Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-38-2021.pdf
PDF · 116.61 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/38/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Permacoat Slovakia, s.r.o. so sídlom Družstevná 610, 034 01 Liptovská Štiavnica, IČO: 46 363 289, zastúpeného Mgr. Janou Eibner, advokátkou, Sklenárova 1, 821 09 Bratislava, IČO: 30 779 677, proti žalovanému: IMPOL, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 482 978, zastúpenému: JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, o zaplatenie sumy 12.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.000 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 12.000 eur od 15.11.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Poprad elektronicky dňa 6.11.2020, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.000 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 12.000 eur od 15.11.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že medzi stranami sporu vznikol obchodnoprávny vzťah na základe písomnej Dohody o sprostredkovaní uzavretia obchodu zo dňa 18.2.2016, ktorý spočíval vo vyvíjaní činnosti sprostredkovateľa (tu žalobca) smerujúcej k uzavretiu zmluvy, ktorou sa bude realizovať obchod medzi povinnou osobou ako predávajúcim (tu žalovaným) a kupujúcim, ktorého obsahom bude odplatný prevod vlastníckeho práva k linke (technického zariadenia striekacia a sušiaca linka a doplňujúce technologické zariadenia). Za naplnenie predmetu dohody vznikol sprostredkovateľovi (tu žalobca) podľa bodu 2 článku I Dohody voči povinnej osobe ako predávajúcemu (tu žalovaný) nárok na dohodnutú odmenu vo výške 170.000 eur bez DPH. Za účelom zaplatenia odmeny vystavil žalobca voči žalovanému 3 faktúry v celkovej dohodnutej výške 170.000 eur bez DPH, a to nasledovne: 1. Faktúra č. 2016030113, predmet dodania: dohodnutá odmena 1.časť vystavená dňa 1.3.2016, splatná dňa 15.3.2016 v sume 100.000 eur bez DPH, teda 120.000 eur vrátane 20% DPH, 2.Faktúra č. 2016051305 , predmet dodania: dohodnutá odmena 2.časť, vystavená dňa 13.5.2016, splatná dňa 27.5.2016 v sume 60.000 eur bez DPH, teda 72.000 eur vrátane 20% DPH, 3.Faktúra č. 2016103105, predmet dodania: dohodnutá odmena 3.časť vystavená dňa 31.10.2016, splatná dňa 14.11.2016 v sume 10.000 eur bez DPH, teda 12.000 eur vrátane 20% DPH. Faktúru č. 2016030113 žalovaný uhradil v troch častiach, a to nasledovne: dňa 10.3.2016 sumu 45.000 eur, dňa 10.3.2016 sumu 48.000 eur , dňa 10.3.2016 sumu 27.000 eur. Faktúru č. 2016051305 žalovaný uhradil v dvoch častiach, a to dňa
16.5.2016 sumu 35.000 eur a dňa 17.5.2016 sumu 37.000 eur. Faktúru č. 2016103105 žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Žalobca má uvedenú faktúru riadne zaevidovanú v účtovnej evidencii, pričom príslušnú DPH (daň z pridanej hodnoty) vykázal v kontrolnom výkaze. Zároveň žalobca má za to, že takto konal aj žalovaný. Žalobca sa pokúsil prostredníctvom svojho právneho zástupcu riešiť uvedenú situáciu mimosúdnym vysporiadaním, a to prostredníctvom zaslania Predžalobnej výzvy na mimosúdne vysporiadanie dlhu zo dňa 27.10.2020. Žalovaný si predžalobnú výzvu prevzal dňa 29.10.2020. Na predžalobnú výzvu žalovaný nereagoval. Žalobca si okrem neuhradenej sumy vo výške 12.000 eur uplatňuje aj príslušenstvo vo forme zákonného úroku z omeškania podľa sadzby zákonných úrokov z omeškania stanovenej podľa § 369 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to vo výške 8 % ročne zo sumy faktúry č. 2016103105, a to počnúc prvým dňom odo dňa uplynutia lehoty splatnosti príslušnej faktúry do dňa jej úhrady.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4.1.2021, okrem iného uviedol, že vznáša námietku miestnej nepríslušnosti, nakoľko podľa jeho názoru je miestne príslušným na konanie podľa § 13 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Okresný súd Prešov. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu, žalovaný ho považuje za nedôvodný, čo do základu aj čo do výšky, okrem iných dôvodov najmä z dôvodu premlčania nároku. Žalobca svoj nárok na zaplatenie odôvodňuje titulom nároku na dohodnutú odmenu vo výške 170.000 eur bez DPH podľa čl. I bodu 2. Dohody o sprostredkovaní uzavretia obchodu s tým, že posledná časť odmeny vo výške 12.000 eur s DPH, fakturovaná na základe faktúry č. 20161013105 do dnešného dňa zaplatená nebola. Žalovaný namieta existenciu akejsi Dohody o sprostredkovaní obchodu tak, ako to uvádza žalobca v podanom odpore, nakoľko i sám žalobca predložil ako prílohu nepodpísané znenie. Žalovaný nemá vedomosť o uzatvorení predmetnej Dohody o sprostredkovaní obchodu, z ktorej by vyplýval nárok žalobcu. Žalobca uzavrel dňa 18.2.2016 Dohodu o vykonaní diela, na základe ktorej v súlade s článkom I bod 2 prijal do účtovníctva faktúru č. 2016103105 , ktorej nárok na zaplatenie je predmetom tohto konania. Žalovaný je však toho názoru, že splatnosť pohľadávky žalobcu nastala už dňom 31.10.2016 tak, ako to vyplýva z článku I bodu 2 Dohody o vykonaní dial zo dňa 18.2.2016 a na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že žalobca svojvoľne v rozpore s uzavretou Dohodou o vykonaní diela uviedol na faktúru č. 2016103105 ako dátum splatnosti deň 14.11.2016. Splatnosť nároku žalobcu nesporne a jednoznačne vyplýva z uzavretej Dohody a je možné ju meniť len písomnou dohodou na základe dohody podpísanej zmluvnými stranami, a to podľa článku III bod 3 Dohody. Splatnosť nároku žalobcu je teda 31.10.2016 podľa článku I, bodu 2 Dohody („....vo zvyšnej časti ceny diela v sume 10.000 eur bez DPH do 31.10.2016, ako bude linka preberacím protokolom odovzdaná kupujúcemu.....“) Linka bola na základe preberacieho protokolu odovzdaná dňa 27.9.2016. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania celého nároku žalobcu, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, nakoľko splatnosť záväzku bola dňa 30.10.2016 a k podaniu žaloby došlo až 9.11.2020, teda posledný deň kedy bolo možné podať žalobu tak, aby nenastalo premlčanie nároku žalobcu bol deň 30.10.2020.
4. Prípisom zo dňa 15.2.2021 Okresný súd Poprad postúpil danú právnu vec Okresnému súdu Prešov ako miestne príslušnému súdu v súlade s § 41 a 43 CSP z dôvodu vznesenia námietky miestnej nepríslušnosti žalovaným.
5. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 26.3.2021, okrem iného uviedla, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2020 postúpená zo žalobcu ako postupcu na spoločnosť Permacoat s.r.o., so sídlom Družstevná 610, 034 01 Liptovská Štiavnica, IČO: 36 388 998, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka č. 72031/L ako postupníka, pričom postupník vyjadril svoj výslovný súhlas so vstupom do tohto konania prostredníctvom bodu 3.4 Článku III tejto Dohody. Žalobca zároveň priložil osobitný súhlas postupníka so vstupom do tohto konania. Na základe uvedeného žalobca v súlade s ust. § 80 ods. 1 CSP navrhol, aby Okresný súd vydal uznesenie, ktorým pripustí zmenu v osobe žalobcu tak, že do konania namiesto spoločnosti Permacoat Slovakia s.r.o., IČO: 46 363 289 vstúpi spoločnosť Permacoat s.r.o., IČO: 36 388 998. Právna zástupkyňa k veci ďalej uviedla, že žalobca popiera tvrdenia žalovaného, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu písomnej Dohody o sprostredkovaní uzavretia obchodu zo dňa 18.2.2016. Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu predmetnej Dohody o sprostredkovaní uzavretia obchodu, pričom táto bola oboma zmluvnými stranami riadne podpísaná a žalovaným dokonca na každej strane. Žalobca predmetný originál odovzdal postupníkovi. Žalobca popiera tvrdenia žalovaného ohľadom premlčania uplatneného nároku. Žalovaný považuje uplatnenú pohľadávku, ktorú prijal do účtovníctva a jej výšku nerozporuje, za premlčanú z
dôvodu že má za to, že táto bola vystavená na podklade iného zmluvného vzťahu, ktorý určoval jej splatnosť na deň 31.10.2016. Uvedené tvrdenie je nesprávne vzhľadom na žalobcom predloženú a riadne podpísanú Dohodu o sprostredkovaní uzavretia obchodu, na podklade ktorej došlo k fakturácii. Žalobca ďalej uvádza, že vzhľadom na existenciu platného a účinného Zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19 a v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, kde ustanovenie § 1 písm. a) stanovuje, že premlčacie a prekluzívne lehoty neplynuli od jeho účinnosti do konca apríla 2020. Podľa dôvodovej správy k príslušnému zákonu navrhované opatrenie má za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12.3.2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území SR podľa Zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t. j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva, najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Uvedený zákon nadobudol účinnosť dňa 27.3.2020 , a teda v súlade s predmetným ustanovením premlčacie a prekluzívne lehoty neplynuli od 27.3.2020 do 30.4.2020, teda celkom 35 dní. Žalovaný zároveň uvádza, že nárok na zaplatenie predmetnej sumy bol uplatnený včas, t. j. 31.10.2016, avšak v účtovnom doklade je lehota na zaplatenie, t. j. povinnosť splniť, ako dátum splatnosti uvedené 14.11.2016. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval existenciu a opodstatnenosť faktúry č. 2016103105, ktorú podľa jeho tvrdení riadne prijal do účtovníctva a neuplatnené príslušenstvo, len došlo k vzneseniu neopodstatnenej námietky premlčania. Žalobca má za to, že ide o nesporné tvrdenia a sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP.
6. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.5.2021, okrem iného uviedol, že žalovaný trvá na tom, že nárok žalobcu je nedôvodný čo do základu aj čo do výšky, a to z dôvodov, ktoré podrobne opísali vo vyjadrení zo dňa 4.1.2021. Trvajú na tom, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko na tento prípad sa nevzťahuje prerušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych lehôt z dôvodu mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19. Vyjadrenia žalobcu, že žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval existenciu a opodstatnenosť faktúry č. 2016103105 sú absolútne nepravdivé. Vo vyjadrení zo dňa 4.1.2021 žalovaný v článku III Vyjadrenia „Skutkové a právne tvrdenia žalovaného v rámci procesnej obrany“ ako prvé rozporoval skutočnosť, že faktúra č. 2016103105 bola vystavená na základe akejsi žalobcom uvádzanej Dohody o sprostredkovaní obchodu, ktorá nikdy medzi stranami konania uzatvorená nebola. Žalovaný rozporuje existenciu samotnej faktúry č. 2016103105, na základe žalobcom uvádzanej Dohody o sprostredkovaní obchodu. Predmetná faktúra ako už uviedli vo vyjadrení zo dňa 4.1.2021 bola vystavená v zmysle čl. I bod 2 Dohody o vykonaní diela, čo vychádzajúc z tvrdení žalobcu a uvádzania rozhodujúcich skutkových tvrdení nie je možné procesne v tomto štádiu konania ani posudzovať, nakoľko táto Dohoda o vykonaní diela nebola ani predmetom žaloby, označená ako rozhodujúce skutkové tvrdenia a pokiaľ by žalobca chcel nárok titulom Dohody o vykonaní diela, nie Dohody o sprostredkovaní (ktorej uzavretie žalovaný od začiatku popieral a popiera) bolo by potrebné podať návrh na zmenu žaloby podľa § 139 CSP. Teda v prípade, ak by žalobca v tomto štádiu konania podal návrh na zmenu žaloby z dôvodu zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich skutkových tvrdení, účinky spojené s podaním návrhu a prerušením premlčacej lehoty by boli až dňom podania návrhu na zmenu žaloby.
7. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 28.6.2021, č. k. 21Cb/38/2021-91 zamietol návrh žalobcu na zmenu žaloby, keďže v danom prípade uzavrel žalobca ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávok s neexistujúcou spoločnosťou Permacoat s.r.o., Družstevná 610, 034 01 Liptovská Štiavnica, IČO: 36 388 998, nakoľko uvedené identifikačné číslo patrí spoločnosti Permacoat s.r.o. č. 325, 034 014 Liptovská Štiavnica. Identifikačné číslo Permacoat s.r.o., Družstevná 610, 034 01 Liptovská Štiavnica je pritom 47 133 236. Súd teda nemal za preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť , s ktorou sa spája prevod práv, o ktorých sa koná, so žalobcu na spoločnosť, ktorú uviedol v návrhu na zmenu.
8. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 3.2.2022, okrem iného uviedla, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel existenciu faktúry, na podklade ktorej žalobca vedie spor o zaplatenie pohľadávky a práve ktorá je základom pre pohľadávku, teda predmet tohto konania. Žalovaný vo svojom
vyjadrení namieta uzatvorenie Dohody o sprostredkovaní uzavretia obchodu, ktorú predložil žalobca, a to s tvrdením poukazujúcim na ním predloženú Dohodu o vykonaní diela. Žalovaný taktiež tvrdil, že žalobcom predložená Dohoda o sprostredkovaní uzavretia obchodu nie je podpísaná, čo však s ohľadom na jej predložený obsah vyvracia dané tvrdenie nakoľko táto nielen že je podpísaná, ale je aj opatrená pečiatkou žalovaného. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že faktúru, ktorá súvisí s predmetom tohto konania žalovaný prijal do svojho účtovníctva , vyjadril súhlas s jej správnosťou a obsahom, zaúčtoval a zahrnul do kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty a uplatnil si DPH rovnako ako žalobca, ktorý napriek tomu z nej predmetnú DPH odviedol. Uvedeným úkonom teda došlo k potvrdeniu materiálnej stránky zdaniteľného plnenia. Žalovaný nikdy nepoprel existenciu ani správnosť faktúry až do momentu jej uplatnenia na súde, čo je nutné považovať za účelové. Ak by mu aj predsa bola doručená faktúra s nesprávnym, resp. nedojednanými náležitosťami (napríklad dátum splatnosti), túto by vrátil s obdobným tvrdením ohľadne nemožnosti zmeny dojednanej splatnosti žalobcovi späť na prepracovanie. Nárok je uplatnený na podklade faktúry č. 2016103105, pričom túto nijako nemení, resp. nenahrádza ničím iným, čim by narúšal koncentráciu konania, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca nedisponoval žalovaným predloženou Dohodou o vykonaní diela. Aj keby došlo k stanoveniu začatiu plynutia premlčacej lehoty na deň uvádzaný žalovaným, lehota na podanie žaloby by bola s ohľadom na Zákon č. 62/2020 Z. z. zachovaná. Žalobca však naďalej trvá na uzatvorení písomnej Dohody o sprostredkovaní uzavretia obchodu zo dňa 18.2.2016, ktorá bola súčasťou podanej žaloby. Tak ako žalovaný spochybňuje existenciu tejto dohody, žalobca spochybňuje existenciu akejsi Dohody o vykonaní diela.
9. Z písomného podania Finančného riaditeľstva SR zo dňa 8.3.2022 vyplýva, že žalovaný uviedol v podanom kontrolnom výkaze DPH faktúru č. 2016103105, a to v časti B2, za zdaňovacie obdobie 11/2016.
10. Dňa 29.3.2022 pojednával súd v neprítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov, nakoľko boli splnené podmienky na prejednanie veci bez ich účasti.
11. Na pojednávaní konanom dňa 29.3.2022 súd nariadil a vykonal dokazovania oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Výpisu z obchodného registra ohľadne žalobcu, Výpisu z obchodného registra ohľadne žalovaného, Dohody o sprostredkovaní obchodu, faktúry č.2016030113, faktúry č. 2016051305, faktúry č.2016103105,výpisov z účtu žalobcu, Predžalobnej výzvy na mimosúdne vysporiadanie dlhu zo dňa 27.10.2020, fotokópie doručenky, podacieho lístku, Vyjadrenia žalovaného zo dňa 4.1.2021, Dohody o vykonaní diela, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.3.2021, Oznámenia o postúpení pohľadávok, Súhlasu so vstupom do prebiehajúceho konania v postavení žalobcu a oznámenia o udelení splnomocnenia advokátovi, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2020, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 31.5.2021, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 3.2.2022, Vyjadrenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 8.3.2022, a zistil tento skutkový stav:
12. Medzi stranami sporu vznikol obchodnoprávny vzťah, a to na základe písomnej Dohody o sprostredkovaní uzavretia obchodu zo dňa 18.2.2016, ktorý spočíval vo vyvíjaní činnosti sprostredkovateľa (tu žalobca) smerujúcej k uzavretiu zmluvy, ktorou sa bude realizovať obchod medzi povinnou osobou ako predávajúcim (tu žalovaným) a kupujúcim, ktorého obsahom bude odplatný prevod vlastníckeho práva k linke (technického zariadenia striekacia a sušiaca linka a doplňujúce technologické zariadenia). Za naplnenie predmetu dohody vznikol sprostredkovateľovi (tu žalobca) podľa bodu 2 článku I Dohody voči povinnej osobe ako predávajúcemu (tu žalovaný) nárok na dohodnutú odmenu vo výške 170.000 eur bez DPH. Za účelom zaplatenia odmeny vystavil žalobca voči žalovanému 3 faktúry v celkovej dohodnutej výške 170.000 eur bez DPH, a to nasledovne: 1. Faktúra č. 2016030113, predmet dodania: dohodnutá odmena 1.časť vystavená dňa 1.3.2016, splatná dňa 15.3.2016 v sume 100.000 eur bez DPH, teda 120.000 eur vrátane 20% DPH, 2.Faktúra č. 2016051305, predmet dodania: dohodnutá odmena 2.časť, vystavená dňa 13.5.2016, splatná dňa 27.5.2016 v sume 60.000 eur bez DPH, teda 72.000 eur vrátane 20% DPH, 3.Faktúra č. 2016103105, predmet dodania: dohodnutá odmena 3.časť vystavená dňa 31.10.2016, splatná dňa 14.11.2016 v sume 10.000 eur bez DPH, teda 12.000 eur vrátane 20% DPH. Faktúru č. 2016030113 žalovaný uhradil v troch častiach, a to nasledovne: dňa 10.3.2016 sumu 45.000 eur, dňa 10.3.2016 sumu 48.000 eur a dňa 10.3.2016 sumu 27.000 eur. Faktúru č. 2016051305 žalovaný uhradil v dvoch častiach, a to dňa 16.5.2016 sumu 35.000 eur a dňa 17.5.2016 sumu 37.000 eur. Faktúru č. 2016103105 žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Žalobca má uvedenú faktúru riadne zaevidovanú v účtovnej evidencii, pričom príslušnú DPH (daň z pridanej hodnoty)
vykázal v kontrolnom výkaze. Takto konal aj žalovaný. Žalobca sa pokúsil prostredníctvom svojho právneho zástupcu riešiť uvedenú situáciu mimosúdnym vysporiadaním, a to prostredníctvom zaslania Predžalobnej výzvy na mimosúdne vysporiadanie dlhu zo dňa 27.10.2020. Žalovaný si predžalobnú výzvu prevzal dňa 29.10.2020. Na predžalobnú výzvu však žalovaný nereagoval.
13. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
14. Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.
15. Podľa § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka, nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.
16. Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
17. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
18. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
19. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
20. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
21. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
22. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
23. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.
24. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
25. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
26. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
27. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
28. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
29. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
30. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
31. Podľa § 1 Zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a)v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b)ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
32. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol obchodnoprávny vzťah, a to na základe písomnej Dohody o sprostredkovaní uzavretia obchodu zo dňa 18.2.2016, ktorý spočíval vo vyvíjaní činnosti sprostredkovateľa (tu žalobca) smerujúcej k uzavretiu zmluvy, ktorou sa bude realizovať obchod medzi povinnou osobou ako predávajúcim (tu žalovaným) a kupujúcim, ktorého obsahom bude odplatný prevod vlastníckeho práva k linke (technického zariadenia striekacia a sušiaca linka a doplňujúce technologické zariadenia). Za naplnenie predmetu dohody vznikol sprostredkovateľovi (tu žalobca) podľa bodu 2 článku I Dohody voči povinnej osobe ako predávajúcemu (tu žalovaný) nárok na dohodnutú odmenu vo výške 170.000 eur bez DPH. Za účelom zaplatenia odmeny vystavil žalobca voči žalovanému 3 faktúry v celkovej dohodnutej výške 170.000 eur bez DPH, a to nasledovne: 1. Faktúra č. 2016030113, predmet dodania: dohodnutá odmena 1.časť vystavená dňa 1.3.2016, splatná dňa 15.3.2016 v sume 100.000 eur bez DPH, teda 120.000 eur vrátane 20% DPH, 2.Faktúra č. 2016051305 , predmet dodania: dohodnutá odmena 2.časť, vystavená dňa 13.5.2016, splatná dňa 27.5.2016 v sume 60.000 eur bez DPH, teda 72.000 eur vrátane 20% DPH, 3.Faktúra č. 2016103105, predmet dodania: dohodnutá odmena 3.časť vystavená dňa 31.10.2016, splatná dňa 14.11.2016 v sume 10.000 eur bez DPH, teda 12.000 eur vrátane 20% DPH. Faktúru č. 2016030113 žalovaný uhradil v troch častiach, a to nasledovne: dňa 10.3.2016 sumu 45.000 eur, dňa 10.3.2016 sumu 48.000 eur a dňa 10.3.2016 sumu 27.000 eur. Faktúru č. 2016051305 žalovaný uhradil v dvoch častiach, a to dňa 16.5.2016 sumu 35.000 eur a dňa 17.5.2016 sumu 37.000 eur. Faktúru č. 2016103105 žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Žalobca má uvedenú faktúru riadne zaevidovanú v účtovnej evidencii, pričom príslušnú DPH (daň z pridanej hodnoty) vykázal v kontrolnom výkaze. Takto konal aj žalovaný. Žalobca sa pokúsil prostredníctvom svojho právneho zástupcu riešiť uvedenú situáciu mimosúdnym vysporiadaním, a to prostredníctvom zaslania Predžalobnej výzvy na mimosúdne vysporiadanie dlhu zo dňa 27.10.2020. Žalovaný si predžalobnú výzvu prevzal dňa 29.10.2020. Na predžalobnú výzvu
však žalovaný nereagoval. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ titulom odplaty za sprostredkovanie dlhuje sumu 12.000 eur. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 12.000 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.
33. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného zákonného 8 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 12.000 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t. j. od 15.11.2016, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
34. V súvislosti s námietkami žalovaného je potrebné uviesť, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel existenciu faktúry, na podklade ktorej žalobca vedie spor o zaplatenie pohľadávky a práve ktoré je základom pre pohľadávku, teda predmet tohto konania. Neobstojí obrana žalovaného v tom smere, že namieta uzatvorenie Dohody o sprostredkovaní uzavretia obchodu, keďže túto predložil žalobca a táto bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Táto dohoda nielen že je podpísaná, ale je opatrená aj pečiatkou žalovaného. Faktúru, ktorá súvisí s predmetom tohto konania žalovaný prijal do svojho účtovníctva , teda vyjadril súhlas s jej správnosťou a obsahom, zaúčtoval a zahrnul do kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty a uplatnil si DPH rovnako ako žalobca. Žalovaný teda nikdy nepoprel existenciu, ani správnosť faktúry až do momentu jej uplatnenia na súde. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že je to nutné považovať za účelové správanie zo strany žalovaného. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného je potrebné uviesť, že aj keby došlo k stanoveniu začatia plynutia premlčacej lehoty na deň uvádzaný žalovaným, žalobca podal žalobu v rámci premlčacej štvorročnej lehoty s poukazom na ustanovenie § 1 Zákon č. 62/2020 Z. z.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.