Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-42-2018.pdf
PDF · 92.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/42/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti povinnej: K. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, o vymoženie sumy 433,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 25. marca 2015, č. k. 6Er/435/2010-45, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinnej voči oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“).
2. V odôvodnení uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Košice, Mlynská 2 zo dňa 03. 10. 2009, sp. zn. CP 70363/09. Ďalej uviedol, že za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie opätovne preskúmal účastníkmi uzavretú zmluvu o pôžičke č. 6021320379 zo dňa 21. 02. 2006 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“) a jej neoddeliteľnú časť, ktorou sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, pričom s prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
3. Poukázal na to, že ako vyplynulo zo Zmluvy o pôžičke, právny predchodca oprávneného (Consumer Finance Holding, a. s., IČO: 35 923 130) poskytol povinnej úver vo výške 580,89 eura (t. j. 17 500 Sk) s 4,10 % ročnou percentuálnou mierou nákladov, ktorý sa povinná zaviazala splácať v 75 mesačných splátkach vo výške 9,96 eura (t. j. 300 Sk). Pôvodný oprávnený z dôvodu neplnenia si povinnosti zo strany povinnej v zmysle zmluvy o pôžičke odstúpil a zároveň vyzval povinnú, aby v lehote do 3 dní od doručenia uhradil celkovú istinu vo výške 647,28 eura (19 500 Sk) na jeho bankový účet. Pôvodnému oprávnenému sa predmetná písomnosť vrátila po márnom uplynutí odbernej lehoty, ktorá uplynula dňa 05. 06. 2007. Podľa pôvodného oprávneného po odstúpení od zmluvy povinná dlžnú čiastku uhradila len čiastočne a to tak, že ku dňu podania žaloby výška neuhradenej istiny dlhu predstavovala 433,31 eura.
4. Podľa bodu XI. písm. r) Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia pôžičky, sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o pôžičke a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou
zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory s.r.o. a to jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Zmluvné strany berú na vedomie, že sú povinné, splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Zmluvné strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.
5. Súd prvej inštancie uviedol tiež, že z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou je zrejmé, že právny predchodca oprávneného ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úverového rámca. Táto doložka, ktorá nebola povinnou individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ak aj je v rozhodcovskej zmluve uvedené, že v prípade, že sa spotrebiteľ obráti ako prvý na všeobecný súd, v tom prípade už nemôže dodávateľ riešiť spor na rozhodcovskom súde, je to vo väčšine prípadov neúčinné vzhľadom na to, že máloktorý spotrebiteľ je právne zdatný natoľko, aby sa ako prvý obrátil na súd, zvlášť ak ide o uplatňovanie práv z pohľadávky, na zaplatenie ktorej je sám zaviazaný. Skonštatoval, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Občiansky zákonník síce v tomto ustanovení označil za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výhradne v rozhodcovskom konaní až od 1. januára 2008, súd prvej inštancie však konštatoval, že predmetné ustanovenie má len demonštratívny charakter, a preto táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. decembrom 2007. Občiansky zákonník v tomto ustanovení s neprijateľnými zmluvnými podmienkami vždy spájal sankciu neplatnosti, pričom ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú musí súd prihliadať priamo zo zákona.
6. Neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul.
7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ustanovenie § 45 ZRK. má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 ZRK možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) ZRK a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju platnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.
8. Skonštatoval, že vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe tejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu pokračovaniu vo
vykonávaní exekúcie, preto vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení exekúciu v zmysle § 57ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zároveň túto zastavil.
9. Súd prvej inštancie tiež v predmetnom uznesení uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
10. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a mal za to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu je zverená Exekučným poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, i keď súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Mal za to, že táto nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v Úradnom vestníku EÚ. Oprávnený zároveň poukázal zároveň na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. § 159 OSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného s údu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Zo žiadneho slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V podanom odvolaní oprávnený poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 24. 05. 2010, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Košice, Mlynská 2, vydaného dňa 03. 10. 2009, sp. zn. CP 70363/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 11. 2009 a vykonateľnosť dňa 04. 12. 2009. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý v podaní zo dňa 24. 05. 2010 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 03. 06. 2010) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 02. 07. 2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18. 05. 2011, č. k. 6Er/435/2010-26, pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného (Consumer Finance Holding, a. s.), ktorý z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. Dňa 25. 03. 2015 súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a uviedol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté osobitným uznesením.
12. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d) Exekučného poriadku účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 psím. d) citovaného ustanovenia, možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
14. Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015) v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podané ho po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.decembra 2014.
15. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Košice, Mlynská 2, vydaného dňa 03. 10. 2009, sp. zn. CP 70363/09, o vydanie ktorého požiadal právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130), na základe Zmluvy o pôžičke. Súčasťou vyššie uvedenej Zmluvy o pôžičke sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v ktorých je v bode XI. Záverečné ustanovenia, pod písm. r) obsiahnutá rozhodcovská doložka.
19. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou štandardnej formulárovej spotrebiteľskej Zmluvy o pôžičke, a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou štandardnej formulárovej spotrebiteľskej Zmluvy o pôžičke bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.
20. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.
21. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou štandardnej formulárovej spotrebiteľskej Zmluvy o pôžičke je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).