Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/50/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného AK: JUDr. Barbora Korenecová, so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej: G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie 1.043,64 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 35Csp/246/2016-40 zo dňa 21. júna 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 231,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,10 Eur od 7.2.2017 do 7.3.2017, zo sumy 281,10 Eur od 8.3.2017 do 10.4.2017, zo sumy 231,10 Eur od 11.4.2017 do zaplatenia, to všetky v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur po hrozbou straty výhody splátok, kedy prvá splátka je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a každá nasledujúca vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 497, Obchodného zákonníka, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka, s poukazom na procesné ustanovenia § 193 tretia veta, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Z vykonaného dokazovania okresný súd uzavrel, že uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie s tým, že uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Vychádzal z ust. § 193 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je súd okrem iných rozhodnutí v civilnom sporovom konaní viazaný aj rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Keďže žalovaná bola právoplatne rozsudkom uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu, v príčinnej súvislosti s ktorým bola v trestnom konaní konštatovaná škoda vzniknutá žalobcovi ako poškodenému, súd v nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu boli naplnené. Žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie, preto je v civilnom sporovom konaní potrebné posúdiť výšku spôsobenej škody. Aj keď v trestnom rozhodnutí je uvedená výška škody ako kvalifikačný moment a vo výroku je vyčíslená, toto vyčíslenie nie je záväzné pre súd rozhodujúci v civilnom sporovom konaní o nároku na náhradu škody (R 22/1979). Podľa judikatúry citované ustanovenie § 193 znamená, že súd je viazaný iba výrokom, a to v rozsahu, v akom sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodné

so skutočnosťami rozhodnými pre náhradu škody. Výrok trestného rozhodnutia nerieši pre civilný súd záväzne otázku rozsahu a výšky škody, a to ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu. V tomto prípade bolo nepochybné, že skutočnú škodu predstavuje suma 531,10 Eur, teda suma, ktorú žalobca reálne poskytol žalovanej v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere. Žalobca si podanou žalobou však uplatnil i nárok na zaplatenie sumy 512,51 Eur ako poplatku dohodnutého v zmluve, ktorý má predstavovať z jednej tretiny úrok a dvoch tretín náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tou spojenou. Požadovaná výška poplatku je však iba tvrdením žalobcu, ale podľa názoru okresného súdu nie je preukázaným nárokom, ktorý by súd mohol posúdiť ako ušlý zisk podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu sa vyžaduje, aby páchateľ už v čase uzavierania zmluvy o úvere konal v úmysle vypožičané peniaze buď vôbec nevrátiť, alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo konal aspoň s vedomím, že ich v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza iného do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Škoda vznikla následkom trestného činu podvodu v situácii, keď žalovaná už pri uzatváraní zmluvy nemala úmysel úver (istinu) vrátiť a ak nemala úmysel vrátiť istinu, potom nemohla mať v úmysle dohodnúť a platiť akékoľvek poplatky. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca by nezískal poplatok v uvedenej výške, ak by žalovaná poskytla pri uzatváraní zmluvy správne informácie o svojich príjmoch a výdavkoch, teda ak by poskytnutie úveru protiprávne nevylákala, pretože v takom prípade by zmluva nebola uzavretá a žalobca by nebol uvedený do omylu ohľadom splnenia podmienok na poskytnutie úveru. Uvedením do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie, resp. splácanie úveru, je potrebné chápať situáciu, kedy sa veriteľ mylne domnieva, že dlžník spĺňa podmienky na poskytnutie (splácanie) úveru, ale v skutočnosti to tak nie je. Pri uvedení pravdivých údajov by nebol žalovanej úver poskytnutý a žiadna zmluva by nebola uzavretá. Ak by nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, žalobca by nemohol mať nárok ani na žiadny poplatok. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd žalobu v sume 512,51 Eur predstavujúcej poplatok ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovo tvrdenie, že žalovaná neuhradila ani časť dlhu bolo zo strany žalovanej popreté a zároveň bolo listinnými dôkazmi doložené, že žalovaná vykonala na splatenie dlhu úhrady minimálne vo výške 300,- Eur. Celkovo boli preukázané úhrady žalovanej nasledovne 30.11.2015 vo výške 30,- Eur, 8.12.2015 vo výške 20,- Eur a 5 x po 50,- Eur dňa 16.3.2016, 12.5.2016, 25.1.2017, 10.4.2017, 7.3.2017, pričom posledné tri úhrady boli vykonané po podaní žaloby. Súd preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške rozdielu medzi poskytnutou sumou 531,10 Eur a vykonanými úhradami vo výške 300,- Eur, t.j. 231,10 Eur. Nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo podľa iného právneho režimu, než samotná pohľadávka; právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 7MCdo 15/2011). Ak predmetom konania je pohľadávka žalobcu spočívajúca v jeho práve na náhradu škody spôsobenej trestným činom, aj právna povaha úrokov z omeškania ako príslušenstva tejto pohľadávky sa spravuje ustanoveniami o náhrade škody. Keďže Občiansky zákonník pri náhrade škody neustanovuje čas plnenia, treba uplatniť § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je dlžník povinný zaplatiť náhradu škody prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Nakoľko v danom prípade sa jednalo o náhradu škody spôsobenej trestným činom, súd vychádzal aj z R 27/1977, podľa ktorého „úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, podľa ustanovenia § 78 (teraz § 563) treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čoho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“ V nadväznosti na uvedené okresný súd poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by žalovanú pred podaním žaloby vyzval na plnenie z titulu náhrady škody, keď v trestnom konaní, ktoré predchádzalo tomuto konania, žalobca uplatňoval voči žalovanej škodu vyššiu. Žalovaná bola preukázateľne vyzvaná na plnenie z titulu náhrady škody v konkrétnej výške 1.043,64 Eur s príslušenstvom až dňa 6.2.2017, kedy jej bola okresným súdom doručená žaloba s prílohami. Preto priznal v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 7.2.2017, s prihliadnutím na čiastkové úhrady vykonané 7.3.2017 a 10.4.2017. Celková výška uplatneného nároku bola 1.043,64 Eur, žalobca bol úspešný v časti nároku 231,10 Eur, t.j. v rozsahu 22 % a žalovaná v rozsahu 78 %. Žalovanej ako v prevažnej miere úspešnej strane vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko jej však doposiaľ žiadne nevznikli, okresný súd jej ich náhradu nepriznal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že k absencii podstatných náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/187/2017-88 zo dňa 4.10.2017 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/108/2017-63 zo dňa 12.9.2017, z ktorého vyplýva, že civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencii škody. Okresný súd sa mal zaoberať výškou náhrady škody (skutočnou škodou a ušlým ziskom) a nie náležitosťami uzavretej zmluvy o úvere. Záverom poukázal na rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 17C/277/2016-36 zo dňa 13.4.2017 a rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 9C/128/2015-53 zo dňa 25.1.2017. Žaloba je dôvodná, konaním žalovanej došlo na strane žalobcu ku škode, ktorá bola spôsobená žalovanou úmyselne.

5. Žalobkyňa odvolanie nepodala.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), skúmal, či odvolanie bolo podané včas a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť.

7. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 ods. 1 . Do plynutia lehoty sa podľa § 121 ods. 2 nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 121 ods. 5 posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je potom odvolací súd v zmysle § 386 písm. a) povinný odmietnuť.

8. Z obsahu spisu z pripojených doručeniek bolo zistené, že napadnutý rozsudok bol právnej zástupkyni žalobcu riadne doručený do vlastných dňa 17.7.2017 (doručenka na č.l. 43). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak tejto strane sporu začala plynúť nasledujúcim dňom (18.7.2017) a posledný deň takejto lehoty pripadol na 1.8.2017 (utorok). Pretože tento deň bol utorok a bežný pracovný deň, 1.8.2017 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy žalobca mohol podať včasné odvolanie. Žalobca využil možnosť formy podania odvolania v elektronickej podobe, pričom z elektronickej doručenky (č.l. 56) vyplýva, že odvolanie bolo okresnému súdu doručené (až) dňa )29.1.2018 o 17:47 hod.

9. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods.1.

10. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

11. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy.

12. Vzhľadom na to, že podanie uskutočnené elektronickou formou podľa vyššie citovaného zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente sa považuje za doručené súdu uložením správy, t.j. okamihom, odkedy je správa objektívne dostupná prijímateľovi v jeho elektronickej schránke, v danom prípade to bolo dňa 29.1.2018, pričom posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 1.8.2017, odvolanie podal žalobca oneskorene, po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, odvolací súd preto musel v zmysle §

386 písm. a) oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádané uznesenie odvolaciemu prieskumu, t. j. nemohol skúmať vec v merite.

13. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 per analogiam a § 262 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 CSP, keďže výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil žalobca oneskoreným odvolaním sa. Za situácie, keď žalovanej trovy v odvolacom konaní podľa obsahu spisu nevznikli, doposiaľ jej nebolo doručené odvolanie, teda o predmetnom odvolacom konaní žalovaná ani nemá vedomosť a predmetným rozhodnutím odvolacieho súdu sa toto konanie i končí, odvolací súd žalovanej, o ktorej úspechu tak v danom prípade tiež nie je možné hovoriť, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (tu odvolací súd vychádzal i z princípu hospodárnosti konania).

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .