Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-63-2018.pdf
PDF · 71.69 KB
Case nature
Subarea
6CoE/63/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F.., bytom U., G. cesta XXX/X, o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č. k. 5Er/2343/2008-23 zo dňa 02. marca 2018 takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v plnej výške, výrokom III. určil výšku trov exekúcie v sume 33,47 eur a výrokom IV. nepriznal oprávnenému ani povinnému právo na náhradu trov exekučného konania. Svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil s poukazom na § 58 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“). Ďalej s poukazom na § 167f ods. 1, 2 ZoKR uviedol, že z výpisu z Obchodného vestníka zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/71/2017 zo dňa 21.07.2017 bol na majetok dlžníka (povinného) vyhlásený konkurz, bol ustanovený správca a bolo rozhodnuté o oddĺžení dlžníka (povinného). Uzavrel, že na majetok povinného, ktorý je fyzickou osobou, bol vyhlásený konkurz, vo veci sa vymáha pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, a zákon o konkurze a reštrukturalizácii je osobitným predpisom v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, preto rozhodol o zastavení exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol v tom zmysle, že keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, náhradu trov súdnemu exekútorovi priznal, v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, voči oprávnenému. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie vyúčtoval v zmysle § 196 Exekučného poriadku v spojení s vyhláškou o odmenách a náhradách súdnych exekútorov 288/1995 Z.z.. Napokon o trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavenie nikomu z účastníkov konania nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti oprávnenému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v plnej výške, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru oprávneného súd prvej inštancie nemal rozhodnúť o zastavení exekúcie z dôvodu, že na povinného bol vyhlásený konkurz, ale mal sa zaoberať právnou skutočnosťou, ktorá nastala skôr a to tým, že predmetný exekučný titul bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie podľa zákona o priestupkoch už prekludovaný. Súd prvej inštancie zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, pričom exekučný poriadok jasne definuje, v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, že pokiaľ dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných nákladov exekúcie. Podľa názoru oprávneného možno jednoznačne povedať, že preklúzia exekučného titulu nie je zavineným konaním oprávneného, a preto
na úhradu trov exekúcie nemá byť zaviazaný oprávnený, ale povinný. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril povinný a uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože je v osobnom bankrote a jeho terajšia situácia je viac ako zlá. Snaží sa platiť zdravotné poistenie, výživné, poplatok centra pomoci a iné, pričom každá finančná záťaž, či pokuta by boli pre neho znovu likvidačné.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie, ako opravný prostriedok, je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku, alebo uznesenia. Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.
9. V zmysle § 124 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pri právnej klasifikácii podania súd vychádza z § 124 CSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení CSP ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 3Cdo 128/2010).
10. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je rozhodujúci obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda (§ 124 CSP). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy aj s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2012 sp. zn. 6Cdo 208/2011).
11. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Zo spisového materiálu, ktorý odvolací súd preskúmal, vyplýva, že oprávnený svojim odvolaním napáda len odôvodnenie rozhodnutia. Hoci podľa odvolateľa mala byť exekúcia zastavená z dôvodu, že exekučný titul bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie už prekludovaný (§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), z obsahu odvolania je zrejmé, že v konečnom dôsledku aj podľa názoru oprávneného mala byť exekúcia zastavená, čo sa plne zhoduje s výrokom uznesenia súdu prvej inštancie. Z obsahu odvolania oprávneného je teda zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia ( § 358 CSP) odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia
exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného odmieta.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).