Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-30-2018.pdf
PDF · 142.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/30/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému v 1/ rade: MSI Group, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 404 314, a žalovanému v 2/ rade: Roman Suroviak, nar. XX.XX.XXXX, bytom C. nad M. XXX, XXX XX K. T., obidvaja zastúpení právnou zástupkyňou Mgr. Zlatou Kapustovou, advokátkou, so sídlom L. XXXX, XXX XX. K. T., v konaní o zaplatenie 130.870,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/14/2016-313 zo dňa 02.11.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/14/2016-313 zo dňa 02.11.2017 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu žalobcu zamietol a výrokom II. priznal žalovaným v 1/ a v 2/ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení poukázal na žalobu, podanú žalobcom dňa 9.2.2016 na Okresnom súde Bratislava V, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaných v 1/ a v 2/ rade na zaplatenie istiny 130.870,11 Eur, vrátane úrokov z omeškania vo výške 9,05% ročne od 21.10.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako leasingový prenajímateľ uzavrel so žalovaným v 1/ rade ako leasingovým nájomcom dňa 10.8.2009 Zmluvu o leasingu nehnuteľnosti č. LRM/09/80237 a Zmluvu o leasingu nehnuteľnosti č. LRM/09/80239, na základe ktorých refinancoval v prospech žalovaného v 1/ rade obstaranie nehnuteľností s tým, že žalobca ich zatiaľ získal od žalovaného v 1/ rade do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1/ rade sa zaviazal platiť žalobcovi nájomné (leasingové splátky) s tým, že po uplynutí určenej doby a zaplatení splátok mu žalobca prevedie refinancované nehnuteľnosti späť do jeho vlastníctva.
2. Súčasťou každej z leasingových zmlúv bolo aj vyplňovacie zmenkové prehlásenie, v rámci ktorého sa žalobca a žalovaný v 1/ rade dohodli, že na zabezpečenie splnenia svojich leasingových záväzkov vystaví žalovaný v 1/ rade dve blankozmenky (ku každej leasingovej zmluve jednu) s tým, že zmenková suma a dátum splatnosti na nich zatiaľ nebude vyplnená a túto vyplní žalobca ako majiteľ zmenky v prípade omeškania žalovaného v 1/ rade podľa aktuálnej výšky splatného záväzku. Predmetné zmenky podpísal aj žalovaný v 2/ rade ako ručiteľ (aval). Žalobca dňa 16.8.2013 obe leasingové zmluvy kvôli omeškaniu úhrad dohodnutých splátok vypovedal a zároveň vyčíslil výšku pohľadávky z takto predčasne ukončených leasingových zmlúv sumou 85.757,47 Eur zo zmluvy č. LRM/09/80237 a sumou 45.112,64 Eur zo zmluvy č. LRM/09/80239, a to so splatnosťou 20.10.2015. Žalobca tiež podľa vyúčtovania vyplnil blankozmenky. Žalobca následne vyzval žalovaných na zaplatenie takto vystavených a vyplnených zmeniek, ale títo žiadnu zo zmeniek nezaplatili. Žalobca si tak uplatnil tiež úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne z omeškaných súm.
3. Podanú žalobu Okresný súd Bratislava V postúpil Okresnému súdu Dolný Kubín z dôvodu miestnej nepríslušnosti. Okresný súd Dolný Kubín predložil vec Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o vecnej príslušnosti súdu, pričom Najvyšší súd SR rozhodol o príslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín.
4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom právneho vzťahu medzi nimi, t.j. tvrdenia o existencii dvoch leasingových zmlúv a tvrdenia o zabezpečení nárokov žalobcu z týchto zmlúv dvomi zmenkami. Spor sa týkal správnosti vyplnenia dvoch blankozmeniek, vzhľadom na žalovanými namietanú výšku zmenkovej sumy, ako aj platnosti výpovedí obidvoch leasingových zmlúv.
5. Okresný súd konštatoval, že podľa žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu z č.l. 148 žalobca nepochybne v súdnom spore uplatňoval výlučne nárok z dvoch zmeniek. Iný nárok na zaplatenie dlhovanej sumy, z iného právneho titulu v dôsledku vypovedania dvoch leasingových zmlúv žalobca v sporovom konaní neuplatnil. Okresný súd tak na rozhodovanie sporu aplikoval výlučne ustanovenia zák. č. 191/1950 Zb., keďže išlo o rozhodovanie tzv. zmenkového sporu. Podľa okresného súdu mali obidve zmenky rovnakú povahu a išlo o vlastné zmenky vystavené žalovaným v 1/ rade v prospech žalobcu ako majiteľa zmenky bez možnosti uplatnenia tzv. protestu. Zmenky boli od začiatku vyplnené neúplne, pričom podmienky vyplnenia chýbajúcich údajov boli dohodnuté medzi vystaviteľom zmenky a jej majiteľom v osobitných dokumentoch. Žalobca namietal, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia čl. I, § 10 a § 17 zák. č. 191/1950 Zb., a preto žalovaný nemôže namietať nesprávne vyplnenie týchto zmeniek ani vznášať námietky týkajúce sa kauzálneho vzťahu medzi ním a žalovaným v 1/ rade. Podľa okresného súdu tento argument žalobcu neobstojí. Okresný súd uviedol, že predmetné ustanovenia sa týkajú tzv. cudzích zmeniek a vo vzťahu k tzv. vlastným zmenkám sa majú použiť primerane, len ak to neodporuje povahe vlastnej zmenky. V prípade cudzej zmenky je osoba zmenečníka vždy odlišná od osoby vystaviteľa zmenky, a preto je logické, aby zmenečník nemohol voči majiteľovi zmenky použiť námietky, ktoré by mohli vznášať osoby v inom právnom postavení. Oproti tomu vlastná zmenka je vždy vystavená na ťarchu vystaviteľa, ktorý je jej zmenečníkom. Niet teda dôvodu, aby zmenkový dlžník - vystaviteľ, nemohol namietať nesprávnosť vyplnenia zmenky alebo vznášať námietky týkajúce sa priamo vzťahu medzi ním a majiteľom zmenky. Ak vlastná blankozmenka slúži na krytie konkrétneho kauzálneho vzťahu, ktorý existuje priamo medzi majiteľom zmenky a zmenkovým dlžníkom, ktorý zmenku vystavil, niet dôvodu, aby súd neskúmal námietky voči existencii kauzálneho vzťahu a nárokov z neho vyplývajúcich (obdobne R-43/2010). Okresný súd preto skúmal správnosť postupu žalobcu pri vyplňovaní zmeniek a tiež dôvodnosť vyplnenej zmenkovej sumy, t.j. skúmal dôvodnosť námietok žalovaného v 1/ rade ohľadom platnosti výpovedí leasingových zmlúv a tým aj výšky pohľadávky uplatnenej žalobcom.
6. Okresný súd akceptoval námietku žalovaného v 1/ rade týkajúcu sa nesplnenia vzájomne dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré si strany dohodli pre možnosť vypovedania leasingovej zmluvy. Táto námietka bola vznesená až v druhom písomnom vyjadrení žalovaného v 1/ rade. Okresný súd však na toto vyjadrenie ešte neaplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii dokazovania, keďže v čase jeho prvého písomného vyjadrenia k žalobe (odpor) neboli ustanovenia Civilného sporového poriadku ešte účinné a na možné následky oneskoreného uplatnenia prostriedkov procesnej obrany bol žalovaný v 1/ rade upozornený až následne. Na túto námietku žalobca žiadnym spôsobom nereagoval a nepredložil chýbajúci dôkaz, hoci toto písomné vyjadrenie mu bolo riadne a včas doručené. Ak žalobca nereagoval na jasne a zrozumiteľne formulovanú námietku žalovaného v 1/ rade, neuniesol dôkazné bremeno v spore. V zmysle čl. XI, bod 11.4.6 leasingových zmlúv bol žalobca povinný pred ukončením zmluvy výpoveďou vždy písomne upozorniť žalovaného v 1/ rade na to, že došlo ku skutočnosti, ktorá môže mať za následok ukončenie zmluvy výpoveďou. Zároveň bolo povinnosťou žalobcu poskytnúť žalovanému v 1/ rade lehotu na nápravu minimálne 10 pracovných dní. V texte predmetných výpovedí žalobca poukázal na údajné písomné upozornenia zo dňa 28.6.2013, ktorými si mal túto povinnosť splniť. Ak ale žalovaný v 1/ rade splnenie tejto povinnosti namietol, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu toto tvrdenie preukázať. Žalobca síce v ďalšom písomnom vyjadrení predložil písomné upozornenie na možnosť výpovede jednej z leasingových zmlúv, to sa však vzťahovalo na iné, skoršie dôvody, iné omeškanie, než bolo napokon dôvodom výpovede tejto zmluvy. Ohľadom druhej leasingovej zmluvy žalobca žiadne predchádzajúce upozornenie nepredložil.
7. Okresný súd preto konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom platnosti výpovedí, keďže nepreukázal splnenie zmluvne dohodnutej podmienky, ktorej splnenie malo predchádzať výpovedi
leasingovej zmluvy. Ak výpovede zmlúv neboli vykonané platne, nebol žalobca oprávnený pristúpiť k vyplneniu blankozmeniek, keďže uplatnené nároky sa nestali splatnými. Okresný súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom riadneho vyplnenia predložených zmeniek.
8. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa pomeru úspechu v spore, keď nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania. V konaní boli úspešní žalovaní a keďže žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, priznal súd žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Proti tomuto rozsudku podal cestou právneho zástupcu v zákonnej lehote žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h), e) CSP a ust. § 366 písm. c) a d) CSP. Žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetné zmenky vyplnil v súlade s vyplňovacím zmenkovým prehlásením, keďže mu vznikol voči žalovanému z leasingovej zmluvy nárok. Okresný súd sa nevysporiadal s nemožnosťou avala podávať kauzálne námietky. Zmenkový ručiteľ na rozdiel od bežného ručiteľa nie je dlžníkom akcesorickým, ale je dlžníkom samostatným. Žalovaný v 2/ rade môže ako aval proti žalobcovi ako majiteľovi zmenky uplatniť iba námietky, ktoré vyplývajú z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov. Okresný súd vôbec nerozlišoval medzi žalovanými subjektmi, a to žalovaným v 1/ rade ako zmenkovým dlžníkom a žalovaným v 2/ rade ako zmenkovým ručiteľom. Žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo 21/2012, v zmysle ktorého pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 1Obdo V 47/2007 je záväzok zmenkového ručenia skutočným zabezpečovacím záväzkom a okolnosť, že ide o avala na zabezpečovacej zmenke nemôže bez ďalšieho znamenať, že aval má akýkoľvek vzťah ku kauzálnej pohľadávke zabezpečenej zmenkou, s tým, že ak by ručiteľ mal mať proti remitentovi nejaké kauzálne námietky, muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov, teda zo zmluvy, v ktorej by bol dohodnutý okruh prípustných námietok a ak k takejto dohode nedošlo, nemôže avalista bez ďalšieho používať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný. Obdobne podľa rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. 15CoZm/5/2013 sú avalisti priamymi dlžníkmi žalobcu a ich záväzok je nezávislý od záväzku vystaviteľa zmenky - žalovaného v 1/ rade. Žalobca tak konštatoval, že žalovaný v 2/ rade nie je oprávnený podávať kauzálne námietky, ktoré sa nezakladajú na jeho vlastnom vzťahu k vystaviteľovi. Záväzok zmenkového ručiteľa je pritom podľa ust. § 32 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. platný aj vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu, než pre vadu formy. Uplatňuje sa tak zásadná samostatnosť zmenkového dlžníka. Avalista pritom zostáva zaviazaný aj pri úspešnej obrane dlžníka a neplatnosť záväzku dlžníka vyvolaná inými, než formálnymi okolnosťami povinnosť avalistu neohrozí. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Obo 362/2005 je záväzok ručiteľa akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Okresný súd sa v rozsudku nevysporiadal s týmito okolnosťami vyplývajúcimi z právnych predpisov a rozhodnutí najvyšších súdnych autorít a neodôvodnil, prečo nezaviazal žalovaného v 2/ rade vzhľadom na ustanovenia zákona zmenkového a šekového.
10. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní si uplatňuje nárok zo zmeniek a nie z leasingových zmlúv. Žalovaní nespochybnili zmenku ani svoje podpisy na zmenke ani podpisy na vyplňovacom zmenkovom prehlásení. Žalovaní v podanom odpore zo dňa 26.5.2016 namietali doručenie výpovedí zmlúv. Žalobca však namietané doručenie výpovedí preukázal tým, že žalovanému v 1/ rade sa výpovede dostali do sféry jeho dispozície. Žalobca preukázal, že bol oprávnený vyplniť jednotlivé údaje do zmenky v zmysle zmenkového vyplňovacieho prehlásenia. Záväzok žalovaného v 1/ rade v čase vyplnenia zmeniek bol daný a bol splatný. Vyplňovacie prehlásenie nepodmieňuje vyplnenie zmenky ukončením zmluvy výpoveďou, aby si žalobca mohol následne uplatniť svoj nárok. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a vo svojich vyjadreniach nespochybnili a ani nepreukázali, že by žalovaný v 1/ rade voči žalobcovi nemal splatný záväzok. K námietke žalovaných, že zmenková suma nezodpovedá výške nesplatených záväzkov žalovaného v 1/ rade žalobca uviedol, že žalovaní k tomuto tvrdeniu nepredložili žiaden relevantný doklad, preukazujúci, akú časť záväzku žalovaný v 1/ rade uhradil. Požiadavka žalovaných, aby žalobca preukazoval správnosť a výšku zmenkovej sumy, je v rozpore so zákonom, nakoľko žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere na žalovaných. Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok
preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Žalobca ďalej poukázal na judikatúru, podľa ktorej existencia záväzku zo zmenky nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky (SR 2/1999), dôkazné bremeno preukázania kauzálnych námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu nesie žalovaný (SJ 8/1999) a že námietka proti zmenkovému platobnému rozkazu, že žalovaný žalobcovi nič nedlhuje, nie je námietkou, ktorá by zbavovala zmenkového dlžníka jeho povinnosti zaplatiť zmenku, keď tvrdenie, že žalovaný nič nedlhuje, môže byť relevantné len v spojení s tvrdením zániku dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky (OP 7/2001). Žalobca ďalej argumentoval tým, že vo vyplňovacom zmenkovom prehlásení sa neudáva, že by zmluva musela byť vypovedaná a až následne si žalobca môže uplatniť záväzok zo zmenky. Ani v leasingovej zmluve a všeobecných podmienkach zmluvy sa neuvádza, že žalobca musí pred vyplnením zmenky leasingovú zmluvu vypovedať. Žalobca mohol aj počas platnosti zmluvy vyplniť blankozmenku, ak vznikol voči žalovanému splatný záväzok. Okresný súd svoju hypotézu, v zmysle ktorej, ak výpovede leasingových zmlúv neboli vykonané platne, tak žalobca nebol oprávnený pristúpiť k vyplneniu zmeniek, keďže uplatnené nároky sa nestali splatnými, nemôže oprieť o žiadne zákonné ustanovenie ani o ustanovenie vyplňovacieho prehlásenia. Žalovaní pritom nenamietali, že by splátky, na základe ktorých žalobca vyplnil jednotlivé zmenky, neboli splatné. Žalobca vo výpovediach leasingových zmlúv uviedol, ktoré splatné leasingové splátky neboli zaplatené a nakoľko žalobca mal voči žalovanému záväzok z leasingovej zmluvy, bol v zmysle vyplňovacieho zmenkového prehlásenia oprávnený zmenku vyplniť. Žalobca bol oprávnený vyplniť jednotlivé údaje do zmenky, nakoľko záväzok v čase vyplnenia zmeniek bol na strane žalovaného v 1/ rade daný a bol splatný. Vyplňovacie zmenkové prehlásenie nepodmieňuje vyplnenie zmenky ukončením zmluvy výpoveďou. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a nespochybnili a nepreukázali, že by žalovaný v 1/ rade nemal voči žalobcovi splatný neuhradený záväzok. Žalobca zmenky vyplnil v súlade s vyplňovacím zmenkovým prehlásením, podľa ktorého bol oprávnený doplniť údaje v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z leasingovej zmluvy. Vyplňovacie prehlásenie tak nerieši, že by žalobca musel najprv vyzvať žalovaného a následne vypovedať leasingovú zmluvu a až potom vyplniť zmenku.
11. Okresný súd podľa žalobcu nezobral do úvahy skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade v podanom odpore nespochybňoval doručenie výzvy, ale doručenie výpovede. Doručenie výpovede žalobca preukázal podpísanými doručenkami. V samotných výpovediach je pritom uvedené, že dňa 28.6.2013 bol žalovaný v 1/ rade upozornený výzvou na úhradu pohľadávky, že došlo ku skutočnostiam, ktoré môžu mať za následok ukončenie zmluvy výpoveďou a súčasne bola poskytnutá primeraná lehota na nápravu a túto zásielku žalovaný v 1/ rade v odbernej lehote neprevzal, pričom táto výzva bola opätovne doručená na stretnutí dňa 25.7.2013. Tvrdenia o doručení predmetnej výzvy na stretnutí dňa 25.7.2013 žalovaný v 1/ rade nijako nespochybňoval a neuviedol, že by výzvy na úhradu pohľadávok neobdržal. Žalovaný v 1/ rade netvrdil, že výzvu žalobcu zo dňa 28.6.2013, ktorá výpovediam zmlúv predchádzala, neobdržal. Žalovaní trvali na tom, že ukončenie leasingových zmlúv považujú za sporné, vzhľadom na podmienku, podľa ktorej mal žalobca písomne upozorniť na to, že došlo ku skutočnosti, ktorá môže mať za následok ukončenie zmluvy výpoveďou. Podľa žalobcu žalovaný v 1/ rade nespochybnil tvrdenie, že mu neboli doručené výzvy, nakoľko nikde neuviedol, že predmetné výzvy neobdržal. Podľa žalobcu sa okresný súd nevyposporiadal so skutočnosťou, že ak bola žalovanému doručená výpoveď žalobcu z jednotlivých zmlúv, kde žalobca preukázal, že žalovaný v 1/ rade si tieto výpovede prevzal a v týchto výpovediach je uvedené, že bola zaslaná výzva na úhradu pohľadávky, ktorú žalovaný v 1/ rade prevzal dňa 25.7.2013, tak žalovaný na tieto skutočnosti nijako nereagoval a nezaslal žalobcovi námietky ani vyjadrenie, že nesúhlasí s výpoveďou ani námietku, že by mu žalobca nedoručil výzvu, ktorá predchádzala výpovedi. V čase obdržania výpovedí tak žalovaný v 1/ rade nespochybnil ich platnosť. Podľa žalobcu, ak by žalovaný v 1/ rade bol názoru, že výpovede nie sú doručené platne, namietal by túto skutočnosť ešte v roku 2013, prípadne by namietol, že neobdržal výzvy, čo však neučinil a žalovaní ani pri vyjadrení zo dňa 2.8.2017 nespochybňovali doručenie predmetných výziev. Žalobca preto správne vyplnil zmenku a svoj nárok v konaní dostatočne preukázal. Okresný súd tak podľa žalobcu dospel k nesprávnemu záveru, keď neposudzoval a nehodnotil dohodu o vyplnení blankozmeniek, nevysporiadal sa s nemožnosťou podania kauzálnych námietok žalovaným v 2/ rade a svojím postupom zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že v konaní namietal vecnú a kauzálnu nepríslušnosť Okresného súdu Dolný Kubín, nakoľko žalobou uplatnil nárok zo zmeniek na Okresnom súde Bratislava V. Okresný súd Bratislava V tento spor postúpil na Okresný súd Dolný Kubín. Podľa žalobcu na predmetné konanie bol príslušný Okresný súd Bratislava V, prípadne Okresný súd Žilina, a to v zmysle ust. § 22 CSP.
K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Ndob2/2017, ktorým najvyšší súd zamietol nesúhlas Okresného súdu Dolný Kubín s postúpením veci, uviedol žalobca, že v zmysle ust. § 470 ods. 4 CSP sa konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí na súde, na ktorom sa konanie začalo. Podľa žalobcu v zmysle predpisov účinných do 30.6.2016 nebol Okresný súd Dolný Kubín vo veci miestne ani kauzálne príslušný.
13. K odôvodneniu rozsudku okresného súdu žalobca uviedol, že okresný súd sa nevysporiadal s postavením žalovaného v 2/ rade a jeho rozhodnutie je predčasné a v tejto časti nezdôvodnené. Súdy by pri rozhodovacej činnosti mali vychádzať okrem iného zo základných princípov, najmä z čl. 2 CSP, ktorý definuje právnu istotu ako stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Okresný súd odôvodnenie rozsudku oprel v značnej miere o svoje hypotézy, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a o domnienky, špekulácie a nepodložené predpoklady. Podľa žalobcu dospel okresný súd z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho skutkové zistenia nevyplynuli z vykonaných dôkazov. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je nepresvedčivé a neobsahuje logickú väzbu právnej argumentácie so zisteným skutkovým stavom. Žalobca tak žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade cestou právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vyjadrili svoj nesúhlas s námietkami žalobcu. Podľa oznámení žalobcu o vyplnení blankozmeniek žalobca vyplnil chýbajúce údaje o sumy vyplývajúce z finančných vyúčtovaní predčasne ukončených leasingových zmlúv, preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že nie je podstatné, či boli leasingové zmluvy vypovedané platne alebo nie, pretože vyplňovacie zmenkové prehlásenia nepodmieňujú vyplnenie zmeniek ukončením zmluvy. Je zrejmé, že nárok žalobcu vyplýva z ukončenia leasingových zmlúv výpoveďou, teda môže byť splatný najskôr v prípade platného vypovedania zmlúv. Námietka žalovaných ohľadom vyplnenia zmenky v rozpore s vyplňovacím zmenkovým prehlásením v zmluve podľa názoru žalovaných v sebe subsumuje aj námietku neplatnosti zmenkového nároku. Bez predloženia dôkazov o platnom ukončení zmlúv považujú žalovaní nároky žalobcu za nepreukázané, a teda okresný súd žalobu vecne správne zamietol. Žalovaní nesúhlasili ani s argumentáciou žalobcu, že žalovaný v 2/ rade ako ručiteľ nebol oprávnený vznášať kauzálne námietky. Rozhodovacia prax súdov v Českej republike pripúšťa aj nepriamy vlastný vzťah ku námietke, t.z., že kauzálne námietky proti zmenke môže znášať aj ručiteľ, aj keď nebol účastníkom vlastného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ale podieľal sa na tomto vzťahu nepriamo ako štatutárny orgán dlžníka pri uzatváraní konkrétnej zmluvy. Žalovaní tak žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť.
15. Žalobca v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaných zotrval na argumentácii v podanom odvolaní. Podľa žalobcu sa doktrína aj ustálená judikatúra zhodujú v tom, že aval je samostatným dlžníkom a osoba dlžníka len určuje, aká je kvalita tohto záväzku, t.j. aká je jeho výška a jeho postavenie. Avalista nie je akcesorickým dlžníkom ako bežný ručiteľ, ale je dlžníkom samostatným. Avalista tak môže uplatniť len tie námietky, ktoré vyplývajú z jeho vlastného vzťahu k majiteľovi zmenky. Tvrdenia ohľadne nepriameho vlastného vzťahu k námietke a možnosti podávania kauzálnych námietok považuje žalobca za v rozpore s právnou úpravou a ustálenou rozhodovacou praxou. Žalovaní odkazujú na rozhodovaciu prax súdov ČR, ktorá je však rovnaká ako rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky. Žalovaní nepoukázali na žiadne rozhodnutie súdu ČR. Za ustálenú rozhodovaciu prax je možné považovať len stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR a do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu (z uznesenia NS SR sp.zn. 3Cdo 6/2017). Žalovaní sa odvolávali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Obdo V 9/2007. V tomto rozhodnutí najvyšší súd uviedol, že základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia obchodného vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným (kauzálnym) vzťahom, s tým, že pohľadávka zo zmenky je nezávislá od tohto vzťahu a treba preukázať, aký konkrétny vzťah zmenka kryje, pričom tvrdenia ohľadom dôkazného bremena, ohľadom skutočností tvoriacich zmenkové námietky sú na strane žalovaného a nie na strane žalobcu. Rozsudok najvyššieho súdu tak uvádza len povinnosť preukázať záväzkový vzťah, pričom pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je od tohto vzťahu nezávislá. Najvyšší súd vychádzal zo situácie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah a že zmenka nebola vystavená bezdôvodne. Povinnosťou žalobcu v zmysle
tohto rozhodnutia je tak preukázať, aký vzťah zmenka kryla. Žalobca túto skutočnosť už v samotnej žalobe a aj v rámci konania uviedol a preukázal. Podľa ďalšieho rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Obo 21/2012 je záväzok zo zmenky záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Okresný súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového (ďalej aj len „ZZŠ“) a nesprávne aplikoval čl. I. § 32 ZZŠ.
16. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaní písomne nereagovali.
17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 379 písm. a), § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.
18. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
20. Žalobca v podanom odvolaní vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
21. Krajský súd zo spisového materiálu konštatuje, že žalobca podanou žalobou uplatnil voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade nárok na zaplatenie zmenkovej sumy spolu vo výške 130.870,11 Eur na základe zmenky so zmenkovou sumou 85.757,47 Eur a na základe zmenky so zmenkovou sumou 45.112,64 Eur. Žalobca pritom poukázal na zmluvy o leasingu nehnuteľností uzatvorené so žalovaným v 1/ rade, ukončenie týchto zmlúv výpoveďou a následné vyplnenie blankozmeniek v zmysle vyplňovacích zmenkových prehlásení k obidvom leasingovým zmluvám. Okresný súd vo vzťahu k predloženým zmenkám konštatoval, že išlo o vlastné zmenky vystavené žalovaným v 1/ rade v prospech žalobcu ako majiteľa zmenky bez možnosti uplatnenia tzv. protestu, ktoré boli spočiatku vyplnené neúplne.
22. Krajský súd po oboznámení sa so zmenkami, ktoré sú vo fotokópii založené na č.l. 30 a č.l. 68 spisu, sa so záverom okresného súdu, že sa jedná o vlastné zmenky vystavené žalovaným v 1/ rade, nestotožnil. Z obidvoch predložených zmeniek je zrejmé, že sa jedná o listiny, obsahujúce označenie, že sa jedná o zmenku a zároveň obsahujúce bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu s uvedením mena toho, kto má platiť (zmenečníka - žalovaný v 1/ rade), s dátumom zročnosti a miestom platenia s uvedením mena toho, komu alebo na rad koho sa má platiť (žalobca). Predmetné zmenky zároveň obsahujú podpis žalobcu v postavení vystaviteľa a pečiatku a podpis žalovaného v 1/ rade v postavení príjemcu (akceptanta) a podpis žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa (avala) za príjemcu. Predmetné zmenky tak obsahujú všetky ustanovením čl. I, § 1 ZZŠ vyžadované náležitosti cudzej zmenky. Žalobca ako vystaviteľ týchto zmeniek týmito zmenkami prikázal žalovanému v 1/ rade ako zmenečníkovi, aby žalobcovi zaplatil v mieste a čase splatnosti zmenky zmenkovú sumu, čo žalovaný v 1/ rade akceptoval svojím podpisom na zmenke. Okresný súd tak nesprávne posúdil, že v danom prípade sa jedná o vlastné zmenky vystavené žalovaným v 1/ rade, z čoho vyvodil ďalšie nesprávne závery o nemožnosti použitia ustanovení týkajúcich sa cudzích zmeniek.
23. Okresný súd ďalej argumentoval odkazom na rozhodnutie publikované pod č. R 43/2010 s tým, že niet dôvodu, aby neskúmal námietky voči existencii kauzálneho vzťahu a nárokov z neho vyplývajúcich za situácie, kedy zmenka slúži na krytie konkrétneho kauzálneho vzťahu, ktorý existuje medzi majiteľom
zmenky a zmenkovým dlžníkom. Okresný súd potom skúmal nielen správnosť postupu žalobcu pri vyplňovaní obidvoch blankozmeniek, ale aj dôvodnosť vyplnenej zmenkovej sumy, teda skúmal tak dôvodnosť námietok žalovaného v 1/ rade ohľadom platnosti výpovedí leasingových zmlúv, ako aj výšku pohľadávky uplatňovanej žalobcom. Krajský súd vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu najvyššieho súdu (jedná sa o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Obdo V 9/2007, publikovaný pod R 43/2010) konštatuje, že najvyšší súd v tomto rozhodnutí vyslovil: ...„ak žalobca v konaní tvrdí, že zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah, potom v tejto časti dôkazné bremeno je na jeho strane. Úvaha o tom, koho v konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné bremeno, však nie je rozhodujúca, ale rozhodujúce sú výsledky vykonaného dokazovania, ktoré súd vyhodnocuje podľa ust. § 132 OSP“. Najvyšší súd ďalej v tomto rozhodnutí uviedol, že abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom a ak vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu, je v tejto časti dôkazné bremeno na žalobcovi. Uvedené rozhodnutie je tak potrebné v prejednávanej veci aplikovať len vo vzťahu k dôkaznému bremenu, týkajúcemu sa preukázania kauzálneho vzťahu, ktorý je spojený s predmetnými zmenkami. V danom prípade žalobca už v podanej žalobe kauzálny vzťah vymedzil odkazom na uzatvorené leasingové zmluvy s tým, že súčasťou týchto zmlúv bolo vyplňovacie zmenkové prehlásenie, na základe ktorého boli pôvodne vystavené blankozmenky žalobcom vyplnené. Podľa názoru krajského súdu je tak potrebné uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu aplikovať len vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalobcu týkajúcemu sa preukázania kauzálneho vzťahu, teda preukázania záväzkového vzťahu, ktorý stojí za zmenkou, a preukázania toho, že zmenka nebola vystavená bezdôvodne. Žalobca, ktorý tvrdí kauzálny vzťah, je povinný tento konkrétny kauzálny vzťah, ktorý predmetná zmenka kryje, špecifikovať a preukázať, ktorú konkrétnu kauzu mala predmetná zmenka zabezpečovať. Okresný súd tak v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R 43/2010, nesprávne rozšíril nad rámec dôkaznej povinnosti žalobcu preukázať kauzálny vzťah, ktorý stojí za vystavenými zmenkami, aj na výšku a dôvodnosť vyplnenej zmenkovej sumy, a teda preskúmaval aj výšku pohľadávky uplatňovanej žalobcom.
24. Krajský súd v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy podľa dvoch predložených zmeniek považuje za potrebné poukázať na charakter zmenky ako cenného papiera, vydaného v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Abstraktnosť záväzku zo zmenky má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a ani na hospodárske dôvody vzniku zmenky. S abstraktnosťou zmenkového záväzku počíta priamo ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším charakteristickým znakom záväzku vyplývajúceho zo zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné len to, že je vlastníkom zmenky a nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú a je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je tiež záväzkom samostatným, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový záväzok nemá pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky potom existujú vedľa seba dva záväzky, záväzok pôvodný a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je, aby v prípade omeškania s plnením záväzku všeobecnoprávnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo zmenky; avšak aj záväzok z takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 4 Obo 21/2012 sú „pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie.“
25. Na základe uvedených zhodnotení konštatuje krajský súd, že zo strany žalobcu boli predložené relevantné listinné dôkazy, týkajúce sa splnenia jeho dôkazného bremena ohľadom preukázania kauzy - záväzkového vzťahu, ktorý stojí za vystavenými zmenkami, tak ako to vyžaduje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod R 43/2010. S prihliadnutím na obsah procesnej obrany žalovaných, ktorí
namietali nenaplnenie podmienok pre vznik nároku uplatneného žalobcom finančným vyúčtovaním predčasne ukončených zmlúv a výšku žalobcom požadovanej sumy, bolo v konaní namieste skúmať, či boli naplnené predpoklady, za splnenia ktorých bol v zmysle vyplňovacích zmenkových prehlásení (č.l. 28, 66 spisu) žalobca oprávnený doplniť vystavené blankozmenky. Z predmetných zmenkových vyplňovacích prehlásení vyplýva, že žalobca bol do blankozmenky oprávnený doplniť údaje len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu, vyplývajúceho z leasingovej zmluvy, a ako zmenkovú sumu bol oprávnený doplniť súčet všetkých splatných záväzkov, vyplývajúcich z leasingovej zmluvy. Ak žalobca uplatnenú zmenkovú sumu odvodzuje od výpovedí uvedených leasingových zmlúv a následne vystaveného finančného vyúčtovania týchto predčasne ukončených leasingových zmlúv, tak bolo namieste zaoberať sa v konaní otázkou, či takýto záväzok, ktorý samotný žalobca v podanej žalobe vymedzil ako nárok na finančné vyúčtovanie predčasne ukončených leasingových zmlúv, na strane žalobcu reálne vznikol a či tým boli naplnené predpoklady, len za splnenia ktorých bol žalobca oprávnený blankozmenky v zmysle vyplňovacieho zmenkového prehlásenia doplniť. V tomto smere nemôže obstáť argumentácia žalobcu v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, v zmysle ktorej bol žalobca oprávnený do zmenky doplniť údaje v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu s tým, že žalobca v konaní preukázal, že dôvodom na vyplnenie blankozmeniek boli splatné záväzky z jednotlivých leasingových splátok. Žalobca totižto do predmetných zmeniek doplnil nie sumu rovnajúcu sa výške splátok dlhovaných žalovaným v 1/ rade, ale sumu, ktorá vyplynula z finančného vyúčtovania predčasne ukončených leasingových zmlúv. Podľa finančných vyúčtovaní predčasne ukončených zmlúv, ktoré sú založené na č.l. 161-162 a č.l. 175-176 spisu, predmetom žalobcom do zmenky doplnenej zmenkovej sumy boli nielen nezaplatené splátky žalovaného v 1/ rade, ale aj škoda z finančných nákladov, škoda a zostatok istiny so zohľadnením z výťažku predaja predmetu leasingu. V obidvoch finančných vyúčtovaniach sa pritom žalobca odvoláva na predčasné ukončenie leasingových zmlúv ku dňu 16.8.2013 z dôvodu neplatenia splátok, ktorý dátum zodpovedá dátumu, ku ktorému sú datované obidve výpovede dotknutých zmlúv o leasingu nehnuteľností č. LRM/09/80237 a č. LRM/09/80239. Ak potom žalobca svoje nároky odvodzuje od finančného vyúčtovania leasingových zmlúv ukončených predčasne jeho výpoveďou, bolo namieste zaoberať sa v konaní otázkou naplnenia predpokladov pre túto výpoveď a tým aj predpokladov v zmysle vyplňovacích zmenkových prehlásení, na základe ktorých bol žalobca oprávnený doplniť údaje do vystavených blankozmeniek len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu, vznik ktorého žalobca odvodzuje práve od predčasného ukončenia týchto leasingových zmlúv výpoveďou a následne vyhotoveného finančného vyúčtovania týchto predčasne ukončených zmlúv.
26. Žalobca ďalej v podanom odvolaní namietal, že okresný súd sa nezaoberal postavením žalovaného v 2/ rade, ktorý na rozdiel od bežného ručenia nie je dlžníkom akcesorickým, ale je dlžníkom samostatným, a teda nemôže podávať kauzálne námietky. Krajský súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu konštatuje dôvodnosť tejto námietky žalobcu. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku nevyporiadal s odlišným postavením žalovaného v 1/ rade ako akceptanta cudzej zmenky a postavením žalovaného v 2/ rade ako zmenkového ručiteľa s prihliadnutím na skutočnosť obmedzenia akcesorickej povahy zmenkového ručenia. Ak sa okresný súd odlišným právnym postavením žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nedostatočného odôvodnenia, ktoré nespĺňa náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Podľa aktuálneho znenia Civilného sporového poriadku nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods. 2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť záver svojho rozhodnutia. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu § 220 ods. 2 CSP. Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné." Ďalej sa odkazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008, z ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred všeobecným súdom stanovuje § 157 ods. 2 OSP. Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 327/2010 je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov
spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené, rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde a zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré právo vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.
27. Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže strana vo svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá účastník konania možnosť, aby uplatnil svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ by totiž odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil by tým nielen zásadu dvojinštančnosti konania ale v konečnom dôsledku i rovnosť sporových strán.
28. Žalobca v podanom odvolaní ďalej uviedol, že v konaní namietal vecnú a kauzálnu nepríslušnosť Okresného súdu Dolný Kubín. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalobcu považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že o nesúhlase Okresného súdu Dolný Kubín s postúpením veci z Okresného súdu Bratislava V bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5Ndob/2/2017 zo dňa 9. februára 2017 tak, že nesúhlas Okresného súdu Dolný Kubín s postúpením veci nie je dôvodný a vec prejedná a rozhodne Okresný súd Dolný Kubín. Predmetné uznesenie, založené na č.l. 140 súdneho spisu, nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2017, a preto nie je daný priestor opätovne posudzovať otázku príslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín, ktorý vo veci rozhodoval.
29. Na základe uvedených zhodnotení pristúpil krajský súd k zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu. Bude potrebné, aby sa okresný súd opätovne zaoberal uplatneným nárokom žalobcu a obranou žalovaných voči tomuto nároku. Okresný súd posúdi odlišné postavenie žalovaného v 1/ rade ako akceptanta vystavených cudzích zmeniek a žalovaného v 2/ rade ako zmenkového ručiteľa za žalovaného v 1/ rade, a to aj vo vzťahu k možnosti žalovaného v 2/ rade podávať kauzálne námietky voči uplatnenému zmenkovému nároku. Okresný súd sa k otázke odlišného postavenia žalovaného v 1/ rade ako akceptanta vystavených cudzích zmeniek a žalovaného v 2/ rade ako zmenkového ručiteľa za žalovaného v 1/ rade nevyjadril napriek námietkam žalobcu, ktoré boli uplatnené už vo vyjadrení žalobcu k podanému odporu zo dňa 18.5.2017 (č.l. 148 spisu). Ďalej bude úlohou okresného súdu vyhodnotiť námietky žalovaných v 1/ a v 2/ rade voči nároku žalobcu so zohľadnením skutočnosti, že sa jedná o nárok uplatnený na základe žalobcom predložených zmeniek, kedy dôkazné bremeno preukázania kauzálnych námietok zaťažuje žalovaných. Bude potrebné opätovne, s prihliadnutím na obsah spisového materiálu, vrátane podaného odvolania žalobcu a žalobcom v odvolacom konaní predložených listinných dôkazov v spojení aj s vyjadrením žalovaných k podanému odvolaniu, posúdiť otázku platnosti výpovedí daných žalobcom z predmetných leasingových zmlúv. Okresný súd tiež zaujme stanovisko k nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne s prihliadnutím na charakter uplatneného nároku na zaplatenie zmenkovej sumy podľa predložených zmeniek. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z uvedených záverov odvolacieho súdu.
30. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
31. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.