Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/395/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu: JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Q. S., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom J. XXX, o zaplatenie 1298,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Nitre č.k. 10Csp/105/2016-52 zo dňa 10. mája 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 120,46 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z o sumy 30,61 eur od 6.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,95 eur od 16.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,95 eur od 16.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,95 eur od 16.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,95 eur od 16.4.2015 do zaplatenia a zo sumy 17,95 eur od 16.5.2015 do zaplatenia , do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. . Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obch. zákonníka, § 2 písm. g, § 9 ods. 1,2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1 ,2,3 a 9 , § 451 ods. 2 , § 565 Občianskeho zákonníka , § 5b zák. č. 250/20007 Z.z. a § 100 ods.1 ,§ 107 ods. 1 Obč. zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 1.298,78 eura s príslušenstvom je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Uviedol, že právny predchodca žalobcu ( CETELEM SLOVENSKO a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 25.9.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal v jej časti 1. poskytnúť žalovanému úver 359,10 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu spolu s úrokom 39 % ročne v 20. splátkach vo výške 25,52 eur mesačne spolu s poistením 3,33 % z 25,52 eur t.j.0,85 eur, splatných do 15 dňa v mesiaci, prvá splatná 15.10.2013 a posledná 15.5.2015 a tak zaplatiť 494 eur bez poplatku za poistenie úveru, resp. 510,40 eur spolu s poplatkom za poistenie úveru, ktorá suma nebola v zmluve uvedená. V zmluve bola uvedená RPMN úveru 46,80 % a priemerná RPMN 46,06 %. Právny predchodca žalobcu umožnil žalovanému čerpať peňažné prostriedky. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu vrátil z poskytnutého úveru celkom 238,64 eur, pričom do omeškania trvajúcom 3 mesiace sa dostal so zaplatením splátky splatnej 15.6.2014. Právny predchodca žalobcu nepreukázal, či žalovaného upozornil na jeho omeškania. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 5.1.2015. Oznámenie bolo žalovanému doručené 15.1.2015. 1.2 V časti 2. predmetnej zmluvy označenej ako Zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty je uvedené, že predmetom zmluvy je aj poskytnutie úverového rámca 5000 eur, aktuálna výška úverového rámca 600 eur, výška splátky 5 % z dlžnej sumy, resp. 58,10 eur, splatný 10. deň v mesiaci, výška úrokovej sadzby 28,68 % ročne, RPMN 45,94 %, poplatok za poistenie 3,33 % a poplatok za správu

podľa sadzobníka 2,90 eur, v skutočnosti podľa výpisu z účtu účtovaný 2,99 eur. Právny predchodca žalobcu umožnil žalovanému čerpať peňažné prostriedky v celkovej výške 900 eur. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu vrátil celkom 10 eur, pričom do omeškania trvajúcom 3 mesiace sa dostal so zaplatením hneď prvej splátky splatnej 10.5.2014. Právny predchodca žalobcu nepreukázal, či žalovaného upozornil na jeho omeškania. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru k 16.12.2014. Oznámenie bolo žalovanému doručené 23.12.2014. 1.3 Uvedený záväzkový vzťah, ktorým bol žalovanému poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver na základe zmluvy zo dňa 25.09.2013 súd posúdil ako spotrebiteľský podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom táto zmluva v časti 1. neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaný zaplatiť, pretože do tejto čiastky majú podľa § 2 písmeno g) uvedeného zákona patriť aj náklady na poistné a žalobca nepreukázal, že žalovaný nemusel poistnú zmluvu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, od čoho sa odvíja aj nesprávne vypočítaná RPMN. Uvedené údaje sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami zmluvy a pre absenciu ich správneho vyjadrenia sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. V spore bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu si splnil svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorému poskytol úver 359,10 eur a aj to, že žalovaný si svoje povinnosti v celom rozsahu nesplnil, pretože sa s vrátením úveru dostal do omeškania a preto súd rozhodol, že je povinný vrátiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru 120,46 eur (359,10-238,64=120,46) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania zamietol. 1.4 Žalovaný sa s vrátením peňažnej sumy dostal do omeškania, ale v konaní nebolo preukázané, že ho právny predchodca žalobcu na jeho omeškania upozornil, a preto ani právo žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu požadovať predčasné vrátenie celého úveru spolu s úrokmi z omeškania z celej dlžnej sumy od vyhlásenia okamžitej splatnosti celého úveru 5.1.2015 do zaplatenia a preto žalobcovi vzniklo právo iba na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti do zaplatenia. Pretože však žalobca požadoval úroky z omeškania až od 6.1.2015, súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z dovtedy splatnej sumy 30,61 eur (zostatok 14. splátky splatnej vo výške 12,66 eur, pretože z úveru 359,10 eur pripadá na jednu splátku 17,95 eur (359,10/20=17,95) pričom žalovaný vrátil právnemu predchodcovi žalobcu 238,64 eur t.j. 13 celých splátok a časť 14. splátky vo výške 5,29 eur a tak je v omeškaní so zaplatením 14.splátky vo výške 12,66 eur (17,95-5,29=12,66 a 15. splátku) a ďalej splátky 16. až 20. odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti t.j od 16. dňa v mesiaci do ich zaplatenia. Žalobcovi patrí úrok 5,05 % ročne, pretože základná sadzba ECB bola v uvedený deň omeškania 0,05 % a žalobcovi patrí úrok z omeškania o 5 bodov vyšší. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania zamietol. 1.5 Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere bola aj dohoda strán sporu o uzavretí zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a jej podstatných náležitostiach, avšak zo samotnej zmluvy je dohoda o jej podstatných náležitostiach nejasná, neurčitá a rozporuplná v časti dohodnutého úverového rámca. Zmluva pre svoju platnosť musí spĺňať základné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná. Z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti základných zákonných náležitostí zmluvy súd dospel súd k záveru, že k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu nedošlo. 1.6 Poskytnutie finančných prostriedkov z revoltingového úveru súd posúdil ako bezdôvodné obohatenie podľa §451 ods.1 Obč. zákonníka , ktoré vzniklo na strane žalovaného a ktoré je povinný žalobcovi vydať. S poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd najskôr z úradnej povinnosti zisťoval, či nie je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka a mal za to, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie istiny úveru po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty a preto jeho nárok na zaplatenie zvyšku žaloby zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý odvolaním napadol zamietajúci výrok rozsudku a súvisiaci výrok o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v dôvodoch svojho odvolania poukázal na skutočnosť, že predmetom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, to znamená, že žalobca poskytuje žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaný čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli žalovaného, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Žalovaný tak mohol čerpať celú výšku

úverového rámca naraz, mohol čerpať len časť poskytnutého rámca jednorázovo alebo opakovane, mohol kedykoľvek splatiť akúkoľvek časť čerpanej sumy alebo aj celú sumu a opätovne čerpať peňažné prostriedky podľa svojho uváženia atď. Žalobca nevie vôľu žalovaného ani predpokladať ani ovplyvniť, preto nemohol v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak než to urobil na úverovej zmluve, to znamená, že výška splátky je 5% z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, a že je splatná 10. deň v mesiaci. Preto nesúhlasil s tvrdením súdu o nejasnosti, neurčitosti a rozporuplnosti zmluvy ohľadom výšky dohodnutého úverového rámca. K poskytnutiu peňažných prostriedkov na základe revoltingovej úverovej zmluvy došlo 11.04.2014, kedy žalovaný čerpal v súlade s úverovou zmluvou finančné prostriedky výbermi z bankomatu sumou 600 eur a sumou 300 eur. Preto poskytnutie sumy vo výške 900 eur nebolo v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami a nespôsobuje nejasnosti a neurčitosť výšky úverového rámca dohodnutého v zmluve. Výške mesačných splátok uviedol, že mesačná splátka splatná k 10.05.2014 bola vypočítaná súlade v bodom 1.1. časti 2. Úverovej zmluvy vo výške 5 % z aktuálnej dlžnej čiastky, t.j. zo sumy 900 eur a výšku povinnej mesačnej splátky, vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalobcovi vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov, a teda , že žalovaný mal presnú vedomosť, aká je jej aktuálna výška. Rovnako údaj o priemernej hodnote RPMN je v zmluve uvedený vo výške 46.80%. V tejto súvislosti súvislosti poukázal na skutočnosť, že pri uzátváraní zmluvy si žalovaný zvolil poistenie úveru , čo znamená, že súčasťou mesačnej splátky 25,52 eura bol aj poplatok za poistenie vo výške 0,82 eur, čo je zrejmé z výpisu z úverového účtu . Žalobca je toho názoru, že zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a je toho názoru, že súd nesprávne postupoval, keď posúdil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len "CSP") prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj súvisiaci výrok o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušiť a vec vrátiť súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu CETELEM Slovensko a.s., so sídlom Panenská 7 Bratislava , uzavrel dňa 25.09.2013 so žalovaným na jednej listine písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO 35 787 783, dňom 29.06.2016 zanikol výmazom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava. Jeho právnym nástupcom je spoločnosť PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a.s., zapísaná v obchodnom registri Paríž pod č. 542 097 902 RCS Paris so sídlom na adrese 1 boulevard Haussman 75009, Paríž, Francúzska republika, ktorá má na území Slovenskej republiky vytvorenú pobočku - BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47258713, a táto koná v jeho mene. 6. V tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ( 2. časť zmluvy zo dňa 25.09.2013), na základe ktorej poskytol žalovanému revolvingový úver formou tzv. povoleného prečerpania. Podľa tvrdenia žalobcu poskytnutie revolvingového úveru znamená, že žalobca poskytuje žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaný čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli žalovaného, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Žalobca sa v odvolaní bránil tým, že nevie vôľu žalovaného ani predpokladať ani ovplyvniť, preto nemohol v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak, než to urobil na úverovej zmluve. Poukázal na to, že podľa zmluvy je výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur a je splatná 10. deň v mesiaci. Zo zmluvy taktiež vyplýva údaj o priemernej hodnote RPMN vo výške 45,94% a poplatok za poistenie 3,33%.

7. Z obsahu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty odvolací súd zistil, že zmluva bola uzatvorená podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V čase uzatvorenia tejto zmluvy t.j. 25.09.2013 bol účinný zák. č. 129/2010 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý pojem revolvingový spotrebiteľský

úver nepozná. V ust. § 1 ods. 3 písm. h/ zák. č. 129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch, ods. 4, v §2 a §10 používa pojem spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania. Dôsledky porušenia povinností uložených týmto zákonom rieši ust. § 11, ktoré v odseku 1 pís. a/,b/ a ods. 2 uvádza, kedy sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide o sankcie za nedodržanie vymenovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že pre revolvingový úver (opakujúci sa úver) je charakteristické , že pri ňom vzniká medzi poskytovateľom a klientom dlhodobý vzťah. Ten klientovi umožňuje čerpať akúkoľvek čiastku peňazí, vždy keď ju potrebuje

- a teda aj opakovane - až do výšky svojho úverového rámca. V prípade použitia týchto peňazí, alebo časti z nich, platí mesačné splátky, ktoré sa po zohľadnení úroku a poplatku spätne pripočítavajú na jeho účet. Môže s nimi teda opäť disponovať. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o klasický spotrebiteľský úver.

8. V podanej žalobe ani v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty žalobca neuviedol, podľa ktorého zákonného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluvu uzatvoril. Ani súd prvej inštancie sa v tomto smere nezaoberal posúdením zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Svoje zistenia zameral iba na to , či posudzovaná zmluva obsahuje všetky náležitosti ust. § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, či posudzovaná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu dňa 25.09.2013 zodpovedá ust. § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré definuje spotrebiteľský úver na účely tohto zákona ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, a či teda je možné tento právny vzťah posúdiť podľa ust. zák. č. 129/2010 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Následne na nezaoberal tým, či ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 9, prípadne § 10 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Nevyporiadal sa s ust. §14 zák. č. 129/2010 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré umožňuje uzatvoriť spotrebiteľskú zmluvu na dobu neurčitú ani s ust. §19 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré umožňuje za stanovených podmienok pri výpočte RPMN použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2. Tieto dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN sú uvedené aj v posudzovanej zmluve, s tým, že priemerná hodnota RPMN predstavuje 45,94% %.

9. Odvolací súd v súvislosti s posúdením veci súdom prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu podľa § 5b zák. č. 250/ 2007 Z.z upriamuje pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky Nálezom ÚS 11/2016 zo 7.02.2018 ktorý rozhodol, že „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov n i e j e v s ú l a d e s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. 10. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcu, aby uviedol na základe ktorých ustanovení zákona zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 25.09.2013 so žalovaným uzatvoril. Vyzve žalobcu, aby predložil aj VOP týkajúce sa poskytovania revolvingových spotrebiteľských úverov a opätovne sa bude zaoberať právnym posúdením Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty s ohľadom aj na vyššie uvedené zákonné ustanovenia zák. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Dôkazná povinnosť, že posudzovaná zmluva má všetky zákonom vyžadované náležitosti je na žalobcovi, ktorý musí preukázať, že zmluvu uzatvoril v súlade s platným právnym stavom.

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu sa nezaoberal vecou vyššie uvedeným spôsobom a jeho rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výroku je aj nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .