Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/349/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava IČO: 31 320 155, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, proti žalovanému: E. Q., nar. XX.X. XXXX, bytom F., J. XX/X, o zaplatenie 945,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. mája 2017, č.k. 12Csp/42/2017 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, aplikujúc ust. § 37 , § 457, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca si žalobou podanou na tunajší súd dňa 13.3. 2017 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 945,69 eur s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 6117959 zo dňa 9.5. 2012 (ďalej aj len „UZ“), ktorou poskytol žalobca žalovanému 1.200 eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach po 41,88 eur, pričom uhradil len sumu 824,54 eur. Vzhľadom na uvedené, žalobca listom z 26.3. 2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Pretože k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca úver dňa 19.5. 2014 zosplatnil. Ku dňu podania žaloby na súd mal žalovaný uhradiť z úveru spolu sumu 1.770,23 eur. Z uvedenej sumy uhradil len 824,54 eur.

3. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podľa priloženej žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky mali uzavrieť dňa 9.5. 2012 UZ vo výške schválenej pôžičky 1.200 eur, výškou mesačnej splátky 43,09 eur, ročnou úrokovou sadzbou 32 %, RPMN 32 %, sadzbou poistenia 2,9 %, priemernou hodnotou RPMN 45,23 %, konečnou splatnosťou 05/2016, celkovou sumou pôžičky 2.010,24 eur, počtom mesačných splátok 48, mesačnou výškou poistenia 1,21 eur, celkovými nákladmi spotrebiteľa 810,24 eur. Spôsob splácania bol dojednaný v mesačných splátkach. Podpisom zmluvy dlžník vyjadril súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky poskytnutej veriteľom, poistenie vzniká na základe Rámcovej zmluvy o poistení uzatvorenej medzi veriteľom a poisťovňou Cardif Slovakia, so sídlom Bratislava, a to v rozsahu označeného poistenia. Podpisom zmluvy mal dlžník vyjadriť súhlas s podmienkami uvedenými v RZoP a VPP, poistenie spĺňa jeho požiadavky a potreby a poistenie mu bolo odporúčané, keďže kryje riziká, o poistenie ktorých má záujem. Je si vedomý práva odmietnuť poistenie, resp. oznámiť nesplnenie podmienok pre vznik poistenia. Dlžník má v kolonke nižšie uvedený údaj, že žiada komplexný súbor poistenia pre prípad straty zamestnania, pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti (tento však neoznačil). V časti VI. UZ sa

nachádza vyhlásenie klienta o súhlase so všetkými ostatnými prílohami UZ, okrem iného i so sankciami spojenými s omeškaním splácania pôžičky. V časti VII. UZ sa nachádza vyhlásenie zmluvných strán, že riadnym vyplnením a podpísaním zmluvy všetkými stranami uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s klientom zmluvu o pôžičke, ktorej súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s... Zmluvné stany vyhlasujú, že si zmluvu prečítali, uzatvárajú ju slobodne a vážne a po vzájomnom prerokovaní. UZ je podpísaná dňa 9.5. 2012 žalovaným dlžníkom, zástupcami VUB a.s. ako zástupcom spoločnosti veriteľa. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky platné od 15.7. 015, ktoré v 14 bodoch upravujú bližšie práva a povinnosti zmluvných strán.

5. Z prehľadu splátok a úhrad vyplývajú jednotlivé predpísané splátky vždy k 20. dňu v mesiaci, vykonanie jednotlivých úhrad žalovaným a ich rozúčtovanie na jednotlivé plnenia. Žalovaný uhrádzal splátky v sume 43,09 eur v čase od 20.6. 2012 do 20.11. 2013, spolu uhradil sumu 824,54 eur.

6. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.3. 2014 vyzval veriteľ žalovaného ako dlžníka k okamžitej úhrade všetkých omeškaných splátok. Celkovú istinu 102,32 eur mal žalovaný uhradiť bezodkladne, s tým, že ak do 6.5. 2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 01/2014, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný výzvu v odbernej lehote neprevzal.

7. Listom zo dňa 19.2. 2014 žalobca žalovanému oznámil „zrušenie poistenia“ a s tým súvisiacu úpravu splátky úveru z UZ na sumu 41,88 eur počnúc od 02/2014. K zániku poistenia od počiatku podľa žalobcu došlo v súlade s článkom 4 Všeobecných poistných podmienok, bod 1 ods. 2 „je zdravá a nie je v pravidelnej lekárskej opatere, či pod pravidelným lekárskym dohľadom v dôsledku zistenia chronického ochorenia s trvalým užívaním liekov“.

8. Žalovaný na pojednávaní sa len veľmi ťažko vyjadroval, tvrdiac, že je po mozgových porážkach, od roku 2016 je na invalidnom dôchodku (viď rozhodnutia poisťovne z č. l. 30, 33 a 34), pričom má ochrnutú pravú časť tela. Keď si bral pôžičku, bol zamestnaný ako vodič kamiónu, nebol problém s jej splácaním. Prestal splácať pôžičku z dôvodov finančných. Kvôli zdravotným problémom prišiel o prácu, dostával len invalidný dôchodok, pričom jeho manželka mala tiež len minimálny príjem. V tom čase s nimi žili ešte dve neplnoleté deti. Toho času má s manželkou už dospelé deti, mladšia dcéra však navštevuje gymnázium. Od roku 2017 dostáva plný invalidný dôchodok v sume 306 eur mesačne, stále má doma nezamestnanú manželku a dieťa, ktoré je odkázané na jeho výživu. Každú pôžičku mal poistenú kvôli PN a aj kvôli invalidite. Požiadal žalobcu, aby plnili splátky úveru z poistenia. Poistenie pôžičky mu odmietol žalobca kvôli tomu, že údajne už v čase, keď uzavieral poistnú zmluvu, bol chorý, lekár mu totiž do správy napísal aj to, že má vysoký krvný tlak. Mal záujem sa so žalobcom nejako dohodnúť, žiadal o odklad splátok, s čím nesúhlasili. Na okolnosti uzavretia UZ sa pamätal. Ponúkli mu uzavretie UZ v aute, na námestí v Prievidzi. Pôžičku v skutočnosti ani nechcel, túto si zobral, bol vtedy zamestnaný ako vodič a nemal problém pôžičku splatiť. Išlo v skutočnosti o dve pôžičky, jedna bola vo výške 1.200 eur a druhá vo výške 2.000 eur, bolo to naraz. UZ podpísal, zisťovali si cez poisťovňu, či je zamestnaný, nič viac nezisťovali. S UZ ho neoboznámili, túto si len zbežne pozrel, teda to, akú sumu dostane a koľko má platiť. Tvrdil, v rozpore s tým, čo je v UZ uvedené, že UZ s ním uzavreli dvaja mladí páni a že peniaze mal vrátiť asi do jedného roku. UZ si nikdy úplne celú neprečítal. Keď uzatváral UZ nemal čas, ponáhľal sa, preto si ju celú neprečítal. Obchodné podmienky mu neboli dané a ani sa s nimi neoboznámil. Je pravda, že trval na tom, aby pôžička bola poistená, preto sa táto aj poistila. Vie, že pri uzavretí UZ mali páni, ktorí s ním UZ uzavreli, počítač, do tohto jednotlivé údaje nahadzovali. Všetko mohlo trvať najviac pol hodinu, teda od zisťovania jeho osobných údajov, overovania údajov, či je zamestnaný. Po uzavretí UZ pán, ktorý ju s ním uzavrel, šiel s ním do bankomatu, ktorý bol v blízkosti miesta, kde bola UZ uzavretá, vonku na námestí, peniaze vo výške 1.200 eur tento pán vybral a tieto mu dal. Bolo mu len povedané, akú výšku splátok bude musieť platiť a akú celkovú sumu musí zaplatiť.

9. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona, súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Predmetom konania bol nárok veriteľa z úverovej zmluvy zo dňa 9.5. 2012. Súd sa najskôr zaoberal platnosťou uzatvoreného právneho úkonu vzhľadom na obsah zmluvy a osoby, ktoré zmluvu uzatvárali a dospel k názoru, že úverová zmluva je ako celok neplatným právnym úkonom. V úverovej zmluve je uvedený údaj o schválenej výške pôžičky 1.200 eur, avšak celková suma pôžičky je uvedená vo výške 2.010,24 eur. Ostatné údaje do zmluvy zadával veriteľ, a teda i počet

splátok. Úverová zmluva je podpísaná za veriteľa dvoma zamestnancami VUB a.s., pričom VUB a.s. mala konať na základe plnej moci za Consumer Finance Holding a.s.. Podľa tvrdenia žalovaného však úverovú zmluvu s ním uzavreli nejakí dvaja mladí muži na verejnom priestore, pričom hneď po uzavretí úverovej zmluvy mu z bankomatu poskytli peňažné prostriedky. Súčasťou úverovej zmluvy majú byť aj Všeobecné obchodné podmienky platné od 15.7. 2010, ktoré sú upravené malým písmom a voľný okom sú len ťažko čitateľné. Vzhľadom na tieto okolnosti je zrejmé, že v úverovej zmluve je neurčito uvedený údaj o výške pôžičky, keď v skutočnosti bola poskytnutá pôžička 1.200 eur, pričom v zmluve je uvedená celková suma pôžičky 2.010,24 eur, čo nezodpovedá skutočnosti. Ide o zavádzajúci údaj o sume pôžičky, ktorý má zrejme vyjadrovať celkovú sumu, ktorú má žalovaný v súvislosti s poskytnutou pôžičkou vrátiť (keďže celkové náklady spotrebiteľa sú v úverovej zmluve uvedené vo výške 810,24 eur). Ide o vnútorný rozpor konajúcej osoby, teda veriteľa, ktorý preukázateľne údaje do písomnej zmluvy zadával sám, pretože žalovaný záujem o pôžičku vo výške 2.010,24 eur nemal, pričom uvedené spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v jeho podstatnej obsahovej náležitosti, a to uvedenie sumy pôžičky. Takýto výklad je i v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v prípade platnosti by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorý dopadá i právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Úverovú zmluvu ako celok zneplatňujú i ďalšie nedostatky a rozpory, a to údaj o počte splátok 48 a výške splátky 43,09 eur, pričom by teda žalovaný mal zaplatiť sumu 2.068,32 eur. Celkovú sumu, ktorú podľa úverovej zmluvy udával veriteľ ako na zaplatenie bola suma 2.010,24 eur, čo je taktiež v rozpore so skutočnosťou. Nesprávny je i údaj o výške RPMN, ktorá by sa mala rovnať výške úrokovej sadzby, pričom je zrejmé, že žalovaný v rámci celkových nákladov pôžičky preukázateľne nemal uhrádzať len zmluvný úrok, ale i iné plnenie navyše s poukazom na výšku splátok a ich počet. Uvedené úverová zmluva nijako nevysvetľuje. Zo zmluvy ďalej nie je zrejmé na základe akého právneho úkonu konal za veriteľa iný subjekt, a to VUB a.s. Bratislava, pričom dlžník ako druhá zmluvná strana mal jednoznačne vedieť s akou osobou veriteľa uzatvára platnú zmluvu. Okrem toho žalovaný tvrdil, že v žiadosti vyplnil všetky údaje len veriteľ. So žalovaným neboli vyjednávané konkrétne náležitosti zmluvy, žalovaný, ako sám tvrdil, nemal vôbec vedomosť o všetkých zmluvných dojednaniach prípadného spotrebiteľského úveru. Veriteľ má v žiadosti k úverovej zmluve tiež predformulované aj vyhlásenie dlžníka, že je oboznámený a súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“). Je aj z vyjadrenia žalovaného zrejmé, že tento ako dlžník nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť toto predformulované vyjadrenie veriteľa, možno mať však i pochybnosti, či v čase akceptácie úverovej zmluvy mal vôbec žalovaný možnosť oboznámiť sa s vopred pripravenými VOP, ktoré sú nakoniec v takom technickom vyhotovení, že sú len ťažko čitateľné a teda formálne nedostupné. Veriteľ nepreukázal oboznámenie sa so VOP druhou zmluvnou stranou a vzhľadom na predformulované vyhlásenie veriteľa, nemôže táto praktika veriteľa požívať právnu ochranu, preto žalovaného ako dlžníka VOP nemôžu zaväzovať. V tejto súvislosti súd udáva, že spotrebiteľské zmluvy by v zásade mali byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľné, prehľadné a logicky usporiadané. Zmluvné dojednania by mali mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť výrazne menšej veľkosti než ostatné dojednania, nesmú byť usporiadané tak, aby vzbudzovali dojem menej podstatného významu. V prejednávanej veci VOP uvedené požiadavky nespĺňajú.

10. Vzhľadom k uvedenému súd zastáva názor, že úverová zmluva bola od počiatku uzavretá neplatne, pretože nebola uzavretá zrozumiteľne, určito , pričom svojim charakterom by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá vyžaduje písomnú formu. Súd preto nemohol priznať ani plnenie z poistného. I v prípade platnosti zmluvy, zmluva ďalej preukázateľne neobsahuje zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, preto by úver bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov a veriteľ by mal právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia.

11. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil plnenie zo zmluvy ako plnenie z bezdôvodného obohatenia v dôsledku neplatnosti úverovej zmluvy , začala veriteľovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia poskytnutím plnenia, t.j. 9.5. 2012. Veriteľovi uplynula i prípadná trojročná objektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na podanie žaloby na súd 13.3. 2017. Súd preto zamietol žalobu v celom rozsahu, pretože i keď by žalobca mal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v rozdiele medzi skutočne poskytnutým plnením 1.200 eur a zaplatenou sumou žalovaným vo výške 824,54 eur, je toto jeho právo premlčané. Na premlčanie súd prihliadol postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

12. Pre úplnosť súd udáva, že právo veriteľa by bolo premlčané i pri posúdení úverovej zmluvy ako platného právneho úkonu. Žalovaný prestal plniť splátky 20.11. 2013, následne splátky neuhrádzal a žalobca pristúpil dňa 19.5. 2014 k zosplatneniu celého úveru. Splátky splatné do zosplatnenia sa premlčali plynutím dojednanej splatnosti, a to k 20. dňu v mesiaci, pričom tieto splátky vo februári 2014 boli premlčané vzhľadom na dátum podania návrhu 13.3. 2017. Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s 103 Občianskeho zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky. Pokiaľ veriteľ zosplatnil dlh v máji 2014, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred májom 2014, t.j. splátok splatných k 20.2. 2014, k 20.3. 2014 a k 20.4. 2014, pričom premlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti splátky splatnej k 20.2. 2014. Vzhľadom na dĺžku premlčacej doby 3 roky (§ 101 bol návrh podaný po uplynutí premlčacej doby.

13. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bolo zistené, že žaloba bola v celom rozsahu nedôvodná, žalovaný bol teda v spore v celom rozsahu úspešný a preto by mu patrila náhrada trov, ktoré účelne vynaložil na obranu svojho práva pred súdom. Žalovaný si však náhradu trov v konaní neuplatnil a preto mu súd náhradu trov konania ani nepriznal.

14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § § 365 ods. 1 písm. f/ a h / CSP/ .Súd prvej inštancie uzavrel, že považuje uzatvorenú zmluvu za neplatný právny úkon. S týmto právnym záverom sa žalobca nestotožňuje. Žalovaný na výsluchu uviedol, že v skutočnosti pôžičku nechcel, ale zobral si ju, túto reálne prevzal. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nebol oboznámený s úverovou zmluvou a túto len zbežne pozrel, teda to, akú sumu dostane a koľko má platiť, mal sa v prípade nejasností obrátiť na osoby, ktoré s ním zmluvu uzatvorili. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný uhradil celkovo 19 splátok. Žalovaný úverovú zmluvu riadne podpísal, obdržal finančnú hotovosť a vykonal úhrady splátok. V zmluve o úvere je uvedená suma 1.200,- eur, ktorá bola reálne žalovanému poskytnutá. Suma 2.010,24,- eur je celková suma pôžičky, ktorá vychádza z mesačnej splátky bez poistenia pri 48- tich mesačných splátkach. Pokiaľ by bol súd toho názoru, že v zmluve je uvedená nesprávne celková suma pôžičky, príp. RPMN, táto skutočnosť spôsobuje, že zmluva je posudzovaná ako bezúročná a bez poplatkov. Súčasne namietal premlčanie nároku, keď k zosplatneniu dlhu došlo dňa 19.05.2014, žalobca mohol svoje právo uplatniť prvýkrát po zosplatnení, teda 20.05.2014. 3- ročná premlčacia doba uplynula dňa 20.05.2017. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd dňa 10.03.2017, v rámci plynutia premlčacej doby, svoj nárok nepovažuje za premlčaný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. Júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania.

15. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že právo žalobcu bolo premlčané. Pri zosplatnení pôžičky podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka , zročnosťou nesplnenej splátky začala plynúť premlčacia doba, ktorá sa počíta od splatnosti splátky splatnej k 20.2.2014. Žalobca podal návrh na súd dňa 13.3.2014 , teda po uplynutí premlčacej doby. Uznal poskytnutie pôžičky vo výške 1.200,- eur, pričom trval na poistení pre prípad PN či invalidity. Poistenie malo byť uzatvorené zvlášť . Žalovaný uhrádzal poistné, pričom zo strany žalobcu išlo o bezdôvodné obohatenie. Zmluva je preto od začiatku neplatná . Rozhodnutie súdu prvého stupňa je zákonné a spravodlivé .

16. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie / § 391 ods. 1 CSP/.

17. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení skutkového stavu ( § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ .

18. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

19. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Súd prvej inštancie uzavrel, že úverová zmluva bola od počiatku uzavretá neplatne, pretože nebola uzavretá zrozumiteľne, určito, keď v zmluve je uvedený údaj o schválenej výške pôžičky 1.200,- eur , avšak celková suma pôžičky je uvedená vo výške 2.010,24,- eur. Ide o zavádzajúci údaj o sume pôžičky, keďže celkové náklady spotrebiteľa sú v úverovej zmluve uvedené vo výške 810,24,- eur. Rovnako nie je správne uvedený údaj o počte splátok 48 a výške splátky 43,09,- eur, pričom žalovaný by mal zaplatiť sumu 2.068,32,- eur, avšak podľa zmluvy by mal zaplatiť 2.010,24,- eur. Nesprávny je i údaj o výške RPMN. Zo zmluvy nie je zrejmé, na základe akého právneho úkonu konal za veriteľa iný subjekt a to VÚB, a.s., Bratislava. Poukázal na Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré boli predformulované, ich obsah žalovaný nemal možnosť ovplyvniť, sú ťažko čitateľné. Veriteľ nepreukázal, že sa žalovaný s týmito zmluvnými podmienkami oboznámil.

21. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom nestotožňuje.

22. Súd prvého stupňa posúdil, poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že zmluva nebola uzatvorená platne, keď v predmetnej zmluve je uvedený údaj o schválenej výške pôžičky 1.200,- eur, pričom celková suma pôžičky je 2.010,24,- eur. Po prepočte mesačnej splátky vo výške 43,09,- eur a počtom mesiacov 48 je celková suma 2.068,32,- eur. Teda údaj o celkovej výške pôžičky nie je uvedený správne. Žalobca v odvolaní poukazuje na správne uvedenú výšku celkovej pôžičky, ktorá je uvedená bez poistenia- t.j. 41,88,- eur pri 48-mesačných splátkach.

23. Z obsahu zmluvy odvolací súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.200,- eur / tak, ako to v návrhu uvádza žalobca / s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 32 %, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci , po 43,09,- eur s tým, že strany si dojednali základný súbor poistenia. Podľa čl .1.3 Obchodných podmienok , ak klient v zmluve neodmietol poistenie, súhlasí s tým, že poistné za zvolený súbor poistenia v zmluve je súčasťou splátky a zároveň poistné hradí v rámci splátok. Súčasne súhlasí s mesačnou splátkou výšky poistného nasledovne: a/ výška poistného za každé poistné obdobie tvorí 2,9% z dojednanej výšky pravidelnej mesačnej splátky podľa zmluvy - súbor A b/ / výška poistného za každé poistné obdobie tvorí 6,9 % z dojednanej výšky pravidelnej mesačnej splátky podľa zmluvy - súbor A.

Ako vyplýva z obsahu zmluvy, v bode IV. mal žalovaný vo vzťahu k poisteniu označiť, či žiada B/ komplexný súbor poistenia, resp. odmieta poistenie. Takéto označenie však z obsahu zmluvy nevyplýva.

24. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že v zmluve je uvedený údaj o schválenej výške pôžičky 1.200,- eur, avšak celková suma je uvedená vo výške 2.010,24,- eur, pričom ide o neplatný právny úkon. Ako vyplýva z obsahu spisu a výpovede žalovaného, žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.200,- eur. Suma uvedená v zmluve ako celková suma 2.010,24,- eur je uvedená s pripočítaním celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 810,24,- eur. Rovnako nie je správny záver súdu prvej inštancie , že zmluva je podpísaná za veriteľa zamestnancami VÚB a.s., pričom VÚB mala konať na základe plnej moci za Consumer . Je potrebné poukázať na záhlavie predmetnej zmluvy, kde je uvedené, že k uzatvoreniu zmluvy došlo cez sprostredkovateľa VÚB, a.s., Bratislava . Pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti k okolnostiam uzatvorenia zmluvy, mal žalobcu vyzvať resp. vypočuť za účelom odstránenia rozporov. A naviac, odvolací súd z predloženej zmluvy žalobcom nezistil, či je vyhotovená fotokópia v súlade s originálom, keď niektoré ustanovenia zmluvy sú len ťažko čitateľné . Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na mesačné splátky vo výške 43,09,- eur po dobu 48 mesiacov, pričom

žalovaný by mal zaplatiť 2.010,24,- eur, odvolací súd uvádza, že celková suma pôžičky je vypočítaná bez mesačného poistného vo výške 1,21,- eur. Poistné 1,21,- eur mesačne sa do celkovej čiastky , ktorú mal žalovaný zaplatiť nezapočítalo, pretože v konaní nebolo zistené, že by žalovaný bol nútený poistnú zmluvu uzavrieť v tom zmysle, že by jej uzavretie bolo podmienkou poskytnutia úveru zo strany žalobcu.

25. Súd prvej inštancie následne skonštatoval, že predmetná zmluva je v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročná a bez poplatkov, pričom neuviedol, na základe akých skutkových zistení vyhodnotil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov.

26. Následne súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia aplikoval ust. §457, § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa , keď právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané. Veriteľovi začala plynúť subjektívna premlčacia doba 9.5.2012 a uplynula i prípadná trojročná objektívna premlčacia lehota , s poukazom na podanie žaloby na súd dňa 13.3.2017. Záverom uviedol , že i keby bola úverová zmluva platná, veriteľ zosplatnil dlh v máji 2014 / pre nezaplatenie aspoň troch splátok s platných k 20.2.2014, k 20.3.2014 a k 20.4.2014/ , pričom premlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti splátky splatnej k 20.2.2014.

27. Súd prvej inštancie posúdil plnenie zo zmluvy ako plnenie z bezdôvodného obohatenia v dôsledku neplatnosti úverovej zmluvy . Súčasne aplikoval zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával a skonštatoval, že nárok je premlčaný .

28. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že súd prvej inštancie prihliadal na premlčanie nároku žalobcu ex offo , podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako i ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka . Žalobca mal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v rozdiele medzi skutočne poskytnutým plnením 1.200,- eur a zaplatenou sumou žalovaným vo výške 824,54,- eur. Veriteľovi začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota 9.5.2012. Rovnako veriteľovi uplynula trojročná objektívna premlčacia lehota s poukazom na podanie žaloby na súd 13.3.2017. I keby bola úverová zmluva platná, nárok je premlčaný, nakoľko veriteľ zosplatnil dlh v máji 2014, pričom premlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti splátky splatnej k 20.2.2014.

29. Odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07. februára 2018, sp. zn. PL. ÚS 11/2016, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd posudzoval, či povinnosť súdu ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru je v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy zaručujúcim právo na nestranný súd, právo na súdnu ochranu a právo na prístup k súdu v spojení s právnou istotou, ktorá je chránená tak čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 1 ods. 1 ústavy.

30. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR)

- predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR. V zmysle uznesenia pléna Ústavného súdu SR z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.

31. Ústavný súd poukázal i na aktuálny Civilný sporový poriadok, ktorý procesne chráni slabšiu stranu spotrebiteľa, poukazom na čl. 6 CSP.

32. Žalobca v odvolaní namietal , že predmetná úverová zmluva je uzatvorená platne a je účinná. Súčasne poukázal, že dlh nie je premlčaný, keď k zosplatneniu dlhu došlo dňom 19.05.2014. Žalobca mohol svoje právo prvýkrát uplatniť nasledujúci deň po zosplatnení, t.j. 20.05.2014, pričom žalobu podal na súd dňa 10.3.2017. Pokiaľ by súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., bez vznesenia námietky premlčania druhou stranou by musel vec posúdiť poukazom na tvrdenia žalobcu o začiatku plynutia premlčacej doby po zosplatnení.

33. V danom prípade ide o nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď aplikoval ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. v znení : „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával „ , ktoré bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyhlásené za protiústavné / súd nie je povinný ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru/ , pričom bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Daný nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní.

34. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu / § 391 ods. 2 CSP/, vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby. Je potrebné predovšetkým opätovne posúdiť, či došlo k platne uzatvorenej zmluve, nakoľko závery súdu prvej inštancie , ako odvolací súd uviedol vyššie, nie sú správne. Rovnako opätovne posúdi, či je predmetná zmluva bezúročná a bez poplatkov a rovnako sa vysporiada so vznesenou námietkou premlčania žalovaným. Súd prvej inštancie opomenul vyhodnotiť a posúdiť predžalobnú upomienku zo dňa 26.03.2014 , ako i skutočnosť, či žalobca dodržal postup podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre uplatnenie práva (omeškanie dlžníka so splátkou tri mesiace, upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565) a ďalej, či existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia (§ 565 Občianskeho zákonníka). Uvedené zistenia majú význam z hľadiska posudzovania námietky premlčania nároku, ktorú v priebehu odvolacieho konania vzniesol žalovaný.

35. Súd prvej inštancie bude posudzovať námietku žalovaného z vyššie uvedených aspektov, teda, či medzi zmluvnými stranami existovala dohoda o strate výhody splátok a či pri uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ak budú kladné zistenia , bude potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby pri jednotlivých splátkach do tzv. zosplatnenia a premlčanie zvyšného dlhu od splatnosti splátky, v dôsledku ktorej žalobca uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, v opačnom prípade bude potrebné posudzovať premlčanie pri každej jednotlivej splátke.

36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách konania pred súdom prvej inštancie , ako aj o trovách odvolacieho konania § 396 ods. 3 CSP/.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .