Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-22-2017.pdf
PDF · 84.46 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: Areko Group k.s., Vrátna 28, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 47 632 836, správca úpadcu STAVA IP spol. s r.o. Košice, Vodárenská 2, 040 06 Košice, IČO: 31 654 878, zastúpenému Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, 040 01 Košice, IČO: 47 238 836, v konaní o určenie popretej pohľadávky vo výške 7.760,60 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbi/7/2016-45 zo dňa 23.2.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že v konkurznom konaní sp.zn. 26K/12/2014 úpadcu STAVA IP spol. s r.o. Košice, so sídlom Vodárenská 2, 040 06 Košice, IČO: 31 654 878, pohľadávka žalobcu, vzniknutá z titulu vyplatených dávok garančného poistenia je, čo do právneho dôvodu a výšky v sume 7.760,60 eur pohľadávkou proti podstate. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 3.3.2016 domáhal určenia, že v konkurznom konaní sp.zn. 26K/12/2014 úpadcu STAVA IP spol. s r.o. Košice, so sídlom Vodárenská 2, 040 06 Košice, IČO: 31 654 878, pohľadávka žalobcu, vzniknutá z titulu vyplatených dávok garančného poistenia je, čo do právneho dôvodu a výšky v sume 7.760,60 eur pohľadávkou proti podstate. Návrh odôvodnil tým, že žalobca svojim podaním zo dňa 28.1.2016 uplatnil pohľadávku proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), celkovo vo výške 7.760,60 eur vyplatené dávky garančného poistenia na základe Rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu splatnosti 27.10.2014 za štyroch zamestnancov úpadcu. Žalobca má za to, že popretá pohľadávka v sume 7.760,60 eur z titulu vyplatených dávok garančného poistenia vznikla po vyhlásení konkurzu a je pohľadávkou proti podstate s poukazom na ust. § 87 ods. 2 písm.l/ ZKR.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca vyplatil štyrom zamestnanom úpadcu dávku garančného poistenia v celkovej výške 7.760,60 eur. Uvedené skutočnosti nepochybne mal súd za preukázané aj dôkazmi predloženými žalobcom. Podľa súdu prvej inštancie dávka z garančného poistenia nie je pritom pracovnoprávnym nárokom zamestnancov, ale je sociálnym poistením, ako to vyplýva z ust. § 2 písm.d/ ZoSP. Žalobca za zamestnávateľa - úpadcu
- nevyplácal mzdu, resp. náhradu mzdy ale dávku garančného poistenia. Aj z jednotlivých potvrdení vyplýva uplatnenie súm z garančného poistenia vo výške 2.216,91 eur, 2.886,21 eur, 1.805,21 eur a
1.323,29 eur. Z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že suma 7.760,60 eur vyplatená žalobcom je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm.l/ ZKR v celom rozsahu.
4. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, § 23 ods. 1 ZKR, § 28 ods. 1 ZKR, § 46 ods. 1 ZKR, § 87 ods. 2 písm.l/, j/ ZKR, § 87 ods. 7 ZKR, § 87 ods. 8 ZKR, § 2 písm.d/ zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP), § 102 ods. 1, 2 ZoSP, § 103 ods. 1, 2, 3 ZoSP, § 109 ods. 1, 2 ZoSP, § 142 ods. 1, 2, 3 ZoSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 23.2.2017 č.k. 31Cbi/7/2016 zmenil tak, že pohľadávka žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, prihlásená ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ZKR ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov vo výške 7.760,60 eur v konkurznom konaní sp.zn. 26K/12/2014 sa na základe právneho dôvodu a výšky považuje vo výške 3.169,44 eur za zistenú a vo výške 4.591,16 eur za nezistenú. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Pre prípad, ak by podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na zmenu rozsudku, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 23.2.2017, čk. 31Cbi/7/2016-45 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.
6. V odvolaní poukázal na to, že odvolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP).
7. Uviedol, že nesprávne právne posúdenie vidí v tom, že súd prvej inštancie na zistený stav opomenul aplikovať príslušnú právnu normu (ust. § 87 ods. 2 písm.j/), čo malo za následok nesprávnu interpretáciu ust. § 87 ods. 2 písm.l/.
8. Žalovaný mal za to, že pohľadávkou proti podstate je iba taká pohľadávka, ktorú ZKR za pohľadávku proti podstate výslovne označuje. Ide o pohľadávky, ktoré sú definované v § 87 ods. 2 ZKR, resp. pohľadávky, o ktorých to ZKR výslovne ustanovuje na iných miestach. Súd prvej inštancie uviedol, že uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ds. 2 písm.l/ ZKR, kde sa uvádza, že pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Zo znenia ust. § 87 ods. 2 písm.l/ vyplýva, že pohľadávka vyplatená ako peňažná náhrada z garančného fondu nie je vždy a v celom rozsahu pohľadávkou proti podstate. Regresný nárok garančného fondu je totiž pohľadávkou proti podstate iba vtedy, ak garančný fond plnil zamestnancovi za zamestnávateľa nárok, ktorý má povahu pohľadávky proti podstate. V prejednávanej veci žalobca uhradil za úpadcu pracovnoprávne nároky jeho zamestnancov.
9. V tejto súvislosti odvolateľ upriamil pozornosť odvolacieho súdu na ust. § 87 ods. 2 písm.j/ ZKR, ktoré určuje rozsah, v akom možno pracovnoprávne nároky zamestnancov úpadu považovať za pohľadávku proti podstate. Výška pracovnoprávnych nárokov ako pohľadávky proti podstate je limitovaná štvornásobkom životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený. To znamená, že výška pracovnoprávnych nárokov prevyšujúca sumu štvornásobku životného minima mesačne je len tzv. bežnou pohľadávkou, ktorú je potrebné si uplatniť prihláškou.
10. Pohľadávky proti podstate, o ktorých určenie sa toto konanie vedie vznikli za obdobie od 1.7.2014 do 21.7.2014, t.j. za mesiac jún 2014. V rovnakom mesiaci bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a taktiež v júni 2014 došlo k zániku pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancami, ktorým bola dávka garančného poistenia vyplatená. Výška životného minima ku dňu vyhlásenia konkurzu bola podľa § 2 písm.a/ zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov činila sumu 198,09 eur mesačne. Z uvedených dôvodov žalovaný uznáva zo žalobcom uplatnenej sumy za pohľadávku proti podstate len sumu 3.169,44 eur, t.j. štvornásobok sumy životného minima (792,36 eur) za každého zo štyroch bývalých zamestnancov úpadcu.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
12. Odvolanie žalovaného sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci a svojvoľnom výklade ustanovení zákona. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne vykladá ust. § 87 ZKR ohľadom pohľadávok proti podstate, a to v časti garančných dávok, kde spája § 87 ods. 2 písm. l/ ZKR v nadväznosti na písm. j/ tohto ustanovenia. Zákon predsa jasne definuje pohľadávku proti podstate v § 87 ods. 2 písm.l/ ZKR, a to ako: „pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate“. Z toho vyplýva, že zákon teda žiadnym spôsobom neobmedzuje výšku vyplatených dávok z garančného fondu, a preto boli bývalým zamestnancom úpadcu vyplatené dávky z garančného fondu v uplatňovanej a zákonnej výške. Ak je žalovaný toho názoru, že vyplatená dávka z garančného fondu môže byť pohľadávkou proti podstate, len vo výške štvornásobku životného minima mesačne, mal možnosť obmedziť výšku uplatňovanej dávky pri jednotlivých zamestnancoch úpadcu už v čase, keď im potvrdil žiadosti - potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia, čím by sa predišlo sporu. Avšak ako vyplýva z jednotlivých potvrdení, žalovaný tak neurobil a potvrdil bývalým zamestnancom plnú uplatňovanú sumu bez akéhokoľvek obmedzenia (všetky potvrdené dňa 5.9.2014). Žalobca sa teda domnieva, že žalovaný účelovo potvrdil bývalým zamestnancom úpadcu ich žiadosti, aby im žalobca vyplatil maximálnu zákonnú, resp. uplatňovanú dávku garančného poistenia, a potom žalovaný účelovo poprel žalobcovi jeho pohľadávku proti podstate, čím dostal žalobcu ako veriteľa do nevýhodnejšieho a horšieho postavenia.
13. Odvolateľ poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015, v zmysle ktorého NS SR potvrdil, že pohľadávka vzniknutá z titulu vyplatených dávok garančného poistenia je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 pím.l/ZKR. Taktiež poukázal nna rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cbi/2/2014-63 zo dňa 10.7.2014 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cbi/10/2014-37 zo dňa 7.12.2016.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák.č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec v medziach daných rozsudkom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Predmetom konania je v danom prípade určenie, že pohľadávka žalobcu vzniknutá z titulu vyplatených dávok je čo do právneho dôvodu a výšky v sume 7.760,60 eur pohľadávkou proti podstate, ktorú vyplatil žalobca štyrom zamestnancom úpadcu STAVA IP spol. s r.o. ako dávku z garančného poistenia.
16. V danom prípade ide o plnenie, ktoré žalobca uhrádza vo svojom mene a plní svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Vznik pohľadávky žalobcu voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia garančnej dávky. Žalobca neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu, ale vypláca dávku garančného poistenia.
17. Odvolací súd poukazuje na to, že vzťah poisťovňa - žalobca a zamestnávateľ - úpadca nie je možné charakterizovať ako záväzkový vzťah dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na zákonnom oprávnení sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť.
18. V danom prípade uplatnenie dávky garančného poistenia v celkovej výške 7.760,60 eur štyrom zamestnancom je potrebné označiť za pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm.l/ zák. č. 7/2005 Z.z. Naviac verejnoprávne povinnosti, ktoré vznikli zo zákona po vyhlásení konkurzu a z titulu existencie procesnej prekážky zakotvenej v ust. § 47 ods. 4 zák.č. 7/2005 Z.z. sú pohľadávkami proti podstate.
19. Odvolací súd poznamenáva, že konkurz na majetok úpadcu Areko Group k.s. bol vyhlásený dňa 21.7.2014. Potvrdenie úpadcu na dávku garančného poistenia pre všetkých štyroch zamestnancov bolo vystavené dňa 5.9.2014 a doručené žalobcovi dňa 10.9.2014 t.j. po vyhlásení konkurzu - žalobca vyplatil zamestnancom úpadcu dávky z garančného poistenia dňa 27.10.2014.
20. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na tieto v celom rozsahu v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
21. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní vrátane odvolacieho dôvodu, ktorým je odvolací súd viazaný, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, pretože odvolací súd nezistil ani žiadnu vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
22. Skutočnosť, že žalovaný má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v konaní a nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP), ako to žalovaný uviedol v odvolaní.
23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešný žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).