Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Uznesenie_6Co-167-2018.pdf
PDF · 76.13 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/167/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, o zaplatenie sumy 670,80 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby žalobcom zo dňa 19.03.2018 po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7Csp/55/2017-23 zo dňa 30. 01. 2018, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 7Csp/55/2017-23 zo dňa 30. 01. 2018 zrušuje a konanie zastavuje.
Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 7Csp/55/2017-23 zo dňa 30.01.2018 žalobu zamietol (I. veta výroku). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal (II. veta výroku).
2. Predmetný rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 12.03.2018 (doručenka na č.l. 26 spisu) a žalovanému dňa 14.03.2018 (doručenka na č.l. 26 spisu).
3. V čase, keď rozsudok súdu prvej inštancie ešte nenadobudol právoplatnosť, bolo okresnému súdu dňa 19.03.2018 doručené podanie žalobcu podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorým žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť so žiadosťou o zastavenie konania bez uvedenia dôvodu.
4. V súlade s ust. § 370 CSP okresný súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k dispozitívnemu úkonu žalobcu (späťvzatiu žaloby). Žalovanému bola výzva doručená na základe tzv. fikcie doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP dňa 27.04.2018, na ktorú adresát žiadnym spôsobom nereagoval. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemal preukázané žiadne námietky žalovaného voči späťvzatiu žaloby žalobcom, resp. v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by žalovaný z vážnych dôvodov nesúhlasil s jeho pripustením.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil späťvzatie žaloby a konanie v tejto veci zastavil.
6. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
7. V zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
8. V predmetnej veci vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť podaním zo dňa 19.03.2018, potom, ako súd prvej inštancie dňa 30.01.2018 vyhlásil rozsudok, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na to, že žalovaný nevyslovil nesúhlas so späťvzatím žaloby, odvolací súd postupom v zmysle ust. § 370 ods. 2 vety druhej CSP pripustil späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, rozsudok okresného súdu zrušil a konanie vo veci zastavil.
9. Odvolací súd dodáva, že pri skúmaní procesných podmienok konania v zmysle § 161 ods. 1 CSP z verejne dostupných údajov, konkrétne z údajov z Obchodného vestníka č. OV 242/2016 s dňom vydania 19.12.2016, pod č. K028572, zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/18/2016 zo dňa 13.12.2016 dňom zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku (t.j. 19.12.2016) bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Žaloba v tejto veci bola okresnému súdu doručená až dňa 14.07.2017. Hoci z ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva postup súdu v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok sporovej strany, v prejednávanom prípade odvolací súd prihliadal primárne na späťvzatie žaloby ako dispozitívny úkon žalobcu a k nemu prislúchajúci postup podľa § 370 CSP. Za rozhodujúce považoval odvolací súd to, že žalobca je v súdnom spore dominus litis (t.j. pán sporu) a jeho žaloba tvorí primárnu podmienku pre konanie vo veci. Ak žalobca vezme žalobu späť, prejaví tým svoju vôľu nepokračovať v danom sporovom konaní, potom túto jeho vôľu vyjadrenú v tomto dispozitívnom úkone je potrebné zo strany konajúceho súdu rešpektovať, a to aj za situácie, ak by mal inak súd postupovať podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. a v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného konanie zastaviť. Takýto postup súdu sa v danom prípade javí ako vhodný a účelný aj z tohto dôvodu, že jedným z dôsledkov späťvzatia žaloby v aktuálnom (odvolacom) štádiu konania je aj zrušenie doposiaľ neprávoplatného rozsudku okresného súdu, ktorý za popísanej procesnej situácie nemal byť vôbec vyhlásený. Súd prvej inštancie mal totiž mal pri skúmaní podmienok konania uvedenú skutočnosť zistiť a následne mal konanie vo veci zastaviť postupom podľa ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez vecného prejednania žaloby.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii § 262 ods. 1 ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobca nesie procesné zavinenie na zastavení konania, a preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli (§ 256 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania nepriznal. 11. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému tak v prvoinštančnom, ako aj v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
12. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).