Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-17-2021.pdf
PDF · 76.16 KB
No categories available
12P/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Antóniou Svičinovou, vo veci navrhovateľa: F. O., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom L. XXX, XXX XX O., Č. J., proti odporcovi: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, Z. Q., za účasti matky odporcu: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Q., E.Á. XXX/XX a kolízneho opatrovníka navrhovateľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, v konaní o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/285/2019 - 81 zo dňa 01.10.2020 tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť otca F. O., nar. XX.XX.XXXX na plnoletého syna T. U., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 01.03.2022.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.02.2021 domáhal zníženia výživného na mal. T..
2. Svoj návrh dôvodil tým, že v čase poslednej súdnej úpravy bol zamestnaný s pravidelným mesačným zárobkom. Dňa 9.12.2020 bol pracovný pomer ukončený v skúšobnej dobe. Od tej doby sa nezamestnal a nemá žiaden príjem. Jediný zdroj príjmu je podpora v nezamestnanosti. V súčasnej dobe sa s maloletým nestýka, a to aj kvôli pandemickej situácii. Nemá finančné prostriedky na to, aby hradil výživné v sume vyššej ako je 50,00 eur mesačne.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy, a to súdom vyžiadané správy, ostatný spisový materiál a zistil takýto skutkový a právny stav:
4. Súd na pojednávaní konanom dňa 29.03.2022 rozhodol o pripustení zmeny návrhu v nasledovnom znení: „Zrušuje vyživovaciu povinnosť? otca F. O., nar. XX.XX.XXXX voči dospelému dieťaťu T. U., nar. XX.XX.XXXX.“ Dôvodom pripustenia zmeny návrhu bola skutočnosť, že oprávnený v priebehu konania dovŕšil plnoletosť.
5. Súd ďalej pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili. Matka odporcu uviedla, že jej syn sa od 01.03.2022 zamestnal a preto sa nemohol dostaviť na dnešné pojednávanie. Súhlasí však s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Rovnako tak svoju neúčasť ospravedlňuje otec podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.03.2022, v ktorom uvádza, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby sa dostavil a preto súhlasí, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ zároveň navrhol, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť, keďže jeho syn je už dospelý.
6. Matka odporcu na predmetnom pojednávaní uviedla: So zrušením vyživovacej povinnosti súhlasím, nakoľko je jej syn zamestnaný a teda je schopný samostatne sa živiť. Ja súhlasím so zrušením výživného. Tak ako som uviedla, môj syn sa zamestnal. V tejto veci hovorím aj za môjho syna, ktorý rovnako tak súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti.
7. Kolízny opatrovník na predmetnom pojednávaní uviedol: Rovnako tak súhlasím so zrušením vyživovacej povinnosti.
8. Zo správy Úradu práce Českej republiky doručenej súdu dňa 12.03.2021 vyplýva, že navrhovateľ je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 16.12.2020 až doposiaľ.
9. Zo správy zamestnávateľa navrhovateľa, Dopravný podnik hl. m. Praha doručenej súdu dňa 23.02.2021 vyplýva, že navrhovateľ bol u nich zamestnaný od 15.07.2020 do 09.12.2020. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe.
10. Z podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 24.03.2022 súd o.i. zistil, že jeho príjme sotva stačí na to, aby prežil. Keďže je trestne stíhaný, nevie sa dostaviť na pojednávanie na tunajší súd. K veci uviedol, že syn má údajne študovať tretí ročník strednej školy, ale potvrdenie neobdržal. Nad rámec uvedeného, uviedol, že podľa vyjadrenia, ktoré dokladá, má syn T. dieťa. Zrejme sám pracuje a živí svoju vlastnú rodinu, a teda niet dôvodu, aby jeho vyživovacia povinnosť voči dospelému synovi trvala.
11. Podľa ust. § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa ust. § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
13. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal zníženia výživného voči dieťaťu, ktoré v priebehu konania dovŕšilo plnoletosť. Z uvedeného dôvodu preto súd pripustil zmenu návrhu tak, ako to navrhol navrhovateľ. V zmysle zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Teleológia ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívny, negatívne dôsledky si ponesie sám. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa objektívne schopné sa samé živiť a uspokojovať svoje potreby, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu na ťarchu rodičov, a to v tom zmysle, aby boli rodičia naďalej povinní svoje dieťa živiť(citované z nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. I.ÚS 2306/12 zo dňa 13. 03. 2013). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca má vlastnú rodinu a od marca 2022 sa zamestnal. Matka odporcu na pojednávaní uviedla, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti. Rovnako tak s tým súhlasí aj odporca. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení účastníkov, súd dospel k záveru, že odporca je schopný sa sám živiť, zabezpečovať svoje potreby a potreby svojej rodiny, a súčasne niesť negatívne dôsledky v prípade vlastnej pasivity. Súd preto zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi počnúc dňom 01.03.2022.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rožňava písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.