Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-20-2018.pdf
PDF · 120.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/20/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., a JUDr. Jarmily Pogranovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti povinnej: W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., P. XXXX/X, o vymoženie príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 17. mája 2017, č. k. 10Er/131/2004-69, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok) uznesením zo dňa 17. 05. 2017, č. k. 10Er/131/2004-69, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a ďalším výrokom vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil O náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 22 ods. 2, § 24, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že v danej veci Okresný súd Komárno vydal dňa 14. 04. 2004 pre súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401 001776. Exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 5241/2003, NZ 115465/2003 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Partizánskom dňa 14. 04. 2004. Dňa 22. 11. 2010 predložil oprávnený exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60. Súd uznesením č. k. 10Er/131/2004-21 zo dňa 21. 06. 2012 návrh oprávneného zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného. Predmetné uznesenie súdu napadol oprávnený odvolaním, na základe ktorého odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Z listín doručených súdu spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie vyplynulo, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 15. 07. 2003 zmluvu o úvere. Veriteľ (t. j. oprávnený v tomto konaní) sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (t. j. povinnej v tomto konaní) úver v sume 12 000,- Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 18 480,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinná splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov na celý môj majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej príslušenstva.
5. Povinná neplnila svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto dňa 06. 12. 2003 bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom Notárskeho úradu v Partizánskom spísaná notárska zápisnica. Za povinnú konal a zápisnicu podpísal Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej moci zo dňa 02. 01. 2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 20 795,- Sk (690,26 eura), z ktorej predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 16 940 Sk (562,30 eura). Zároveň v mene povinnej vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 31. 08. 2003 do zaplatenia splatí v lehote do 15. 12. 2003, pričom v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby táto zápisnica bola použitá ako exekučný titul.
6. Podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelila povinná v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Je obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinná sa podpisom zmluvy vopred vzdala svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To znamená, že povinnej bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo.
7. Ďalej exekučný súd poukázal na ust. § 22 ods. 2 OZ a na rozpor záujmov povinnej a ňou zvoleným zástupcom, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v súlade s § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Uvedeným bol spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Vzhľadom k uvedenému došlo k rozporu záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Rozpor spočíval v tom, že zástupca povinej bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinná si nemohla Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 OZ je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Bruna Žlnaya ako substitúta Mgr. Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici, a tá tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Ak teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil substitút splnomocneného zástupcu v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej konal. Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
8. Exekučný súd dospel k záveru, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora a rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd v súlade s § 203 ods. 1 EP k náhrade trov exekúcie súdneho exekútora zaviazal oprávneného, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keď návrhom zo dňa 19. 02. 2004 žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 237 písm. f/ OSP), rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP), odňal svojim postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 365 ods. a písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vkyonanuých dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 11. Uviedol, že odvolanie podáva pre odňatie možnosti konať pred súdom, pretože exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie. Ak exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom EÚ. Tvrdil, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávneného vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Dodal, že žiada odvolací súd o predloženie dvoch prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ a navrhol prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP. Ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie porušil svojim rozhodnutím, vydaným bez zreteľa na zákonné pravidlo obsiahnuté v ust. § 58 ods. 2 EP, t. j. rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku vyvolalo účinok zastavenia exekučného konania a založilo prekážku veci rozhodnutej bez možnosti ústneho prejednania, právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces, t. j. odňalo účastníkovi možnosť konať pred súdom, a preto je nutné, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie s poukazom na porušenie základných práv a procesných zásad zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie. Súd prvej inštancie nevytýčil vo veci ústne pojednávanie aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Konštatoval, že exekučný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci samej.
12. Poukázal na to, že notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú starostlivosť. Štát zodpovedá za škodu pri výkone notárskej činnosti, preto ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Notár pri výkone verejnej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Zákon ukladá notárovi povinnosť konať a uvádza, kedy je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Odvolávať sa na nezákonnosť v štádiu výkonu práva na účely približovania sa k idei spravodlivosti nesmie viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv ustanovených zákonom a narušovaniu istoty v občianskoprávnych vzťahoch. Z uvedeného vyplýva, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal na § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku upravujúci vierohodnosť notárskej listiny. Všeobecný súd nedisponoval právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Postup exekučného súdu, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí súčasť princípov právneho štátu. Notársky poriadok určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný a je založená platnosť zásady správnosti úkonu. Na základe uvedeného všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Povinný sa mohol domáhať opravy zrušením zápisnice de iure alebo sa mohla domáhať náhrady škody, ak tak
nepostupovala, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred súdom.
13. Tvrdil, že súd svojím konaním porušil zásadu rovnocennosti. Ak sa odvolací súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada aby bolo konanie prerušené podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP a zároveň podaný návrh na konanie Ústavnému súdu SR o súlade ust. 44 ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že súd konal mimo rámec zverenej právomoci a ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal na to, že súd porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal skutočnosť, že súd viackrát konštatoval skutočnosti akoby vykonal dokazovanie, ktoré v skutočnosti nevykonal a k rozhodnutiu dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvahy súdu nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie. Nestotožnil sa s tvrdením súdu, že plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, z dôvodu, že vznikol hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Tvrdil, že povinný na seba neprevzal žiadne nové povinnosti alebo záväzky, resp. jej nevznikli žiadne nové práva či výhody. Povinný mohol plnomocenstvo podľa § 33b ods. 1 písm. b/ OZ odvolať a v takomto úkone jej nebránila žiadna prekážka. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 OZ.
14. Uviedol, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, resp. súčasne s uzatvorením zmluvy na základe ktorej dlh vzniká. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o budúce právo, ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať a udelenie plnomocenstva neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva. Súd dospel k nesprávnemu záveru pokiaľ ide o tvrdenie, že zástupca nehájil záujmy povinného. Tento záver nevyplynul z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca bol splnomocnený len na jeden právny úkon, ktorým neprekročil udelené plnomocenstvo. Okrem iného išlo o plnomocenstvo udelené advokátovi, ktorý je nezávislý. Za nesprávny považuje názor súdu, ktorým uviedol, že notárska zápisnica má byť spísaná oprávneným aj povinným. Takýto názor súdu považoval za rozporný so súdnou praxou a uznesením Najvyššieho súdu SR vo veci 3Co 7/2007. Mal za to, že exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a skutočnosť, či sa bude exekúcia vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol vydaním poverenia na výkon exekúcie.
15. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. 19. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 19. 02. 2004 požiadal súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 51/19, o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie príslušenstva pohľadávky. Ako exekučný titul označil notársku zápisnicu č. N 5241/2003, NZ 115465/2003, spísanú dňa 06. 12. 2003 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, v ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci, zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 15. 07. 2003, uznal jej dlh voči oprávnenému v celkovej výške 690,27 eura (20 795,- Sk) vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 31. 08. 2003 do zaplatenia. Súd vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 14. 04. 2004. Podaním zo dňa 18. 11. 2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Následne súd prvej inštancie vydal uznesenie č. k. 10Er/131/2004-21, zo dňa 21. 06. 2012, ktorým návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a zároveň vyhlásil exekúciu vedenú v konaní pod sp. zn. 10Er/131/2004 za neprípustnú a konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi priznal trovy exekúcie v sume 50,15 eura, na náhradu ktorých zaviazal súd oprávneného. Toto uznesenie napadol súd prvej inštancie odvolaním, v dôsledku čoho vecnú správnosť tohto uznesenia preskúmaval odvolací súd, ktorý napadnuté uznesenie svojim uznesením č. k. 8CoE/91/2014-57, zo dňa 29. 07. 2014, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ďalším výrokom zamietol návrhy oprávneného na prerušenie konania.
20. Odvolací súd k veci uvádza, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
21. Súdy v danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný v súlade so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas
exekučného konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom. Je potrebné uviesť, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie tak, ako je to v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul - notársku zápisnicu a Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným, zistený skutkový stav podriadil príslušnej právnej úprave a vo veci rozhodol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu.
22. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere č. 4180194, uzatvorená účastníkmi konania dňa 15. 07. 2003, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
23. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý následne splnomocil Mgr. Bruna Žlnaya na základe substitučnej plnej moci), bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.
24. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý ho pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvná voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno hovoriť o žiadnej slobodnej vôli. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo udelené platne, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinnej, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bola zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.
25. V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní správne konštatoval skutočnosť, že notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy súdu prvej inštancie dôležitou skutočnosťou je aj to, že splnomocnenie, ktoré udelila povinná v Zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie, koncipované tak, ako je obsiahnuté v Zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho odvolací považoval za neplatné.
26. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí so všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
27. Oprávnený v odvolaní žiadal prerušiť konanie, preto odvolací súd preskúmal prípustnosť takéhoto postupu v zmysle § 162 ods. 1 písm. c/ CSP. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok, zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru ES návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. Októbra 2010). Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania, keďže okresný a krajský súd aplikovali a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne práve predpisy (Občiansky zákonník, Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z.).
28. S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo rozhodnuté na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. c/ CSP zamietol.
29. Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu, aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.
30. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší aj v prípade, že pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
31. Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.
32. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že inak úspešnej povinnej voči oprávnenému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.
35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
oti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).