Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-92-2018.pdf
PDF · 76.44 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/92/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, IČO: 30 807 484, Nám. osloboditeľov 81, Michalovce proti povinnému: AB KONSTRUKT, spol. s r.o., IČO: 36 195 561, so sídlom v Sobranciach, Gagarinova 26 vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym, Starosaská 3, Spišská Nová Ves, o vymoženie 93,11 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.9.2016, č. k. 18Er/729/2008-12, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 16.9.2016, č. k. 18Er/729/2008-12 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 3 a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,23 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 16.1.2009 bol súdny exekútor poverený vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 29.4.2016 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. U povinného boli vykonané opakované lustrácie na príslušné úrady, pričom súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiaden majetok, ani účty v bankách. Súdny exekútor preto dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 149 eur. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu s poukazom na zistený skutkový stav zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) trovy exekúcie vo výške 63,23 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie čo do výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Oprávnený odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.). Oprávnený nesúhlasil so
zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku ani s tým, aby mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy exekúcie. Oprávnený neeviduje predmetnú pohľadávku voči povinnému, nakoľko povinný ju oprávnenému uhradil dňa 6.4.2010. Povinný nemá pozastavené ani zrušené živnostenské oprávnenie a nebol vymazaný z obchodného registra. Taktiež nepovažoval za pravdivé tvrdenie exekútora, že povinný nemá od roku 2012 vedeného zamestnanca. Povinný ukončil registráciu v Sociálnej poisťovni až dňa 31.12.2015. Oprávnený mal za to, že oprávnený nemohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani zastavenie exekúcie nezavinil svojím konaním. Súdny exekútor mal možnosť uplatniť si trovy exekúcie u povinného bezprostredne po tom ako povinný uhradil oprávnenému dlžnú sumu, t.j. v čase, keď aktívne vykonával podnikateľskú činnosť.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.
7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
8. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným ustanovením § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.
12. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 18Er/729/2008 zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 17.12.2008, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 8.10.2008, č. 700-3610619808-GC04/08, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.11.2008. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 16.1.2009 poverenie na výkon exekúcie.
13. Súdny exekútor podal dňa 29.4.2016 súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok zapísaný na území Slovenskej republiky, nie je vlastníkom motorového vozidla, účty v bankách nemá, nevykonáva žiadnu činnosť a nepreberá si listové zásielky na adrese zapísanej v obchodnom registri. Ďalej súdny exekútor uviedol, že prostredníctvom databázy Finstat zistil, že povinný nemá od roku 2012 vedeného žiadneho zamestnanca a jeho dlh detekovaný v Sociálnej poisťovni je vo výške 5.049,62 eura. Vzhľadom na nemajetnosť povinného mal súdny exekútor za to, že ďalšie vedenie exekučného konania je nehospodárne a neefektívne. Preto žiadal, aby súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 149 eur.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
15. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom
oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.
16. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
17. Z pripojeného exekútorského spisu, zn. EX 506/2008 vyplýva, že súdny exekútor po tom, ako bol dňa 16.1.2009 poverený vykonaním exekúcie, vydal dňa 25.2.2009 Upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 29.4.2009 oznámilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach, Okresný dopravný inšpektorát v Sobranciach, že povinný nie je evidovaný ako držiteľ ani vlastník vozidla. Oprávnený dňa 7.4.2010 oznámil formou emailu súdnemu exekútorovi, že povinný uhradil dňa 6.4.2010 pohľadávku oprávneného v plnej výške. Dňa 7.9.2011vydal súdny exekútor Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke na sumu 74,84 eura (trovy exekúcie) a v rovnaký deň Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Súdny exekútor opakovane vydával Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v roku 2013 a 2014 (dňa 20.5.2013, dňa 3.6.2013, dňa 19.12.2013, dňa 16.5.2014).
18. Ako je uvedené vyššie, súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Rozsiahlym šetrením sa nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie /§ 57 ods. 1 písm. h)/.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné.
20. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a výrok o zastavení exekúcie potvrdil. Výrok uznesenia, ktorým súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).