Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5T-50-2015.pdf
PDF · 86.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/50/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Juhása a prísediacich Mikuláša Bundzika a Ing. Dariny Frankovej, v trestnej veci proti obžalovanému C.. Z. O., pre zločin nedovadenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 druhá alinea, odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom do 30. 09. 2012, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 03. 2022 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaný :
C.. Z. O., O. XX. O. XXXX X. Z., Z. V. D. H. Č.. XXX/X, P. - B., Česká republika, prechodne bez P. G. X, C. P. Y., český štátny občan, starobný dôchodca,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
dňa 28. septembra 2009 ako konateľ spoločnosti C&C PARTNETS spol. s r. o., so sídlom Prievozská 18, Bratislava, IČO: 31 368 310 v úmysle neoprávneného čerpania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, podal v mene spoločnosti C&C PARTNETS spol. s r. o. na Daňovom úrade Bratislava II, Dr. V. Clementisa 10, Bratislava riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca august 2011s vykázaným nadmerným odpočtom v celkovej výške 793 677,26- €, v ktorom boli zahrnuté daňové doklady - dodávateľské faktúry č. 20110002 zo dňa 31.08.2011 v celkovej výške 282 150,- €, vrátane DPH vo výške 47 025,- € a č. 20110003 zo dňa 31.08.2011 v celkovej výške 4 477 560,- €, vrátane DPH vo výške 746 260,- €, vystavené dodávateľom COLLARD INVEST, s. r. o. , so sídlom Ružová dolina č. 8, Bratislava, IČO: 44 479 085, pričom však plnenie na základe týchto faktúr poskytnuté spoločnosti C&C PARTNETS spol. s r. o. nikdy nebolo a teda ani platby za toto plnenie nikdy neboli poskytnuté, o čom obžalovaný Ing. Tomáš Novosad vedel, čím neoprávnene uplatnil v mene spoločnosti C&C PARTNETS spol. s r. o. nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 793 285,- € ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, t e d a
- neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,
č í m s p á c h a l
- zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 druhá alinea, odsek 4 Trestného zákona účinnom v čase spáchania skutku.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 277 odsek 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s použitím § 36 písmeno j/, písmeno l/, § 38 odsek 2, odsek 3, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.
Podľa § 51 odsek 1 v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov. Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno h/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu. Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa hlavného pojednávania na okresnom súde v služobnom obvode Krajského súdu Bratislava v trestnej veci, ktorej predmetom je spáchanie daňových deliktov /neodvedenie dane a poistného podľa § 277, daňový podvod § 277a, skrátenie dane a poistného § 276/.
odôvodnenie:
Dňa 27. marca 2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II na obžalovaného C.. Z.R. O. obžalobu sp. zn. 2Pv 1000/13/1102-45 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 druhá alinea, odsek 4 Trestného zákona účinnom v čase spáchania skutku. Vec bola evidovaná na tunajšom súde po spisovou značkou 5T/50/20215. Dňa 02. augusta 2018 bola trestná vec obžalovaného C.. Z. O. pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu JUDr. Pavla Juhása a to z dôvodu odchodu pôvodného zákonného sudcu na Krajský súd Bratislava. Písomným podaním zo dňa 22.10.2019 obžalovaný využil svoje právo v zmysle ustanovenia § 277 odsek 5 Trestného poriadku a z dôvodu zmeny zákonného sudcu požiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo odznovu. Následne súd po prednesení obžaloby a po vyhlásení obžalovaného, po poučení podľa ustanovenia § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného obžalobe, primerane postupoval podľa § 333 odsek 3 Trestného poriadku. Súd otázkami u obžalovaného C.. Z. O. zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 odsek 3 písmeno c/], či bol poučený o svojich právach [§ 333 odsek 3 písmeno d/], či rozumie právnej kvalifikácii skutkov [§ 333 odsek 3 písmeno f/], či vie, aká je trestná sadzba za tieto trestné činy [§ 333 odsek 3 písmeno g/], a či sa dobrovoľne z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaných trestných činov [§ 333 odsek 3 písmeno h/].
Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“, preto predseda senátu po pozitívnom vyjadrení prokurátora a obhajcu k vyhláseniu, uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň rozhodol, že dokazovanie ku skutkovým okolnostiam nevykoná, pričom vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste - druh a výška.
Postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy a to odpis Registra trestov obžalovaného zo dňa 28.03.2022, lustrácia v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov obžalovaných zo dňa 28.03.2022, výpis z evidencie priestupkov ku dňu 28.03.2022 a lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne a registri obyvateľstva SR.
Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Ku skutkovým okolnostiam
Predseda senátu preskúmal obžalobu podanú na súd a po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím spisom vo veci nariadil hlavné pojednávanie.
Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Na podklade prijatého vyhlásenia obžalovaného, súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, a že sa ho dopustil obžalovaný. V tomto je potrebné poukázať na dôkazy vykonané v prípravnom konaní - výsluchy svedkov, ktorí sa vyjadrili k skutkovým okolnostiam. Priznanie obžalovaného je podporované aj ďalšími dôkazmi a to najmä listinnými dokladmi založenými v spisovom materiáli ako aj znaleckým skúmaním.
K právnej kvalifikácii
Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 druhá alinea, odsek 4 Trestného zákona účinnom v čase spáchania skutku. Súd kvalifikoval konanie obžalovaného v zhode s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, nakoľko obžalovaný neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech.
K výroku o treste :
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému dôsledne vychádzal z účelu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj z relevantných kritérií upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri druhu trestu a jeho výmery. Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestov vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.
Pri ukladaní trestov obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého boli obžalovaní uznaní vinnými, a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí 7 až 12 rokov.
K osobe C.. Z. O. súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výpis z evidencie priestupkov, podľa ktorej sa obžalovaný za posledných 12 rokov dopustil päťkrát priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami vo výške od 10 do 80, -€. Podľa odpisu registra trestov doteraz nebol právoplatne odsúdený za trestný čin. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že obžalovaný bol riadne zamestnaný v spoločnostiach Panel trading, s. r. o. , respektíve KAMEL, s. r. o., v súčasnosti je poberateľom starobného dôchodku. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že je otcom celkovo 4 detí, pričom v čase rozhodovania sa staral o tri maloleté dcéry vo veku od 12 do 14 rokov. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti - vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu a priznanie a oľutovanie spáchanej trestnej činnosti /§ 36 písmeno j, písmeno l Trestného zákona/, súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona, čo malo za následok, že trestná sadzba sa individuálne upravovala v prospech obžalovaného v zmysle kritéria § 38 odsek 3 Trestného zákona, to jest zníženie hornej hranice ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V
prejednávanom prípade to znamenalo, že trestná sadzba u obžalovaného bola určená podľa zákonných ustanovení v rozmedzí od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiace. Pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovaného súd aplikoval ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko mal za splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu na základe toho, že obžalovaný nebol v minulosti právoplatne odsúdený za trestný čin a od spáchania skutku obžalovaným uplynula doba dlhšia ako 10 rokov. U osoby obžalovaného sa jednalo o ojedinelý exces z riadneho spôsobu života a od spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa nedopustil protiprávneho konania. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, možné dôsledky a dopady trestu na jeho rodiny, možnosti jeho nápravy a na všetky osobitosti prípadu, dospel súd k presvedčeniu, že použitie trestnej sadzby ustanovenej v rozpätí od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiace by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti je postačujúci aj trest kratšieho trvania. Na tomto základe mal súd možnosť uložiť obžalovanému trest aj pod dolnú hranicu trestu vo výmere 7 rokov ustanoveného týmto zákonom, a preto dospel k názoru, že u obžalovaného bude dostatočným trestom trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Súd zároveň dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, z hľadiska individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude postačovať uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, ktorým nedôjde k obmedzeniu ani výraznejšiemu zásahu do bežného života obžalovaného a jeho spoločenských väzieb jeho izoláciou od spoločnosti, pričom v súlade s ustanovením § 51 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním sa počas plynutia skúšobnej doby. Súd uložil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, pri ktorej zohľadnil závažnosť jeho konania pre spoločnosť, pričom dĺžka skúšobnej doby súdu poskytuje dostatočne dlhý čas nato, aby obžalovaný presvedčil súd o svojom zámere viesť riadny život. Pre posilnenie výchovného účinku trestu súd ďalej obžalovanému uložil aj povinnosti, ktoré by mali obžalovaného viesť k vedeniu riadneho života a zároveň sú takého charakteru, aby si uvedomil dôsledky svojho konania pre spoločnosť. Z tohto dôvodu súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu ako aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa hlavného pojednávania na okresnom súde v služobnom obvode Krajského súdu Bratislava v trestnej veci, ktorej predmetom je spáchanie daňových deliktov / neodvedenie dane a poistného podľa § 277, daňový podvod § 277a, skrátenie dane a poistného § 276/. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Okresného súdu Bratislava II pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II. Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení rozsudku.