Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_63CbZm-14-2017.pdf
PDF · 145.27 KB
Case nature
Area
Subarea
63CbZm/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanému 1/ JT COMPANY INVEST s. r. o., so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava, IČO: 46 201 904, žalovanému 2/ X. M., L.. XX. XX. XXXX, K. XX, XXX XX K. a žalovanému 3/ S. Š., L.. XX. XX. XXXX, K. C. XX, XXX XX K. C., o zaplatenie sumy 56 224,92 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1/, žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 56 224,92 Eur, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 56 224,92 Eur od 16. 03. 2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 187,42 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca si žalobou zo dňa 21. 06. 2017 uplatnil proti žalovanému 1/, ktorým bola obchodná spoločnosť X CONSULT, s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 61/B, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 758 086, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ spoločne a nerozdielne právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 56 224,92 Eur, zmenkového úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 56 224,92 Eur od 16. 03. 2017 do zaplatenia a odmeny vo výške 1/3 percenta zo zmenkovej sumy, t. j. 187,42 Eur. Uviedol, že žalobca ako banka uzatvoril dňa 18. 06. 2015 so žalovaným 1/ ako dlžníkom Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 7694775P, na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu vo výške 50 000,-- Eur. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy, dlžník dňa 18. 06. 2015 vystavil na rad banky bianko zmenku, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Žalovaný 1/, spoločne s avalom - žalovaným 2/ a avalom - žalovaným 3 udelili v článku II. ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 7694775P/ D1 zo dňa 18. 06. 2015, banke právo doplniť zmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku II. ods. 1. Nakoľko pre neplnenie zmluvných podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, banka v súlade Dohodou riadne a včas vyplnila chýbajúce údaje, a to: zmenková suma 56 224,92 Eur a dátum splatnosti zmenky 15. marca 2017. Žiaden zo subjektov povinných na hradenie, neuhradil zmenkovú sumu, a to ani čiastočne.
2. Súd vydal vo veci dňa 17. 08. 2017 platobný rozkaz č. k. 63CbZm 14/2017-27, ktorý uznesením č. k. 63CbZm 14/2017-61 zo dňa 23. 01. 2018 zrušil z dôvodu, že žalovaný 3/ podal proti vydanému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor (§ 265 ods. 1 veta prvá, § 267 ods. 1 a § 267 ods. 3 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)). Súčasne súd uznesením č. k. 63CbZm 14/2017-61 zo dňa 23. 01. 2018 rozhodol, že pokračuje v konaní
s právnym nástupcom žalovaného 1/, ktorým je obchodná spoločnosť JT COMPANY INVEST s. r. o., so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava, a to s odôvodnením, že žalovaný 1/ počas konania zanikol skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo (§ 64, § 65 ods. 1, 2, 3 CSP).
3. V podanom odpore žalovaný 3/ uviedol, že je toho názoru, že Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 18. 06. 2015 je neplatnou najmä pre jej neurčitosť ohľadne práva veriteľa doplniť do zmenky údaje o výške zmenkovej sumy a zročnosti zmenky. Dohoda neobsahuje dohodu o tom, v akom časovom horizonte od porušenia povinnosti dlžníka, veriteľ údaje doplní a akým spôsobom má byť určený termín zročnosti zmenky. Takáto neurčitá právna úprava umožňuje veriteľovi svojvoľne posúvať deň až do času, kedy by sa jeho pohľadávka stala premlčanou. Dohoda neobsahuje určitú a zrozumiteľnú úpravu podmienok, za ktorých je veriteľ oprávnený využiť svoje doplňovacie právo. Z obsahu dohody nie je možné jednoznačne určiť, aká je výška, ako aj spôsob a dôvod určenia zmenkovej sumy a kedy má nastať deň zročnosti. Dohoda je tiež neurčitá v tom zmysle, že vychádzajúc z jej obsahu, zmenka slúži na zabezpečenie viacerých záväzkov, pričom čas „riadneho a včasného splnenia, môže byť pri týchto záväzkoch odlišný. Žalovaný 3/ tiež namieta výšku zmenkovej sumy, nakoľko nie je zrejmé, aký typ pohľadávky a v akej výške a z akého dôvodu si žalobca uplatnil svoje právo vyplnením zmenkovej sumy, keďže výška poskytnutého kontokorentného úveru predstavovala sumu 50 000,-- Eur a žalobca vyplnil sumu v zmenke vo výške 56 224,92 Eur. Vychádzajúc zo záhlavia dohody a podkladov žaloby, žalobca nepreukázal oprávnenie osôb (zástupcovia žalobcu) konať v jeho mene v čase uzavretia dohody, čo môže spôsobiť neplatnosť dohody. V dohode absentuje dojednanie v prípade zmeny v domicile, pričom na strane žalobcu došlo k zmene adresy domicila a na tejto adrese nie je reálne možné domicila zastihnúť, na uvedenú zmenu v domicile žalobca žalovaných neupozornil, z čoho vyplývajú závažné podstatné následky pre vôľu plniť záväzok zo strany žalovaných. Žalovaný 3/ po posúdení kópie Dohody vyslovuje pochybnosť v autenticite textu na strane 1 a najmä na strane 2, nakoľko je presvedčený o tom, že podpisoval každú stranu Dohody samostatne, pričom z kópie dohody vyplýva absencia signácie jednotlivých strán dohody. Žalovaný 3/ vyslovuje pochybnosť o tom, či súdu bol predložený autentický originál reálne vystavenej blankozmenky, zároveň či bola zmenka s určitosťou vyplnená žalobcom, najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že v blankozmenke je uvedené číslo zmenky 7694775P/B1, pričom dohoda je označená číslom 7694775P/D1 a podľa vyjadrenia vystaviteľa zmenky, zmenku označil zhodným číslom s uzavretou dohodou, t. j. 7694775P/D1. V dohode v článku II. ods. 2 písm. a) boli dojednané podmienky, ktoré žalobca v žalobe neodôvodnil, najmä s ohľadom na určenie sumy, ktorá bude zodpovedať hodnote pohľadávky. V žalobe absentuje preukázanie dôvodu, pre ktorý žalobca vyhlásil pohľadávku za predčasne splatnú a tiež absentuje v žalobe preukázanie dôvodov, ktoré mali za následok, že žalobca vyhlásil pohľadávku za predčasne splatnú. Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzvu na zaplatenie zo dňa 15. 03. 2017 podpísali v mene žalobcu osoby, ktoré voči žalovanému 3/ sa nepreukázali žiadnym spôsobom, že v mene žalobcu môžu konať, preto uvedené oznámenie a výzva bola a je pre žalovaného 3/ právne irelevantná a z uvedeného oznámenia a výzvy sa žalovaný 3/ nepovažoval za zaviazaného na plnenie. Žalovaný 3/ upriamuje pozornosť na osobitné náležitosti žaloby, ktorou sa uplatňuje zmenkový nárok - podľa príslušných ustanovené CSP je v žalobe, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, pričom platí vyvratiteľná domnienka, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Platí tiež, že súd žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania kauzálnych námietok § 17 Zmenkového a šekového zákona, ďalej platí, že v spotrebiteľských vzťahoch súd ex offo prihliada na skutočnosti, odôvodňujúce tieto námietky. Žalovaný 3/ má za to, že je v tomto spore spotrebiteľom a tým je subsumovaný pod spotrebiteľské práva najmä s odkazom na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 17 Zmenkového zákona a § 2 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný 3/ ako spoluvlastník obchodného podielu žalovaného 1/ v žiadnom prípade nepristúpil a ani nemal v úmysle pristúpiť a uzavrieť takýto záväzok v dohode, ako aj k avalu na zmenke ako osoba podnikateľ, ale ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Hoci zmenka je abstraktným záväzkom, zmenka predložená navrhovateľom má garančnú, zabezpečovaciu povahu voči žalovanému 1/ vyplývajúcich zo zmluvy o kontokorentnom úvere, a teda sa viaže na kauzálne vzťahy. Žalovaný 3/ nemá vedomosť o tom, z akej kauzy a v akej výške je určená výška zmenkovej sumy, či sa vzťahuje iba na istinu a úroky alebo v sebe zahŕňa aj iné platby, pričom tieto skutočnosti sú podstatné z hľadiska oprávnenosti pohľadávky veriteľa - žalobcu, a teda žalovaný 3/ vznáša kauzálne námietky voči výšky zmenkovej sumy, ktorá nebola doplnená v súlade s dohodou, nakoľko nebolo ani dohodnuté, akú výšku zmenkovej sumy veriteľ doplní, resp. do akej výšky, z akého dôvodu, akým spôsobom a v akom čase. Žalovaný 3/ sa svojim podpisom na zmenke zaviazal ako zmenkový ručiteľ za splnenie záväzku žalovaného 1/, ak tento plniť
nebude. Zaviazanosť žalovaných rozhodnutím súdu na spoločné a nerozdielne plnenie je podľa názoru žalovaného 3/ nesprávne, a to i napriek obsahu § 47 Zákona č. 191/1950 Sb., s poukazom na znenie judikátov R2/1968 a R2/1975, v zmysle ktorých ručiteľský záväzok nezakladá solidárny záväzok dlžníka a ručiteľa, pričom podľa názoru žalovaného je irelevantné, či ide o ručiteľský záväzok zo zmenky, alebo z ručiteľského vyhlásenia. Žalovaný 3/ si dovoľuje súdu pripomenúť neúplnosť podstatnej náležitosti poučenia, nakoľko súd neuviedol presnú adresu súdu, kde je možné podať odpor.
4. Po podaní odporu žalovaným 3/ a zrušení platobného rozkazu v celom rozsahu, súd nenariadil pojednávanie (§ 267 ods. 3 veta prvá CSP) ale využil analógiu § 167 ods. 3 CSP a podaný odpor zaslal žalobcovi a umožnil mu, aby sa vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a poučil ho o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
5. Podaním zo dňa 15. 02. 2018 žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so žiadnym z tvrdení žalovaného 3/, jeho argumenty považuje za právne irelevantné a odpor považuje za účelový, v snahe vyhnúť sa zaplateniu žalovanej sumy. K údajnej neurčitosti Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve a k neplatnosti zmenky žalobca uviedol, že Zákon č. 191/1950 Sb. ani iný zákon náležitosti dohody o vyplňovacom zmenkovom práve nepredpisuje. Platná je dokonca aj dohoda ústna. Dohoda obsahuje tak označenie účastníkov dohody, ako aj označenie zabezpečovanej pohľadávky a vymedzenie skutočností, ktoré oprávňujú žalobcu doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ako aj spôsob, akým majú byť tieto údaje doplnené. Z obsahu Dohody je zjavné, že jej účelom je úprava spôsobu vyplnenia vystaviteľom a avalistom podpísanej blankozmenky bankou v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku II. ods. 1 dohody. A rovnako aj to, že blankozmenka bola vystavená za účelom zabezpečenie všetkých nárokov zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 7694775P. Žalobca je preto presvedčený, že Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve má všetky nevyhnutné obsahové atribúty a je dostatočne určitá aj zrozumiteľná, a ide teda o dohodu platnú. Čo sa týka samotnej zmenky, ide o zmenku perfektnú, nakoľko obsahuje v zmysle Zákona č. 191/1950 Sb. všetky jej podstatné náležitosti. K posudzovaniu vzťahu žalobcu a žalovaného 3/ zo zmenky ako spotrebiteľského žalobca uviedol, že blankozmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia nárokov žalobcu zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 7694775P alebo v priamej súvislosti s ňou voči žalovanému 1/, pričom žalovaný 3/ je na predmetnej zmenky avalistom. S poukazom na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj zo samotnej úverovej zmluvy, nepochybne vyplýva, že úverová zmluva je vzťahom obchodno-právnym a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri jej uzatváraní je zrejmé, že sa týka podnikateľskej činnosti oboch účastníkov úverovej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka zabezpečuje splatenie pohľadávky žalobcu z úverovej zmluvy, ide o akcesorický vzťah, ktorého povaha sa odvíja od hlavného vzťahu. Nič nesvedčí tomu, že žalovaný 3/ avaloval zmenku za účelom uspokojenia vlastných potrieb ako fyzickej osoby spotrebiteľa, naopak je zrejmé, že avaloval zmenku za účelom zabezpečenia zmluvy poskytnutej dlžníkovi - podnikateľovi pre účely podnikania, pričom zároveň žalobca poukazuje na skutočnosť, že tak žalovaný 2/, ako aj žalovaný 3/, boli v priamom vzťahu k dlžníkovi - podnikateľovi, nakoľko boli jeho spoločníkmi a zároveň konateľmi. Napriek tomu, že žalovaný 3/ je fyzickou osobu, nemôže byť táto skutočnosť univerzálnym dôvodom na to, aby bol v prípade akéhokoľvek konania v postavení spotrebiteľa, čím by samozrejme požíval oveľa vyššiu právnu ochranu z pozície ekonomicky slabšej zmluvnej strany, menej skúsenej v právnych záležitostiach. V prípade, že fyzická osoba poskytne zmenkové ručenie a zmenka je súčasťou dohôd uzatvorených medzi podnikateľskými subjektami, je nutné takéto ručenie chápať ako ručenie poskytnuté pre podnikateľské úvery (viď stanovisko generálnej advokátky vo veci vednej pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. CF-419/11). Z uvedeného dôvodu je vylúčené použitie akejkoľvek právnej úpravy vzťahujúcej sa výlučne na spotrebiteľské vzťahy. Žalovaný 3/ nie je taktiež ako avalista v zmysle § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. oprávnený vznášať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi a predošlým majiteľom, okrem prípadu, ak preukáže, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Žalobca poukázal na to, že akonáhle platne vznikne zmenkový záväzkový vzťah, tento sa stáva záväzkovým vzťahom úplne samostatným, ktorý existuje, mení a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré existovali pri jeho vzniku. Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu žalovaný 3/ zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z § 17 Zákona č. 161/1950 Sb. síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom 3/ a nie na
žalobcovi. Pokiaľ žalovaný 3/ dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Napriek uvedenému, s prihliadnutím na zásadu koncentrácie, žalobca prikladá výpis z informačného systému žalobcu preukazujúci, z čoho pozostáva zmenková suma. K zmenečnému ručeniu žalobca uviedol, že zmenkové vzťahy je možné použiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši. Povahu zmenečného ručenia je preto potrebné posudzovať výlučne podľa § 30 a nasl. Zákona č. 191/1950 Sb. Čo sa týka „absencie preukázania dôvodov, ktoré mali za následok, že žalobca vyhlásil pohľadávku za predčasne splatnú“, táto námietka žalovaného 3 je absolútne irelevantná. Žalobca je povinný preukázať iba to, že došlo k naplneniu jednej alebo viacerých skutočností, ktoré ho oprávňovali blankozmenku vyplniť. Vyhlásenie predčasne splatnosti úveru bolo jedným z oprávnení banky v zmysle článku XVII. Úverových obchodných podmienok, na ktoré odkazuje úverová zmluva hneď v jej úvode, v prípade porušenia povinností klienta špecifikovaných v článku XVI. písm. b) Úverových obchodných podmienok. Žalovaný 1/ úver po vyhlásení jeho predčasne splatnosti neuhradil, a preto žalobca pristúpil k vyplneniu zmenky, ako zabezpečovacieho inštitútu. Nakoľko ide o kauzálnu námietku, ktorá sa nezakladá na vlastných vzťahoch žalovaného 3/ k majiteľovi zmenky, je žalovaný 3/ povinný preukazovať jej dôvodnosť. K oprávneniu zamestnancov žalobcu konať v jeho mene žalobca uviedol, že za žalobcu podpisovali Dohodu pracovníci jeho pobočky v priestoroch banky, je preto nepochybné, že šlo o tzv. zákonné zastupovanie podnikateľa s poukazom na § 15 obchodného zákonníka. Banka má jednotlivé organizačné útvary, v ktorých jej zamestnanci opakovane vykonávajú rovnaké alebo obdobné úkony. Osoby, ktoré sú v rámci tohto organizačného útvaru poverené určitou činnosťou, vykonávajú úkony typické pre túto činnosť a týmito úkonmi banku zaväzujú. Nevyžaduje sa osobitné splnomocnenie na také úkony. Právne účinky pre banku vyplývajú práve zo zaradenia konkrétnej osoby na danú činnosť v banke. Rovnaká situácia je aj v prípade pracovníkov banky, ktorí zasielali oznámenia o vyplnení blankozmenky. K pochybnostiam žalovaného 3/ ohľadom autenticity zmenky žalobca uviedol, že ako vyplýva z Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, táto bola uzatváraná práve k blankozmenke č. 7694775P/B1, t. j. k totožnej listine, ako bola priložená k žalobe. To, že ide o totožnú listinu zmenky, je viditeľné aj z článku 1 Dohody, nakoľko je vyšpecifikovaná rovnako. Žalobca predloží osobne na najbližšom pojednávaní v tomto spore aj samotný originál zmenky. Čo sa týka námietky žalovaného 3/ ohľadom signácie jednotlivých strán Dohody, v podanom odpore údajný autentický originál dohody neprikladá a ani neuvádza, čo by podľa neho mal obsahovať. Žiadnym právny predpis neukladá účastníkom zmluvy, aby bola podpisovaná každá z jej strán a je štandardné, že zmluvné strany sa pri podpise zmlúv podpisujú iba na jej poslednú stranu. Na kópii Dohody je viditeľné, že nebola spojená s ostatnými jej stranami iba zošívačkou, ale bola aj prelepená, pričom tento spoj bol potvrdený aj pečiatkou, ako aj podpisom zamestnanca pobočky banky. Strany sú očíslované a spôsob spojenia strán ako aj spôsob podpisovania je identický ako v prípade Zmluvy o úvere. Z kontextu námietky žalovaného 3/ o domicile nie je jasné, čo žalovaný 3/ pod pojmom „domicil“ myslí, nakoľko domicil žalobcu, ktorým je Slovenská republika, sa nezmenil. Pravdepodobne má na mysli zmenu sídla žalobcu, v rámci územia Slovenskej republiky. K tomu žalobca uvádza, že obchodný register je verejný a žiadny ďalší právny predpis neukladá obchodnej spoločnosti oznamovať svojim obchodným partnerom, prípadne klientom zmenu sídla. V čase, keď si žalovaný 3/ oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzvu na plnenie vzal, t. j. 20. 03. 2017, bolo sídlo banky dokonca totožné ako na zmenke. Zmenka bola žalobcom v deň jej splatnosti predložená v mieste platenie. Z hľadiska zachovania práv je relevantné len to, že žalobca v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil, ako vyplýva aj zo samotného odporu, na túto adresu sa žalovaný 3/ nedostavil, pretože považoval výzvy žalobcu za právne irelevantné.
6. Dňa 23. 03. 2018 súd žalovanému 3/ doručoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 15. 02. 2018 a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu a súčasne ho poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (analógia § 167 ods. 4 CSP). Žalovaný 3/ písomnosti prevzal dňa 10. 04. 2018, čo potvrdil podpisom na doručenke (§ 111 ods. 1 CSP). Žalovaný 3/ sa v určenej lehote, ani následne, k veci už písomne nevyjadril.
7. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 31. 07. 2018, na ktorý sa žalobca dostavil.
8. Žalovanému 1/, ktorý je právnickou osobou, bolo predvolanie doručované do elektronickej schránky (§ 105 ods. 1 CSP v spojení s § 29 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (Zákon o e-Governmente))) a účinky doručenia nastali dňa 27. 05. 2018, teda márnym uplynutím úložnej lehoty (§ 32 ods. 5 písm. b) Zákona č. 305/2013 Z.
z.). Žalovanému 2/, ktorý je fyzickou osobou a ktorý má taktiež zriadenú elektronickú schránku, bolo predvolanie doručované do elektronickej schránky a účinky doručenia nastali dňa 27. 05. 2018, taktiež márnym uplynutím úložnej lehoty. Žalovanému 3/ bolo predvolanie na termín pojednávania určený na deň 31. 07. 2018 doručené dňa 02. 06. 2018, čo potvrdil podpisom na doručenke (§ 111 ods. 1 CSP).
9. Dňa 30. 07. 2018, teda deň pred určeným termínom pojednávania, bolo osobne do podateľne súdu doručené podanie žalovaného 3/, označené ako Žiadosť o odročenie pojednávania a predloženie plnomocenstva, ktoré podanie za žalovaného 3/ urobil splnomocnený zástupca C.. J.. O. Š. a ktorý žiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, nakoľko ako zástupca žalovanej strany nemal dostatok času na prípravu pred pojednávaním, nakoľko mu bola udelená plná moc, ktorú prijal až dňom 29. 07. 2018 a v uvedený termín pojednávania má neodkladné pracovné povinnosti. Súčasne k predmetnému podaniu bolo pripojené Plnomocenstvo zo dňa 29. 07. 2018 udelené žalovaným 3/ C.. J.. O. Š..
10. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 CSP). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (§ 183 ods. 3 CSP). Predvolanie na pojednávanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 178 ods. 1 CSP). Žalovanému 3/ bolo predvolanie na termín pojednávania určený na deň 31. 07. 2018 doručené dňa 02. 06. 2017, teda žalovaný 3/ mal viac ako 5 dní na prípravu na pojednávanie. V čase určenia termínu pojednávania a v čase doručovania predvolania na pojednávanie, žalovaný 3/ nemal žiadneho zástupcu. Pokiaľ si aj žalovaný 3/ následne zvolil zástupcu, zo žiadneho ustanovenia procesných predpisov nevyplýva, že súd má predvolanie opakovane doručovať zvolenému zástupcovi. Rovnako zo žiadneho procesného predpisu nevyplýva, že v prípade, ak si po určení termínu pojednávania a po doručení predvolania so zachovaním lehoty na prípravu na pojednávanie, strana zvolí zástupcu, že tomuto zástupcovi by sa mala počítať nová lehota na prípravu na pojednávanie a najmä, že by sa táto lehota mala počítať od udelenia plnomocenstva. Nie je preto možné v danom prípade prijať záver, že by súd predvolanie nedoručoval tak, aby žalovaný 3/ mal zachovanú lehotu na prípravu na pojednávanie. Preto skutočnosť, že žalovaný 3/ až dňa 29. 07. 2018, teda 2 dni pred určeným termínom pojednávania, udelil v konaní plnomocenstvo na zastupovanie zvolenému zástupcovi, nemôže predstavovať dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Súd pritom poukazuje aj na skutočnosť, že keď súd dňa 23. 03. 2018 žalovanému 3/ doručoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 15. 02. 2018, žalovaného 3/ poučil o práve zvoliť si advokáta, ako aj o možnosti obrátiť sa na centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania nemôže byť ani všeobecné tvrdenie zástupcu žalovaného 3/, že v termíne pojednávania má neodkladné pracovné povinnosti. Súd potom zástupcovi žalovaného 3/ na elektronickú adresu oznámil, že ním uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitým dôvodom (§ 183 ods. 4 CSP) a následne súd rozhodol, že pojednávanie dňa 31. 07. 2018 sa bude konať aj v neprítomnosti žalovaného 3/, ako aj v neprítomnosti žalovaného 1/ a žalovaného 2/ (§ 180 CSP).
11. V predvolaní na pojednávanie boli žalovaný 1/ a žalovaný 2/ poučení, že ak sa nedostavia na pojednávanie vo veci a neospravedlnia svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd o žalobe na návrh protistrany rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa na pojednávanie dňa 31. 07. 2018 nedostavili, svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnym spôsobom a žiadnymi okolnosťami neospravedlnili.
12. Žalobca prítomný na pojednávaní konanom dňa 31. 07. 2018 navrhol, aby súd o žalobe proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ktorým žalobe vyhovie.
Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
V zmysle § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odseku 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
13. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa nedostavili na pojednávanie vo veci určené na deň 31. 07. 2018, hoci boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, keďže predvolanie im bolo doručené viac ako 5 dní pred dňom, keď sa pojednávanie malo konať (§ 178 ods. 2 CSP), v predvolaní na pojednávanie boli žalovaný 1/ a žalovaný 2/ poučení o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný 1/ a žalovaný 2/ svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili, na návrh žalobcu súd na pojednávaní konanom dňa 31. 07. 2018 rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ktorým žalobe žalobcu proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ vyhovel.
14. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že hoci na pojednávaní konanom dňa 31. 07. 2018 žalobca navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie aj proti žalovanému 3/, súd mal za to, že v danom prípade nedošlo k splneniu zákonných podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného 3/ na základe § 274 CSP. Rozsudok pre zmeškanie má byť dôsledkom pasivity sporovej strany, a hoci v danom prípade žalovaný 3/ sa na pojednávanie určené na deň 31. 07. 2018 nedostavil (§ 274 písm. a) CSP), žalovaný 3/ svoju neprítomnosť ospravedlnil, i keď k ospravedlneniu nedošlo včas a preukázanými vážnymi okolnosťami (§ 274 písm. b) CSP). Súd preto na pojednávaní konanom dňa 31. 07. 2018 vec proti žalovanému 3/ aj meritórne prejednal a rozhodol.
15. Z dôkazov žalobcu súd považoval za zistené, že dňa 18. 06. 2015 žalobca ako banka a právny predchodca žalovaného 1/ ako klient uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 7694775P, v ktorej výška, účel a podmienky čerpania úveru boli dohodnuté tak, že podľa článku I. bod 1 banka poskytne klientovi peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 50 000,-- Eur.
16. Dňa 18. 06. 2016 žalobca ako banka, právny predchodca žalovaného 1/ ako vystaviteľ a žalovaný 2/ a žalovaný 3/ ako avalisti uzavreli v písomnej forme Dohodu o vyplňovacom práve č. 7694775P/ D1 k blankozmenke č. 7694775P/B1. Podľa článku I. bod 1 Dohody na účely zabezpečenia všetkých nárokov banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi bankou a vystaviteľom na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 7694775P uzavretej medzi bankou a vystaviteľom dňa 18. 06. 2015 alebo v priamej súvislosti so zmluvou (ďalej len „pohľadávka banky“) vystaviteľ vystavil blankozmenku podľa nasledujúcej špecifikácie: s miestom vystavenia v Banskej Bystrici; s dátumom vystavenia 18. júna 2015; na rad: Československá obchodná banka, a. s.; s domicilom v: Československá obchodná banka, a. s., adresa: Michalská 18, Bratislava, 815 63; s doložkou: bez protestu; podpísanú za vystaviteľa: X. M., konateľ; podpísanú za avalistov: X. M., S. Š. a odovzal ju banke. Podľa článku I. bod 3 blankozmenka je v dobe svojho vystavenia nevyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátumu splatnosti, pričom v ostatných nevymenovaných podstatných náležitostiach zmenky považujú účastníci Dohody vystavenú blankozmenku za doplnenú. Podľa článku II. bod 1 písm. b) Dohody vystaviteľ a avalisti udeľujú banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá z týchto skutočností - nastane predčasná splatnosť pohľadávky banky v dôsledku postupu banky podľa Zmluvy a dňom splatnosti pohľadávky banky sa tak stane deň určený bankou v oznámení (vyhlásení) banky a podľa článku II. bod 2 ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1 tohto článku Dohody, vystaviteľ a avalisti udeľujú banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch nasledujúcim spôsobom: v údaji zmenkovej sumy čiastku, ktorá bude zodpovedať hodnote pohľadávky banky zabezpečenej blankozmenkou, vrátane jej príslušenstva a sankčných a zodpovednostných nárokov, vzniknutých na základe Zmluvy a v priamej súvislosti s ňou a v údaji splatnosti deň po splatnosti (spravidla 30. deň) blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky banky.
17. Zo zmenky č. 7694775P/B1 súd zistil, že bola vystavená v Banskej Bystrici dňa 18. júna 2015 na rad žalobcu. Vystaviteľom zmenky bol právny predchodca žalovaného 1/, za ktorého ako konateľ konal žalovaný 2/. Ako aval za vystaviteľa bol na zmenke uvedený žalovaný 2/ a žalovaný 3/ a súčasne sú
pri označení avalov ich podpisy. Na zmenke je doplnený dátum splatnosti: 15. marca 2017 a čiastka: 56 224,92 Eur.
18. Dňa 15. 03. 2017 žalobca žalovanému 3/ písomne oznámil vyplnenie blankozmenky a vyzval ho na zaplatenie. Podľa poštovej doručenky žalovaný 3/ oznámenie a výzvu prevzal dňa 20. 03. 2017.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 30 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.
Podľa článku I. § 32 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
Podľa článku I. § 47 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
Podľa článku I. § 47 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
Podľa článku I. § 47 ods. 4 Zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.
19. Podstatou vlastnej zmenky je sľub vystaviteľa zmenky, že majiteľovi zmenky v mieste a čase, ako zo zmenky vyplýva, sám zaplatí zmenkovú sumu a zákonné obsahové náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb.. Zaplatenie zmenky možno zaručiť zmenkovým ručením, pričom zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Zmenka môže byť vystavená aj ako blankozmenka, teda zmenka, ktorú vystaviteľ zámerne v celom rozsahu nevyplní a nadobúdateľovi udelí vyplňovacie právo a zmenka môže byť vystavená aj ako zabezpečovacia k záväzkovému vzťahu. Pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť. Vystavením platnej zmenky totiž vznikne pre zmenkového dlžníka záväzok, ktorý predstavuje bezpodmienečný sľub zaplatenia zmenkovej sumy tomu, kto je majiteľom zmenky. Majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 Občianskeho zákonníka), bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod prijatia zmenky alebo dôvod opatrenia zmenky ručiteľským vyhlásením. V prípade zmenky ide o záväzky úplne samostatné, oddelené od všeobecno-právnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, keď ani tzv. zmenky zaisťovacie, resp. zabezpečovacie, nie sú nikdy záväzkom akcesorickým k inému záväzku. Zmenečná nespornosť a abstraktnosť ale nie je absolútna, osoba povinná zo zmenky môže namietať vadnosť zmenky (článok I. § 1 - § 3, § 75 a § 76 Zákona č. 191/1950 Sb.), namietať nesprávne vyplnenie blankozmenky (článok I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb.), ako aj uplatniť kauzálne námietky (článok I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb.). Osoba povinná zo zmenky však môže vznášať konkrétnemu majiteľovi zmenky len také námietky, ktoré majú pôvod vo vzťahu tejto konkrétnej osoby k tomu ktorému majiteľovi zmenky a osoba povinná zo zmenky musí tieto svoje práva nielen uplatniť, ale aj preukázať. Preto aj súd pri posudzovaní nároku zo zmenky vyhodnocuje platnosť zmenky len ako cenného papiera a posudzuje, či obsahuje všetky zákonné formálne náležitosti v zmysle Zákona č. 191/1950 Sb., pričom aj obrana žalovaného musí vychádzať len z relevantných námietok podaných v zmysle ustanovení Zákona č. 191/1950 Sb. a vo všetkých prípadoch je dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto predloží zmenku na platenie v čase jej splatnosti.
20. Súd považoval v konaní za preukázané, že žalobcom predložená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou k Zmluve o kontokorentnom úvere uzatvorenej dňa 18. 06. 2015 medzi právnym predchodcom žalovaného 1/ ako dlžníkom a žalobcom ako bankou (veriteľom). Zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 18. 06. 2015 uzatvárali podnikatelia pri ich podnikateľskej činnosti, preto zmluvu, ale ani z nej vyplývajúce zabezpečovacie inštitúty, t. j. zmenku a k nej prináležiaciu dohodu o vyplňovacom práve, nemožno vyhodnotiť ako spotrebiteľskú. Naviac, žalovaný 3/ v rozhodnom období bol nielen spoločníkom, ale aj štatutárnym orgánom - konateľom žalovaného 1/ ako dlžníka, a to spolu so žalovaným 2/. Z údajov zapísaných v obchodnom registri, ktoré sú verejne dostupné, súd považoval za zistené, že žalovaný 3/ bol konateľom obchodnej spoločnosti právneho predchodcu žalovaného 1/ od 23. 07. 2008 až do dňa 06. 11. 2017, kedy spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra z dôvodu jej zániku s právnym nástupcom. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný 3/ nemal v tomto civilnom sporovom konaní postavenie slabšej strany, ktorej by súd mal ex offo poskytovať vyššiu ochranu, a to ani podľa procesných ustanovení (§ 290 a nasl. CSP), ani podľa hmotného práva (článok I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb.).
21. Súd potom žalobcom predloženú zmenu vyhodnotil ako platnú zmenku, obsahujúcu všetky zákonné materiálne a formálne požiadavky zmenky (článok I. § 75 a § 77 Zákona č. 191/1950 Sb.).
22. Aj keď bola neúplná zmenka, t. j. blankozmenka vyplnená spôsobom odporujúcim vyplňovaciemu právu, z formálneho hľadiska sa stala skutočnou zmenkou, keďže má všetky formálne a materiálne náležitosti zmenky. Majiteľ takejto zmenky má preto zásadne všetky práva s touto listinou spojené. Ako však už bolo uvedené, zákon dáva osobe povinnej z takejto zmenky námietku proti majiteľovi (článok I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb.), osoba povinná zo zmenky však musí nielen namietnuť, ale aj preukázať predovšetkým skutočnosť, že išlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, teda preukázať aj obsah vyplňovacieho práva a že nebolo dodržané. Ani takáto prípadná námietka však nespôsobuje, že by listina by nebola platnou zmenkou. Nebolo preto povinnosťou žalobcu preukazovať zmluvu o vyplňovacom práve a ani skutočnosť, že by boli splnené podmienky pre vyplnenie zmenky. Naopak, ak žalovaný 3/ mal za to, že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplnení a že neboli splnené podmienky pre vyplnenie zmenky, bolo na žalovanom 3/, aby takéto námietky konkrétnym spôsobom nielen uplatnil, ale ich aj preukázal. Žalovaný 3/ však konkrétne námietky, že by zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, neuplatnil. Žalovaný 3/ len všeobecne namietal, že dohoda je neplatná najmä pre jej neurčitosť ohľadne práva veriteľa doplniť do zmenky údaje o výške zmenkovej sumy a zročnosti zmenky, žalovaný 3/ však konkrétne tvrdenia o rozpore zmenkovej sumy a dátumu zročnosti s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve neuviedol, a teda ani nepreukázal. V Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve jej strany dojednali, akým spôsobom doplní žalobca chýbajúci údaj zmenkovej sumy a chýbajúci údaj splatnosti (článok II. bod 2 Dohody) a žalovaný 3/ žiadnym konkrétnym spôsobom neuviedol, prečo by táto časť dohody mala byť neurčitá a nezrozumiteľná a rovnako žiadnym spôsobom netvrdil, a teda ani nepreukázal, že by žalobca pri dopĺňaní chýbajúcich údajov nepostupoval dohodnutým spôsobom. Hoci, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou (článok i. § 10 zákona č. 191/1950 Sb.), v danom prípade žalovaný 3/ netvrdil, a teda ani nepreukázal, že by bol žalobca pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo hrubo nedbanlivý. Žalovaný 3/ v konaní neuplatnil, a teda ani nepreukázal, žiadne dôvodné kauzálne námietky, ktoré by mu mohli ako zmenkovému ručiteľovi patriť, keď žalovaný 3/ najmä nepreukázal ani svoju námietku týkajúcu sa dôvodov vyplnenia zmenky, keď opäť nebolo povinnosťou žalobcu ako majiteľa zmenky tieto skutočnosti preukazovať. Naopak, žalobca nad rámec povinností majiteľa zmenky v konaní ako dôkaz označil a aj predložil Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 18. 06. 2015 a následne vo vyjadrení k odporu ako dôkaz označil a predložil aj výpis z bankového systému žalobcu preukazujúci, z čoho pozostáva zmenková suma. Na pojednávaní konanom dňa 31. 07. 2018 žalobca následne predložil aj originál Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 18. 06. 2015, rovnako predložil aj originál Zmenky a originál Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 18. 06. 2015. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že platná právna úprava neukladá povinnosť pri uplatňovaní nárokov zo zmenky predkladať k žalobe aj originál zmenky. Žalovaný 3/ nepreukázal ani svoje tvrdenie, že mal samostatne podpisovať každú stranu Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, pričom ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že v prípade viacstranného právneho úkonu podpisy konajúcich osôb musia byť na každej jednotlivej strane. Pokiaľ žalobca na pojednávaní predložil originál Dohody, súd považoval za preukázané tvrdenie žalobcu, že jednotlivé strany neboli spojené iba zošívačkou, ale boli prelepené a tento spoj bol opatrený pečiatkou spoločnosti žalobcu, ako aj podpisom zamestnanca
pobočky žalobcu. Žalovaný 3/ nepreukázal ani svoje tvrdenie, ktorým vzniesol pochybnosti, či súdu bol predložený autentický originál reálne vystavenej zmenky, keď aj číslo zmenky samotnej je totožné s číslom uvedeným v Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve. Vzhľadom na obranu žalovaného 3/ súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný 3/ netvrdil, a teda ani nepreukázal, kedy konkrétne sa za účelom splnenia nárokov zo zmenky žalovaný 3/, resp. ktorýkoľvek zo žalovaných, dostavili a nebolo im umožnené záväzok zo zmenky splniť, resp. plniť.
23. Pokiaľ žalovaný 3/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že osobitnou náležitosťou žaloby, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, má byť aj opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu so žalovaným, pričom platí vyvratiteľná domnienka, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, poukazuje súd na skutočnosť, že takáto zákonná povinnosť bola upravená v ustanovení § 79 ods. 3 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06. 2016. Toto súdne konanie začalo (§ 156 CSP) na základe žaloby doručenej súdu dňa 21. 06. 2017, kedy žiadne zákonné ustanovenie neobsahovalo žalovaným 3/ tvrdené skutočnosti, a Civilný sporový poriadok nikdy neobsahoval žalovaným 3/ tvrdené zákonné ustanovenie. Rovnako pokiaľ aj s poukazom na článok I. § 17 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa § 17 ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ani toto zákonné ustanovenie v danom prípade neukladalo súdu povinnosť poučovať žalovaného 3/ o možnosti uplatňovania kauzálnych námietok, keď ako už bolo uvedené, v danom prípade zaviazanosť žalovaného 3/ zo zmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
24. Súd vyhodnotil za účelovú obranu žalovaného 3/, že žalobca nepreukázal oprávnenie osôb konajúcich za žalobcu v čase uzavretia dohody a osôb, ktoré žalovanému 3/ oznámili doplnenie blankozmenky a vyzvali ho na plnenie. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný 3/ nepoprel tvrdenie žalobcu, že k podpisu Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve došlo v priestoroch žalobcu ako banky, na základe čoho na takéto konanie sa vzťahuje nielen zákonné ustanovenie o tom, že kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza (§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale zákonné ustanovenie, že podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni (§ 16 Obchodného zákonníka). Rovnako pokiaľ ide o osoby konajúce v mene žalobcu, ktoré zasielali žalovanému 3/ oznámenie o vyplnení blankozmenky, žalovaný 3/ nepoprel tvrdenie žalobcu, že išlo o pracovníkov banky, ktorí vykonávali úkon, ku ktorému pri ich činnosti - pracovnom zaradení u žalobcu obvykle dochádza.
25. Za irelevantnú súd nevyhodnotil ani námietku žalovaného 3/ týkajúcu sa zmeny domicila. Je totiž pravda, že v danom prípade došlo len k zmene adresy sídla žalobcu ako majiteľa zmenky, pričom k účinkom tejto skutočnosti došlo zápisom v obchodnom registri od dňa 01. 08. 2017, teda po dátume, kedy nastala splatnosť zmenky, ako aj po dátume, kedy začalo toto súdne konanie.
26. Neobstojí ani námietka žalovaného 3/, že by nemal byť so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ zaviazaný spoločne a nerozdielne, keďže v danom prípade sa uplatňuje úprava ručenia vyplývajúca zo Zákona č. 191/1950 Sb. ako osobitnej právnej úpravy, na základe čoho zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil (článok I. § 32 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb.) a všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou (článok I. § 47 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb.).
27. Vzhľadom na to, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje právo v tomto súdnom konaní, obsahuje všetky zákonné formálne a materiálne požiadavky zmenky, vzhľadom na to, že žalovaný 3/ ako zmenkový ručiteľ na svoju obranu neuplatnil relevantné námietky a vzhľadom na to, že majiteľ zmenky môže okrem zmenkovej sumy žiadať aj 6 % úroky odo dňa zročnosti zmenky, ako aj odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, posúdil súd nároky žalobcu zo zmenky v celom rozsahu ako dôvodné, pričom majiteľ zmenky má rovnaké práva tak voči zmenkovému dlžníkovi, ako aj voči zmenkovému ručiteľovi.
28. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobe žalobcu vyhovel.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. V zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovaným od právoplatnosti tohto rozsudku.
31. Súd ešte poukazuje aj na skutočnosť, že v danej právnej veci išlo o spor zo zmenky, a teda zo zákona sa nepripúšťa zastúpenie iným zástupcom ako advokátom, alebo osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 91 CSP). Hoci súd dňa 01. 08. 2018 zástupcu žalovaného 3/ vyzval, aby preukázal, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, do dňa písomného vyhotovenia tohto rozsudku a do dňa doručovania tohto rozsudku, táto skutočnosť súdu preukázaná nebola a keďže ide o situáciu, že zastúpenie sa zo zákona nepripúšťa, nebolo potrebné, aby súd o tejto skutočnosti vydával aj procesné rozhodnutie, pričom aj v prípade, že by súd procesné rozhodnutie vydal, nebolo by proti nemu prípustné odvolanie (§ 357 CSP). Súd preto ďalej zo zástupcom žalovaného 3/ nekonal a neuvádza ho preto ani v záhlaví tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto súdneho rozhodnutia pre žalovaného 3/ je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení štvormo.
Proti výroku I. tohto súdneho rozhodnutia pre žalovaného 1/ a žalovaného 2/ nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení štvormo.
Proti výroku II. tohto súdneho rozhodnutia je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení štvormo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný 1/ a žalovaný 2/ z ospravedlniteľného dôvodu zmeškali pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného 1/ a žalovaného 2/ tento rozsudok zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku môžu žalovaný 1/ a žalovaný 2/ podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku dozvedeli.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.