Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-289-2016.pdf
PDF · 99.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/289/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Z. V., O.. XX.XX.XXXX, V. F.Y..U..N. XXXX/XX, X. U., o zaplatenie 7.169,30 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.118,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.118,92 eur od 04.12.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 42,80 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.11.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného k zaplateniu sumy 7.169,30 eur spolu s príslušenstvom a k náhrade trov konania. V žalobe tvrdil, že dňa 10.03.2014 právny predchodca žalobcu (Cetelem) uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., pričom obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 7.000,- eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 120 mesačných splátok vo výške 127,22 eur. Ku dňu podania žaloby podľa tvrdenia žalobcu žalovaný uhradil len časť dlžnej sumy, a to sumu 1.881,08 eur, pričom na predžalobné výzvy žalobcu nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil Cetelem dňa 03.12.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Ku dňu podania žaloby tak podľa tvrdenia žalobcu dlh žalovaného predstavuje z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny sumu 6.652,24 eur, z titulu dlžných úrokov z úveru do zosplatnenia sumu 504,96 eur a z titulu dlžného poistného sumu 12,10 eur. Okrem toho je žalovaný podľa tvrdenia žalobcu povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,89 % ročne zo sumy 6.652,24 eur od 04.12.2015 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.169,30 eur od 04.12.2015 do zaplatenia. Žalobca priložil k žalobe zmluvu o spotrebiteľskom úvere, amortizačnú tabuľku, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení, výpis z úverového účtu žalovaného.
2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 11.04.2017. Žalovaný sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadril.
3. Súd na nariadenom pojednávaní 01.08.2018, ktoré vykonal bez prítomnosti včas a riadne predvolaného žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil bez akéhokoľvek ospravedlnenia, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, ako aj oboznámením sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci: Právny predchodca žalobcu (Cetelem), ktorý žalovanému poskytol úver, je spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je (bolo) okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca a žalovaný dňa 10.03.2014 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 7.000,- eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Zo zmluvy okrem iného vyplývajú tieto údaje: žalovanému bol poskytnutý úver: 7.000,- eur, počet a výška mesačných splátok: 120 x 127,22 eur, splatnosť 1. mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, splatnosť mesačných splátok: 15. deň v mesiaci, konečná splatnosť úveru: 15.04.2024, výška úrokovej sadzby: 16,89 %, RPMN: 18,26 %, priemerná RPMN: 13,34 %, poplatok za poistenie: 4,99 %, celková čiastka k zaplateniu: 14.540,40 eur. Podľa obsahu žaloby žalovaný z poskytnutého úveru 7.000,- eur celkovo uhradil sumu 1.881,08 eur, pričom na výzvy žalobcu nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil s účinnosťou ku dňu 03.12.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.
4. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“). Táto zmluva patrí v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaný však uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú predovšetkým ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch) bolo potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ... j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ... k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 369 Obch. zák. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o príslušné úroky a poplatky. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a zmluva z 10.03.2014 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.
6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a ani nebolo medzi stranami sporné, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 7.000,- eur, pričom žalovaný celkovo uhradil na tomto úvere sumu 1.881,08 eur. Žalovaný preukázateľne nedodržal svoje povinnosti určené mu zmluvou, tvrdenia žalobcu v žalobe po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke v súdnom konaní (spore) nesporoval a nenamietal. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti určené citovaným ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm. k/). Pokiaľ tieto údaje jenoznačne nevyplývajú z textu zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože spôsob započítavania jednotlivých splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky (čo podľa predmetnej zmluvy nemôže bežný spotrebiteľ identifikovať vôbec), ako aj dátumy splátok vrátane dátumu prvej splátky, ktorý je ťažko určiteľný vzhľadom na jeho závislosť na presne neurčenom začiatku doby splácania úveru podľa bodu 1.1 zmluvy (15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške) a bodu 1.2 zmluvy (v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bude úver vyčerpaný v dohodnutej výške), sú aj ukazovateľmi výhodnosti úveru, pričom neuvedenie týchto náležitostí v zmluve objektívne spochybňuje možnosť žalovaného ako spotrebiteľa posúdiť rozsah podstatných zložiek jeho záväzkov z úveru (istina, jej amortizácia, úroky, iné poplatky), a to v jednotlivých časových úsekoch splácania úveru (splácanie častí istiny, úrokov a poplatkov v konkrétnych splátkach vrátane prvej presne časovo neurčenej splátky). Pre absenciu uvedenej, povinnej obsahovej náležitosti zmluvy, je potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať
za úver bez poplatkov a bez úrokov v súlade s cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy.
7. Súd ďalej zistil, že pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca do celkových nákladov spojených s úverom (údaj: celková čiastka k zaplateniu - 14.540,40 eur) nezahrnul poistné na poistenie schopnosti splácať úver, ktoré mal žalovaný platiť vo výške 4,99 % a ktoré bolo zahrnuté v dohodnutej mesačnej splátke (6,05 eur). Tento postup žalobcu pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov však nebol podľa posúdenia súdu správny, nakoľko z ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> vyplýva, že i poistné, pokiaľ spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, treba zahrnúť do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.). O tom, že žalovaný na poistenie schopnosti splácať úver pristúpiť musel, ako aj že bez takéhoto dojednania by k uzavretiu úverovej zmluvy za uvedených podmienok nedošlo, niet, so zreteľom na obsah úverovej zmluvy pochýb, a ani žalobca počas konania nepreukázal opak. Vyplýva to predovšetkým zo štruktúry samotnej zmluvy, ktorá vo svojom formulárovom vyhotovení v časti 3. bod 1. vôbec nevytvára priestor pre prípadné odmietnutie poistenia spotrebiteľom a upravuje poistenie ako imanentnú súčasť právneho vzťahu bez alternatívy v podobe i prípadného nepoistenia. Nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov (táto je vypočítaná na základe sumy 14.540,40 eur a nie celkovej sumy splátok k zaplateniu 120 x 127,22 = 15.266,40 eur) v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, úver poskytnutý žalovanému je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj z tohto dôvodu. Tvrdenie žalobcu (viď prednes jeho právneho zástupcu na pojednávaní), že žalovaný si mohol zvoliť aj možnosť nepoistenia úveru, čo vyplýva aj z bodu 1.1. v časti 3 predmetnej zmluvy, pričom z bodu 1.6 uvedeného článku vyplýva možnosť poistenie kedykoľvek ukončiť, považoval súd vzhľadom na vyššie uvedené za bezpredmetné, nakoľko to vôbec nevyplýva zo zmluvy (vyplýva z nej práve opak), a ani inak to žalobca počas celého konania nepreukázal.
8. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z uvedených dôvodov má žalobca právo len na zaplatenie istiny 7.000,- eur, t.j. len na vrátenie poskytnutého spotrebiteľského úveru bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a poplatkov (za poistenie). Predmetný úver bol pre omeškanie s platením mesačných splátok v súlade s úverovou zmluvou (bod 4 časti 3 zmluvy) a zákonnou úpravou (§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - predchádzajúca výzva z 19.10.2015 na č.l. 48) predčasne zosplatnený ku dňu 03.12.2015, čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť veriteľovi celú zostávajúcu časť úveru. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný celkovo uhradil sumu 1.881,08 eur, preto súd žalobcovi priznal vo výroku I len dlžný zostatok istiny 5.118,92 eur spolu s úrokmi z omeškania z tejto sumy. Omeškaním žalovaného s platením dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, a to vo výške 5,05 % ročne od 04.12.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po účinnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti celého úveru, až do zaplatenia. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané len z dlžnej istiny, na ktorú má žalobca na základe vyššie uvedeného záveru nárok (výrok I).
9. Pokiaľ ide o uplatnený úrok vo výške 16,89 % ročne z nezaplatenej istiny 6.652,24 eur od 04.12.2015 do zaplatenia, súd tento nárok žalobcovi nepriznal aj z toho dôvodu, že podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (rozh. NS SR sp. zn. 4Obo 143/1998 - R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom
prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by musel platiť úroky vo výške 16,89 % z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu až do úplného zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou celkovou sumou úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by mal žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu). Na uvedenom pritom nič nemení ani prípadná dohoda zmluvných strán v danom smere, resp. úprava v zmluve alebo v jej súčastiach, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd preto tento nárok žalobcovi nepriznal.
10. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo výroku I) zamietol (výrok II).
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 42,80 %, keďže žalobca bol v tejto veci (v časti istiny rozhodujúcej pre určenie miery úspechu) úspešný na 71,40 % a neúspešný na 28,60 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 42,80 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).