Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-85-2017.pdf
PDF · 154.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: G.. G. T., nar. XX. XX. XXXX, F. XX, U., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., Damborského 13, Nitra, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. GR ZVJS-71-9/14-2017 zo dňa 4. apríla 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. V predloženom administratívnom spise sa nachádza výpis z personálneho rozkazu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016, ktorého súčasťou sú i tabuľky zloženia a počtov služobných úradov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2017, číslo: GRZVJS-91/14-2016 od 01. 01. 2017 a taktiež i tabuľkové počty funkčných miest k 01. 01. 2017 pre Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra, z ktorých vyplýva, že pre Inštitút vzdelávania ZVJS, úsek lektorských činností boli určené tri funkčné miesta pre funkciu lektor.
2. V zmysle návrhu zo dňa 21. 12. 2016 na odvolanie žalobkyne z funkcie, ktorý bol v súlade s ust. § 225 ods. 2 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov prerokovaný so zástupcom Základnej organizácie odborového zväzu príslušníkov a zamestnancov ZVJS v ÚVV a ÚVTOS Nitra, vydal riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra personálny rozkaz pod č. 560 dňa 22. 12. 2016, ktorým bola žalobkyňa v zmysle ust. § 35 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona dňom 31. 12. 2016 odvolaná z doterajšej funkcie lektor úseku lektorských činnosti Inštitútu vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra a v zmysle ust. § 33 ods. 1 vyššie citovaného zákona ustanovená dňom 01. 01. 2017 do funkcie referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra a zaradená do 3. platovej triedy. Ako dôvod vydania tohto personálneho rozkazu je uvedené, že personálnym rozkazom ministerky spravodlivosti SR č. 3/2006 sa zo dňa 20. 12. 2016 bola uvedená funkcia v dôsledku organizačných zmien dňom 01. 01. 2017 zrušená.
3. Proti personálnemu rozkazu zo dňa 22. 12. 2016 podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 10. 01. 2017, ku ktorému pripojila i plnomocenstvo zo dňa 03. 01. 2016 pre právneho zástupcu - JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o.
4. Následne bolo žalobkyni zaslané a doručené podanie pod č. GR ZVJS-71/14-2017 zo dňa 07. 02. 2017 označené ako „zloženie senátu poradnej komisie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže - oznámenie“, proti ktorému podala námietky.
5. V podaní pod č. GR ZVJS-71-5/14-2017 zo dňa 16. 02. 2017 bolo žalobkyni oznámené nové zloženie senátu poradnej komisie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže. Žalobkyni a jej právnemu zástupcovi bolo zaslané a doručené oznámenie pod č. GR ZVJS-71-7/14-2017 zo dňa 20. 03. 2017 o tom, že rokovanie senátu poradnej komisie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže vo veci odvolania žalobkyne sa uskutoční dňa 28. 03. 2017 o 10,00 hodine na tam uvedenej adrese.
6. Žalovaný, t. j. generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže vydal rozhodnutie pod č. GR ZVJS-71-9/14-2017 dňa 04. apríla 2017, ktorým ako odvolací správny orgán rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a napadnutý personálny rozkaz č. 560 zo dňa 22. 12. 2016 potvrdil.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
7. Vo svojom rozhodnutí č. GR ZVJS-71-9/14-2017 dňa 04. apríla 2017 žalovaný poukázal na personálny rozkaz ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016, v ktorom boli pre Inštitút vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra určené tabuľkové počty funkčných miest k 01. 01. 2017, pričom na funkciu lektor boli od uvedeného dátumu plánované tri funkčné miesta, čo predstavuje oproti roku 2016, kedy bolo plánovaných a aj obsadených päť funkčných miest, pokles o dve funkčné miesta. Z uvedeného dôvodu v dôsledku tejto organizačnej zmeny bolo potrebné uvoľniť dve funkčné miesta lektorov. Vzhľadom na skutočnosť, že personálny rozkaz ministerky spravodlivosti SR okrem faktického zrušenia dvoch funkčných miest lektorov súčasne na Inštitúte vzdelávania zriadil jedno nové funkčné miesto lektora - inštruktora úseku lektorskej činnosti a G.. G.. Y. U. absolvovaním odborného kurzu školiteľov streleckej a odbornej prípravy na Akadémii Policajného zboru splnil kvalifikačnú požiadavku na túto funkciu, bol na ňu k 01. 01. 2017 i prevedený. Následne, po zohľadnení kvality, iniciatívy, flexibility, zodpovednosti a prístupu k plneniu služobných povinností bola zo zvyšných štyroch lektorov nadriadeným (t.j. riaditeľom Inštitútu vzdelávania) žalobkyňa navrhnutá riaditeľovi ústavu na odvolanie z funkcie lektor a prevedenie na inú funkciu. K ďalšej námietke žalobkyne v podanom odvolaní (že personálny rozkaz nie je dostatočne odôvodnený a nespĺňa zákonom predpísané náležitosti) žalovaný uviedol, že odôvodnenie napadnutého personálneho rozkazu dopĺňa textom: „z personálneho rozkazu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016, ktorý bol Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra doručený formou elektronického výpisu z personálneho rozkazu vyplynulo zníženie počtu funkčných miest lektor z piatich v roku 2016 na tri v roku 2017. Po zohľadnení kvality, iniciatívy, flexibility, zodpovednosti k prístupu k plneniu služobných povinností bola riaditeľom Inštitútu vzdelávania Zboru väzenskej justičnej stráže navrhnutá G.. G.. G. T. na odvolanie z doterajšej funkcie.“
Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že napadnutý personálny rozkaz bol vydaný na základe návrhu nadriadeného žalobkyne, ktorý bol preukázateľne vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, a to dňa 21. 12. 2016, čo bolo preukázané i podpisom predsedu Základnej organizácie odborového zväzu.
Postup pri realizácii organizačnej zmeny, ktorú si vyžiadala realizácia personálneho rozkazu ministerky spravodlivosti SR bol uskutočnený v súlade so zákonom, transparentne a bez akejkoľvek diskriminácie. Ohľadne namietaného porušenia zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, žalovaný poukázal na to, že riaditeľ Inštitútu vzdelávania Zboru väzenskej a justičnej stráže D... G.. U. L., v právomoci ktorého bolo spracovať návrh na odvolanie vybraného lektora z funkcie uviedol, že podkladom jeho rozhodnutia spracovať návrh na odvolanie z
funkcie práve žalobkyne bolo posúdenie znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie v praxi, znalosti interných predpisov, plnenie povinnosti z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, za súčasného dodržania práv v súlade so znením ust. § 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
8. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné. Už v odvolaní proti personálnemu rozkazu tvrdila, že tento porušuje ust. § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a je v rozpore s ust. § 241 ods. 1, 2 tohto zákona. Napadnutým personálnym rozkazom došlo i k porušeniu ust. § 225 ods. 2 vyššie citovaného zákona a konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu bol hrubo porušený zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
9. Personálny rozkaz ako rozhodnutie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, neobsahuje riadne odôvodnenie v súlade s ust. § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, pretože za riadne odôvodnenie nie je možné považovať jednu vetu označenú ako „dôvod“, kde je iba odkaz na personálny rozkaz ministerky spravodlivosti SR bez uvedenia ďalších dôležitých skutočností, ktorými sa správny orgán spravoval, ako aj použitých právnych predpisov. Personálny rozkaz teda žalobkyňa považuje nielen za nezákonný, ale aj za nepreskúmateľný, nakoľko neobsahuje riadne odôvodnenie.
Žalovaný na tieto námietky reagoval tým spôsobom, že pôvodný text odôvodnenia doplnil dodatočne ďalším textom, teda samotný odvolací orgán uznal, že správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne, a preto sám túto vadu odstraňoval. I keď žalovaný odstránil vadu odôvodnenia, ale táto formálna vada bola už iba výsledkom celého nesprávneho a nezákonného postupu správneho orgánu.
10. V ďalšej časti svojej žaloby žalobkyňa uviedla, že namietala i tvrdenie správneho orgánu, že personálnym rozkazom ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016 bola ňou zastávaná funkcia zrušená v dôsledku organizačných zmien dňom 01. 01. 2017. S personálnym rozkazom ministerky spravodlivosti SR nebola žalobkyňa nikdy oboznámená, ani nebol prílohou personálneho rozkazu, ktorý jej bol doručený, ale má vedomosť o tom, že týmto rozkazom nebola zrušená konkrétne ňou zastávaná funkcia, ale boli zrušené dve lektorské miesta a navýšené jedno miesto lektora - inštruktora.
Uvedené znamená, že nebola zrušená konkrétna funkcia obsadená iba žalobkyňou, ale až jej nadriadený určil, že z tejto funkcie odvoláva konkrétne žalobkyňu, pričom svoje rozhodnutie, z akého dôvodu tak učinil, nijakým spôsobom písomne v personálnom rozkaze neodôvodnil. V napadnutom rozhodnutí odvolací orgán uviedol, že bola zohľadnená kvalita, iniciatíva, flexibilita, zodpovednosť a prístup k plneniu služobných povinností. Toto tvrdenie vychádza zo stanoviska k odôvodneniu návrhu na odvolanie príslušníka ZVJS zo dňa 24. 01. 2017. V súvislosti s týmto tvrdením žalobkyňa požiadala dňa 31. 03. 2017 o zaslanie dátumov neplnenia si povinností na požadovanej úrovni, v akej veci to bolo, aké boli prijaté opatrenia nadriadených voči nej a o písomné záznamy z týchto skutočností. Ďalej sa v stanovisku uvádzajú nedostatky (nedodržanie ustrojenosti, používanie neaktuálnych, resp. nesprávnych pojmov, nedodržanie nástupu na vyučovaciu hodinu) pri výkone vyučovacej hodiny žalobkyne, ktoré boli zaznamenané v rámci hospitačných záznamov.
Žalobkyňa v súvislosti s takto vytýkanými nedostatkami požiadala o poskytnutie informácií, ale ani v jednom prípade jej nebola daná adekvátna odpoveď a povinná osoba oznámila, že požadované informácie nemá k dispozícii a nemá ani vedomosť o tom, kde možno požadované informácie získať.
Z uvedeného potom vyplýva, že skutočnosť, ktorá sa uvádza v rozhodnutí ako dôvod pre odvolanie práve žalobkyne z funkcie lektora, teda odkaz na stanovisko Inštitútu vzdelávania, vychádza z informácií, ktoré správny orgán nikdy nemal k dispozícii a v súvislosti s ktorými ani nemá vedomosť o tom, kde tieto informácie môže získať.
11. Správny orgán odignoroval tak dôležitý inštitút, akým je služobné hodnotenie podľa ust. § 27 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý by bol spôsobilý objektivizovať rozhodovacie kritériá pre odvolanie konkrétnej osoby z funkcie lektora. Žalobkyňa sa nikdy nedopustila žiadneho disciplinárneho previnenia a nemala ani disciplinárne opatrenie, ani výčitku. 12. V konaní taktiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy tým, že všetky písomnosti v priebehu celého odvolacieho konania, okrem konečného rozhodnutia, zasielali správne orgány výlučne žalobkyni a právny zástupca pre celé konanie bol v tomto smere opomenutý. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 25 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
13. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa uviedla niekoľko požiadaviek (napr. predložiť internú normu ZVJS, ktorá upravuje podrobnosti, resp. pravidlá o vykonávaní hospitačnej činnosti v podmienkach Inštitútu vzdelávania ZVJS, objektívne porovnať nedostatky z hospitačnej činnosti uvedené v hospitačných záznamoch, vyžiadať a objektívne porovnať záznamy v knihe priebežných kontrol a nedostatky u všetkých lektorov Inštitútu vzdelávania ZVJS) k priebehu odvolacieho konania, pričom komisia nerešpektovala ani jednu z písomne predložených požiadaviek uvedených pre senát poradnej komisie GR ZVJS.
14. Služobný úrad svojím postupom, ktorý predchádzal vydaniu personálneho rozkazu a de facto následne aj vydaním napadnutého personálneho rozkazu a vydaním napadnutého rozhodnutia porušil i zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti uviedla, že dňa 21. 12. 2016 jej bolo zo strany nadriadeného a za prítomnosti zástupkyne riaditeľa a vedúcej úseku lektorských činností oznámené, že jediným dôvodom rozhodnutia o jej odvolaní z funkcie „lektora úseku lektorských činností“ je skutočnosť, že je ženou. Táto udalosť zjavne odôvodňuje skutočnosť, z akého dôvodu sa do personálneho rozkazu nedostalo riadne a zákonné odôvodnenie, pretože skutočným dôvodom personálneho rozkazu o jej odvolaní z funkcie lektora úseku lektorských činností je hrubé porušenie zásad rodovej rovnosti a priamej diskriminácie jej osoby z titulu pohlavia. Záveru o priamej diskriminácii jasne nasvedčujú i ďalšie skutočnosti a to, že v čase vydania napadnutého personálneho rozkazu bolo na inštitúte päť systematizovaných miest lektor inštitútu, z toho štyria muži a jedna žena (žalobkyňa), žalobkyňa má nezaopatrené dieťa, využiteľnosť žalobkyne v plnení úloh je preukázateľne rovnaká a všestranná ako u kolegov - mužov, závery záznamov z hospitácie priamej vyučovacej činnosti sú porovnateľné s kolegami - mužmi (lektormi).
15. Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej uviedla, že služobný úrad nemal na základe personálneho rozkazu ministerky spravodlivosti SR zrušenú funkciu, ktorú by zastávala len jedna osoba, ale naopak mal sa rozhodovať spomedzi štyroch osôb na rovnakej funkcii. V súlade s princípmi fungovania štátnej správy sa mal služobný úrad danou situáciou riadnym spôsobom zaoberať, zvážiť vhodnosť a dôvody svojho výberu a svoje rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodniť, čo sa v tomto prípade nestalo. Z uvedeného potom vyplýva, že v prípade žalobkyne došlo k porušeniu zásad rovnakého zaobchádzania a žalovaný je povinný preukázať, že túto zásadu neporušil.
16. V závere svojej žaloby žalobkyňa poukázala na ust. § 3 ods. 1 až 4, § 32 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorými sa mali správne orgány riadiť.
17. Žalobkyňa navrhla, aby súd žalobe vyhovel a žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil.
IV. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 10. 2017 k podanej žalobe uviedol, že žalobkyňa bola personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Nitra č. 560 zo dňa 22. 12. 2016 podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov dňom 31. 12. 2016 odvolaná z funkcie lektor úseku lektorských činností Inštitútu vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra a dňom 01. 01. 2017 bola podľa ust. § 33 ods. 1 vyššie citovaného zákona ustanovená do funkcie referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, pričom personálny rozkaz jej bol riadne doručený dňa 27. 12. 2016.
Žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne proti personálnemu rozkazu a tento potvrdil.
19. K jednotlivým námietkam žalobkyne v podanej žalobe žalovaný uviedol, že v predmetnej veci bolo zrušené miesto lektora, nakoľko bol vydaný personálny rozkaz ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016, ktorého prílohou sú „tabuľky zloženia a počtov služobných úradov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2017“. V tomto personálnom rozkaze boli pre Inštitút vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra určené tabuľkové počty funkčných miest k 01. 01. 2017. Na funkciu lektor boli od uvedeného dátumu plánované tri funkčné miesta, čo je oproti roku 2016, kedy bolo plánovaných aj obsadených päť funkčných miest, pokles o dve funkčné miesta. Z uvedeného dôvodu bolo nutné v dôsledku organizačnej zmeny riešiť (uvoľniť) dve funkčné miesta lektorov. Vzhľadom na skutočnosť, že personálny rozkaz ministerky spravodlivosti SR okrem faktického zrušenia dvoch funkčných miest lektorov na Inštitúte vzdelávania súčasne zriadil jedno nové funkčné miesto lektora - inštruktora úseku lektorských činností a G.. G.. Y. U. absolvovaním odborného kurzu školiteľov streleckej a odbornej prípravy na Akadémii Policajného zboru splnil kvalifikačnú požiadavku na túto funkciu, bol z toho dôvodu na ňu k 01. 01. 2017 prevedený. Následne po zohľadnení kvality, iniciatívy, flexibility, zodpovednosti a prístupu k plneniu služobných povinností bola zo zvyšných štyroch lektorov nadriadeným (riaditeľom Inštitútu vzdelávania) navrhnutá riaditeľovi ústavu na odvolanie z funkcie lektor a prevedenie na inú funkciu práve žalobkyňa. Z toho dôvodu bol ku dňu 31. 12. 2016 vydaný personálny rozkaz, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie lektor.
20. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v súlade s ktorou postupoval, pričom zdôraznil odlišnosti služobného pomeru a pracovného pomeru s tým, že právna povaha služobného pomeru príslušníkov zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa. Zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere. Rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané v zbore je na riadiacich pracovníkoch zboru a na túto časť rozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha. Nemožno sa preto domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej zmeny.
21. Ďalej žalovaný uviedol, že personálny rozkaz bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a vychádza zo skutočného stavu veci, obsahuje výrok, odôvodnenie i poučenie o odvolaní a pôvodný text odôvodnenia žalovaný doplnil tam uvedeným textom, teda doplnil, že po zohľadnení kvality, iniciatívy, flexibility, zodpovednosti a prístupu k plneniu služobných povinností bola riaditeľom Inštitútu vzdelávania ZVJS navrhnutá na odvolanie z doterajšej funkcie žalobkyňa.
22. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že správny orgán odignoroval taký dôležitý inštitút, akým je služobné hodnotenie, žalovaný uviedol, že nadriadený musel zhodnotiť ďalšie faktory, ako je využiteľnosť konkrétnej osoby v podmienkach služobného úradu a schopnosť vzájomnej zastupiteľnosti s kolegami lektormi. Pri porovnávaní príslušníkov zaradených na tej istej funkcii, služobné hodnotenie nie je rozhodujúcim faktorom. K odvolaniu žalobkyne z funkcie lektor nedošlo v dôsledku zlého hodnotenia jej výsledkov vo výkone štátnej služby, ale v dôsledku organizačnej zmeny, ktorou boli znížené systemizované funkčné miesta lektorov.
23. Za nedôvodné považoval žalovaný i tvrdenia žalobkyne o opomenutí právneho zástupcu žalobkyne pri doručovaní dokumentov, pretože mu boli doručované všetky relevantné dokumenty.
24. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že postup pri realizácii organizačnej zmeny, ktorú si vyžiadala realizácia personálneho rozkazu ministerky spravodlivosti SR bol uskutočnený v súlade so zákonom o štátnej službe, transparentne a bez akejkoľvek diskriminácie. Taktiež poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. IV ÚS 16/09.
25. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
26. Právny zástupca žalobkyne podal vyjadrenie zo dňa 29. 03. 2018 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že žalobkyňa nespochybňuje, ani nenapáda rozhodnutie o organizačných zmenách, teda personálny rozkaz ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016, ktorým došlo k zníženiu počtu funkčných mies lektorov o dve miesta a navýšenie jedného funkčného miesta lektora
- inštruktora. Za nezákonný, nesprávny a nepreskúmateľný žalobkyňa považuje personálny rozkaz, ktorým došlo k jej odvolaniu z funkcie lektora úseku lektorských činností Inštitútu vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, teda rozhodnutie, ktorým bola žalobkyňa vybraná spomedzi viacerých príslušníkov - lektorov ako osoba, ktorá bude zo svojej funkcie odvolaná.
Správny orgán, teda služobný úrad by si nemal zamieňať voľnú úvahu, o ktorej píše, so svojvôľou a nezákonnosťou. Ani „mocenský akt“ alebo „nižšia miera ochrany“ príslušníkov ZVJS nemôžu znamenať, že služobný orgán svojvoľne vyberie jedného príslušníka, ktorého odvolá z funkcie bez náležitého odôvodnenia a najmä za okolností, ktoré vzbudzujú vážne a dôvodné podozrenie, že sa tak udialo iba, alebo najmä z dôvodu odlišného pohlavia od ostatných príslušníkov.
Napriek tomu, že odvolací orgán doplnil dôvody personálneho rozkazu ďalším textom, toto odôvodnenie neobsahuje žiadne bližšie zdôvodnenie, akým spôsobom bola zohľadnená „kvalita, iniciatíva, flexibilita, zodpovednosť k prístupu služobných povinností“, aké hodnotiace kritéria správny orgán použil a ako došlo k porovnaniu splnenia týchto kritérií s ostatnými lektormi. Správny orgán si protirečí, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza dôvody, ako sú kvalita, iniciatíva, flexibilita, atď., na základe ktorých rozhodoval a vo vyjadrení k žalobe uviedol, že k odvolaniu žalobkyne z funkcie lektora nedošlo v dôsledku zlého hodnotenia jej výsledkov vo výkone štátnej služby, ale v dôsledku organizačnej zmeny. Správny orgán teda neguje vlastné odôvodnenie, čím potvrdzuje nezákonnosť a nezrozumiteľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu nespĺňa požiadavku, aby sa správny orgán zaoberal všetkými námietkami a vyjadreniami uvedenými v odvolaní. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nemá oporu v zákone.
Právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení opätovne poukázal na to, že mu neboli doručované všetky písomnosti tak, ako mali byť, a teda došlo k porušeniu procesného postupu v konaní správneho orgánu.
K porušeniu antidiskriminačného zákona uviedol, že žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, a teda dôkazné bremeno zaťažuje prioritne žalovaného v prípadoch, ak žalobca oznámi skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Takýto výklad je konformný s novšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 01. 10. 2017 v konaní pod sp. zn. 1 Cdo 1085/2015, ktorý prípad je takmer totožný s prejednávanou vecou, keď v situácií, kde spomedzi viacerých lektorov potenciálne možných na odvolanie z funkcie je jediným z nich žena, ktorej bolo ústne povedané, že jej pohlavie je dôvod pre jej odvolanie, resp. výber jej osoby ako tej, ktorá bude odvolaná a rozhodnutie - personálny rozkaz a následné rozhodnutie o odvolaní neobsahujú relevantné odôvodnenie, ktoré by iným spôsobom odôvodnilo výber žalobkyne ako odvolanej osoby, bude na žalovanom preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
27. Vo vyjadrení zo dňa 24. 04. 2018 žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie k podanej žalobe.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
28. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. apríla 2017, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
29. Podľa § 2a ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. 1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 1aa)
Občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom. 1)
Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, systemizácia v štátnej službe (ďalej len "systemizácia") obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy policajtov v štátnej službe.
Podľa § 35 ods. 1 písm. a/, ods. 2, 8 vyššie citovaného zákona, policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože a/ v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia, Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby. Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.
Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Podľa § 243 ods. 1, 3, 4 vyššie citovaného zákona, odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 247a vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia.
Podľa § 263 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, zastúpenie vzniká na základe plnomocenstva alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Na zastúpenie je potrebné písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu; inak je neplatné. _______________ 1) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). 52) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
30. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-71-9/14-2017 zo dňa 04. apríla 2017, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to personálny rozkaz č. 560 zo dňa 22. 12. 2016, ktorým bola žalobkyňa podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov dňom 31. 12. 2016 odvolaná z doterajšej funkcie lektor úseku lektorských činností Inštitútu vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra a zároveň bola podľa ust. § 33 ods. 1 vyššie citovaného zákona dňom 01. 01. 2017 ustanovená do funkcie referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra.
31. Z predmetného personálneho rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra č. 560 zo dňa 22. 12. 2016 ako i z napadnutého rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-71-9/14-2017 zo dňa 04. apríla 2017 je zrejmé, že odvolanie žalobkyne z funkcie a jej ustanovenie do inej funkcie sa uskutočnilo z dôvodu organizačných zmien, ktoré sa realizovali personálnym rozkazom ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016, ktorým bol pre Inštitút vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, úsek lektorských činností určený počet tabuľkových miest lektorov od 01. 01. 2017 (tri miesta), oproti tabuľkovým miestam v roku 2016 (päť miest). Zároveň pre rok 2017 bolo určené jedno nové tabuľkové miesto lektor - inštruktor, na ktoré bol ustanovený z miesta lektora iný príslušník zboru personálnym rozkazom č. 584 zo dňa 28. 12. 2016 s poukazom na jeho kvalifikáciu, čo žalovaný zdôvodnil vo svojom, žalobou napadnutom, rozhodnutí zo dňa 04. apríla 2017.
32. Základom a dôvodom pre vydanie personálneho rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra č. 560 zo dňa 22. 12. 2016 bol teda personálny rozkaz ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016, ktorým jednoznačne došlo pre rok 2017 k zrušeniu dvoch miest lektorov v Inštitúte vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra oproti roku 2016 a zároveň došlo k zriadeniu jedného miesta lektora - inštruktora, čo de facto znamená, že reálne došlo v organizačnej štruktúre Inštitútu vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra k zrušeniu jedného miesta lektora a čo nebolo medzi účastníkmi konania ani sporné.
Tieto organizačné zmeny v Inštitúte vzdelávania ZVJS Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra boli realizované v dôsledku organizačných a systemizačných zmien na základe personálneho rozkazu ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 22. 12. 2016. Z personálneho rozkazu č. 560 zo dňa 22. 12. 2016 ako aj z druhostupňového správneho rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že odvolanie žalobkyne z funkcie lektorky a potom jej následné ustanovenie do inej funkcie sa uskutočnilo z dôvodu organizačných zmien, ktoré sa realizovali práve v dôsledku uvedeného personálneho rozkazu ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016. Tento personálny rozkaz bolo nevyhnutne potrebné uskutočniť, resp. naplniť v podmienkach Inštitútu vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, dôsledkom čoho bolo vydanie personálneho rozkazu č. 560, ktorým bola žalobkyňa ako príslušníčka ZVJS odvolaná z funkcie lektora a ustanovená do inej funkcie.
33. V súvislosti s výkladom ust. § 33 (ustanovenie do funkcie, vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o právny pomer štátno-zamestnanecký. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromno-právnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov ZVJS odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu pevného začlenenia príslušníka zboru do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžo 246/2009).
Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii.
34. Rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané v policajnom zbore (ktorým sa v zmysle ust. § 1 ods. 4 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov rozumie i Zbor väzenskej a justičnej stráže) je na riadiacich pracovníkoch zboru a na túto časť rozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala, že nebola zrušená jej funkcia, ktorú vykonávala, ale pre rok 2017 boli zrušené dve miesta lektorov (oproti roku 2016, kedy bolo systemizovaných a obsadených päť miest lektorov, pričom na jednom z nich pracovala i žalobkyňa). Podstatná v predmetnej veci je podľa názoru súdu tá skutočnosť, že v dôsledku vydania personálneho rozkazu ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016 došlo k organizačnej zmene v rámci Inštitútu vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, kde žalobkyňa pracovala vo funkcii lektorky, a túto organizačnú zmenu bolo potrebné realizovať v jeho konkrétnych podmienkach. Keďže Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky je vojensky organizovaný zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka zboru, potrebu odvolania a zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb ZVJS. O výbere príslušníka zboru, ktorý v dôsledku organizačnej zmeny (zrušenia dvoch funkčných miest) bude odvolaný zo svojej doterajšej funkcie a prípadne ustanovený do inej funkcie rozhoduje výlučne nadriadený a súd nie je v zásade oprávnený v tomto smere rozhodnutie nadriadeného o výbere konkrétneho príslušníka zboru preskúmavať.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sžo/40/2013 (v spojení s uznesením Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II. ÚS 515/2016), sp. zn. 7Sžo/89/2014 (v spojení s uznesením Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II. ÚS 518/2017) a sp. zn. 10Sžo/334/2015.
35. K jednotlivým námietkam žalobkyne v podanej žalobe správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné.
Nie je možné sa stotožniť s námietkou žalobkyne, že personálny rozkaz č. 560 zo dňa 22. 12. 2016 neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. V predmetnom personálnom rozkaze je ako dôvod odvolania žalobkyne z funkcie lektor úseku lektorských činností Inštitútu vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra uvedené, že personálnym rozkazom ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016 bola uvedená funkcia v dôsledku organizačných zmien dňom 01. 01. 2017 zrušená. Personálnym rozkazom č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016 boli pre rok 2017 v Inštitúte vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra na úseku lektorských činností zrušené dve miesta lektorov (z piatich v roku 2016) a bolo vytvorené jedno miesto lektora - inštruktora, čo v konečnom dôsledku znamená zníženie miest lektorov pre rok 2017 na tri miesta a vytvorenie jedného miesta lektora - inštruktora a z čoho vyplýva, že de facto dve miesta lektora boli oproti roku 2016 zrušené a zároveň bolo vytvorené jedno nové miesto lektora - inštruktora. Tento dôvod, teda zrušenie funkcie lektora, je uvedený i v personálnom rozkaze č. 560 zo dňa 22. 12. 2016. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia č. GR ZVJS-71-9/14-2017 zo dňa 04. apríla 2017 (ktorým potvrdil personálny rozkaz č. 560 zo dňa 22. 12. 2016) uviedol, že dopĺňa dôvody personálneho rozkazu tam uvedeným textom. O výbere konkrétnej osoby, ktorá bude z miesta lektora odvolaná, rozhodol nadriadený (riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra), čo bolo v jeho kompetencii i s poukazom na to, že bol povinný realizovať a naplniť personálny rozkaz ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016, čím sa súd podrobne zaoberal v bode 34 tohto rozsudku.
Personálny rozkaz č. 560 zo dňa 22. 12. 2016 je len realizáciou organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry ZVJS a bol vydaný v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a pri dodržaní postupu podľa ust. § 225 ods. 2 písm. b/ tohto zákona. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom.
K námietke žalobkyne, že správny orgán „odignoroval“ tak dôležitý inštitút, akým je služobné hodnotenie, ktorý by podľa jej názoru bol spôsobilý objektivizovať rozhodovacie kritériá pre odvolanie konkrétnej osoby z funkcie lektora, správny súd uvádza, že v zmysle ust. § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov je služobné hodnotenie základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov, pričom obsahuje hodnotiacu časť (v rámci ktorej sa posudzujú náležitosti a oblasti taxatívne uvedené v ust. § 28 ods. 2 uvedeného zákona) a závery, v ktorých sa uvedie, či je policajt (v tomto prípade príslušník ZVJS) spôsobilý, resp. nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, či je spôsobilý, resp. nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu alebo je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia, pričom navrhované opatrenia v služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia (ust. § 32 ods. 1 vyššie citovaného zákona). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobkyňa a jej štyria kolegovia vykonávali ku dňu vydania personálneho rozkazu ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016 a personálneho rozkazu č. 560 zo dňa 22. 12. 2016 funkciu lektora na úseku lektorských činností, nepochybne museli byť všetci v zmysle ich aktuálneho služobného hodnotenia spôsobilí na výkon tejto funkcie, nakoľko ak by tomu tak nebolo (čo netvrdla ani žalobkyňa), musel by nasledovať postup podľa ust. § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, teda prevedenie alebo preloženie na inú funkciu.
Takáto situácia však nenastala, naopak v dôsledku organizačnej zmeny zavedenej personálnym rozkazom ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20. 12. 2016 musel nadriadený žalobkyne a jej štyroch kolegov - lektorov rozhodnúť, koho z funkcie lektora odvolá práve z dôvodu organizačnej zmeny, teda zrušenia dvoch miest lektorov a zavedenia jedného miesta lektora - inštruktora. Správny súd je toho názoru, že o výbere príslušníka zboru, ktorý bude v dôsledku organizačnej zmeny odvolaný zo svojej doterajšej funkcie a prípadne ustanovený do inej funkcie rozhoduje výlučne nadriadený a súd nie je v zásade oprávnený v tomto smere rozhodnutie nadriadeného o výbere konkrétneho príslušníka zboru preskúmavať (bod 34 tohto rozsudku).
36. Pokiaľ sa žalobkyňa cítila byť diskriminovaná vydaním personálneho rozkazu č. 560 zo dňa 22. 12. 2016 (ako to uvádza v podstatnej časti žaloby), tvrdiac, že jej právo, resp. záujem na zotrvanie vo funkcii lektora boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, mala a mohla postupovať podľa ust. § 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý odkazuje na zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a domáhať sa ochrany podľa tohto zákona podaním žaloby na všeobecnom súde. V konaní správneho súdnictva na základe všeobecnej správnej žaloby nie je možné posudzovať otázky, ktoré patria do právomoci všeobecného súdu v konaní podľa vyššie citovaného zákona (t.j. zákona č. 365/2004 Z. z.).
Súd je toho názoru, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať ani uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1 Cdo 1085/2015 (ZSP 45/2017), na ktoré poukazovala žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 03. 2018 a v ktorom bola riešená iná skutková a právna situácia (výpoveď z pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce).
37. Nemožno prisvedčiť ani ďalšej námietke žalobkyne o porušení ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na ust. § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov) okrem výkonu rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že nemohli byť porušené ustanovenia zákona, ktorý sa na predmetnú vec a na konanie o nej ani nevzťahuje.
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov má vlastné ustanovenia, ktoré upravujú konanie vo veciach služobného pomeru (ust. § 231 až § 247a, t.j. dvanásta časť vyššie citovaného zákona), pričom v ust. § 263 (ktoré patrí do trinástej časti zákona) je upravené zastúpenie. V zmysle ust. 263 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, zastúpenie vzniká i na základe plnomocenstva a na zastúpenie je potrebné písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu; inak je neplatné. V predloženom administratívnom spise sa nachádza splnomocnenie s dátumom „3. 1. 2016“ (zrejme mal byť uvedený rok 2017), ktorým žalobkyňa splnomocnila právneho zástupcu, aby ju okrem iného zastupoval v konaní pred súdmi, štátnymi orgánmi, úradmi, atď., aby vykonával všetky úkony, atď. s tým, že udelené plnomocenstvo sa vzťahuje na právne vzťahy najmä v režime občianskeho, obchodného, pracovného, trestného a daňového práva ako aj exekučného poriadku, z čoho vyplýva, že sa jedná o všeobecné splnomocnenie. Zároveň je v ňom však konkrétne uvedené, že plnomocenstvo sa vzťahuje na vec: „podanie odvolania proti personálnemu rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra č. 560 zo dňa 22. 12. 2016, doručený dňa 27. 12. 2016“. Pri takto vymedzenom rozsahu splnomocnenia, teda „na podanie odvolania“ proti konkrétnemu personálnemu rozkazu a s poukazom na formuláciu ust. § 263 ods. 5 vyššie citovaného zákona, je potom podľa názoru súdu nedôvodná i námietka žalobkyne, že jej právny zástupca bol pri doručovaní písomností opomenutý. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú doručenky, z ktorých vyplýva, že správny orgán prvého stupňa doručoval písomnosti (vrátane žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného) samotnej žalobkyni ako i jej právnemu zástupcovi. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. apríla 2017 bolo doručené žalobkyni dňa 11. 04. 2017 a jej právnemu zástupcovi dňa 12. 04. 2017, pričom žaloba bola podaná osobne na súde dňa 12. 06. 2017, teda v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. I v prípade, ak by vzhľadom na obsah plnomocenstva zo dňa „3. 1. 2016“ malo byť rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. apríla 2017 doručované len samotnej žalobkyni, lehota na podanie žaloby na súd bola dodržaná, nakoľko posledný deň lehoty pripadol na deň pracovného pokoja a najbližší pracovný deň, t. j. 12. 06. 2017 bola žaloba podaná na súde (ust. § 69 ods. 4 SSP). 38. Správny súd neakceptoval návrh žalobkyne v podanej žalobe na výsluch ňou označených 5 svedkov, nakoľko nezistil existenciu dôvodov na to, aby navrhované dokazovanie vykonal. S poukazom na ust. § 119 SSP súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak a môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia alebo na rozhodnutie vo veci. V správnom súdnictve je teda dokazovanie zamerané na overenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté administratívne rozhodnutie a na zistenie toho, či sa v administratívnom konaní nevyskytli vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Súd v správnom súdnictve zásadne nevykonáva dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci; môže však vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie (resp. dokazovať situáciu, ktorá z administratívneho spisu nevyplýva - tvrdenie žalobkyne o jej diskriminácii a dôvode jej odvolania z funkcie lektora pre jej ženské pohlavie) výsluchom svedkov, vyvodzovať z neho skutkové závery a na ich základe posudzovať preskúmavané rozhodnutie, resp. zisťovať, či rozhodnutie zodpovedá skutkovému stavu zistenému súdom. Správny súd v zásade vykonáva dokazovanie oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu, a teda dokazovanie je zamerané na overenie správnosti skutkového stavu a jeho správne podradenie pod ustanovenia právnych predpisov (subsumpcia), pričom tak tomu bolo i v predmetnej veci.
39. Súd je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. apríla 2017 je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Námietky žalobkyne v podanej žalobe súd nepovažoval za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť tohto rozhodnutia a nezistil ani dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
41. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.