Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-268-2014.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/268/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Mostová 2, Bratislava, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Jana T., nar. X.X.XXXX, Tokajská 135/4, Nitra, 2/ T. T., nar. 13.5.1976, bytom Tokajská 135/4, Nitra, o zaplatenie 3 471,43 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 668,81 eur, s úrokom vo výške 12,10 % ročne zo sumy 2714,69 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1 912,07 eur od 22.10.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
III. Žalovaným súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.5.2012 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 3 471,43 Eur, úroku vo výške 12,10 % ročne zo sumy 2 714,69 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 714,69 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 17.6.2005 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 2 655,51 Eur, ktorý mali žalovaní v 1. a 2. rade splácať v dohodnutých mesačných splátkach vždy k 10. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dojednaná k 10.7.2005, konečná splatnosť úveru bola k 10.5.2010. Žalovaní v 1. a 2. rade svoj záväzok nesplnili ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t.j. k 10.5.2010. Žalobca nadobudol uvedenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Podaním zo dňa 26.3.2013 žalobca súhlasil s úpravou petitu žaloby tak, že žiadal riadne úroky len zo sumy predstavujúcej čistú istinu bez úrokov a poplatkov vo výške 1 086,77 eur.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 12RO/202/2012-47 zo dňa 21.10.2013, ktorým žalobe po úprave petitu zo dňa 26.3.2013 vyhovel. Uznesením č.k. 12RO/202/2012-58 zo dňa 16.6.2014 súd platobný rozkaz zrušil pre nedoručenie žalovanej v 1. rade do vlastných rúk.
3. Podaním zo dňa 8.2.2018 žalobca vzal svoj návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 668,81 eur, v časti riadny úrok vo výške 12,10 % ročne z istiny 2714,69 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1 912,07 eur od 22.10.2010 do zaplatenia. V uvedenom podaní žalobca zároveň poukázal na judikatúru viacerých okresných a krajských súdov Slovenskej republiky a tiež na nálezy Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS
640/2014 a z 28.apríla 2014, sp. zn. IV ÚS 15/2014, nález Ústavného súdu ČR zo dňa 28.2.2013, sp. zn. III. ÚS 3900/12, ktorými žalobca odôvodňuje platnosť postúpenia pohľadávky aj napriek nedodržaniu postupu žalobcu podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 283/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 283/2001 Z. z.). S poukazom na predmetné rozhodnutia žalobca dôvodí, že nie je správny postup aplikácie ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 283/2001 Z. z. takým spôsobom, že aplikáciou tohto ustanovenia sa bude určovať neplatnosť postúpenia pohľadávky a prípadný nedostatok aktívnej legitimácie nového veriteľa.
4. Súd vec prejednal v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade, za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s obsahom spisu, a to žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu), oznámením o postúpení pohľadávky, doručenkami, zmluvou o splátkovom úvere, zmluvou o postúpení pohľadávok, odovzdávacím protokolom, potvrdením o zmluvnom vzťahu ako aj ďalšími vyjadreniami žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými dňa 17.6.2005 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 80 000 Sk (2 655,51 eur). Žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v mesačných splátkach po 1 860,- Sk (61,74 eur). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,10 %, splatnosť prvej splátky dňa 10.7.2005, konečná splatnosť dňa 10.5.2010. Žalovaní nedodržali platobnú disciplínu a svoj záväzok neuhradili ani do dňa dojednanej konečenej splatnosti, t.j. do 10.5.2011. Právny predchodca žalobcu pohľadávku z úveru voči žalovaným postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
15. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
20. Zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, súd prednostne skúmal, či žalobca je, resp. nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci.
22. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
23. V súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zák. č. 283/2001 Z. z. pre platné postúpenie pohľadávky banky sa vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok - postúpeniu musí predchádzať doručenie písomnej výzvy banky adresovanej dlžníkovi (klientovi) na splnenie omeškaného peňažného záväzku, a napriek tejto výzve je dlžník (klient) banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku). Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho splatného peňažného záväzku voči banke a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
24. Ustanovením § 92 ods. 8 zák. č. 283/2001 Z. z. sa sledovalo sprísnenie postúpenia bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu.
25. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.
26. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (výzva banky adresovaná dlžníkom pred postúpením pohľadávky a jej doručenie žalovaným), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.
27. Žalobca nielenže nepreukázal splnenie vyššie uvedených predpokladov, práve naopak, žalobca súdu s poukazom na judikatúru viacerých súdov argumentoval, že nesplnenie zákonnej požiadavky podľa § 92 ods. 8 zák. č. 283/2001 Z. z. nie je dôvodom, aby súd rozhodol, že žalobca v tomto konaní nemá aktívnu legitimáciu.
28. S uvedeným právnym názorom sa súd nestotožnil. Žalobca v tomto konaní nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a ktoré bolo uplatnené v tomto konaní, preto žalobcovi nie je možné toto právo priznať.
29. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových záverov súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda v časti žalobou uplatneného nároku vo výške 2 668,81 eur s príslušenstvom konanie pre späťvzatie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP.
31. V konaní boli úspešní žalovaní. Žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, žiadne im nevyplývali ani zo súdneho spisu a žiadne si ani neuplatnili, preto im súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.