Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24P-53-2022.pdf
PDF · 89.01 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/53/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľa, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - V. W., C. dvor XXX/XX a neuvedeného otca, o návrhu O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - V. W., C. dvor XXX/XX na zverenie maloletého G. U., nar. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého G. U., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - V. W., C. dvor XXX/XX počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Navrhovateľ O. U. je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Súd zaväzuje matku maloletého G. U., nar. XX.XX.XXXX prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - starý otec maloletého sa svojim písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2022 domáhal zverenia maloletého do jeho náhradnej osobnej starostlivosti a aby súd matku maloletého zaviazal na minimálne výživné. Svoj návrh odôvodnili tým, že s jeho manželkou, s maloletým a s jeho matkou, ktorá je jeho dcéra dlhodobo žijú v spoločnej domácnosti. Na matke maloletého pozoruje dlhodobo zmeny v správaní, má psychické problémy, navštevuje aj psychiatrickú ambulanciu a o maloletého neprejavuje žiadny záujem. Zabezpečuje starostlivosť o maloletého, majú vytvorený medzi sebou dobrý vzťah a maloletý je na neho citovo naviazaný.
2. Na pojednávanie sa nedostavila matka maloletého, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní nijako neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania, preto súd pojednával podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku v neprítomnosti matky.
3. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu, matka dieťaťa sa nedokáže o malého žiadnym spôsobom postarať. Je invalidná kvôli psychiatrickej diagnóze a stará sa o ňu jej matka. Maloletý u nich vyrastá od malička, doteraz neboli nejaké väčšie problémy, ale naposledy keď chcel ísť prevziať vysvedčenie tak mu povedali, že to môžu dať iba matke a táto nebola schopná ísť to vysvedčenie
prebrať. Nakoniec mu ho potom dali, keď to celé vysvetlil, ale práve kvôli takýmto veciam chce, aby bol G. zverený do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. Otec dieťaťa nie je uvedený a ani ho nepoznajú.
4. Navrhovateľ v konečnom návrhu žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel.
5. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s podaným návrhom, navrhovateľ dokáže zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého, matka túto starostlivosť nedokáže zabezpečiť absolútne žiadnu, výživné navrhol minimálne na účet ÚPSVaR Nitra.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisu: návrh, rodný list maloletého G., lekársky nález na matku dieťaťa, správa z pohovoru s maloletým, písomný súhlas manželky navrhovateľa a zistil tento skutočný a právny stav:
7. Maloletý G. U., nar. XX.XX.XXXX pochádza z matky G. U. , nar. XX.XX.XXXX a neuvedeného otca. Maloletý aj s jeho matkou žijú v domácnosti navrhovateľa, kde má maloletý vytvorené vhodné podmienky pre jeho všestranný rozvoj a prípravu do školy. Maloletý G. je žiakom prvého ročníka Základnej školy B., v škole sa mu dobre darí a starý otec mu pomáha s prípravou do školy. Navrhovateľ vodí maloletého denne do školy a navštevuje s ním aj pediatrickú ambulanciu MUDr. L.. Maloletý je na starých rodičov citovo naviazaný, keďže s nimi vyrastá od narodenia, s matkou nemá vytvorený žiadny vzťah, nakoľko táto má zhoršujúci sa zdravotný stav a nezabezpečuje starostlivosť o maloletého. Matka maloletého je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 167,- eur mesačne a má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť kvôli jej psychiatrickým problémom. Výdavky na maloletého sú na školské potreby a pomôcky, na ošatenie, obuv a stravu, zdravotné problémy nemá žiadne. Ostatné výdavky na maloletého sú bežné, primerané veku a každodenným potrebám.
8. Navrhovateľ žije v dvojizbovom nájomnom byte, kde sú výdavky na domácnosť v sume 160,- eur. Momentálne je evidovaný na úrade práce a je práceneschopný. Je poberateľom štátnych sociálnych dávok v sume 160,- eur. Jeho manželka G. U., nar. XX.XX.XXXX je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 113,- eur. Finančne mu pomáhajú jeho dospelí synovia. Pani U. vyjadrila súhlas so zverením maloletého G. do náhradnej osobnej starostlivosti jej manžela.
9. Podľa § 31 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
10. Podľa § 45 odsek 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
11. Podľa § 45 odsek 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
12. Podľa § 45 odsek 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
13. Podľa § 45 odsek 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
14. Podľa § 45 odsek 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
15. Podľa § 45 odsek 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
16. Podľa § 45 odsek 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
17. Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
18. Podľa § 45 odsek 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
19. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
23. Aktuálna výška minimálneho výživného je 29,87 eura mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
28. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa - starého otca na zverenie maloletého G. do jeho náhradnej osobnej starostlivosti bol podaný dôvodne, nakoľko matka kvôli jej zdravotného stavu nie je schopná zabezpečovať starostlivosť o maloletého a otec nie je uvedený. Zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby ako rodiča možno v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa a ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. Matka maloletého ako jeho zákonný zástupca v súčasnosti nezabezpečujú starostlivosť o maloletého, kvôli jej stupňujúcim zdravotným problémom. Matka je psychiatrický pacient, užíva pravidelne lieky, bez nich má agresívne sklony, verbálne nekomunikuje vôbec, neudržiava očný kontakt, nie je schopná samostatne zabezpečovať starostlivosť o dieťa, ani o seba samú, pri každodenných činnostiach potrebuje pomoc svojej matky. Dieťa je dlhodobo v starostlivosti iných osôb ako rodičov a preto zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starému otcovi je aktuálne plne v súlade so záujmami maloletého. Navrhovateľ spĺňa zákonom stanovené kritéria pre zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Má k maloletému vytvorený vzťah, rovnako aj dieťa má vytvorenú pozitívnu väzbu na oboch starých rodičov. Starostlivosť o maloletého je v domácnosti starých rodičov zabezpečovaná riadne, venujú sa mu a sociálnym šetrením pomerov neboli zistené žiadne nedostatky. Súd preto zveril maloletého G. do náhradnej osobnej starostlivosti starému otcovi, ktorému vymedzil práva a povinnosti vyplývajúce z nariadenej náhradnej osobnej starostlivosti.
30. Súčasne so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starému otcovi sa súd zaoberal aj otázkou vyživovacej povinnosti matky, keďže vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom nezaniká rozhodnutím súdu o zverení detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Pri určovaní tejto povinnosti prihliadol súd okrem odôvodnených potrieb maloletého aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, keď ju súd zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne a to vzhľadom k tomu, že jej príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške 167,- eur mesačne. Sumu určeného výživného je matka povinná poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.