Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/51/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. G., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny G., so sídlom T. Q. XXXX/XX, G., dieťa rodičov: matka B. G., narodená X.X.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpená splnomocnencom: RS legal s. r. o., so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, otec P. G., narodený XX.X.XXXX, bytom I. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Jana Brišková Dominová, so sídlom Štefánikova 6453/2C, Piešťany, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca a o odvolaniach matky proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/50/2018-30 zo dňa 17.4.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd odvolanie matky zo dňa 10.5.2018 doručené súdu prvej inštancie dňa 10.5.2018 a odvolanie matky zo dňa 10.5.2018 doručené súdu prvej inštancie dňa 14.5.2018 o d m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s mal. P., nar. XX.XX.XXXX, tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v pondelok v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v piatok v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, matke uložil povinnosť maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska maloletého a otcovi uložil povinnosť maloletého po realizácii styku matke v stanovenom čase na tom istom mieste vrátiť, výrokom II. poučil matku a otca dieťaťa, že si na Okresnom súde Piešťany môžu podať návrh na začatie konania vo veci úpravy styku otca s mal. P., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva s tým, že ak návrh na začatie konania vo veci samej podaný bude, účinky neodkladného opatrenia budú trvať až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej a ak takýto návrh podaný nebude a súd nezačne konanie vo veci samej z úradnej moci, účinky nariadeného neodkladného opatrenia zaniknú zrušením tohto uznesenia v nadväznosti na rozhodnutie vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k ich mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva a v prípade, že k rozvodu manželstva nedôjde, zrušením tohto uznesenia z úradnej moci, ak súd zistí, že sa zmenili pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené; inak budú jeho účinky trvať, napokon výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 1, § 2, § 57 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1, § 360, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 363, § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zo skutkových zistení vyplynulo, že maloletý pochádza z manželstva rodičov, ktorí toho času spolu nežijú, v súčasnosti prebieha konanie o rozvod ich manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Maloletý po odchode matky zo spoločnej domácnosti žije spolu s matkou, ktorá sa o neho osobne stará, pričom vykonaným sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti. Súd prvej inštancie v záujme maloletého neodkladným opatrením upravil stretávanie otca s maloletým za prítomnosti matky poukazujúc pritom na správu kolízneho opatrovníka, na nízky vek maloletého, ako i skutočnosť, že otec s maloletým nebol v kontakte už cca tri mesiace, pričom takto upravený styk zabezpečí udržiavanie pravidelného styku maloletého aj s druhým rodičom, aby tak nedošlo k odcudzeniu. Takéto riešenie je v danom prípade v súlade s najlepším záujmom maloletého a súčasne nebudú poškodené ani práva druhého rodiča na budovanie vzťahu s maloletým.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) , súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 . V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádzal takmer výlučne len zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G., pričom tento vykonal šetrenie pomerov len u matky, vôbec nešetril pomery otca, otca ani len nekontaktoval. Výsledok šetrenia príslušného úradu tak nezodpovedá celkovému skutkovému stavu, na ktorý je potrebné prihliadať. Predovšetkým na to, že otec má u seba v domácnosti vytvorené vhodné prostredie pre maloletého, do opustenia spoločnej domácnosti matkou v nej spoločnej bývali a maloletého vychovávali, ako aj na to, že otec je spôsobilý sa o maloletého postarať. Maloletý je, resp. bol, naviazaný aj na otca do času, odkedy mu matka svojvoľne a bezdôvodne bráni v styku s maloletým, čím sa otca snaží len trápiť, pretože vie, ako veľmi má maloletého rád a ako mu maloletý veľmi chýba. Podstatné je to, že otec maloletého dlhšiu dobu nevidel, a to pričinením matky, ktorá otcovi bráni v stretávaní sa s maloletým, keď otec aj príde pred dom, matka sa zatajuje alebo pred tým odíde, aj keď vie, že má otec prísť, resp. ak je doma, ani otcovi neotvorí a ten len počuje detský plač. Uznesenie je v časti úpravy styku otca s maloletým zmätočné, nakoľko vo výroku l. odsek prvý je upravený styk otca s maloletým za prítomnosti matky, čo je v rozpore s odsekom druhým tohto výroku, kde súd ukladá matke povinnosť maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska maloletého a otec je povinný maloletého po realizácii styku matke v stanovenom čase na tom istom mieste vrátiť. Dôvodnosť širšej úpravy styku bez prítomnosti matky je na mieste, a to nielen vzhľadom na vyššie uvedené, ale aj vzhľadom na správanie matky po vydaní neodkladného opatrenia. Otec v zmysle uznesenia prišiel za maloletým v sobotu dňa 28.4.2018, pričom matka ani nebola doma, otec s maloletým mohol stráviť len 20 minút na dvore za prítomnosti svokry. V pondelok 30.4.2018 sa styk zrealizoval len za podmienok určených matkou, ktorá sa odmieta otcovi prispôsobiť s vyjadrením, že môže byť s maloletým len za jej podmienok, inak vôbec. Takýto postoj matky nepochybne nie je v súlade so záujmami maloletého a je v rozpore s rodičovskými právami otca. Matkina prítomnosť vzhľadom na jej správanie k otcovi je v tomto prípade výslovne nevhodná. Otec je nepochybne spôsobilý počas styku zabezpečiť svojmu synovi potrebnú starostlivosť, nakoľko to zabezpečoval sám aj keď bol maloletý menší. A taktiež je nepochybne otcovým právom tráviť čas s maloletým podľa svojich predstáv a nie podľa podmienok matky, ktorá tak len zneužíva maloletého, aby otca citovo týrala. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.3.2018 v celom rozsahu vyhovie.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala dve odvolania matka s totožným obsahom, pričom prvé odvolanie matky bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 10.5.2018 a druhé odvolanie matky bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 14.5.2018. V odvolaniach uviedla, že s nariadeným neodkladným opatrením ohľadom úpravy styku otca s maloletým súhlasí, nesúhlasí však s časom styku v určených dňoch v dopoludňajších hodinách z dôvodu, že maloletý dopoludnia spáva v čase od 11.00 hod.. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že upraví styk maloletého s otcom každý párny týždeň v pondelok od 9.00 hod. do 11.00 hod. a v piatok od 9.00 hod. do 11.00 hod. a vo zvyšku ponechá úpravu styku nezmenenú.

6. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal.

7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Vo vyjadrení uviedol, že pre krátkosť času na vydanie neodkladného opatrenia prešetrili pomery len u matky, nakoľko s ňou maloletý žije v spoločnej domácnosti a taktiež zisťovali názor matky, pretože otec svoje vyjadrenie uviedol v návrhu. Odporúča napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

8. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca sa vyjadril otec. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádzal takmer výlučne len zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G., ktorý však šetrenie vykonal len u matky. Otec tak nemal možnosť vyjadriť sa ku klamlivým tvrdeniam matky, ktoré boli podkladom pre vyjadrenie kolízneho opatrovníka vo veci. Kolízny opatrovník na vyjadrenia otca vôbec neprihliadal, čo je zrejmé z jeho správy, ako aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia. Otec má záujem o svojho maloletého syna, chce si s ním zachovať vzťah a podieľať sa aj na jeho výchove. Otec sa oprávnene domnieva, že styk v trvaní 4 hodín, ktoré môže podľa neodkladného opatrenia stráviť s maloletým počas celého kalendárneho týždňa, ktorý má 168 hodín, nie je dostatočný a nemožno ani hovoriť o rovnosti oboch rodičov. Vzhľadom na vyššie uvedené je daná dôvodnosť širšej úpravy styku s maloletým bez prítomnosti matky.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými osobami - účastníkmi (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia v odvolaniach použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a odvolania matky je potrebné odmietnuť, nakoľko boli podané oneskorene (§ 386 písm. a) Civilného sporového poriadku).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým.

11. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

13. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3).

16. V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

17. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. V zmysle Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

19. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

21. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

22. Zo skutkových okolností vyplynulo, že rodičia uzavreli manželstvo dňa 9.4.2016, z ktorého manželstva sa narodil maloletý. Dňa 12.3.2018 podala matka návrh na rozvod manželstva rodičov a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 9P/44/2018. Od 27.11.2017 žijú rodičia oddelene, kedy matka s maloletým opustila spoločnú domácnosť s otcom. Matka žije s maloletým u jej rodičov v šesťizbovom rodinnom dome v obci Y. a spoločnú domácnosť zdieľajú s rodičmi matky W. C., narodenou X.X.XXXX a K. C., narodeným XX.X.XXXX, so súrodencami matky G. C., narodeným XX.X.XXXX a R. C. narodeným XX.X.XXXX. Otec žije v dvojizbovom byte v Obci I.. Matka poberá rodičovský príspevok a je zamestnaná u zamestnávateľa T. s.r.o.. Otec je zamestnaný u zamestnávateľa I.. s.r.o.. Otec sa s maloletým nestretáva, po odchode matky s maloletým zo spoločnej domácnosti sa stretol s maloletým naposledy dňa 22.1.2018 v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky a dňa 28.4.2018 v rozsahu len 20 minút za prítomnosti svokry, dňa 30.4.2018 za prítomnosti matky.

23. V záujme dieťaťa je predovšetkým aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované všetky jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa upraví výkon rodičovských práv a povinností. V prejednávanej veci medzi rodičmi dochádza k dlhodobejším rozporom, v dôsledku ktorých matka opustila s maloletým spoločnú domácnosť s otcom, spolužitie rodičov tak nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast maloletého. Nepochybne pretrvávajú nezhody medzi rodičmi ohľadne styku otca s maloletým, keď otec uvádza, že matka mu bráni v stretávaní s maloletým, nechce sa s ním dohodnúť na stretávaní s maloletým, naposledy s maloletým strávil plnohodnotne čas v januári 2018, pričom matka sa k skutočnostiam ohľadne nerealizácie styku otca s maloletým nevyjadrila.

24. Predovšetkým však odvolací súd poukazuje na to, že medzi rodičmi maloletého nie je možný konsenzus ohľadne styku otca s maloletým, ktorý by bol v záujme maloletého. Keďže vzťah medzi nimi je narušený, nie sú schopní sa dohodnúť o úprave styku otca s maloletým, kým vo veci nerozhodne súd prvej inštancie vo veci samej, a preto je tu osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov najmä s ohľadom na záujem maloletého. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia spolu nežijú, doposiaľ nedošlo medzi nimi k žiadnej dohode (a ani nebolo rozhodnuté súdom) o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, aktuálne je maloletý v osobnej starostlivosti matky a otec mesačne prispieva na jeho výživu.

25. Neodkladná úprava styku je druh neodkladného opatrenia, ktorý nie je výslovne uvedený v ustanovení § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanoveniami § 360 - 368 o neodkladných opatreniach a iných opatreniach súdu Civilného mimosporového poriadku s ohľadom na len príkladmý výpočet možných neodkladných opatrení, avšak toto neodkladné opatrenie zodpovedá účelu zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

26. K uvedenému považuje odvolací súd uviesť, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon zasahuje do úpravy styku s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Pri rozhodovaní o styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako je najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, školské a mimoškolské aktivity, ako aj okolnosti na strane rodičov, ako je najmä ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté deti, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo. Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii. Keďže právo na styk je nespochybniteľným právom maloletého, ako aj jeho otca, je nutné hľadať riešenie úpravy styku tak, aby bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

27. Tu odvolací súd musí prisvedčiť tomu, že spôsob úpravy styku vyplývajúci z napadnutého uznesenia je možné považovať za primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Maloletý je v útlom veku, má jeden rok a 10 mesiacov, otec sa s maloletým nestretáva dlhšiu dobu (od januára 2018), hoci má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého po dobu trvania styku, maloletý je naviazaný na matku, ktorá zabezpečuje od odchodu zo spoločnej domácnosti celodennú starostlivosť o maloletého. Preto i odvolací súd považoval za žiaduce, aby bol styk otca s maloletým upravený v rozsahu, ako rozhodol súd prvej inštancie tak, aby bolo umožnené opätovné nadviazanie a utužovanie vzájomných citových väzieb medzi otcom a maloletým, o ktorých intenzite nemá odvolací súd žiadne pochybnosti. Takáto úprava je primeraná zvlášť s prihliadnutím na vek maloletého i k tomu, aby tento nebol odlučovaný od rodiča, s ktorým fakticky nežije a i vzhľadom na potrebu dochádzky otca do zamestnania. Naďalej však majú rodičia zachované právo vzájomnej dohody o styku.

28. S odvolacími námietkam otca k rozsahu jeho styku s maloletým (požadujúcim širší rozsah od úpravy uznesením súdom prvej inštancie) sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd súhlasí plne so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie o rozsahu ním upraveného styku otca s maloletým neodkladným opatrením. Tu je nevyhnutné opätovne zdôrazniť nízky vek maloletého a poukázať, že styk otca s maloletým sa nerealizoval osem mesiacov, pričom maloletý od januára 2018 zatiaľ netrávil s otcom čas po dobu niekoľkých dní, dokonca v prostredí u otca zatiaľ ani bez matky neprespal. Vzhľadom na dlhodobé odlúčenie otca a maloletého je najskôr potrebné, aby si maloletý zvykol tráviť pravidelne čas s otcom v kratších časových intervaloch tak, ako rozhodol súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením zdôrazňujúc, že sa jedná len o dočasnú úpravu styku otca s maloletým v nevyhnutnom rozsahu, pričom o končenej úprave styku otca s maloletým (prípadne i v širšom rozsahu) bude možné rozhodnúť až po vykonaní riadneho dokazovania v konaní vo veci samej. Preto i odvolací súd v zhode

so súdom prvej inštancie nepovažuje za prijateľné, aby v tomto štádiu a hlavne do obdobia riadneho vytvorenia a kultivovania vzájomného vzťahu otca s maloletým styk prebiehal bez prítomnosti matky, keďže je evidentné, že na túto je maloletý naviazaný a vek maloletého v septembri 2018 dosahujúci sotva dva roky neposkytuje reálne možnosti na to, aby sa dalo odhadnúť, aké dlhé a i konkrétne obdobie si vyžiada vytvorenie štandardného vzťahu dieťaťa a jeho otca (tak, aby sa výkon práva styku otca so synom zaobišiel aj bez prítomnosti druhého rodiča, na ktorého už má maloletý vytvorenú silnú citovú väzbu). Tu si totiž treba uvedomiť, že prítomnosť matky pri výkone práva styku otca s maloletým je jej právom a nie povinnosťou, čiže záleží len na vzájomnej dohode rodičov a tiež na úrovni napredovania vzťahu otca s maloletým, ako bude styk prebiehať a či teda aj v budúcnosti bude prítomnosť matky pri ňom potrebná.

29. Otec tiež v odvolaní namietal, že napadnuté uznesenie je zmätočné, keďže jeho styk s maloletým je upravený za prítomnosti matky, čo je v rozpore s uložením povinnosti matke maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi. Nepochybne je náležitým, aby súd prvej inštancie vymedzil povinnosti oboch rodičov pri výkone práva styku a i v tejto časti je napadnuté uznesenie správne, keďže matke bola uložená povinnosť maloletého pripraviť a otcovi ho odovzdať, pretože je to on (otec), kto má počas výkonu práva styku aj právo mať maloletého u seba; čomu na druhej strane muselo zodpovedať i ustanovenie povinnosti otca v čase určenom na ukončenie styku maloletého matke vrátiť. Za miesto odovzdania i prevzatia maloletého jedným i druhým rodičom pritom najmä z dôvodu doterajšieho návyku maloletého práve na takéto prostredie určil správne súd prvej inštancie miesto bydliska maloletého (a jeho matky). Tu sa žiada dodať, že pokiaľ i matka bude chcieť realizovať svoje právo na prítomnosť pri výkone styku otca s maloletým (odvolací súd tu opäť prízvukuje, že ide o právo a nie povinnosť), bude potom celkom logicky buď byť povinná prístupná dohode s otcom o faktickej realizácii styku, alebo (pre prípad neochoty na dohodu a zároveň záujmu sa pri styku zúčastniť) nasledovať otca s maloletým do miesta zvoleného otcom.

30. Napokon otec v odvolaní poukazoval, že súd prvej inštancie vychádzal zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie pomerov len u matky a nešetril pomery u otca, teda výsledok šetrenia nezodpovedá celkovému skutkovému stavu. Tu odvolací súd opakovane uvádza, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného opatrenia je totiž len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. V rámci konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci samej a konaním o neodkladnom opatrení. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní vo veci samej je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 , prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Nepochybil súd prvej inštancie, keď nevykonával šetrenie

pomerov u otca a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol na základe osvedčenia skutočností odôvodňujúcich záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov, i keď nezisťoval všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletých detí) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (pozri napr. nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).

32. Rozpad spolužitia rodičov maloletého dieťaťa zužuje reálne možnosti výkonu rodičovských práv rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti. To však nemá taký dosah, rozsah a charakter, ktorý by bolo možné označiť ako obmedzovanie rodičovských práv, naopak, ak sa rodičovi upravuje styk s maloletým dieťaťom, je to výrazom realizácie jeho rodičovských práv. Tu je i podľa názoru Ústavného súdu zachovaná požiadavka upravená v Článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého práva rodičov možno obmedziť len rozhodnutím súdu na základe zákona (pozri nález Ústavného súdu SR z 6. júna 2006, sp. zn. PL. ÚS 26/2005 ).

33. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že prvoradým je záujem dieťaťa, ktoré má právo na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi a preto je v jeho najlepšom záujme, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia zo strany oboch rodičov a nie v atmosfére pretrvávajúcich nezhôd, rozporov a obviňovania medzi rodičmi. Je preto povinnosťou matky, aby pri výchove maloletého primerane prihliadala aj na miesto otca v živote maloletého a vytvárala podmienky na realizáciu styku, pričom obaja rodičia by mali predovšetkým rešpektovať najmä záujem a potreby maloletého. Rodičia by si mali tiež uvedomiť, že je ich povinnosťou snažiť sa riešiť všetky prípadné nezhody či problémy vo veci styku otca s maloletým vzájomnou komunikáciou, keďže naďalej majú zachované právo dohody o styku otca s maloletým.

34. Odvolací súd sa priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletého a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci súdom prvej inštancie určený rozsah styku považuje za primeraný. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vo výroku vecne správne potvrdil.

35. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

36. Podľa § 121 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (odsek 2). Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (odsek 4). Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času (odsek 5).

37. Podľa § 386 písm. a) Civilného sporového priadku odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

38. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo matke doručené 23. apríla 2018 (por. doručenku na č. l. 38). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak matke, t. j. neskoršej odvolateľke, začala plynúť nasledujúcim dňom (24. apríla 2018) a posledný deň takejto lehoty pripadol na utorok 8. mája 2018. Pretože tento deň bol dňom pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň streda 9. mája 2018, ktorý 9. máj 2018 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy matka mohla podať včasné odvolanie. Práve táto podmienka však v prejednávanej veci nebola splnená, pretože odvolania zo dňa 10.5.2018 (č. l. 49 - 50, č. l. 51 - 52) matka podala v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom dňa 10.5.2018 (por. č. l. 79 - 80) a dňa 14.5.2018 (por. č. l. 81 - 83). Takéto odvolania preto boli oneskorenými.

39. Vzhľadom k tomu, že obe odvolania podala matka oneskorene, odvolací súd musel oneskorene podané odvolania matky proti uzneseniu súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 386 písm. a) Civilného sporového poriadku odmietnuť.

40. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .