Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-56-2017.pdf
PDF · 108.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3T/56/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška a prísediacich Ľubice Čukanovej a Bc. Jarmily Nagyovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.7.2018 v trestnej veci obžalovaného J. F., nar. X.X.XXXX v L. nad L., trvale bytom L. nad L., F. č. XXX/XX, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný J. F., nar. X.X.XXXX v L. nad L., trvale bytom L. nad L., K X.. XXX/XX
sa podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. X písm. d) Tr. zákona s poukazom na § X39 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
dňa 12.6.2017 v čase okolo 20.00 hod. v L. nad L. na priechode pre chodcov na križovatke R. ulice a ulice M. R. Y. prišiel spolu s mal. M. P., nar. XX.XX.XXXX k poškodenému maloletému R. B., nar. XX.XX.XXXX a zakričali naňho, aby stál, načo poškodený mal. R. B., nar. XX.X.XXXX zrýchlil krok, chytil poškodeného maloletého R. B., nar. XX.X.XXXX rukou za rameno, zastavil ho, otočil a pýtal od neho kľúče, ktoré mu poškodený maloletý R. B., nar. XX.X.XXXX odmietol dať, preto mu vytrhol kľúče z ruky, a po tom, čo bol vyrušený nestotožneným vodičom, ktorý na nich zatrúbil z motorového vozidla, čo využil poškodený maloletý R. B., nar. XX.XX.XXXX a vytrhol mu kľúče z ruky späť, kopol ho nohou do oblasti pravého boku a z miesta ušiel preč spolu s mal. M. P., pričom poškodený maloletý R. B., nar. XX.X.XXXX utrpel zmliaždenie v oblasti rebrového oblúku vpravo a zmliaždenie brušnej steny v pravom podrebrí s dobou liečenia 7 dní bez obmedzenia na bežnom spôsobe života.
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne zo zákonom predvídaných vyhlásení. Následne vypovedal, že skutok nespáchal, nevie ani ako, ani kde sa to presne stalo. Mal. poškodeného nepozná,
nikdy ho v živote nevidel, to, čo mal. poškodený vypovedal je lož. V ten deň vo večerných hodinách išiel odprevadiť X. J., išiel od ulice K X. H. J. a s X. J. a dvoma malými deťmi X. J. po ulici P., ona býva na ulici, kt. podľa mena nepozná, je to pri bytovke "hviezdica" oproti parku. Išiel až na koniec ulice P., odbočil po hlavnej ulici na hlavnú ulicu, čo ide smerom k Tescu. Nevie, o koľkej išiel k nej, boli u nej cca 10 minút a potom sa vracal domov s H. J.. Išiel hore kopcom po pravej strane cez parkovisko a potom po pravej strane ulice P.. Nepamätá si, koľko bolo hodín, odtiaľ išiel na ulicu K nemocnici a hneď na ulicu D.. H. J. išiel s ním po ulicu K nemocnici. V ten deň išiel ešte hrať von futbal na dvojke škole. Po predložení kamerového záznamu sa obžalovaný opoznal, že sa v čase o 20:02 nachádza na ulici P. a opoznal aj osobu, ktorá s nim išla ako H. J., pričom uviedol, že vtedy išiel od X. J. na ulicu K nemocnici. J., že H. J. mal na sebe červenú tašku. Mal oblečené pásikavé tričko s bielymi a čiernymi pásmi pri predložení nahliadnutia fotodokumentácie opoznal tričko, ktoré mal v tom čase oblečené ako tričko s čiernymi, bielymi a šedými pásmi. Nevedel sa vyjadriť, či pri tejto ceste od svedkyne J. išiel popri nejakých ľuďoch, či videl, alebo popri ňom išli nejaké autá a poprel, že by na neho nejaké auto trúbilo. K skutočnosti, že ho mal. poškodený opoznal uviedol, že mal. poškodený sa pravdepodobne pomýlil, nakoľko sa podobá na niekoľko osôb. K svojej osobe uviedol, že býva na ul. Gorazdovej s mamou, otcom, sestrou, bratom a babkou, na ulici K nemocnici býva brat. Uviedol, že na ulicu K nemocnici išiel odprevadiť H. J., potom išiel na ulicu D.. K svojej prezývke uviedol, že ho prezývajú E.. Uviedol, že pred vzatím do väzby bol zamestnaný v spoločnosti D. na plný úväzok, v súčasnosti je vedený na úrade práce. Čo sa týka vzdelania, má ukončených 9 ročníkov osobitnej školy. Potvrdil, že ešte ako maloletý sa dopustil skutkov, ktoré mali charakter majetkovej trestnej činnosti, pre ktoré pre vek nebol postihnutý. Trestne stíhaný ani priestupkovo postihnutý doposiaľ nebol, uviedol, že povinnosti mu uložené v rámci probačného dohľadu v spojitosti s nahradením väzby dodržiava. Uviedol, že u psychológa ani psychiatra sa nelieči, má iba občasné problémy s výpadkami pamäte. V čase skutku mal príjem cca 550,- €, strhávané mu bola exekučne suma 200,- €.
Predstúpila svedkyňa poškodená K. H., matka mal. poškodeného, ktorá po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten deň bola v práci, prišla o 20.30 hod., už ju dole pred činžiakom pri vchode čakal syn so susedom Z.. Sused jej povedal, čo sa stalo, lebo syn plakal. Syn mal ísť po hlavnej ulici zo smeru od sídliska Dubnička, keď bol niekde v časti pri bytovke s označením "U." mali syna prepadnúť dvaja cigáni, že mu zobrali kľúče, že syn im kľúče nechcel dať. Potom že po R. ulici išlo auto, auto malo zatrúbiť, na čo sa tie dve osoby mali otočiť, chlapec si mal kľúče zobrať späť, tým, že im ich vytrhol z ruky. Jedna z tých osôb ho mala kopnúť do oblasti pravého rebra. Jedna z tých osôb mala byť vyššia, táto mala vytrhnúť kľúče aj kopnúť maloletého, druhá menšia, že jeden mal nejaký ruksak, potom nejaké pásikavé tričko a kraťase. Odtiaľ syn utekal domov, nejaká pani s deťmi ho mala vidieť, pričom sa ho pýtala, čo sa mu stalo, on jej to všetko povedal, sused to mal vidieť z balkóna a prišiel potom za ním dole. Sused J. volal aj políciu. Následne išla s chlapcom na pohotovosť, on sa držal na strane, kde ho to bolelo, kde bol kopnutý, robil sa aj rtg, zlomeniny nemal, mal to narazené. Syn už potom do školy v ten školský rok nešiel, bola s ním aj u psychologičky, nakoľko sa potom bál chodiť von. Syn bol zo strany svedkyne hodnotený ako bezproblémový v oblasti správania a nemajúci pred skutkom žiadne psychické problémy. Následne svedkyňa pri odstraňovaní rozporov potvrdila výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že syn jej útočníkom mal popísať, že tento mal chudšiu tvár, takú padnutú sánku, že boli čierny, vlasy mali nakrátko s vystrihanými bokmi. Ten, ktorý ho mal kopnúť, mal špicatejšie tenisky. Jeden cigáň mal oblečené pásikové tričko, povedal, že má modré tričko s čiernymi pásikmi a ten druhý mal červené dresové tričko bez nápisu s vakom na chrbte. Čo mali oblečené v spodnej časti syn nevedel povedať.
Mal. poškodený K. L. po zákonnom poučení primeranom veku na hlavnom pojednávaní vypovedal, že išiel smerom zo sídliska R., po druhej strane cesty ako je predajňa P., potom popri lekárni a tam kde je prechod cez cestu, začali na neho kričať, nech zastaví. Zrýchlil krok, to bolo pri bytovom dome "Efka", oni ho dobehli, chytili asi za ľavé rameno a pýtali si od neho kľúče, on im ich nechcel dať, potom mu vytrhli kľúče z ruky, videl ako okolo nich išlo strieborné auto, to auto išlo zo smeru spred nemocnice po hlavnej ulici, začalo trúbiť, oni sa na to auto pozerali, keď išlo popri nich a ako útočník držal tie kľúče a pozeral sa na to auto, poškodený to využil a zobral si tie kľúče späť. On ho za to kopol do pravého rebra. Mal. poškodený následne išiel smerom domov cez cestu na druhú stranu. Bolo to podvečer, asi 19-20:00 hod. Boli to dvaja ľudia asi Rómovia. Jeden bol menší, jeden o niečo vyšší, jeden mal oblečené pásikové tričko, to bol ten vyšší, ďalšie veci, čo mali oblečené, si už nepamätá, pamätá si taštičku so šnúrkami, tie tašky so šnúrkami na chrbte mali obaja, farbu si nepamätá. Chytiť, zobrať kľúče aj kopnúť ho mal ten vyšší. Pri odstraňovaní rozporov potvrdil výpoveď z prípravného konania, podľa ktorej jedna
osoba bola v červenom tričku a takisto ako aj druhá osoba vyššia o hlavu od neho, mal taštičku takú ako na telesnú so šnúrkami a ten čo ho kopol mal modré tričko, mal na ňom čierne pásiky. Ten v tom modrom tričku mal mať kratšie vlasy také čierno hnedé, videl len farby toho čo mal oblečené. Keď osoby opoznával pri rekognícii osoby opoznal lebo keď boli u lekára na vyšetrení, vtedy ešte policajti ukazovali fotky osôb, kt. by prichádzali do úvahy ako páchatelia a tam bola nejaká osoba, kt. sa mu podobala na toho, kto ho kopol a potom cez to plexisklo, keď ho zbadal, vedel, že to je tá osoba, kt. ho kopla. Keď mu ukazovali tú fotografiu tak fotografia bola iba jedna a tá osoba mu bola povedomá, podľa neho to bola tá osoba, kt. ho kopla lebo keď bol na policajnej stanici, mu ukazovali videozáznam a to tak výškovo sedelo na tú osobu, že by to mohol byť on. Keď s mamou bol pri dome, tak tam prišli policajti, odtiaľ išli na stanicu, tam mu ukazovali video záznam, odtiaľ išli do nemocnice, a tam mu ukazovali fotku. Pri rekognícii osobu opoznal, nakoľko jedna mu bola povedomá už aj z tej fotky a aj podľa toho, že tej osobe trochu videl do tváre nielen podľa toho, čo bolo na tej fotke. Tvár útočníka zahliadol trochu v tom momente, keď mu vytrhol kľúče, avšak bol v strese, detailne nemal čas si ho pozrieť. Napriek tomu podľa neho tú osobu, ktorú opoznal vedel aj bez tej fotografie, že je tá osoba, ktorá ho kopla. Možno nie hneď, lebo bol v strese, ale potom by ju bol asi opoznal. Vedel, že tá osoba čo ho kopla je ten, čo ho označoval, neskôr, sa k tejto otázke vyjadril slovami "aj hej". Pri odstraňovaní rozporov uviedol, že je pravda to čo uvádzal pri rekognícii, že páchateľa opoznal podľa vypuklých očí a vlasov. Maloletý poškodený uvádzal, že mu boli ukazované aj fotografie možnej nižšej osoby, ktorá mala byť prítomná pri útoku, avšak tam nikoho neopoznal. Svedok uviedol, že tieto osoby po skutku videl utekať smerom na ulicu Moskovskú, resp. smerom na ul. K nemocnici, avšak následne ich už nesledoval. Svedok uviedol, že páchateľov a priebeh skutku následne popísal svedkovi Z. a jeho matke.
Výpoveď svedka H. S. na hl. pojednávaní relevantné skutočnosti pre trestné konanie nepriniesla.
Svedok mal. H. J., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obž. sa poznajú už dlho, sú kamaráti. V ten deň išli svedok s obžalovaným od ulice F. miesto, kde býva jeho sestra X. J. s obžalovaným, X. J. a dve jej deti. Išli od ulice F. ulicu P., popred súd, potom išli popri činžiakoch naľavo od hlavnej cesty, ona býva dole v činžiaku pri parku. Prišli pri vchod, odtiaľ išli naspäť s J. F. po tej istej trase ako prišli. Išli na ulicu K nemocnici, nevie, kedy tam prišli. Svedok potom išiel domov, obžalovaný ešte bol vonku na ulici K nemocnici. S nikým po ceste konflikt nemali. Oblečené mal tmavo modré tričko zn. Nike a rifľové kraťasy. Svedok potvrdil, že na fotodokumentácii z č.l. 152 sa jedná o obžalovaného a jeho, nevie prečo sa v prípravnom konaní neopoznal. Svedok pripustil, že v ten deň mal oblečené biele tričko a červený ruksak. Svedok poprel, že by po ceste stretli nejaké osoby. K študijným výsledkom uviedol, že nemá zhoršenú známku zo správania. Svedok uviedol, že v ten deň išiel po ulici Hollého 2 krát a po ulici SZ. ani raz.
Svedkyňa X. J. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že okolo 8ej ju odprevadil jej brat svedok H. J. a J. F. s jej deťmi. Išli od ulice K nemocnici, okolo súdu, potom popred súd po ulici P., išli k parku na ulicu A. P., kde ja býva. Činžiak nie je priamo na hlavnej ulici, ale pod kopcom na bočnej ulici. Išli po ulici čo je pri činžiakoch, nešli po hlavnej ulici. Obž. ju odprevadil až k výťahu na prízemí, a následne obžalovaný a brat H. J. išli domov. K časovému úseku kedy došlo k ich rozdeleniu sa odvolala na prípravné konanie, že to bolo okolo 20:00 hod.. Obžalovaný mal nejaké páskové tričko a H. asi biele.
Svedok R. Z., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sedel na balkóne bytu, kde býva. Začul krik jednej pani, táto pani kričala na malého chlapca, kt. bol dole pod balkónmi bytového domu, tam ležal, pričom si držal brucho rukami, pani na neho kričala, že čo mu je, on jej povedal "ubili ma cigáni". Tá pani mu potom povedala, že to je strašné, že má ísť domov, ten chlapec po pár minútach sa pozviechal, išiel domov, svedok zostal na balkóne a vravel si, že to je hrozné. Po pár minútach zaregistroval kráčať po chodníku dvoch rómov, tí išli slušne, kráčali po ulici Hollého smerom k súdu. Len zhruba si zapamätal ako tieto osoby vyzerajú, nakoľko tieto slušne kráčali. Po pár minútach vošiel do okna aj ten malý chlapec, on ešte predtým hovoril, že mamu nemá doma, preto zavolal, aby išiel dole pred vchod a povedal mu, čo sa stalo. On vravel, že kráčal od polikliniky, resp. od Tesca alebo od námestia cez prechod smerom k F-ke, že videl za sebou dvoch rómov, kt. ho okrikovali, niečo v zmysle, hej, stoj. Ten chlapec na to od strachu mal pridať. Tí Rómovia sa mali za ním rozbehnúť, jeden z nich ho mal chytiť za rameno a otočiť ho. Chlapec, keď mal predtým kráčať, mal sa hrať so svojimi kľúčmi, oni potom, ako ho zastavili, ho mali vyzvať, aby im tieto kľúče dal. On im kľúče nechcel dať, avšak oni mu ich vytrhli z ruky, vtedy však malo pri tomto mieste pribrzdiť nejaké auto, v kt. sedel starší pár, pričom pán v tom aute mal rukou rómom pohroziť. V tom momente Rómovia sa mali pozrieť na auto,
čo využil tento chlapec a mal si opätovne vytrhnúť svoje kľúče od nich. V tom momente chlapca mal jeden z rómov kopnúť do oblasti brucha alebo rebier a následne sa mali rozpŕchnuť preč. Chlapec potom prebehol pod svoj balkón, tam si ľahol a držal si brucho. Chlapec mu týchto rómov popisoval ako dve osoby, kt. boli o niečo vyššie od mal. poškodeného a majú cca 15 rokov, keď si svedok spomenul na tento popis, tak sa mu zhruba zhodoval s popisom tých osôb, kt. videl slušne kráčať popod jeho okná. Následne zavolal na políciu, vysvetlil, čo sa stalo, policajti prišli, zobrali ho do auta s tým, že im má ukázať osoby, kt. prechádzali popod okná, tie, resp. jednu z nich opoznal, keď išli po ulici Moskovskej a ukázal ju policajtom. Opoznal tú osobu hlavne podľa pásikavej polokošele, kt. mu uvádzal aj chlapec. Z videnia poznal túto osobu aj z mesta. Potvrdil, že tá osoba, ktorú opoznal je obžalovaný.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď splnomocnenkyne poškodeného VšZP - E.. H. F., ktorá po zákonnom poučení v prípravnom konaní dňa XX.XX.XXXX vypovedala, že VšZP ako poškodenej z titulu poskytnutia zdravotnej starostlivosti u mal. poškodeného, pri poškodení zdravia, ktoré malo byť spôsobené pri predmetnom trestnom čine si nárokuje náhradu škody v rozsahu 17,19 €.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy a to: so súhlasom strán znalecký posudok č. 87/2017 s prílohami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, zápisnice o rekognícii osoby, fotodokumentáciu kamerových záznamov, fotodokumentáciu k zraneniam mal., odpis registra trestov u obžalovaného, výpis z evidencie priestupkov, správu Mesta Bánovce nad Bebravou, správu bývalého zamestnávateľa obžalovaného a ostatný spisový materiál.
Zo znaleckého posudku č. 87/2017 s prílohami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ako aj z fotodokumentácie k zraneniam maloletého poškodeného vyplýva, že mal. poškodený K. L. pri útoku utrpel zmliaždenie v oblasti rebrového oblúku vpravo a zmliaždenie brušnej steny v pravom podrebrí s dobou liečenia 7 dní bez obmedzenia na bežnom spôsobe života.
Zo zápisnice o rekognícii uskutočnenej s mal. poškodeným vyplýva, že mal. poškodený K. L. pri rekognícii uskutočnenej dňa 15.6.2017 opoznal v oboch rozostaveniach osôb obžalovaného ako osobu, ktorá ho napadla, mala mu vytrhnúť kľúče a kopnúť ho do boku a to podľa tváre, vlasov a vypuklejších očí.
Zo zápisnice o rekognícii uskutočnenej so svedkom R. Z. dňa XX.XX.XXXX, kde tento opoznal obžalovaného ako osobu, ktorá v čase o 20:15 hod v deň skutku išla po ulici P. v L. nad Bebravou v bielo-modrom pásikovom tričku.
Zo správy o povesti k osobe obžalovaného vyplýva, že tento nebol Mestom Bánovce nad Bebravou postihnutý priestupkovo, ani riešený pre sťažnosti na osobu menovaného. Obžalovaný taktiež nebol v poslednom období priestupkovo postihnutý a podľa odpisu registra trestov doposiaľ nebol odsúdený za trestný čin. Zo správy bývalého zamestnávateľa obžalovaného - spoločnosti Gabor spol s.r.o. vyplýva, že obžalovaný bol v čase skutku v uvedenej spoločnosti zamestnaný na pracovný pomer na dobu určitú do 31.12.2017.
Z kamerových záznamov a fotodokumentácie z kamier mestskej polície z času skutku vyplýva, že obžalovaný so svedkom K. J. dňa XX.X.XXXX o XX:XX:XX prechádzali po ulici P. v L. nad L., kde obžalovaný mal oblečené pásikavé tričko a tmavé kraťasy a svedok J. biele tričko a červený ruksak. Kamerový záznam mestskej polície na ulici P. obmedzuje časový úsek, v rámci ktorého mohlo dôjsť k napadnutiu mal. pošk. na obdobie od 19:58:20 hod, keď je zachytený priestor, ktorý mal. označil ako miesto, kde k útoku došlo, pričom v tomto mieste ani v jeho bezprostrednom okolí sa mal. poškodený ani útočníci v tomto momente ešte nenachádzajú, následne vzhľadom na pohyb kamery nie je miesto zobrazené a zobrazí sa až následne o 19:58:48, kedy mal. poškodený už po uvádzanom útoku smeruje na ulicu P., pričom však v mieste kde malo dôjsť k napadnutiu ani bližšom okolí sa útočníci nenachádzajú.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že je potrebné rozhodnúť tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd na základe vykonaného dokazovania najmä v konaní pred súdom dospel k záveru, že výsledky dokazovania nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného záveru k tomu, že skutok kladený za vinu obžalovanému v obžalobe spáchal obžalovaný. Záver o tom, že páchateľom je obžalovaná osoba, musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a
nie len na domnienkach, pričom vykonaným dokazovaním musia byť odstránené všetky pochybnosti o tom, či obžalovaná osoba je skutočne tou, ktorá mala trestný čin spáchať. V tejto veci súd aj napriek vykonaniu všetkých navrhovaných dôkazov takéto jednoznačné vnútorné presvedčenie nenadobudol o preukázanej vine obžalovaného.
Z pohľadu dokazovania boli v konaní vykonané dôkazy, ktoré boli vo vzájomnom rozpore, ako aj podstatný dôkaz z prípravného konania (rekognícia obžalovaného mal. poškodeným), ktorý však vzhľadom na vek mal. poškodeného a postup orgánov činných v trestnom konaní pred vykonaním tohto dôkazu podstatným spôsobom znížili jeho vierohodnosť. Na jednu stranu z výpovede mal. poškodeného K. L. a podporne z výpovede jeho matky K. H. a svedka R. Z. (ktorým sa mal. poškodený o skutku zdôveril) vyplývali skutočnosti, ktoré nasvedčovali takému skutkovému stavu, že skutok sa stal, má znaky žalovaného trestného činu a spáchal ho obžalovaný. Výpoveď maloletého poškodeného je v časti preukázania toho, že sa skutok stal, jednoznačne podporovaná aj vykonaným znaleckým dokazovaním k zdrav. stavu mal. poškodeného a fotodokumentáciou. Na druhú stranu obžalovaný skutok ako celok popieral, pričom jeho verzia napriek skutočnosti, že v čase skutku sa na mieste skutku nenachádzal a až následne sa objavil na mieste blízkom spáchaniu skutku je priamo podporovaná výpoveďou svedka H. J., ako podporne jej nasvedčuje aj výpoveď svedkyne X. J., ktorí obaja svojimi výpoveďami dostatočne popísali, kade sa aj mal obžalovaný v čase skutku pohybovať a prečo je následne po skutku zachytený kamerovým systémom v blízkosti miesta skutku. Na jednu stranu pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede obžalovaného spôsobovala skutočnosť, že v priebehu výsluchu často menil presný popis svojej trasy, avšak ( tu si súd dovolí poznamenať, že v prevažnej časti išlo skôr o nepresnosti popisu, prípadne nepochopenie otázky - keď napr. uvádzanie cesty popred obchod "stred" bolo upravené na prechádzanie po ulici P. po chodníku, kde uvedený obchod sa skutočne nachádza v blízkosti a osoba obžalovaného ako to vyplýva aj z kamerového záznamu išla síce po chodníku popri ceste, avšak išla v podstate aj popred priečelie uvedeného obchodu, ktorý je od chodníka oddelený pásom zelene a asi 10m širokým parkoviskom. Značné pochybnosti z pohľadu stotožnenia osoby obžalovaného s osobou páchateľa vzbudzoval aj kamerový záznam z kamery H. na ulici P., ktorá jednak zúžila rozsah obdobia, v rámci ktorého malo dôjsť k spáchaniu skutku na časový úsek 19:58:20 hod až 19:58:48 hod ( aj s ohľadom na záznam z kamery nachádzajúcej sa pri predajni P. ( ktorá mal. poškodeného v mieste vzdialenom od ním popísaného miesta činu cca 170m zobrazuje cca 1 min. 10 sekúnd pred zobrazením na kamere na ul. P. už po skutku). Napriek tejto skutočnosti a s poukazom aj na maloletým uvádzanú skutočnosť, že páchateľ ho nemal po skutku prenasledovať, ale práve naopak sa mal vydať smerom na ulicu H. - teda v podstate k ulici K X. však taktiež nie je zachytené kamerovým záznamom a ani následne osoby páchateľov nie sú kamerovým systémom zachytávané, že by mali popri mieste skutku opätovne prejsť a dostať sa týmto spôsobom na ulicu P., kde v čase cca o 3 minúty po skutku je zobrazený obžalovaný so svedkom H.. R. taktiež poznamenáva, že vzhľadom na umiestnenie budov a ich oplotenia je iná ako popísaná pešia cesta pre páchateľa vzhľadom na daný časový úsek v podstate vylúčená. Súd taktiež poukazuje na skutočnosti, ktoré do značnej miery znižujú hodnovernosť následne vykonanej rekognície páchateľa mal. poškodeným. Maloletý poškodený je osobou, ktorá mala v čase vykonávanej rekognície a úkonov jej predchádzajúcich necelých 13 rokov a z tohto titulu je značne ovplyvniteľná stresovými faktormi ako vnímanými podnetmi. V danom prípade súdu neostáva iné ako za nie šťastne zvolený vyhodnotiť postup v prípravnom konaní, keď maloletému poškodenému v čase pred rekogníciou mu bola daná na posúdenie pre účely možnej zhody s páchateľom jediná fotografia a to fotografia obžalovaného, pričom samotný maloletý si v tomto momente nemal byť istý, či sa jedná o páchateľa a následne pri rekognícii síce obžalovaného jednoznačne identifikoval ako páchateľa ale uviedol, že to bolo aj podľa predtým ukázanej fotografie, pričom taktiež spomínal pocity stresu a podobne. Súd taktiež poukazuje, že mal. poškodený v rámci rekognície nebol schopný opoznať osobu, ktorá sa s páchateľom mala nachádzať na mieste činu ( svedka H. J.) ( tu si tiež súd dovolí poznamenať, že je do istej miery zarážajúce, že jedine osoba, ktorá mala byť opoznaná. t.j. svedok H. J. bola zobrazená na fotografii s odlišným pozadím ako všetky ostatné osoby, s ktorými bol porovnávaný, čo sa súdu taktiež nejaví ako úplne vyhovujúce). J. súdu o jednoznačnosti stotožnenia obžalovaného s osobou páchateľa sú umocňované aj popisom oblečenia páchateľa a osoby nachádzajúcej sa na mieste činu s páchateľom. Mal. poškodený páchateľa popísal ako osobu v modrom tričku s čiernymi pásmi a druhú osobu ako osobu v červenom tričku. Aj s prihliadnutím na nepresnosti, ktoré môže vyvolávať stres a iba krátke vzhliadnutie týchto osôb poškodeným súd má taktiež pochybnosti, či oblečenie, v ktorom je obžalovaný zachytený na kamerovom zázname v čase cca 3 min. po skutku ( identické s oblečením vo fotodokumentácii na č.l. 122), je možno vyhodnotiť ako modré s čiernymi pásmi a obdobne oblečenie u svedka H. J., keď tento má zjavne podľa kamerového záznamu biele a nie červené tričko aj keď zhodne
s popisom má na chrbte ruksak na šnúrky. Z pohľadu opoznávania obžalovaného svedkom R. Z. či už v prípravnom konaní počas rekognície, alebo na hlavnom pojednávaní súd je toho názoru, že tento dôkaz nie je možné považovať za dôkaz o vine obžalovaného. Sám svedok Z. opakovane na hlavnom pojednávaní uviedol, že opoznával a opoznáva iba osobu, ktorá išla v čase po 20:00 hod. v deň skutku po ulici Hollého. Táto skutočnosť však vyplýva aj kamerového záznamu a aj zo samotnej výpovede obžalovaného a svedka J., nie je v rozpore ani s verziou poškodeného, dokonca sa dá povedať, že túto v istej miere podporuje. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním sa jednak nepodarilo relevantne spochybniť verziu obžalovaného podporovanú výpoveďami svedkov H. J. a X. J. ( aj keď v prípade ich výpovedí by prichádzala do úvahy ich znížená hodnovernosť vzhľadom na kamarátsky vzťah obžalovaného s týmito osobami a okolnosť, že podľa obžaloby svedok J. mal byť osobou prítomnou pri páchaní trestnej činnosti), ktorá vylučovala prítomnosť obžalovaného na mieste činu v čase jeho spáchania a taktiež na skutočnosť, že primárny dôkaz usvedčujúci práve obžalovaného bola výlučne rekognícia obžalovaného z prípravného konania ( keď ani na hlavnom pojednávaní mal. poškodený neuviedol priamo obžalovaného ako páchateľa), ktorú súd musel vyhodnotiť ako menej dôveryhodný dôkaz vzhľadom na skutočnosti jej realizácii predchádzajúce, ktoré súd rozoberal vyššie. Taktiež popis oblečenia páchateľa nebolo možné bez pochybností stotožniť s oblečením obžalovaného ( ani druhej osoby prítomnej pri skutku s osobou svedka H. J.). Ostatné dôkazy popisovali už skôr skutkový priebeh a nie identitu páchateľa, alebo boli svojim popisom páchateľa odvodené od reprodukcie popisu páchateľa, ktorú týmto osobám uvádzal samotný poškodený a nejde tak o priame dôkazy.
Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine obžalovaného môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ku ktorému malo dôjsť, by mohol byť spáchaný inou osobou ako osobou obžalovaného. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Nakoľko však v tejto veci po vykonanom dokazovaní vznikli závažné pochybnosti o tom, že skutok, ktorý sa stal ( čo je priamo preukazované výpoveďou mal. poškodeného K. L. a podporne znaleckým dokazovaním k vzniklým zraneniam u jeho osoby a podporne výpoveďami jeho matky svedkyne K. H. a svedka R. Z.) spáchal obžalovaný ( keď jednak vznikli dôvodné pochybnosti, či sa vôbec v čase skutku objektívne mohol v mieste skutku nachádzať, ako aj skutočnosť, či možno osobu obžalovaného považovať za vizuálne stotožnenú na základe popisu mal. poškodeného a rekognície uskutočnenej s mal. poškodeným. R. preto obžalovaného J. F. spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa § 309 ods.1 Tr. poriadku).