Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-14-2022.pdf
PDF · 170.22 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: F.. Q. U., rod. V., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom K. K., L. XXX/XX, t. č. bytom K., P. O. XX, v konaní zastúpenej P.. P. I., advokátom so sídlom M. O. XXXX/XX, K. a manžela navrhovateľky: D.. F. U., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom K. K., L. XXX/XX, v konaní zastúpeného P.. F. B., advokátom a P.. Q. B., advokátkou so sídlom X. XXXX, K., v konaní o rozvod manželstva a s ním spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom a to: F. nar. XX.XX.XXXX a E. nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. septembra 2021 č. k. 34P/33/2021-232 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode v rozsahu výkonu osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti a v súvisiacej časti o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. Matke stanovil zároveň povinnosť prispievať na výživu maloletého F. sumou vo výške 100,- eur mesačne a na výživu maloletého E. sumou vo výške 90,- eur mesačne, ktoré je matka povinná poukazovať k rukám otca vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Styk rodičov s maloletými neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Maloleté deti žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti, pričom právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok by mali obaja rodičia. Ďalej žiadala otca zaviazať výživným na každé dieťa vo výške 280,- eur mesačne s tým, že časť výživného vo výške 180,- eur mesačne uhradí otec matke a časť výživného vo výške 100,- eur uhradí na separátny sporiaci bankový účet každého maloletého dieťaťa. Styk s maloletými deťmi žiadala nechať súdne neupravený. Dôvodila, že manželstvo účastníkov je cca 4 roky úplne rozvrátené, neplniace si svoje funkcie, poukázala napríklad na to, že manžel jej zrušil prístup k spoločnému bankovému účtu, na ktorý odvádzala všetky svoje príjmy od apríla 2005, kontroloval jej akýkoľvek nákup, vyčleňoval jej z účtu len určitú čiastku. Zo spoločnej domácnosti v dôsledku toho odišla v decembri 2020, dohodli sa, že v týždňových intervaloch sa budú o deti striedavo starať. V apríli 2021
odišiel mal. F. k otcovi podľa jej názoru z dôvodu, že tento mu umožňoval voľnejšie pravidlá. V júni 2021 z rovnakého dôvodu odišiel k otcovi aj E., pôvodne to malo byť na cca 2 týždne z dôvodu, že tam má kamarátov, bazén a iné. Deti z dôvodu väčšieho komfortu majúceho pôvod vo vysokom príjme otca detí u tohto zostali, má za to, že tento ich proti nej manipuluje. Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom manželstva. Zásadne však nesúhlasil s dôvodmi rozvratu manželstva uvedenými navrhovateľkou a nesúhlasil ani so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, matky detí. Žiadal zveriť oboch maloletých synov do jeho osobnej starostlivosti s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú mať obaja rodičia a žiadal zaviazať matku povinnosťou prispievať na výživu na každé maloleté dieťa prvotne sumou vo výške 50,- eur mesačne. Styk matky s deťmi žiadal neupraviť. Popieral dôvody rozvodu tvrdené navrhovateľkou, za príčinu rozvratu považuje rozdielne predstavy o manželskom a rodinnom živote a trávení voľného času. On nebráni matke v styku s deťmi, tieto si však želajú žiť s ním. Poprel, že by deti manipuloval proti matke, či si ich prostredníctvom financií kupoval. Podľa jeho názoru matka nedokáže rešpektovať názor svojich vlastných detí, chýba jej zodpovednosť a sebareflexia. Vyživovaciu povinnosti matke v konečnom dôsledku žiadal určiť v rozsahu 20 - 30 % z príjmu matky. Kolízny opatrovník uviedol, že vykonal šetrenie pomerov a zistil, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky, neboli zistené žiadne nedostatky. Deti vypovedali pokojne, bez známok stresu a obe zhodne vyjadrili túžbu bývať u otca, keďže je to prostredie, v ktorom žili od detstva, majú tam zázemie. Deti sú informované o rozvode rodičov, uviedli, že spočiatku to bol pre ne šok, ale už si na to zvykli. Celé leto trávili u otca a chodili s ním na výlety, otec s nimi trávil voľný čas, vedie ich k domácim prácam a prácam okolo záhrady. Kolízny opatrovník doporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a pokiaľ ide o výživné, vzhľadom na vek detí doporučil aspoň 80,- eur mesačne na každé dieťa.
3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 23 ods. 1 - 3, § 18, § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), tiež ust. § 100, § 24 ods. 1 - 3, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 28 ods. 1- 3 Zákona o rodine, vo svetle ktorých považoval za splnené zákonné podmienky umožňujúce manželstvo účastníkov rozviesť pre vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov a absenciu plnenia si funkcií manželstva. Keďže s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie tiež o úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len „CMP“), rozhodol zároveň aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Konštatoval, že síce obaja rodičia majú vytvorené podmienky na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, avšak s poukazom na zistenie, že u otca majú vytvorené zázemie, je to prostredie, v ktorom deti žili od detstva, prejavili svoj názor s otcom žiť aj naďalej, pričom tento sa im plne tiež venuje, trávil s nimi tiež celé leto, chodil s nimi na výlety, vedie ich k domácim prácam s tým, že o želaní detí zostať s otcom je oboznámená aj matka a tento model výkonu osobnej starostlivosti doporučuje s poukazom na vek detí a rozumovú vyspelosť a ich prejavený názor aj kolízny opatrovník, obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, túto spočiatku otec žiadal určiť vo výške 50,- eur na každé dieťa, v priebehu konania poukazoval na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej by výživné malo predstavovať rozmedzie 20 - 30 % z príjmu rodiča, matka súhlasila pre takýto prípad s výživným do výšky 60,- eur na každé dieťa, kolízny opatrovník s poukazom na vek a potreby detí doporučoval minimálne 80,- eur mesačne na každé dieťa. Pokiaľ ide o pomery na strane rodičov a potreby detí ako skutočností určujúcich stanovenie výšky vyživovacej povinnosti matky, tak súd prvej inštancie zistil, že maloletý F. má 13 rokov a je žiakom 8. ročníka ZŠ, maloletý E. má 11 rokov a je žiakom 5. ročníka ZŠ. Obe deti sa stravujú sa v škole s poplatkom 34,- eur mesačne na každého. Ich cestovné výdavky predstavujú 25,- eur mesačne na každého. Obaja navštevujú futbalový a florbalový krúžok, ktoré sú bezplatné. Maloletý F. mal v minulosti vážny úraz hlavy, ale aktuálne nemá zvýšené výdavky so zdravotným stavom, je však pod dohľadom, ak by sa jeho stav zhoršil. Maloletý E. navštevuje alergologickú ambulanciu, očnú ambulanciu, nosí okuliare. Otec detí býva spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Náklady na bývanie predstavujú 200,- eur mesačne. Otec pracuje ako vedúci finančného úseku s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia zamestnávateľa zisťovaným za obdobie od 10/2020 do 8/2021 vo výške 1.840,19 eur. Otec vlastní rodinný dom, v ktorom s deťmi býva a v BSM majú s matkou detí dve osobné autá značky A. (každý z manželov užíva jedno). Okrem týchto dvoch maloletých detí otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Matka detí býva sama v 3-izbovom byte, ktorý patrí jej švagrovi. Náklady na bývanie predstavujú sumu 200,- eur mesačne. Je zamestnaná ako sociálny pracovník s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným za obdobie od 8/2020 do 6/2021 vo výške 850,80 eur. Okrem áut v BSM majetok väčšej hodnoty nevlastní. Iné vyživovacie povinnosti nemá. S ohľadom na zistené pomery a potreby detí, súd
zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu maloletého F. sumou vo výške 100,- eur mesačne a na výživu maloletého E. sumou vo výške 90,- eur mesačne, ktoré výživné považoval za zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu, odôvodneným potrebám detí zodpovedajúcim ich veku a schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Súčasne súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja ich rodičia, nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú v zmysle § 28 Zákona o rodine obaja rodičia.
4. Styk matky s maloletými deťmi súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine na žiadosť oboch rodičov neupravoval. V zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP v konečnom dôsledku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, smerujúc svoje odvolanie voči rozhodnutiu v časti, ktorou boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, v konkrétnosti v rozsahu výkonu osobnej starostlivosti a určenia výživného, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu, a to tak, že maloleté deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti na čas po rozvode a otec bude zaviazaný prispievať na výživu každého mal. dieťaťa sumou 280,- eur mesačne s diferencovaním výživného na spotrebné a sporiace. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie) a posúdiac obsah odvolania tiež v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces), ťažiskovo nepovažovala za správne rozhodnutie v časti, ktorou boli maloleté deti zverené do výlučnej osobnej starostlivosti otca tvrdiac, že v priebehu konania o rozvod manželstva poukazovala na celý rad skutočností, ktoré v prospech takéhoto rozhodnutia neindikujú, menovite keď detailne popisovala, v akých podmienkach deti u otca žijú, pri poslednej návšteve u otca našla domácnosť v neporiadku, výchova otca je benevolentná, nemajú riadnu životosprávu, o čom podľa nej svedčí to, že mal. E. pribral, stravu majú zabezpečenú len formou polotovarov, čo má nepriaznivý vplyv na zdravotný stav predovšetkým mal. E., ktorý je hypotonik a má tiež predispozíciu na ďalšie ochorenia. Niekoľkonásobne vyšší príjem otca oproti matke podľa nej vytvára priestor otcovi na finančnú manipuláciu detí proti nej, napríklad boli motivované sľubom pred pohovorom s kolíznou opatrovníčkou, že ak všetko dobre dopadne, kúpi im počítač. Deti sú vo veku, keď sú podľa jej názoru ľahko ovplyvniteľné rôznymi výhodami (vek 13 a 11 rokov), s otcom majú rozdielny pohľad na výchovu detí, tento zaviedol pre deti voľnejšie pravidlá, práce za finančnú odmenu, naopak ona ich vedie k disciplíne, pomoci s domácimi prácami, upratovaniu, limituje im čas strávený na internete, vedie ich k čítaniu kníh a iným plnohodnotným spoločným aktivitám. Pokiaľ deti prejavili názor byť s otcom, zastáva názor, že si len vybrali pohodlnejšiu cestu a život bez pravidiel a disciplíny. Tieto skutočnosti pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie nezohľadnil. Žiada preto, aby deti boli zverené do jej osobnej výlučnej starostlivosti. V ďalšom namieta porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku ňou tvrdeného nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v časti vzťahujúcej sa k určenému výživnému v prospech maloletých detí. Tvrdí, že z odôvodnenia nevyplýva, prečo jej bolo určené výživné práve vo výške stanovenej rozhodnutím, záujem detí bol vyhodnocovaný mechanicky a formálne, preto zároveň so zmenou výkonu osobnej starostlivosti sa dožaduje aj uloženia povinnosti určiť vyživovaciu povinnosť otcovi v prospech maloletých detí.
6. Otec maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu s dôvodmi odvolania nesúhlasí a navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach ako vecne správne potvrdiť. Skutočnosti uvádzané v odvolaní matkou hodnotí ako nepravdivé, zavádzajúce a dehonestujúce. Už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie sa vyjadroval ku všetkým skutočnostiam, ktoré replikuje matka v odvolaní a ktoré sa majú týkať jej návštevy v domácnosti otca, starostlivosti o deti z jeho strany, či spôsobu, akým sa deti stravujú a trávia voľný čas. Matka prišla na ňou spomínanú návštevu v nedeľu na obed neohlásená a napriek tomu, že predtým s deťmi nebola viac ako týždeň, ju otec vpustil dovnútra do svojho rodinného domu, otec s deťmi riadne niekoľkokrát týždenne vykonáva domáce práce, na ktorých sa podieľajú a vreckové, ktoré im dáva, je práve podriadené aj plneniu si takýchto povinností z ich strany. Keďže on ako muž tieto domáce práce nevie vykonávať úplne precízne, zabezpečil upratovaciu službu, ktorá okrem pravidelného bežného upratovania domácnosti otca s deťmi, robí väčšie upratovanie jedenkrát týždenne. Jej tvrdenie, čo našla pod posteľou detí, je snahou dehonestovať ho pred súdom. Obsah tekutiny pod posteľou dieťaťa bola špinavá voda ako pozostatok po tom, čo dieťa maľovalo a v tejto nádobe si namáčalo a umývalo štetec, ktorú bezprostredne nevylialo. Deťom zabezpečuje riadne stravu,
snaží sa o ich pohybovú aktivitu, zohľadňuje ich zdravotný stav, menovite u mal. E.. Nie je to matka ale on, ktorý dlhodobo deti podporoval vo fyzických aktivitách a pravidelne s nimi na tieto chodil a tieto vykonával. Je mu ľúto, že matka svoje úvahy o potrebe zdravej stravy a pohybu neprevádzala ani neuvádza do praxe, nikdy, ani teraz, keď sa s nimi sporadicky stretne, ich neberie za športom, ale naopak, sú s ňou v reštauráciách či fastfoodoch bez výrazného pohybu. Rezolútne popiera, že by deti manipuloval voči matke, ako to ona tvrdí. Deti sa rozhodli sami a o vlastnej vôli žiť s ním. Maloletí sa síce dožadujú nových počítačov, on im ich však zatiaľ nekúpil, pretože nechce, aby dostali všetko, čo si zaželajú. Faktom však je, že deti pracujú s nevyhovujúcou technikou, matka toto prekrúca voči nemu, naďalej poberá prídavky na deti a otcovi neprispieva žiadnou sumou na výživné, a to napriek tomu, že deti sú prakticky polroka výhradne u neho a bolo by namieste prispieť z jej strany teda aj na ich potreby. Suma vreckového je maximálne 10,- eur týždenne. Tvrdenia, že u neho majú deti voľnejšie pravidlá, sú vymyslené, ničím nepodložené domnienky matky. Naopak, otec zaviedol riadne pravidlá, deti majú povinnosti, pomáhajú mu tiež zveľaďovať či už interné alebo externé priestory ich obydlia. Aj preto je deťom ľúto, že im matka necitlivo zobrala viaceré spoločné spomienkové veci ako napríklad vianočný stromček s ozdobami, ktorý mal pre nich emocionálnu hodnotu, pretože boli na tieto veci zvyknuté. Pravdepodobne zabudla, že aj počas jej prítomnosti v spoločnej domácnosti sa o deti nezaujímala. Pokiaľ deti neposlúchli jej požiadavku na akúkoľvek pracovnú aktivitu v domácnosti, vypla internet, televíziu a odišla do spálne a tam si písala cez svoje mobilné dáta s inými ľuďmi namiesto vysvetlenia a podporenia aktivít, ktoré od detí chcela. Čas strávený s deťmi z jej strany bol minimálny. Pokiaľ ide o výšku výživného stanovenú matke, táto je podľa jeho názoru zodpovedajúca všetkým určujúcim zákonným kritériám, teda tak príjmu matky, ako aj potrebám detí. Nestotožňuje sa s tvrdením matky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené. Pre neho je postoj matky nepochopiteľný. Na jednej strane odmieta prijať názor detí, že chcú žiť s otcom, na druhej strane spolužitie detí s otcom už takmer polroka toleruje a nesnaží sa urobiť vôbec nič pre reparáciu jej vzťahu s deťmi. O maloletých sa aktívne nezaujíma, netrávi s nimi aktívne čas, nesnaží sa im porozumieť a pochopiť ich. Iba tvrdohlavo trvá na tom, že deti majú byť zverené jej, neuvedomujúc si, že lásku detí si vynútiť súdnym rozhodnutím nemôže.
7. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie bolo uskutočnené šetrenie pomerov v oboch domácnostiach rodičov so zistením, že obaja majú vhodné podmienky pre všestranný rozvoj a starostlivosť o maloleté deti. Zároveň bol realizovaný pohovor s deťmi jednotlivo a bez prítomnosti rodičov. Deti pôsobili pokojným dojmom bez známok stresu, odpovedali na otázky a vedeli vyjadriť svoj názor. Obidve vyjadrili túžbu bývať s otcom a s matkou sa stretávať. Domáce prostredie otca považujú za miesto, v ktorom vyrastali od útleho detstva a majú v ňom pocit zázemia. Matka pozná názor detí a je si vedomá ich názoru zostať žiť s otcom. Je v záujme detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti otca a s matkou sa pravidelne stretávali.
8. Navrhovateľka vo svojej písomnej replike na vyjadrenie otca uviedla, že zásadne odmieta jeho tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu. Nie je pravdou, že by sa snažila otca dehonestovať prostredníctvom svojich odvolacích tvrdení, tieto sú motivované obavou o maloleté deti. Matka sa riadne starala počas spolužitia o zdravú výchovu jej detí a venovala sa spolu s nimi tvorivým aktivitám. Neváhala sa vzdať svojej práce, aby zabezpečila deťom najvyššiu možnú kvalitu života a aj vďaka tomu a jej starostlivosti sa tiež zdravotný stav mladšieho syna zlepšil. Nie je tiež pravdou, že necitlivo odobrala z domácnosti veci, na ktoré sú deti naviazané. Naopak, veľkú časť osobných vecí ponechala v domácnosti otca najmä z dôvodu, aby deti neboli vystavené veľkej zmene. Je absolútna lož, že mala vziať deťom vianočný stromček. Byt, v ktorom teraz býva, si kompletne zariadila, aby tam deťom nič nechýbalo. Domácnosť je vybavená množstvom spoločenských a vzdelávacích hier, ktoré spoločne dodnes s deťmi hrajú, keď sú u nej. Rovnako odmieta tvrdenie, že sa o deti nezaujíma. Je s nimi v pravidelnom kontakte, či už v telefonickom, alebo osobnom. Vyjadruje vážnu obavu o fyzický a psychický vývoj detí, nakoľko tieto sú podľa jej názoru cielene manipulované. Otec marí matkine pokusy o kontakt s deťmi, odtrhol ich od kontaktu so starými rodičmi, deti rapídne pribrali za posledných 5 mesiacov, nemajú vyváženú domácu stravu. Nie je tiež pravdou, že otec sa deťom riadne venuje. V posledným mesiacoch boli obaja rodičia dvakrát predvolaní do školy pre zhoršenie správania jedného z detí. Na posledné stretnutie sa otec ani nedostavil. Zhoršil sa im tiež prospech v škole. Deti trávia mnoho času na internete, často aj v neskorých večerných hodinách. Jej záujmom je, aby tieto vyrastali v zdravom prostredí, v láske a porozumení a bola im zabezpečená adekvátna starostlivosť.
9. Otec vo svojej duplike na repliku matky prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s tvrdeniami matky uvedenými v replike nesúhlasí. On sa o deti riadne a všestranne stará. Dôkazom toho je fakt, že deti sú u neho zdravé, spokojné a vyrovnané, čo deklarujú práve prejaveným názorom zostať žiť s ním ako otcom. Matka nespochybnila, že deti majú dostatočný vek aj rozumovú vyspelosť na vyjadrenie názoru na to, s ktorým rodičom by chceli žiť. Veľmi dobre vie, čo si jej deti želajú a namiesto toho, aby s otcom spolupracovala, rozhodla sa ísť opačnou cestou a otca spochybňovať. Netvrdí, že pre neho ako muža nie je náročné zabezpečovať popri svojej práci komplet celú starostlivosť o deti, snaží sa to však urobiť najlepšie, ako vie. Matka by mu mala pomáhať, nie ho spochybňovať. Zrejme si neuvedomila, že i keď už nie sú manželmi, stále sú obaja rodičmi maloletých detí a zostanú nimi navždy. Od ich vzájomnej spolupráce a komunikácie bude závisieť aj ďalší zdravý psychický a fyzický vývoj detí. Bol by rád, keby deti mali dobrý vzťah so svojou matkou. Spôsob, ktorý však zvolila, a to spochybňovanie a očierňovanie jeho ako otca, nie je správny. Ak má skutočne matka záujem zlepšiť svoj vzťah s deťmi, mala by začať tým, že bude rešpektovať ich rozhodnutie žiť s otcom, nebude sa kvôli ich rozhodnutiu na deti hnevať ani ich trestať tým, že sa s nimi vôbec nebude stretávať. Ak matka príjme a akceptuje názor detí, bude to prvým úspešným krokom v sanácií vzťahu matky s deťmi a prejavom jej rodičovskej zrelosti. 10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že toto je potrebné napadnutých častiach - o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode, v rozsahu zverenia mal. detí do starostlivosti otca a určenia výživného matke, ako aj v súvisiacej časti o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcich častiach - o rozvode manželstva a neupravovania stretávania rodičov s mal. deťmi nepreskúmaval, keďže v týchto častiach rozhodnutie suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté nebolo.
11. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol a na čas po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov k mal. deťom tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, matke určil výživné na mal. F. 100,- eur a mal. E. 90,- eur mesačne, zároveň neupravil stretávanie rodičov s deťmi a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
12. Odvolateľka (navrhovateľka - matka) namieta posúdiac obsah odvolania nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, pre nezohľadnenie ňou konkretizovaných rozhodujúcich skutočností, čo indikuje k uplatneniu dôvodov na odvolanie uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, tiež tvrdí porušenie práva na spravodlivý proces pre nedostatok dôvodov rozhodnutia v časti vzťahujúcej sa k určeniu výživného (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Požaduje svoju výlučnú starostlivosť o mal. deti a s ňou súvisiacu zmenu výživného, ktoré bude určené otcovi. Rozvod manželstva ani rozhodnutie v časti o neupravovania styku s mal. deťmi odvolaním nenapáda.
13. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľka ani netvrdila.
14. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou o. i. aj uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery).
15. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
16. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
17. Vyššie uvedené odvolacie námietky navrhovateľky (matky), vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu a skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania bez viazanosti uplatnenými odvolacími dôvodmi avšak so zreteľom tiež na ne, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu (§ 35 a § 36 CMP) vyvodil správny záver o vhodnosti výchovného modelu pre mal. deti so zreteľom na aktuálne podmienky v podobe výlučnej osobnej starostlivosti otca o mal. deti uprednostniac ju tak pred výlučnou osobnou starostlivosťou matky (§ 24 Zákona o rodine), zohľadniac názor mal. detí (§ 38 ods. 1 CMP), s učením zastupovania mal. detí oboma rodičmi (§ 28 Zákona o rodine), tiež primerane veku, odôvodneným potrebám a pomerom rodičov určil matke vyživovaciu povinnosť (§ 65 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Za správne odvolací súd považuje tiež jeho rozhodnutie o trovách konania (§ 52 CMP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v odvolaním dotknutých častiach, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.
18. Vo vzťahu k obsahu odvolania navrhovateľky (matky), vzťahujúcemu sa k ňou uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že prakticky celá ťažisková časť námietok bola ňou produkovaná už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a bola tak predmetom jeho posudzovania, s ktorými námietkami, sa už súd prvej inštancie vysporiadal (samozrejme s výnimkou nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia).
19. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam vzťahujúcim sa k rozhodnutiu v napadnutých častiach odvolací súd uvádza:
20. Z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo rodičov mal. detí bolo práve napadnutým rozhodnutím t.č. už právoplatne rozvedené. Rodičia maloletých detí, v tom čase ešte manželia, od decembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, matka žije v byte svojho švagra. Obaja majú záujem o výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté deti a tiež obaja sú spôsobilí deti vychovávať a majú na to, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, vytvorené aj všetky podmienky. Prvotne po rozchode sa rodičia dohodli, že deti si budú striedať spôsobom, že počas týždňa budú s matkou a víkendy budú tráviť u otca, čo určité obdobie tak aj fungovalo. Od apríla 2021 najskôr mal. F. a neskôr od júna 2021 aj mal. E. natrvalo zostali bývať u otca, s matkou kontakt udržiavajú spôsobom, že matka chodí k otcovi, prípadne ide s deťmi von. Pri zisťovaní ich názoru sa obe deti vyjadrili v tom zmysle, že chcú zostať jednoznačne s otcom (byť zverené práve otcovi), s matkou sa chcú stretávať. Podľa ich vyjadrenia zistenie, že rodičia sa chcú rozvádzať, bol pre ne šokom, postupne si však na to zvykajú. Deti majú k obom rodičom citový vzťah, s matkou chcú tráviť čas, nie však v rozsahu, v akom si to ona predstavuje (byť v jej osobnej starostlivosti). Aktuálne aj kolízny opatrovník odporúča výlučnú osobnú starostlivosť otca s poukazom na vek, rozumovú vyspelosť a prejavený názor mal. detí s prihliadnutím na to, že ide prostredie na ktoré sú zvyknuté, v ktorom od detstva žili a ktoré vnímajú ako svoje zázemie.
21. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného, je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí je základnou úlohou súdu v procese rozhodovania o právach detí.
22. Rodičovské práva a povinnosti majú teda rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ďalej "Zákon o rodine"). Pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
25. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
26. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa, oddeleného od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba žeby to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
27. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
28. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
29. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, je preto potrebné posudzovať aj opodstatnenosť odvolania navrhovateľky - matky, teda z hľadiska zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave rodičovských práv a povinností v tomto konaní vymedzenom rozsahu rozhoduje.
30. Matka mal. detí nesúhlasí s výlučnou starostlivosťou otca, požaduje svoju výlučnú starostlivosť dôvodiac, že otec nie je v súlade so záujmami mal. detí starostlivosť o tieto v takej kvalite ako ona zabezpečiť, prostredníctvom svojho lepšieho finančného zabezpečenia mal. deti manipuluje proti nej, resp. si ich názor „kupuje“.
31. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov budú na čas po rozvode zverené mal. deti zohľadňuje množstvo faktorov tak na strane rodičov, ako aj na strane mal. detí. Výlučná osobná starostlivosť upravená v ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine znamená, že dieťa žije s tým z rodičov, v prospech starostlivosti ktorého indikuje súhrn skutkových okolností danej veci vo svetle určujúceho kritéria,
ktorým je záujem mal. detí. Hmotnoprávnou podmienkou pre jej nariadenie kumulatívne je, že daný rodič je spôsobilý deti vychovávať (čo je dané jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, kvalitou jeho výchovného pôsobenia, existujúcim dostatočným a vhodným prostredím v domácnosti rodiča a podobne), že tento rodič má o osobnú starostlivosť o deti záujem, že je to v záujme detí, pričom treba prihliadnuť najmä na citové väzby detí, ich vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na podstatných záležitostiach týkajúcich sa mal. detí s druhým rodičom, rešpektovanie práva detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektovanie práva detí na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a v neposlednom rade tiež rešpektovanie názoru detí vo veku primeranom a rozumovej vyspelosti zodpovedajúcom rozsahu.
32. Z uvedeného teda vyplýva, že samotná skutočnosť, že ten-ktorý rodič o výlučnú osobnú starostlivosť o dieťa má záujem (či obaja) a že sú vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania z hľadiska fyzického a psychického (z pohľadu svojho zdravotného stavu), a existujúcich vhodných bytových podmienok, spôsobilí sa o deti obaja starať, nie je pre rozhodnutie v tomto smere postačujúca, pokiaľ nie je preukázané aj splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok, kumulatívne právnou úpravou vyžadovaných, t.j. že takáto starostlivosť je v záujme detí a že prostredníctvom tejto formy osobnej starostlivosti u toho-ktorého rodiča, budú lepšie zaistené potreby detí. Súčasná právna úprava, plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem detí.
33. Záujem dieťaťa napriek tomu, že ide o jeden zo základných princípov, na ktorých je založené súčasné rodinné právo, právne predpisy síce nedefinujú, jeho interpretácia vo svetle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je však obsiahnutá v Komentári Výboru OSN pre práva dieťaťa, v ktorom sa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa, či deti, ktorých sa vec týka nachádzajú, pričom pozornosť by mala byť venovaná ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa.“
34. A práve vo svetle vyššie uvedeného prioritného princípu (záujmu mal. detí) vo svetle východísk, ktoré zosobňuje v ich praktickom živote, sa súd prvej inštancie zjavne pri svojom rozhodovaní aj správne spravoval.
35. Rovnako ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd v preskúmavanej veci nespochybňuje spôsobilosť matky ako druhého z rodičov, po stránke fyzickej, či psychickej, teda z hľadiska jej zdravotného stavu, či vytvorenia zodpovedajúcich bytových podmienok, vykonávať svoje rodičovské práva k deťom aj prostredníctvom jej výlučnej osobnej starostlivosti, rovnako nemá pochybnosti odvolací súd o tom, že matka má silné citové väzby k mal. deťom rovnako ako otec, a tiež, že tieto sú s mal. deťmi vzájomné. Nemožno tiež pochybovať o tom, že matka je rovnako ako otec nepostrádateľnou v živote mal. detí s právom rovnocenne participovať na ich výchove a preto je potrebné, aby bolo zabezpečené jej právo podieľať sa na výkone rodičovských práv.
36. Významným faktorom však z hľadiska posúdenia splnenia zákonných predpokladov pre jej výlučnú osobnú starostlivosť je zistenie, či požadovaný model je v záujme detí a či možno prijať záver, že prostredníctvom tejto formy osobnej starostlivosti, budú lepšie zaistené potreby detí, za súčasného splnenia podmienky, že takouto zmenou nedôjde k narušeniu stability výchovného prostredia oboch detí s ohľadom tiež na ich jednoznačne prejavený názor.
37. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností vo svetle vyššie citovanej právnej úpravy na danú problematiku dopadajúcej, však odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že matkou produkované dôvody, ani žiadne ďalšie v konaní zistené skutočnosti, nie sú aktuálne spôsobilé k záveru o naplnení zákonných predpokladov pre ňou požadovaný model výkonu osobnej starostlivosti, keďže nemožno prijať opodstatnene záver, že prostredníctvom nej by boli lepšie zabezpečené potreby detí, či stabilita výchovného režimu (v porovnaní s otcom).
38. Nemožno síce spochybniť existenciu zákonného práva matky, ako rodiča, rovnocenne s otcom sa podieľať a to vo všetkých smeroch na starostlivosti o deti, reálne je potrebné si však uvedomiť, že tento ideálny stav je v princípe možné dosiahnuť len v úplnej rodine, kde spolužijúci rodičia vytvárajú deťom
domov a vo vzájomnej zhode rovnocenne participujú na starostlivosti o deti a ich výchove, o ktorý prípad však v posudzovanej veci už nejde. Dôsledkom odlúčenia rodičov detí a ich následným rozvodom, k čomu došlo aj v danej veci, býva zvyčajne nastolený taký faktický stav, ktorý z povahy veci znemožňuje dosiahnutie z hľadiska záujmu detí takéhoto ideálneho výchovného modelu.
39. Bolo by síce možné polemizovať v podmienkach danej veci o tom, kto z rodičov a v akej miere sa na diskvalifikácii detí vyrastať v takomto pre nich ideálnom výchovnom modeli významnejšou mierou podieľal, avšak vo výsledku záver o tom nie je ťažiskovým kritériom, ktoré by určovalo vhodnosť pre deti zvoleného modelu východného prostredia v zmysle, že výkon osobnej starostlivosti by mal zabezpečovať rodič, ktorý prípadne v menšej miere rozvrat manželstva zapríčinil. Rozmanitosť životných situácií totiž prináša aj rozchody rodičov a bez ohľadu na ich príčinu, sú to prioritne mal. deti, záujem ktorých určuje spôsob, akým následne budú práva a povinnosti rodičov voči nim upravené.
40. Je potrebné si uvedomiť, že bez ohľadu na to, aký dlhý čas by uplynul od odluky rodičov a následne aj od rozvodu manželstva, bolo by iluzórnym sa na strane oboch rodičov domnievať, že táto zásadná zmena v ich živote ako rodiny, teda jej definitívny rozpad a v princípe absencia jedného rodiča na ich každodennom živote, by nemala priamy dopad na jednej strane na deti samotné, či na následný výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. deťom zo strany jednotlivých rodičov. Bolo by iracionálne sa tiež domnievať, že takýto pre deti dovtedy nepoznaný stav v podobe trvalého odlúčenia rodičov by akémukoľvek dieťaťu bez ohľadu na jeho vek (o to viac v období puberty), vo svetle jeho minimálne emocionálnych potrieb, mohol byť na prospech, resp. že tento navodený stav by deti nestresoval, pričom nie je významným, či si to aj deti plne uvedomujú, v každom prípade však aj v rovine podvedomej nemožno hovoriť o priaznivých dôsledkoch na ich duševný stav, vo svetle čoho je potrebné nahliadať aj na každú detí sa týkajúcu možnú ďalšiu zásadnú zmenu v ich živote, akou zmena zaužívaného výchovného prostredia nesporne je. Obe mal. deti napriek svoju veku, už boli vystavené zásadnej zmene vo svojom krátkom živote, ktorú bez následkov spracovať nie je pravdepodobné očakávať ani zo strany dospelého jedinca, nieto ešte u detí ich veku. Akceptovanie toho, že otec už s matkou a s nimi netvorí jeden harmonický celok, muselo byť pre ne vysoko stresujúcim o čom nakoniec svedčí aj ich vyjadrenie pred kolíznym opatrovníkom, keď uviedli, že zistenie o tom, že rodičia sa rozvádzajú bolo pre ne šokom.
41. Nemožno teda pochybovať, že prioritným pri rozhodovaní o vhodnosti výchovného modelu vzhľadom na vek a záujem mal. detí, je zabezpečiť im podmienky pre ďalší zdravý a psychický vývoj, čo je možné dosiahnuť len eliminovaním pre ne ďalších stresujúcich momentov, napríklad aj v podobe zmeny zaužívaného spôsobu života, doterajšieho prostredia v ktorom vyrastali, na ktoré sú zvyknuté, kde sa cítia komfortne a bezpečne, čo je nepochybne ťažiskovým momentom pri rozhodovaní o tom (tiež zo strany samotných mal. detí), v domácnosti ktorého z rodičov budú naďalej žiť. V konkrétnostiach danej veci obe deti jednoznačne vyjadrili svoj názor, že chcú zostať žiť v domácnosti otca, kde sa jeden od jari a druhý od leta 2021 aj reálne (po krátkom období striedania detí v domácnostiach oboch rodičov) zdržujú, ktorý postoj je pochopiteľný z dôvodu, že je to pre ne známe prostredie, na ktoré sú zvyknuté, považujú ho za svoj domov, čo však neznamená, že by trvalou neprítomnosťou svojej matky v ňom nestrádali. Avšak nie ich vinou, ale rozhodnutím rodičov došlo k odlúčeniu a tak povinnosťou rodičov ako dospelých jedincov je akceptovať stav, ktorý sa javí ako najkomfortnejší z pohľadu zabezpečenia potrieb detí (nemajúc primárne na mysli tie materiálne) a ktorý čo v najmenšej miere zasiahne do rutiny ich života a pocitu domova, ktorý prirodzene pre ne zosobňuje obydlie otca, ktoré bolo predtým obydlím celej rodiny. Odvolací súd plne akcentuje aj emocionálne rozpoloženie, do ktorého sa nepochybne matka v dôsledku takéhoto rozhodnutia musí dostávať, avšak na úkor vlastných pocitov musí favorizovať pocity detí a ich vnímanie daného stavu, pretože ich rozhodnutie s určitosťou nie je motivované primárne preferovaním otca ako ťažiskového rodiča, ale snahou sa vysporiadať so vzniknutou situáciou. Otec nakoniec verbalizuje ochotu plnohodnotne vytvoriť priestor na upevňovanie a rozvoj vzájomných vzťahov medzi deťmi a matkou.
42. Názor mal. detí rozhodne odignorovať s ohľadom na ich vek a jemu zodpovedajúcu vyspelosť nemožno (tiež v kumulácii s prostredím s ktorým sú deti vžité). Participačné práva detí, garantované predovšetkým medzinárodno-právnymi dokumentmi, výrazným spôsobom posilňujú ich právne postavenie ako slabšieho subjektu. Právo detí vyjadriť svoj názor k otázkam, ktoré sa ich priamo dotýkajú, im umožňuje čiastočne vyrovnať ich nerovné postavenie vo vzťahu k ich zákonným zástupcom. Zároveň tým deti participujú na formovaní vlastného života a budúcnosti. Za predpokladu, že sú deti
dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné ich názor vnímať ako zásadné vodítko pri hľadaní ich najlepšieho záujmu.
43. Keďže v okolnostiach posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplývajú rovnako vyhovujúce podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o mal. deti na strane oboch rodičov, správne súd prvej inštancie sledujúc záujem mal. detí, so zohľadnením prostredia, ktoré je zjavne pre deti prirodzene favorizujúcim a s ohľadom na ich rozumovú vyspelosť prihliadnuc na ich názor, tieto zveril do výlučnej osobnej starostlivosti otca, s ktorým už niekoľko mesiacov aj reálne žijú, s ktorým rozhodnutím sa odvolací súd plne identifikuje.
44. Matka v odvolaní tvrdí, že otec nie je spôsobilý zabezpečiť z hľadiska kvality deťom takú starostlivosť ako ona, poukazom na zistený neporiadok pri jej návšteve, zhoršenie prospechu, životosprávu, či ďalšie okolnosti bežného života, v ktorom ohľade sa však s ňou odvolací súd nemôže stotožniť, keďže nedostatky v spôsobe starostlivosti otca o deti v takom rozsahu, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť nastolený výchovný model, z vykonaného dokazovania nevyplynuli a je potrebné si uvedomiť, že akékoľvek možné zmeny v správaní detí, prípadne zhoršenie prospechu majú vysoko pravdepodobne pôvod v ťažkej životnej zmene, ktorou prechádzajú a s ktorou sa musia vyrovnať, nie v nedostatočnej starostlivosti otca. Vystavovať ich ďalšiemu stresu v podobe zmeny prostredia na ktoré sú zvyknuté bez závažného dôvodu, ktorý však z dokazovania nevyplynul, udržateľné rozhodne nie je a vo výsledku by matkou požadovaný, pre ne násilný a neželaný výchovný model, mohol viesť k deštrukcii vzťahov medzi matkou a deťmi, čomu s ohľadom na význam matky v živote jej detí je potrebné racionálne predísť. To, že otec má lepšie finančné ohodnotenie jeho práce ako matka, je pre deti len prínosom, pretože pri racionálne nastavenom režime, sa im takto môže dostať lepšieho zabezpečenia ich potrieb a to aj nad rámec tých základných (napr. voľnočasových). Možnú určitú „manipuláciu“ s deťmi a to či už na úrovni vedomej, alebo nevedomej zo strany ktoréhokoľvek rodiča vylúčiť nemožno a je daná zložitým obdobím partnerského rozchodu, kedy každý z rodičov má potrebu hľadať bezpečie emocionálneho zázemia u detí a pokiaľ nedosahuje rozmery snahy o vylúčenie druhého z rodičov zo života mal. detí, v prospech ktorého záveru zistené skutočnosti nenasvedčujú, nie je dôvodom na diskvalifikáciu ktoréhokoľvek rodiča z výkonu výlučnej osobnej starostlivosti o mal. deti. Je potrebné si uvedomiť, že deti spolu s vekom sa názorovo aj emocionálne vyvíjajú a nemožno od nich spravodlivo očakávať, že ich terajšie vnímanie životných okolností (rozchod rodičov) sú schopné dospelosti zodpovedajúcemu vnímaniu pretaviť do rovnovážneho venovania pozornosti obom rodičom, pričom ich jednotlivá preferencia nepochybne bude ešte podliehať postupom času vývojovým zmenám.
45. Úlohou súdu nie je však prioritne prostredníctvom svojich rozhodnutí chrániť a preferovať záujem a predstavy rodičov, ale vždy a za každých okolností maloletých detí, v kolízii so záujmom ktorých, sú práva a predstavy t.č. „dotknutého“ rodiča nepochybne v hierarchii chránených hodnôt nižšie. Nemožno rozhodnutie o výlučnej osobnej starostlivosti otca preto ani chápať ako preferovanie „favorizujúceho“ rodiča, ale je potrebné si uvedomiť, že deti si daný stav neprivodili, ani zaň nenesú zodpovednosť, znášajú takto len dôsledky konania dospelých, preto je potrebné im život v ich doterajšom domove aj za cenu nerealizovania vlastných predstáv umožniť a úlohu matky v živote detí plnohodnotne realizovať prostredníctvom trávenia s deťmi čo možno najkomfortnejšieho času.
46. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť matky, určenú jej v prospech mal. detí, túto namietala matka posúdiac obsah odvolania len v nadväznosti na požadovanú zmenu výkonu osobnej starostlivosti (žiadala ju určiť otcovi), pre prípad ponechania výlučnej starostlivosti otca túto (ani jej výšku) vo vzťahu odôvodnených potrieb mal. detí v ich porovnaní s pomermi rodičov v konkrétnostiach nespochybňovala a tiež odvolací súd vo svetle ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine nezistil, že by táto s platnou právnou úpravou kolidovala.
47. Matka však namietala vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia vzťahujúcemu sa k určeniu výživného nedostatočné odôvodnenie, ktorou vadou podľa jej názoru malo byť porušené jej právo na spravodlivý súdny proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
48. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v porušení zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva, ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, a
medzi inými aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nemožno totiž pochybovať, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí tiež NS SR (uznesenie zo dňa 17.10.2011 pod sp. zn. 7Cdo 42/2010) so závermi ktorého sa odvolací súd plne identifikuje, že konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu.
49. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998). Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo aj Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).
50. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvod pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nevykazuje znaky ani vady do takej miery zásadnej, hrubej a podstatnej, aby bolo možné dospieť k záveru o porušení práva na spravodlivý proces, ale ani tzv. inej vady, ktorá by bola spôsobilou k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal v princípe odpoveď na zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej, vytvoriac rámcovo dostatočný podklad pre uskutočnenie jeho prieskumu v odvolacom konaní, spĺňajúc parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami danými ust. § 220 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že odvolateľka sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd do pozornosti odvolateľke zároveň dáva, že Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že súd v rozsudku nemusí reagovať na každý argument prednesený v súdnom konaní, vyžaduje sa, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia (či jeho časti) považovaný za významný (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B), čo dopadá plne tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Samotné rozhodnutia, ako aj odôvodnenie rozhodnutia je vo výsledku napĺňajúce cieľ, ku ktorému má smerovať každé súdne konanie a to zákonné a spravodlivé usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi.
51. Z hľadiska námietky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o výživnom, tak nebolo možné prijať záver o naplnení odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (odvolací súd poznamenáva, že ani uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP).
52. V konečnom dôsledku k vecnej stránke výživného odvolací súd poukazuje na teoretické východiská, ktorými je táto problematika ovládaná.
53. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
54. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, ustanovením § 62 Zákona o rodine, v spojení s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je na jednej strane garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantované právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu, ktoré právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Vyživovacia povinnosť rodičov, prostredníctvom ktorej sa uvedené právo detí napĺňa, má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa, ktoré si dieťa samé nemôže zabezpečiť, keďže nie je schopné samé sa živiť, tieto sú však limitované z hľadiska ich vynakladania reálnymi možnosťami oboch rodičov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení, ako aj právo mal. detí podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. V súlade s právami dieťaťa, Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, súčasne prihliadnuť na správanie povinného rodiča definované v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
55. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej inštancie určené výživné zo strany matky v prospech mal. detí, nepresahuje jej zodpovedajúci podiel na nákladoch daných vekom a odôvodnenými potrebami mal. detí, a súčasne tiež nepresahuje limity dané osobnými, majetkovými a finančnými možnosťami matky ako povinného rodiča, reflektuje tiež na skutočnosť, že zo strany otca je vyživovacia povinnosť vo finančnom vyjadrení kompenzovaná výkonom jeho osobnej starostlivosti o mal. deti, a v konečnom dôsledku zohľadňuje aj právo detí participovať na životnej úrovni oboch rodičov. V konkrétnostiach, ako už bolo uvedené aj vyššie, matka výšku výživného v tom smere, že by presahovala zákonné limity či už vo vzťahu k odôvodneným potrebám mal. detí, alebo jej možnostiam ani nespochybňuje.
56. V nadväznosti na vyššie uvedené závery, tak odvolanie matky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
57. Záverom však odvolací súd považuje za potrebné do pozornosti rodičov dať, že je potrebné si uvedomiť, že akokoľvek by sa súd pri svojom rozhodovaní snažil prostredníctvom svojho rozhodnutia pre deti nastaviť ideálne podmienky, reálne to môžu zabezpečiť prostredníctvom svojej skutočnej (nie len formálne verbalizovanej) rodičovskej zodpovednosti, súčasťou ktorej musí byť citlivé vnímanie potrieb detí, jedine samotní rodičia. Zostáva veriť, že si to aj v posudzovanej veci včas uvedomia, keďže nepriaznivé dopady na psychiku detí spojené s realizovaním ich vlastných predstáv, by už nemuseli byť úplne skonvalidovateľné.
58. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v odvolaním dotknutých častiach potvrdil, za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP. Matka neuviedla vo svojom odvolaní žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé k odlišnému, v prospech nej spôsobilému rozhodnutiu.
59. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
60. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
61. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
62. V mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 55, umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP, nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.
63. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, odvolací súd o nároku na náhradu trov konania vzniknutých v odvolacom konaní, rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP a existenciu takýchto okolností účastníci ani netvrdili.
64. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.