Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/244/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: F. Y., nar. XX. L. XXXX, bytom L., o 879,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 14. marca 2017 č. k. 2C/132/2015-58 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 879,44 eur s úrokom vo výške 28% od 28. septembra 2012 do zaplatenia a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 261 ods. 3 písm. d/, § 349 ods. 1, § 708, § 709 ods. 1, § 710 ( č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 48, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 2, § 457 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 v znení neskorších predpisov), § 5 ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou nepomenovanou zmluvou dňa 9. apríla 2010 medzi stranami konania, v zmysle § 269 ods. 2 ObZ, zahŕňajúca znaky zmluvy o bežnom účte podľa § 708 a nasl. ObZ. Medzi stranami sporu vznikol platný záväzkový vzťah, na základe ktorého sa žalobkyňa zaviazala zriadiť pre žalovanú rastový osobný účet, k zmluve bolo poskytnuté aj povolené prečerpanie s výškou debetného limitu 400 eur, ktorý bol zvýšený na sumu 770 eur. Hoci je zmluva absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ , súčasne je aj zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 O. z., vzhľadom na definičné znaky zmluvných strán. Ide teda o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, s textom vopred pripraveným bankou ako dodávateľom služby a žalovaná nemohla podstatným spôsobom do obsahu zmluvy zasahovať. Využívala zriadený osobný účet, ako i službu povoleného prečerpania. V máji 2012 prekročila sumu, v dôsledku čoho na konci mesiaca debetný zostatok predstavoval 771,95 eur. Ku dňu uzavretia účtu 27. septembra 2012 bol na účte žalovanej debet v celkovej výške 879,44 eur, majúci charakter nepovoleného debetu. Listom z 19. septembra 2012 žalobkyňa odstúpila od zmluvy, ktoré sa stalo účinným 21. septembra 2012 v súlade s čl. 9 písm. b/ bod 5 Všeobecných obchodných podmienok. Súd prvej inštancie poukázal na odlišnosť právnej úpravy odstúpenia od zmluvy v a O. z., keď podľa obchodného práva zánik zmluvy nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Na rozdiel od uvedeného podľa O. z. odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 O. z.). V prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak by aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky sa postavenie spotrebiteľov oproti občianskoprávnej

úprave zhoršilo. O rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 O. z. ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka, s odkazom na § 261 ods. 3 ObZ, znevýhodnilo. Spotrebiteľ si preto nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie tým, že by sa v jeho prípade neaplikovalo ustanovenie § 48 a nasl. O. z.. Účinky odstúpenia od zmluvy v predmetnej veci, súd prvej inštancie tak posudzoval podľa ustanovení O. z.. Podľa § 48 ods. 2 O. z. odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc), teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy v zmysle § 457 O. z. je povinnosť účastníkov zmluvy, navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán). Žalobkyni preto vzniklo právo domáhať sa vrátenia rozdielu medzi tým, čo žalovanej poskytla (bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov alebo zmluvných pokút) a celkovou sumou zaplatenou žalovanou. Debetný zostatok na účte žalovanej ku dňu jeho zatvorenia predstavoval 879,44 eur, od ktorej sumy boli odpočítané úroky a poplatky 169,21 eur (vyrubené za obdobie od februára 2012, kedy sa žalovaná prvýkrát dostala do debetu do septembra 2012, kedy bol účet zatvorený) a žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie sumy 710,23 eur. V zmysle § 5b ZoOS súd bol povinný z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie nároku žalobkyne, dôsledkom čoho je nemožnosť priznania nároku v súdnom konaní. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej, ako i objektívnej lehote. Objektívna doba pre premlčanie práva tu začala plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia, teda momentom zániku pôvodného zmluvného vzťahu, t. j. účinnosťou odstúpenia od zmluvy. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, kedy sa oprávnená dozvedela o tom, komu plnila a o odpadnutí právneho dôvodu plnenia. Dvojročná subjektívna lehota začala plynúť nasledujúcim dňom po účinnosti odstúpenia od zmluvy 22. septembra 2012 (tento deň žalobkyňa vedela, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia zrušením zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, v dôsledku odstúpenia, a vedela aj o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil). K premlčaniu nároku žalobkyne tak došlo dňom 22. septembra 2014. Žaloba bola podaná na súde prvej inštancie 19. marca 2015, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Premlčaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej spotrebiteľskej zmluvy preto nebolo možné žalobkyni priznať a žaloba ako nedôvodná bola zamietnutá. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho právneho predpisov). Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni v konaní neúspešnej. Z dôvodu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. O. z. umožňuje zmluvne dohodnúť, že zmluva sa odstúpením nezrušuje od počiatku. Uvedené reflektujú Všeobecné obchodné podmienky v bode 3.11.5 písm. b/, keďže ustanovujú, že zmluva sa v prípade odstúpenia zrušuje od doručenia odstúpenia a podľa bodu 3.11.6 pred zánikom zmluvy musia banka a klient vysporiadať svoje vzájomné záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Oporu v právnych predpisoch nemá ani argument súdu, že dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach o tom, že odstúpením zmluva zaniká ku dňu doručenia odstúpenia, je neplatné z dôvodu, že odporuje zákonu alebo dobrým mravom, pretože v zmysle § 54 ods. 1 O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť nevýhodnejšie pre spotrebiteľa ako dôsledky podľa O. z.. Občiansky zákonník dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje a takáto dohoda preto nemôže odporovať zákonu alebo dobrým mravom. Uvedená dohoda nemá za následok zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Žalobkyňa príkladmo poukázala na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého, ak spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy na diaľku, je povinný zaplatiť dodávateľovi iba finančnú službu skutočne poskytnutú v súlade so zmluvou, ak takáto finančná služba sa začala poskytovať po predchádzajúcom súhlase spotrebiteľa. Právo veriteľa na odmenu v prípade zrušenia zmluvy preto nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ani zmluvnou podmienkou znevýhodňujúcou jeho postavenie. Aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy, banka má nárok na odplatu za poskytnuté služby, ktorá je tvorená poplatkom za vedenie účtu a poplatkom za prostriedky poskytnuté formou prekročenia. Odplatou za úver formou prekročenia sú dohodnuté zmluvné úroky. V zmysle § 18 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch sa na prekročenie vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa O. z.. V zmysle § 53 ods. 6 O. z. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu

prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Podrobnosti o stanovení odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Zmluva o bežnom účte je zmluvným typom upraveným v ObZ, v zmysle ktorého účinky odstúpenia od tejto zmluvy nastávajú ex nunc, t. j. zmluva zanikne doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. V zmysle § 711 ods. 1 za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených. V zmysle § 33 ods. 4 zákona o platobných službách, ak ide o pravidelne účtované poplatky za platobné služby, používateľ platobných služieb je povinný uhradiť poskytovateľovi len ich pomernú časť prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy. V zmysle § 714 ods. 1 zo zostatku účtu platí banka úrok. Všetky uvedené ustanovenia slúžia na zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch pri vedení bežného účtu a poskytovaní platobných služieb viazaných na účet. Ak by pri odstúpení od zmluvy sa pripustil zánik zmluvy od počiatku, došlo by k absurdnej situácii, kedy by nebolo možné vysporiadať platobné operácie na účte, banka by nemala nárok na zaplatené poplatky s vedením účtu a poskytovaním služieb viazaných na tento účet a klient by bol povinný vrátiť úroky pripísané na účet z jeho zostatku, a to v zmysle § 457 O. z., podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 už podľa tohto zákona.

7. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi žalobkyňou a žalovanou ako spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

8. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval O. z. (ktorým bola dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89 Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92 Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92 Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje 6edzi právami a povinnosťami zmluvných

strán, skutočnou rovnováhou), bolo povinnosťou súdu prvej inštancie reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok bol plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na daný prípad aplikovať občiansko-právnu úpravu premlčania, vzťahujúcu sa na vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi veriteľom a dlžníkom je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvných typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 O. z. podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy (porov. rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/716/2014-63 zo 16. decembra 2014). Pravidlo prednostnej aplikácie ustanovení O. z., ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, bolo odobrené aj Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. júna 2013 konštatoval, že prednostným uplatnením O. z. na prospech spotrebiteľa, na úver ako absolútny obchod upravený v Ob. z, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

11. Ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia O. z. už normatívne vyriešilo prednostnú aplikáciu O. z. pred ustanoveniami (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ). Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21. apríla 2015, novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O. z. (účinné od 1. mája 2014) sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (sp. zn. 3MCdo 14/2014). Je potrebné zdôrazniť, že súdna prax vyšších súdov, zohľadňujúca nadradenosť komunitárneho práva, ako rozhodujúceho súboru právnych noriem pri výklade národného práva, v súvislosti s konaním, v ktorom sa uplatňuje právo proti spotrebiteľovi, ustálila aj do uvedenej doby prednostnú aplikáciu ustanovení O. z. (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/126/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/716/2014). Námietka žalobkyne o nutnosti favorizovať neobstojí, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platili a platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. obchodnoprávnym vzťahom (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27. januára 2011).

12. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu (rozsudky SD EÚ C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). V kontexte uvedeného bolo potrebné riešiť aj dualizmus právnej úpravy dotknutých inštitútov podľa O. z. a Obch. z..

13. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, o potrebe aplikácie ustanovenia § 48 ods. 2 O. z. na posudzovanú vec, upravujúceho dôsledky odstúpenia od zmluvy, tak, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (s účinkami ex tunc).

14. Ustanovenie § 48 ods. 2 O. z. síce umožňuje stranám dohodnúť účinky odstúpenia od zmluvy odlišne od výslovnej právnej úpravy v ustanovení § 48 ods. 2 O. z.. Ak však k takejto dohode dôjde v spotrebiteľskej zmluve, ako tomu bolo v posudzovanej veci, podlieha táto dohoda obligatórnemu prieskumu, z hľadiska dodržania noriem spotrebiteľského práva (noriem na ochranu spotrebiteľa).

15. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od ustanovení O. z. v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie a je preto v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej zmluvnej, ako i právnej úpravy (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/716/2014). V zmysle uvedeného obsahom zmluvy, ktorá spĺňa všetky znaky typovej zmluvy, nesmie byť zmluvné ustanovenie, upravujúce účinky odstúpenia od zmluvy, nevýhodnejšie pre spotrebiteľa. Právnym následkom odstúpenia od

zmluvy podľa O. z. je zrušenie zmluvy od samého počiatku (ex tunc), v dôsledku čoho práva a povinnosti zmluvných strán z takto zrušenej zmluvy zaniknú. Pokiaľ už bolo na základe takto zrušenej zmluvy plnené, odstúpením od zmluvy sa subjekty zrušenej zmluvy vzájomne vyporiadajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 457 O. z. a nasl.), s výnimkou osobitnej právnej úpravy. Na rozdiel od uvedeného odstúpenie od zmluvy podľa (§ 349 ods. 1) má účinky ex nunc, teda odstúpenie od zmluvy pôsobí až od okamihu odstúpenia.

16. Žalobkyňou tvrdená dohoda zmluvných strán vo všeobecných obchodných podmienkach (bod 3.11.5 písm. b/ a 3.11.6) zodpovedá obchodnoprávnej úprave účinkov odstúpenia od zmluvy, podľa ktorej zmluva zanikne až doručením odstúpenia, teda s účinkami ex nunc. Plnenie do zániku zmluvy, podľa tvrdenej dohody, nepredstavuje bezdôvodné obohatenie, ale pohľadávku zo zmluvy, v prípade ktorej sa premlčacia lehota a jej plynutie neriadi ustanovením § 107 O. z., o objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe. Priaznivejšou zmluvnou i právnou úpravou bola preto pre žalovanú ako spotrebiteľku občianskoprávna úprava odstúpenia od zmluvy. V dôsledku toho účinky odstúpenia od zmluvy bolo potrebné posúdiť podľa § 48 ods. 2 O. z. (zrušením zmluvy od počiatku, na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré bola povinná žalovaná žalobkyni vydať). Dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie spotrebiteľa zhoršuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/9/2016).

17. Z hľadiska počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je významnou okolnosť odstúpenia od zmluvy. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (nenamietaný v odvolaní), bol rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený dozvedel o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že účinným odstúpením od zmluvy žalobkyňa, ktorá jednostranný úkon odstúpenia od zmluvy realizovala, nadobudla vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj o tom, kto sa na jej úkor obohatil. Žalobkyni ako subjektu pôsobiacemu na trhu poskytovania úverov, musela byť známa potreba aplikácie ust. § 48 a §107 O. z., upravujúceho odstúpenie od zmluvy v prípade spotrebiteľských úverov (pozn. 9 k § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) a spotrebiteľských zmlúv (dôvodne sa tak vyžaduje rešpektovanie princípu neznalosť zákona neospravedlňuje). Plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby preto počítal nasledujúcim dňom po doručení jednostranného odstúpenia od zmluvy, ktorá uplynula dňom 22. septembra 2014, v dôsledku čoho bol predmetný nárok žalobkyne, uplatnený žalobou na súde prvej inštancie dňa 19. marca 2015, premlčaný a žaloba bola dôvodne zamietnutá.

18. Poukaz žalobkyne na ustanovenie osobitného zákona (zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) nebol náležitý. Ak osobitný predpis obsahuje špeciálnu úpravu odstúpenia od zmluvy, ustanovenie § 48 ods. 2 O. z. explicitne (výslovne) upravilo prednostné použitie tejto špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou úpravou v O. z. („odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak“). Žalobkyňa však uvedený osobitný právny predpis neoznačila za právnu normu, ktorej by podliehala úprava predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

19. Podľa § 457 O. z. je daná vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Ak žalobkyňa tvrdí, že na strane žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť hodnotu vynaložených bankových služieb, ktoré žalovaná prijala, v prípade zrušenej zmluvy vzniká povinnosť vydať druhej zmluvnej strane všetko, čo podľa zmluvy dostala. Takéto nároky predstavujú bezdôvodné obohatenie a podliehajú premlčaniu podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 O. z.. Vzájomná reštitučná povinnosť sa teda vzťahuje na všetko, čo podľa nej obidve zmluvné strany dostali. Ak žalobkyňa poukazovala na možné ďalšie hodnoty získané zmluvou (ktorá sa zrušila), aj tie podliehali vzájomnej reštitučnej povinnosti podľa ustanovenia § 457 O. z. a v dôsledku ich charakteru (bezdôvodného obohatenia), ich úspešné uplatňovanie v súdnom konaní záviselo od zachovania premlčacej doby. Právna úprava pri uvedenom zmluvnom type (uzavretom stranami konania) účinky odstúpenia od zmluvy nevylúčila.

20. Argumentácia žalobkyne týkajúca sa nároku veriteľa na odplatu a s tým súvisiaceho postupu pri stanovení jej výšky, bola bez právneho významu, pretože dôsledkom odstúpenia od zmluvy ex tunc bolo zrušenie zmluvy od počiatku a vzniku bezdôvodného obohatenia.

21. Iné odvolacie námietky vznesené neboli.

22. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

23. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnej žalovanej, ktorá bola v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu úspešná a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Z dôvodu, že žalovanej podľa obsahu spisu trovy konania nevznikli (žalovaná si náhradu trov konania ani neuplatňovala), súd prvej inštancie žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

24. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

25. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.