Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-266-2017.pdf
PDF · 74.92 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/266/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu X., zastúpeného T. proti žalovanému X., o zaplatenie 262,33 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 21. júna 2017, č.k. 6Csp/7/2017-65, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a vyslovil, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo veci rozhodol podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi - výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o revolvingovom úvere, oznámením o zosplatnení, doručenkou o oznámení zo zosplatnení, kartou klienta, zistil, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, a to dňa 01.10.2012. Predmetom zmluvy je revolvingový úver vo výške 840 Eur, splatný v 42 splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci po 45,01 Eur. Súčasťou zmluvy sú aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti X. C. Q., s.r.o., z ktorých vyplýva dojednanie (čl. 13.1 písm. a/), že v prípade omeškania s plnením dlžníka o 35 a viac dní sa stáva celý záväzok splatný. Zmluvu medzi stranami sporu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca a žalovaný si v čl. 13. bod 1 písm. a) Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti X. C. Q., s.r.o., ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dohodli, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok. Žalobca toto právo využil oznámením zo dňa 03.12.2013 a k zosplatneniu celého dlhu pristúpil pre nezaplatenie splátky č. 11. Splátka č. 11 bola splatná 20.09.2013, premlčacia doba teda začala plynúť dňa 20.09.2013 (§ 103 OZ). Dĺžka premlčacej doby je všeobecná - trojročná a uplynula dňa 20.09.2016. Žalobca podal žalobu dňa 10.01.2017, v tom čase bol už jeho nárok premlčaný. Vzhľadom k ustanoveniu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. súd musí na premlčanie prihliadnuť aj bez námietky. Preto súd prvej inštancie žalobu z dôvodu premlčania žalovaného nároku zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o tom, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.09.2013, keď tento deň, ktorý bol prvým dňom omeškania s úhradou splátky č. 11, žiadne zosplatnenie nastať nemohlo. Nárok, uplatňovaný v prejednávanej veci, je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto mal súd aplikovať ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko omeškanie s úhradou splátky č. 11 sa mohlo uplatniť až po splnení podmienok, že došlo k omeškaniu s úhradou
tejto splátky viac ako tri mesiace, čo vylučuje záver súdu (v bode 22), že omeškanie, relevantné pre zosplatnenie, nastalo dňa 20.09.2013. Upozornenie na uplatnenie tohto práva, ktoré bolo preukázané listom zo dňa 03.12.2013 a doručené protistrane 27.12.2013, uplynutie aspoň 15 dní od upozornenia na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, znamená, že k uplatneniu práva mohlo dôjsť najskôr 11.01.2014 (27.12.2013 + 15 dní), čiže omeškanie mohlo nastať až nasledujúci deň 12.01.2014. Pokiaľ žaloba bola súdu doručená dňa 10.01.2017, bol tak v predposledný deň 3-ročnej premlčacej doby. Preto záver súdu prvej inštancie o premlčaní nie je súladný so zákonom. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie na premlčanie prihliadol s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré nemalo byť použité, nakoľko ide o právnu normu, ktorej neústavnosť bola napadnutá aj v konaní o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal vo veci konať a konanie mal prerušiť až do skončenia tohto konania na ústavnom súde, nakoľko dôvod prerušenia konania podľa § 162 a nasl. CSP existuje a naďalej trvá až do skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. Jediným dôvodom zamietnutia žaloby bez nariadenia pojednávania súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).
6. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona. V tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany sporu je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy. Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
7. Žalobca v odvolaní priamo namietal nesprávnosť tohto postupu súdu prvej inštancie (poukazoval na prebiehajúce konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky o nesúlade právneho predpisu - § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky) a súčasne tvrdil, že jeho pohľadávka nemohla byť ku dňu podania žaloby premlčaná. Pokiaľ by súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., bez vznesenia námietky premlčania druhou stranou by musel vec posúdiť de facto rovnako, ako keby k premlčaniu nedošlo - teda tak, ako tvrdil žalobca v odvolaní (aj keď z iných dôvodov).
8. Z uvedených dôvodov, pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval súd prvej inštancie, nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bolo potrebné nesprávny (hoci v tom čase zákonný) procesný postup
súdu prvej inštancie napraviť. Odvolací súd však nemohol sám napraviť tento nedostatok zmenou napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 297 písm. b) CSP), oboznámil sa síce s listinnými dôkazmi (uvádzajú sa tam prakticky všetky listiny založené v súdnom spise), tieto listinné dôkazy skutkovo a právne nevyhodnotil v takej miere, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej, ale vyhodnocoval ich len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Vykonanie dokazovania, resp. jeho doplnenie tak, aby bolo podkladom pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, by nebolo účelné vzhľadom na nevykonanie dokazovania (vrátane vyhodnotenia dôkazov) súdom prvej inštancie. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vykoná potrebné dokazovanie a vyhodnotí dôkazy, pričom sa vysporiada aj s relevantnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v priebehu tohto súdneho konania, vrátane konania odvolacieho.
10. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).