Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľky: G. X., nar. XX. augusta XXXX, trvale bytom Y. XXX/XXX, XXX XX R., proti manželovi: A. X., nar. X. H. XXXX, trvale bytom obec R., XXX XX R., toho času ul. J. XX, XXX XX S., o určenie výživného na manželku, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 5Pc/2/2017-62 zo dňa 1.3.2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal osobu, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len „manžel“ alebo „odporca“), povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky G. X. manželským výživným v sume 40,- Eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 10-teho dňa príslušného mesiaca, počnúc dňom 01.12.2017 (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol. Zároveň rozhodol o dlžnom výživnom vo výške 120,-Eur za obdobie od 01.12.2017 do 28.02.2018, ktoré manželovi uložil manželovi uhradiť k rukám navrhovateľky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (tretia výroková veta). Štvrtou výrokovou vetou A. X. uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 16,50 Eur. Uznesením vydaným podľa § 224 zákona č. 160/2015 Z.z. súd prvej inštancie opravil IV. výrok rozsudku tak, že tento má správne znieť nasledovne: „František Karáč je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu ma začatie konania v sume 108,-Eur“.

1.1 V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia manželského výživného od 01.12.2017 v sume 150,-Eur mesačne splatného vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Okresný súd mal za preukázané, že manželia už istú dobu nežijú v spoločnej domácnosti, deti z manželstva nepochádzajú. Navrhovateľka má príjem len zo sociálnych dávok v sume 117,40 Eur mesačne od 01.01.2018, do tej doby ad die 01.11.2017 len v sume 61,60 Eur. Navrhovateľka býva v nájomnom byte so svojou matkou a cíti morálnu povinnosť podieľať sa na úhrade nájmu a poplatkov spojených s bývaním, ktoré predstavujú sumu 169,-Eur mesačne. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že súčasný príjem navrhovateľky je nižší ako sú jej základné výdavky. Pokiaľ ide o príjem manžela, tento mal súd prvej inštancie preukázaný vo výške 330,11 Eur mesačne od 01.07.2017, spočívajúci vo výsluhovom dôchodku. Súd prvej inštancie vyjadril presvedčenie aj o iných príjmoch manžela, vyplývajúcich zo živnosti, ktoré sa ale na pojednávaní vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať, okrem jedného, ktoré manžel dictum obiter uviedol pri svojej výpovedi, vo výške 300,-Eur

za prerábku kúpeľne svojej príbuznej. Výdavky manžela, pozostávajúce z nájomného vo výške 300,- Eur mesačne, platby za plyn a elektrinu vo výške 45,26 Eur mesačne a platby spoločnosti Slovak Telekom v sume 45,26 Eur mesačne prevyšujú jeho preukázaný príjem. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie zato, že manžel má pravdepodobne aj príjmy, ktoré nepreukázal (jeho náklady prevyšujú preukázané príjmy). Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol čiastočne o dôvodnosti návrhu navrhovateľky.

1.2 Súd prvej inštancie konštatujúc čiastočnú dôvodnosť návrhu zistil dlh na výživnom, ktorý od 01.12.2017 do rozhodnutia súdu vznikol vo výške 120,-Eur, ktoré manžela zaviazal uhradiť jednorázovo v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutiu; manžel o žiadne splátky nepožiadal.

1.3 Z právneho hľadiska okresný súd poukázal na zákonnú vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorá je odôvodnená ich rovnakým postavením v právach aj povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na určenie manželského výživného je manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako druhého manžela a pokiaľ druhý manžel vôbec na výživu neprispieva. Zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom. Okresný súd prihliadal na to, či a z akého dôvodu povinný manžel svoju vyživovaciu povinnosť neplní, ako aj na osobné, majetkové a zárobkové pomery manželov. Skúmal pritom odôvodnené potreby oprávnenej navrhovateľky a schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného.

1.4 Okresný súd rozhodol aj o súdnom poplatku s poukazom na Položku 8 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov Aj keď pôvodne rozhodol o výške súdneho poplatku, na zaplatenie ktorého zaviazal vo výške 16,50 Eur odporcu, v zmysle opravného uznesenia určil súdny poplatok vo výške 108,-Eur s prihliadnutím na to, že v prípade, ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia (ktorá je základom súdneho poplatku), sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal manžel včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby „bolo vo veci začaté nové konanie a rozsudok okresného súdu bol v celom rozsahu zrušený“. Tvrdil, že celé konanie bolo upravené v jeho neprospech a bolo účelovo ukončené v čo najkratšom čase. Uviedol, že navrhovateľke v auguste a septembri 2017 dal sumu celkom 700,-Eur, aby sa dostal k svojim osobným veciam. Poukázal na spoločné dlhy, ako sú karty od nebankoviek. Súd prvej inštancie neskúmal, v akom období boli tieto úvery brané. Manžel odmietol tvrdenie, že 98% z týchto prostriedkov bolo použitých na jeho účely. Týmito úvermi sa uhrádzali iné úvery a splátky, o týchto úveroch prebiehajú súdne konania. Pokiaľ ide o playstation, toto bolo zakúpené ním a jeho priateľkou na splátky ako spoločný dar na Vianoce, na iné hotovosť nemali. Uviedol, že sa taktiež nestará o to, kde navrhovateľka hrá počítačové hry a na akých konzolách. Zdôraznil, že súd prvej inštancie neuviedol žiadnu z jeho námietok voči manželke a jej vyjadreniam a naďalej nevie, ako mohol okresný súd dospieť k záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Zdôraznila, že v podanom odvolaní sú mylné, skreslené a zavádzajúce informácie. Návrh podala z dôvodu, že odporca jej na výživu ničím neprispieval, ona nemala žiaden príjem, nepodarilo sa jej nájsť si prácu a podmienkou získania dávky v hmotnej núdzi bolo podanie žaloby na súd o manželské výživné. Navrhovateľka má pritom obmedzenie aj pre svoj zdravotný stav a zdravotný stav svojej matky. Navrhovateľka pritom v písomnom vyjadrení poukázala tiež na skutočnosť, že podala návrh na rozvod manželstva, ktoré bolo na pojednávaní dňa 28.02.2018 na Okresnom súde Lučenec rozvedené, obaja manželia sa vzdali práva na podanie odvolania. Bol to manžel, kto manželstvo rozvrátil, spoločné deti nemali, deti z predošlých vzťahov sú už dospelé. Pokiaľ manžel v podanom odvolaní namietal priebeh pojednávania, navrhovateľka s jeho námietkou nesúhlasila. Naopak, bol to odporca, ktorý sa správal na súde nedôstojne, nik mu nebránil aby sa vo veci dostatočne vyjadril. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na vyplatené finančné prostriedky, tieto boli uhradené za účelom vysporiadania vlastníctva k motorovému vozidlu. Pokiaľ manžel namietal, že súd neskúmal dlhy, tieto skutočnosti nemali byť predmetom skúmania. Naopak, manžel má niekoľkonásobne vyššie výdavky, ako mal preukázaný príjem. Odporca má pritom záväzky voči nej ako manželke, a nie voči svojej družke a jej deťom. Musí mať pritom aj iný príjem, vzhľadom k svojim výdavkom. Ostatné tvrdenia odvolateľa považovala za nedôvodné (v konaní o určenie manželského výživného), nakoľko tieto by

mali byť prejednané v konaní o BSM. Poukázala na to, že za osem rokov, čo manžel poberá výsluhový dôchodok, 1,5 roka si niečo privyrobil a 6,5 roka si užíval života z 246,85 Eur výsluhového dôchodku.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p., z dôvodov, vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol

6. V zmysle § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. V zmysle platnej právnej úpravy, § 71 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“) vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu); je viazaná na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu so zánikom manželstva zo zákonných dôvodov. Vyživovacia povinnosť predchádza nároku na dávky a príspevky poskytované v zmysle zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (povinnosť prioritne si uplatniť nároky v zmysle zákona o rodine). Uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorého obsahom sa stáva všetko, čo nadobudnú manželia alebo niektorý z nich, za podmienky, že to môže byť predmetom vlastníctva. Tento inštitút predstavuje podstatu majetkových vzťahov medzi manželmi a súčasne vyjadruje hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov. V rámci neho by si mali manželia organizovať a zabezpečiť všetky svoje osobné potreby, keďže v zmysle zákonnej úpravy všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov; v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (relatívna neplatnosť). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. v prípade zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov v priebehu trvania manželstva má inštitút výživného medzi manželmi svoje opodstatnenie.

7.1 Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

7.2 Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18 zákona č. 36/2005 Z.z.) definuje, že manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie; podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní (napr. manželka sa prestane starať o domácnosť a žiada od manžela výživné, pričom príčinou jej konania je alkoholizmus alebo fyzické násilie zo strany manžela).

7.3 Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie. Žiaducim stavom je dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti, keď jej úprava súdnym rozhodnutím neprichádza do úvahy - taký návrh nie je dôvodný. Zákon umožňuje súdu zasahovať do tohto vzťahu a

vecná legitimácia manželovi vzniká len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Ide o kogentné ustanovenie, a preto jeho účinky nemožno vylúčiť.

7.4 Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako iné druhy vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík, týkajúcich sa jednotlivých manželov. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti.

7.5 Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť. Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V súvislosti s ustanovením § 71 ide o širokú definíciu, podstatná je predovšetkým starostlivosť o potomkov manželov. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti správne priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. Súčasne je vyjadrením záverov aplikačnej praxe o možnosti plnenia vyživovacej povinnosti aj formou naturálneho plnenia. Aj takýmto spôsobom sa manžel podieľa na majetkovom postavení rodiny, a to podľa svojich schopností a možností, bez ohľadu na to, či sú rozdielne v porovnaní s druhým manželom (napr. v prípade choroby, nemožnosti nájsť pracovné uplatnenie); tým nie je dotknutá požiadavka v zásade rovnakej životnej úrovne.

8. V prejednávanej veci je zrejmé, že manželia v spoločnej domácnosti nežijú, spoločne nehospodária, maloleté deti z manželstva nepochádzajú. Už z vyjadrenia navrhovateľky z 02.01.2018 (na čl. 19 spisu) vyplýva, že podala návrh na rozvod manželstva; z jej vyjadrenia k odvolaniu vyplýva, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené. Odvolací súd túto skutočnosť overil, pričom zistil, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 7Pc/21/2017-31 zo dňa 28.02.2018 (pred vyhlásením rozhodnutia v konaní o určenie manželského výživného), rozsudok v spojení s opravným uznesením nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2018. Z tvrdení navrhovateľky pritom vyplýva, že odporca svoju vyživovaciu povinnosť voči nej neplní, ona žiaden príjem nemá, okrem dávky v hmotnej núdzi, ktorá je jej vyplácaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Okresný súd zistil, že odporca príjem má, ktorý spočíva vo výsluhovom dôchodku vo výške 330,11 Eur mesačne. Súd prvej inštancie u odporcu predpokladal aj iné bočné príjmy, ktoré sa ale vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať. Okresný súd vychádzal pritom aj z výdavkov odporcu prevyšujúceho jeho príjmy, a to najmä pokiaľ ide o nájomné vo výške 300,-Eur mesačne, platieb za dodávku plynu a elektriny vo výške 120,-Eur mesačne a platieb v prospech Slovak Telekom, a.s. v sume 45,26 Eur mesačne.

8.1 Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že zákonnú vyživovaciu povinnosť neplní žiaden z manželov, spoločne nežijú a spoločne nehospodária. Životná úroveň manželov má byť zásadne rovnaká. Pokiaľ ide o životnú úroveň manželov v prejednávanej veci, odvolací súd sa nestotožnil so záverom, že životná úroveň odporcu je vyššia, ako u navrhovateľky a z toho dôvodu bolo potrebné určiť výživné. V konaní síce bolo preukázané, že navrhovateľka žiaden príjem nemá, okrem dávok v hmotnej núdzi, pričom vyživovacia povinnosť predchádza nároku na dávku v hmotnej núdzi. Bolo však tiež preukázané, že odporca svoj príjem v celosti spotrebuje na platbu nájomného za byt, v ktorom so svojou družkou býva, a na poplatky za energie. Tieto platby dokonca prevyšujú jeho príjem spočívajúci vo výsluhovom dôchodku. Ani jeden z manželov nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej býva, navrhovateľka žije u svojej matky a odporca v nájomnom byte. V konaní pred súdom prvého stupňa neboli preukázané také majetkové pomery účastníkov konania, ktoré by záver o rozdielnej životnej úrovni manželov preukazovali. Pokiaľ v tomto smere okresný súd vychádzal z pravdepodobných príjmov odporcu, tento záver je následkom nesprávneho právneho posúdenia. Ani zistené mesačné výdavky odporcu a ich

rozsah neodôvodňujú záver o rozdielnej životnej úrovni manželov, najmä pokiaľ v spoločnej domácnosti s odporcom žije jeho družka. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu ani konštatovanie oboch manželov o dlhoch pochádzajúcich z manželstva, nároky z ktorých sú predmetom iných súdnych konaní. Aj z uvedeného vyplýva, že nemožno dôvodne konštatovať rozdielnu životnú úroveň manželov a z toho vyplývajúcu potrebu určenia manželského výživného. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť, nezistiac zákonné predpoklady pre pozitívne rozhodnutie o uplatnenom nároku na určenie manželského výživného.

9. Na okraj odvolací súd uvádza, že navrhovateľky nárok na výživné uplatnila odo dňa 1.12.2017, návrh vo veci samej bol na okresnom súde podaný dňa 20.12.2017. Vzchádzajúc z ustanovenia § 77 ods. 1 druhá veta zákona č. 36/2005 Z.z. manželské výživné možno priznať len odo dňa začatia konania. Súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ v napadnutom rozsudku priznal výživné aj za obdobie spred dňa podania návrhu. Pokiaľ by aj bol návrh dôvodný, za mesiac december mohol súd, viazaný zákonom o rodine (§ 77 zákona č. 36/2005 Z.z.), priznať len alikvotnú časť určeného mesačného výživného.

9.1 Neušla pozornosti odvolacieho súdu ani skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je popretkávané odbornými latinskými výrazmi. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej, rozsudkom rozhodne u uplatnenom nároku. Právoplatný rozsudok súdu je pre strany sporu (účastníkov konania) záväzný. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby bol pre účastníkov plne zrozumiteľný. Aj keď v danej veci boli odborné výrazy z hľadiska právneho a gramatického správne použité, nemožno neprihliadnuť na povahu predmetu sporu, účastníkov konania, vo vzťahu ku ktorým nadmerné použitie odborných výrazov môže spôsobovať nezrozumiteľnosť rozhodnutia. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu je určený účastníkom konania na to, aby závery v ňom uvedené pochopili a po právoplatnosti rozsudok rešpektovali. Nadmerná právna ekvilibristika tomuto účelu nenapomáha.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 388 C.s.p. zmenil a žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázané dôvody pre pozitívne rozhodnutie o určení manželského výživného, najmä pokiaľ ide o rozdielnu životnú úroveň manželov.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 57 C.m.p.. Úspešný navrhovateľ si trovy právneho zastúpenia neuplatnil, preto krajský súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 52 C.m.p).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).