolvingovom úvere v EUR“) a žalobca tento formulár podpísal 21. 10. 2014, zároveň vyplnením bodu 6 (,,Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR“), v zmysle ktorého žalovanej bola poskytnutá čiastka 1 500,- Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami po 81,99 Eur. Žalovaná z úveru uhradila sumu 47,43 Eur. Súd prvej inštancie Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2014 posúdil z hľadiska zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu podpisu tohto formulára (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSU“, event. ,,zák.č. 129/2010 Z.z.“). Z hľadiska obsahových náležitostí označený formulár obsahuje v časti bodu 6 výšku schválenej pôžičky 1 500,- Eur, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 18,08 %, RPMN 25,61 %, termín konečnej splatnosti 01. 05. 2018, ako aj celkovú sumu, ktorú spotrebiteľ musí uhradiť vo výške 2 142,06 Eur, informatívny údaj o mesačnej platbe 81,99 Eur a výšku mesačnej splátky 47,43 Eur (článok 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru). Súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod 6 a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné, líšia sa v údaji o RPMN pre úver, pričom návrh obsahuje výšku RPMN 26,17 % a údaje o schválenom revolvingovom úvere údaj 25,61 %, preto nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany žalovanej, ale o novom návrhu, ktorý by mal byť žalobkyňou písomne prijatý alebo odmietnutý (§ 44 Občianskeho zákonníka - ďalej aj ,,OZ“). Pretože súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov pre úver, v dôsledku nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je táto neplatná (§ 9 ods. 1 ZoSU, § 40 ods. 1 . Súd prvej inštancie ďalej uviedol: ,,Vo vzťahu k negociačnému procesu uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy súd poukazuje na skutočnosť, že z tvrdenia žalovanej, ktoré žalobca nepoprel vyplýva, že predmetom zmluvného dojednania malo byť uzatvorenie spotrebiteľskej úverovej zmluvy, nejednalo sa o zmluvu revolvingovú napriek jej označeniu, keďže finančné prostriedky boli poskytnuté jednorázovo, ich vrátenie mal dlžník realizovať v splátkach bez toho, že by došlo k následnému navyšovaniu tohto úveru. Samotný návrh zmluvy (offerta) je obsiahnutý v článku 5 zmluvy, ktorý bol vyplnený zo strany dlžníka, pričom tento návrh počíta s možnosťou uzatvorenia zmluvy o poskytovaní služieb. Samotná akceptácia tohto návrhu obsiahnutá v článku 6 zmluvy ako aj v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru (č.l. 6 spisu) zo dňa 21. 10. 2014 už existenciu dohody o poskytovaní služieb zahŕňa do mesačných splátok uvádzaných výškou 81,99 Eur bez toho, že by existencia takejto dohody bola preukázaná, t.j. že by dlžník takúto dohodu bol podpísal a s jej znením súhlasil. Existencia takejto dohody a z nej vyplývajúcich splátok je zrejmá aj z oznámenia o zosplatnení zo dňa 15. 02. 2015 (č.l. 5 spisu), kde sa uvádza, že žalovaná je v omeškaní s úhradou splátok č. 1, 2 a 3 v celkovej výške 245,97 Eur (245,97 Eur / 3 predstavuje 81,99 Eur mesačnej splátky). Potom ak žalobca mal za to, že dohoda o poskytovaní služieb bola uzatvorená pri poskytnutí sumy 1 500,- Eur a splátkach na 42 mesiacov mesačná splátka predstavovala 81,99 Eur, z čoho RPMN predstavuje 72,20 % (viď https://ekonomika.sme.sk), ktorá vo formulári uvedená nie je ani informatívne. Súd ďalej uvádza, že aj v prípade dodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere by v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko ani žiadosť a ani oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi neobsahuje náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona, pokiaľ ide o údaj RPMN, v jednotlivých listinách je RPMN rozdielna, t.j. zmätočná (klamlivá), čo má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov za následok ako keby uvedená nebola (napr. rozsudok Krajského

súdu v Nitre sp. zn. 6Co/143/2012 zo dňa 30 .01 .2013). Naviac RPMN je vypočítaná nesprávne napriek tomu, že žalobca poskytol úver vo výške 1 500,- Eur, nebolo preukázané, že bola uzatvorená osobitná dohoda o poskytovaní služieb, žalobca však splátky uviedol mesačne vo výške 81,99 Eur čo pri 42 mesačnej splatnosti predstavuje RPMN vo výške 72,20 %. Nesprávne vypočítaná RPMN má za následok ako keby v zmluve uvedená nebola, čo by spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a na strane žalovaného povinnosť vrátiť len skutočne poskytnutú finančnú čiastku po odpočítaní vykonaných úhrad.“

Podľa ustanovenie § 44 ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Skutočnosť, že žalovaná následne písomne prijala takto zmenený návrh však z dokazovania nevyplýva, pričom čerpanie úveru nemožno považovať za konkludentné prijatie návrhu, pretože zákon na uzavretie zmluvy vyžaduje písomné prijatie návrhu (§ 46 ods. 2 veta prvá . V čase tvrdeného uzavretia spornej Zmluvy vyžadoval právny poriadok na jej platnosť písomnú formu (§ 46 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch) s tým, že nedostatok písomnej formy spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Súd prvej inštancie preto ustálil, že ak v danom prípade strany sporu neuzavreli platnú písomnú zmluvu, a tak sú povinní vydať si to, čo si navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu podľa ustanovenia § 451 ods. 2 a § 457 OZ. Zo strany žalovanej bola vyplatená žalobkyni celkovo suma 1 500,- Eur. Žalovaná uhradila v prospech účtu žalobcu celkovo sumu 47,43 Eur, z čoho vyplýva, že do úplného zaplatenia bezdôvodného obohatenia je povinná zaplatiť sumu 1 452,57 Eur, ktorú súd prvej inštancie priznal žalobcovi a vo zvyšku žalobu o zaplatenie 489,98 Eur s príslušenstvom zamietol, keďže zmluva nebola uzatvorená platne nevznikli žalovanému žiadne povinnosti platiť tak úrok, resp. poplatky. Žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi príslušný úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne počnúc od 13. 12. 2017, t.j. dňom nasledujúcim po doručení žaloby (týmto dňom bola žalovaná vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia.) O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Žalobca aj žalovaná boli v konaní úspešní čiastočne, miera úspechu žalobcu je vyššia oproti miere úspechu žalovanej, pričom čistý úspech žalobcu predstavuje 49,6 %, preto mu súd prvej inštancie priznal právo na náhradu trov konania vo výške 49,6 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a do závislého výroku o trovách konania (III. výrok), žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a uložil žalovanej povinnosť mu ,,zaplatiť žalované nároky“ vrátane náhrady trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.“ Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Poukázal na to, že aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Všetky právnej úkony ku svojej platnosti vyžadujú podstatné zložky, t.j. také, bez ktorých by nešlo právny úkon (essentialia negotii). Právny úkon okrem toho obsahuje/ môže obsahovať aj pravidelné zložky (naturalia negotii), ktoré sa pravidelne vyskytujú pri každom právnom úkone. V prípade právnych úkonoch sa z času na čas vyskytujú náhodné zložky (accidentalia negotii). Pravidelné a náhodné zložky právneho úkonu sú nepodstatnými zložkami právneho úkonu. Ich absencia nebráni tomu, aby išlo o platný právny úkon. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka (ďalej aj ,,ObZ“). Z bodu 5 (návrhu) a z bodu 6 (prijatia) Zmluvy o úvere vyplýva, že ,,žalobca“ (správne má byť žalovaná- poznámka odvolacieho súdu) požiadala o úver v sume 1500,- Eur, so splatnosťou 42 mesiacov, pri výške mesačnej splátky 47,73 Eur. Z bodu 6 vyplýva schválenej úveru v sume 1500,- Eur, pri splatnosti 42 mesiacov a pri výške splátky 47,73 Eur. Podľa jeho názoru závery súdu prvej inštancie o neuzavretí zmluvy v písomnej forme dôvodné nie sú. Návrh na uzavretie zmluvy, a rovnako prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa nachádzajú na tej istej listine. Rozdiel medzi uvedenými časťami je pritom v údaji o RPMN. Samotný údaj RPMN sa

dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.), pričom táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe. Zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý. Ak súd prvej inštancie uviedol, že tento údaj medzi stranami dohodnutý nebol, potom by v prvom rade mal zdôvodniť, že tento údaj sa dá dohodnúť. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zák.č. 129/2010 Z.z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zák. č. 129/2010 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhol“ ,,žalobca“ v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, ktorý v uznesení č. k. 5Co/839/2016 zo dňa 29. 06. 2016. Podľa jeho názoru neobstoja závery okresného súdu o nesprávnej RPMN.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie sumy 489,98 Eur s príslušenstvom zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

8. Zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná voľnosť. Zmluvná voľnosť sa týka jednak možnosti výberu určitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená, že účastníci si tvoria obsah zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože by takéto dojednania boli neplatné. Spravidla stačí k uzavretiu zmluvy konsenz oboch účastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôľových úkonov). Niektoré zmluvy sú však v Občianskom zákonníku konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu aj určitý reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy.

9. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) v zmysle § 43a rozumieme prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným) osobám a prejav ktorého je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Pre posúdenia okamihu vzniku zmluvy, resp. vôbec jej uzavretie, je veľmi dôležitý právny úkon prijatia návrhu zmluvy. Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh určený, že súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad dodatkov obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je účinný a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom (a s jeho obsahom) dôjde navrhovateľovi. To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že zmluva bola uzavretá. Z uvedeného vyplýva aby právny úkon prijatia návrhu sa stal perfektným: a/ musí byť urobený osobou, ktorej bol určený (oprávnenou konať za druhého účastníka zmluvy), b/ musí byť urobený včas, c/ nesmie obsahovať žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny, d/ musí byť účinný a musí dôjsť navrhovateľovi. Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami osebe neznamenajú prijatie návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok (a/ - d/) nebola splnená, nemohlo by dôjsť k uzavretiu zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu, a zároveň by to bol nový návrh, resp. protinávrh. K uzavretiu zmluvy by v danom prípade mohlo dôjsť iba vtedy, ak by pôvodný navrhovateľ (teraz ako akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant (teraz navrhovateľ) podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí byť úplná zhoda oboch strán v otázke obsahu zmluvy.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že údaje o požadovanom úvere (bod 5. žiadosti) sú odlišné od údajov o schválenom úvere (bod 6. žiadosti).

11. Podľa názoru odvolacieho súdu zmeniť výšku RPMN (obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle kogentného ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ) bez toho, aby to neznamenalo odmietnutie návrhu akceptantom (žalobcom) a zároveň aby to nebol nový návrh, resp. protinávrh, nie je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 možné. Údaje o schválenom úvere žalobcom v čase, kedy Zmluvu o úvere podpisovala žalovaná, totiž neboli obsahom zmluvy, preto ich žalovaná nemohla písomne akceptovať.

12. Ako bolo uvedené, zmenené údaje, ktoré boli obsahom bodu 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere smerované žalobcom žalovanej, predstavovali nový návrh na uzatvorenie zmluvy a v konaní nebolo preukázané, že žalovaná takýto návrh akceptovala.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že Zmluva o úvere v rozpore so zákonom nemá písomnú formu, hoci v zmysle kogentného ustanovenia § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

14. Pre absolútnu neplatnosť je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku; nastáva priamo zo zákona (ex lege); súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo); nie je prípustná konvalidácia alebo ratihabícia, teda nie je ju možné napraviť, keďže nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, s tým, že absolútna neplatnosť nie je časovo obmedzená.

15. Pretože prvoinštančný súd posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako neplatnú, postupoval v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov okresný súd správne posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení § 451 a nasl. o bezdôvodnom obohatení, pričom povinnosťou žalovanej bolo vydať žalobcovi jedine majetkový prospech získaný od žalobcu bez právneho dôvodu vo výške 1452,57 Eur vrátane jeho príslušenstva.

16. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 s prihliadnutím na pomer úspechu v spore na strane žalobcu a žalovanej.

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, ktorá si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že jej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .